Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-64-2019.pdf
PDF · 131.67 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matky: Z. zastúpená: Mgr. Miroslav Staník, advokát, Štefánikova 14, 811 05 Bratislava a otca: S. zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., Ružinovská 40, 821 03 Bratislava, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
I. Maloletý, P., sa na čas do rozvodu manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
III. Styk otca s maloletým sa neupravuje.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Igora Prekopa, nar. 27.02.2005, výživným vo výške 200,- eur mesačne za obdobie od 01.05.2019 do 31.08.2019 a vo výške 100,- eur mesačne od 01.09.2019, a to vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
V. Zročné výživné za obdobie od 01.05.2019 do 31.08.2020 vo výške 1.200,- eur súd otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 50,- eur, spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.04.2019 žiadala matka, aby súd rozhodol o úprave práv a povinností k maloletému synovi, P. nakoľko s otcom maloletého sú síce manželia, avšak od 21.07.2015 nežijú v spoločnej domácnosti, keďže otec sa od nich odsťahoval, odišiel do R. a zároveň prebieha konanie o rozvod ich manželstva. Otec si maloletého osvojil na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 15P/66/2011-43 zo dňa 27.06.2012. Matka uviedla, že otec sa so synom nestretáva, nekontaktuje ho, pričom ona mu v styku s ním nijak nebráni. Podľa matky si otec ani počas obdobia keď žili v spoločnej domácnosti nevytvoril silný citový vzťah, nevenoval mu svoj čas a otcovskú pozornosť. Maloletého sa snažil získať si len kupovaním hmotných darov a benevolentnou výchovou. Syn vníma citlivo, že ich otec opustil a vôbec sa o jeho potreby nezaujíma. Matka uviedla, že otec prispieva na syna mesačne sumou 50,- eur, pričom všetky náklady na neho znáša ona. Matka uviedla, že maloletý trpí poruchami učenia, má diagnostikované ADHD, čo vyžaduje osobitný prístup v učení a pravidelné doučovanie. Výdavky na maloletého matka vyčíslila na 1.821,61 eura mesačne. Matka tiež uviedla, že návrh podala z dôvodu pasivity otca, s ktorým sa nedá niekoľko rokov skontaktovať a nijakým spôsobom dohodnúť. Matka navrhla, aby maloletý syn bol zverený do jej osobnej starostlivosti, aby obaja rodičia boli oprávnení
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, zároveň aby súd neupravil styk otca s maloletým a aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 900,- eur mesačne, a to počnúc dňom podania návrhu.
2. Otec vo vyjadrení zo na 10.02.2020 uviedol, že rodinu svojvoľne neopustil, ale bol vyhodený matkou (manželkou) za pomoci jej brata, a to dokonca bez možnosti sa pobaliť a vziať si osobné veci. Otec má za to, že aj o maloletého sa staral riadne, avšak medzi manželmi bolo veľa nezhôd, ktoré podľa neho vyplývali zo správania matky, ktorá holdovala alkoholu, cigaretám, či rôznym liekom. Pred rozpadnutím manželstva matka s otcom nemala vôbec komunikovať, vadilo jej, že otec bol v kontakte s jeho maloletou dcérou K.. Matka vyvolávala nezmyselné hádky, často aj viacero dní sa zdržiavala mimo domu a otec sa s ňou nevedel skontaktovať. Právo v týchto situáciách sa otec mal starať o maloletého a vybudoval si s ním výborný vzťah, snažil sa o naučiť samostatnosti, riešil jeho školské záležitosti, snažil sa o zamestnávať rôznymi aktivitami a učil ho vážiť si veci, nakoľko nič nie je zadarmo. Maloletého si otec osvojil, nakoľko veril, že vzťah s matkou je navždy a chcel, aby vystupovali ako rodina, pričom matka a jej rodičia sa často vyjadrovali spôsobom, že je vhodné, aby všetci mali rovnaké priezvisko. Otec si maloletého obľúbil a bral ho ako svojho syna, pričom po rozpade vzťahu s matkou sa snažil vzťah s ním udržiavať. Toto mu nebolo matkou umožnené, ktorá vyhlasovala, že Igor je len jej syn. Otec mal pritom záujem kontaktovať maloletého, chcelo ho vziať na dovolenku, či na splav, čo matka neumožnila a postupne sa so synom nevedel skontaktovať vôbec, čo bolo podľa neho spôsobené tým, že matka maloletému zablokovala na telefóne jeho číslo. Otec uviedol, že s matkou sa snažil komunikovať, avšak z jej strany nebolo ochota zmierlivo veci riešiť. Otec vyjadril súhlas s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, aby obaja rodičia boli oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok a aby zároveň jeho styk s maloletým ostal neupravený. Otec však nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného 900,- eur mesačne, keďže v jeho príjem v R. bol v roku 2019 v čistom cca 800,- eur a od septembra 2019 rieši vážne zdravotné problémy, v dôsledku ktorých je dlhodobo práceneschopný. Poukázal na to, že podstúpil operáciu, ktorej predchádzali silné bolesti chrbta, ktoré sa stupňovali a spôsobovali mu necitlivosť v dolných končatinách. Po absolvovaní magnetickej rezonancie mu bolo zistené, že sa mu platnička T10-T11 (hrudné stavce) vysunula presne do stredu a tlačila mu do miechy. Otec uviedol, že aktuálny zdravotný stav po operácii zahŕňa hlavne pohybové obmedzenia, v dôsledku čoho je odkázaný na pomoc druhých, najmä partnerky, a to aj finančnú, keďže on v súčasnosti nie je schopný pracovať a nemá žiaden príjem. Otec nie je schopný podieľať sa ani na výžive maloletého vysokou sumou, keďže sám je odkázaný na pomoc druhých. Otec zároveň uviedol, že výdavky vyčíslené matkou sú absolútne premrštené, nadhodnotené a neopodstatnené sumy. Poukázal na to, že matka má dobré príjmy, cca vo výške 2500,- eur, pričom poukázal na to, že jej zamestnávateľom sú rodinné spoločnosti , preto jej vyjadrenia o ťažkom pracovaní na úkor zdravia otec považuje za absurdné a zavádzajúce. Reálne však má podľa otca matka jedno pracovisko a vykonáva prácu pre svojho vlastného otca. Podľa otca je to práve matka, ktorá určuje životnú úroveň maloletého, nakoľko sa o neho osobne stará. Keďže má vyššiu životnú úroveň ako otec, môže si dovoliť financovať aj iné ako základné potreby a zrejme pri financovaní maloletého na šetrnosť a výšku nákladov nepozerá. Matka si podľa otca vyberá najdrahšie obchody a drahšie služby, napriek tomu, že by si obdobnú vec alebo službu mohla zadovážiť za nižšiu sumu. Otec si vzhľadom na svoju životnú úroveň a momentálny zdravotný stav nemôže dovoliť podieľať sa na výdavkoch maloletého určených matkou. Otec poukázal na to, že v konaní o rozvod matka predložila viacero vyčíslení výdavkov na maloletého, pričom tie stúpli od roku 2016 zo sumy 880,- eur na sumu 1.821,61 eura v roku 2019. Otec sa zároveň vyjadril, ktoré výdavky považuje za neprimerané a celkové náklady na maloletého sám vyčíslil v maximálnej výške 624,18 eura na mesiac.
Otec zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach v tomto, ako aj v konaní o rozvod tým, že dlhodobo žije v R. a aj vzhľadom na zdravotné problémy nie je možné aby sa na pojednávanie dostavil.
3. Na pojednávaní dňa 10.09.2020 sa nezúčastnil otec, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca, a to z dôvodu jeho dlhodobého pobytu v R. ako aj zdravotných dôvodov. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal v jeho neprítomnosti v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku.
4. Na pojednávaní dňa 10.09.2020 právny zástupcovia rodičov poukázali na ich vyjadrenia a listinné dôkazy predložené v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, vedenom pod sp.zn. 13P/307/2015.
5. Kolízna opatrovníčka maloletého na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na aktuálny stav otca necháva určenie výživného do rozvodu na úvahe súd, pričom zročné výživného navrhla vo výške 200,- eur mesačne.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, vizuálnym vzhliadnutím fotografií z mobilného telefónu právneho zástupcu manžela a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a spisu vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 13P/307/2015.
7. Z výsluchu matky súd zistil, že podľa jej názoru otec maloletého klame. Dôvody prečo odišiel zo spoločnej domácnosti nechcela už bližšie rozoberať, avšak podľa nej sa má v R. lepšie ako to prezentuje súdu. Matka zároveň na pojednávaní vo veci vedenej pod sp.zn. 13P/307/2015, ktoré predchádzalo pojednávaniu v tejto veci uviedla, že ako zamestnanec spoločnosti C.. má príjem 2.700,- eur v hrubom a zároveň jej je mesačne vyplácaná odmena z funkcie konateľky v spoločnosti B. vo výške 700,- eur. Podľa matky mal jej manžel ostať na Slovensku, kde by mu bola poskytnutá lepšia zdravotná starostlivosť, vyplácali by mu sociálne dávky a nebol pri prišiel o príjem.
8. Z vyjadrení otca v konaní vedenom pod sp.zn. 13P/307/2015 súd zistil, že otec bol do roku 2016 aktívny vo viacerých obchodných spoločnostiach, ale tie buď zanikli, alebo on previedol svoje obchodné podiely na tretie osoby, keďže mu podnikanie prestalo fungovať. Z väčšiny týchto spoločnosti nemal žiadny príjem. Príjem mala spoločnosť Q. a to na základe fakturácie pre spoločnosť R. - 2000,-eur + DPH mesačne. Spolupráca však skončila 05.06.2015 bez akéhokoľvek finančného vyporiadania. Finančné prostriedky mal manžel zo spoločnosti R. avšak tieto použil väčšinou na úhradu dlhov veriteľom. Tak naložil aj s financiami za predaj motorového vozidla BMW vo výške 36.000,- eur, ktoré vlastnila táto spoločnosť. Tým, že vyplatil svoje dlhy a spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, nevlastnila majetok, rozhodol sa ju predať. Jediný príjem ako zamestnanec mal otec zo spoločnosti R. a to do roku 2015. Práve spoločnosť R. bola jedinou, ktorá bola jeho od jej založenia. V ostatných šiestich, aj to nie vo všetkých, bol len ako spoločník, prípadne konateľ.
Otec tiež vo svojich vyjadreniach uviedol, že do R. odišiel z dôvodu, že sa mu úplne rozpadlo manželstvo a zároveň nemal prácu ani príjem. V R. sa zamestnal v spoločnosti S., ktorá sprostredkováva predaj realít a on tam zväčša robil tlmočenie pre cudzincov. Jeho mesačný príjem bol v roku 2019 cca 800,- eur s tým, že žije v byte od zamestnávateľa. Otec poukázal na to, že priemerná mzda na Slovensku je cca 1100,- eur v hrubom, čo je 830,- eur v čistom, čiže jeho zárobok v R. je slušný a navyše má benefit vo forme poskytnutého bývania. Otec mal za to, že odvolávanie sa jeho manželky na majetkové pomery pred jeho odchodom je neaktuálne a pre určenie výživného irelevantné. Spoločnosti kde pôsobil nedosahovali zisky a v niektorých spoločnostiach figurovali spoločne s manželkou, ktorá taktiež svoju účasť v nich zrušila. V R. bankový účet už nemá, zrušil ho, nakoľko boli naň náklady a žije tam výlučne s hotovosťou. Zamestnávateľ mu mzdu dával formou paychecks, ktoré si následne dával vyplácať. Otec zároveň objasnil pohyby na jeho slovenskom účte, keď vklady na účet boli robené jeho otcom, F., a to z dôvodu finančnej pomoci od rodičov, Z. ktorej pomáhal zabezpečovať pre jej skupinu dovolenku a keďže potreboval urobiť vklad na účet, poslala mu peniaze na tento účet. Platbu od R. mal za predaj tlačiarne a nábytku, od Z. a M. za zabezpečenie dovolenky.
K jeho kvalifikácii, pracovným možnostiam a skúsenostiam otec uviedol, že celý život bol zamestnaný v jeho spoločnosti R. ako jediný zamestnanec. Nikdy nemanažoval žiadny kolektív, čiže reálne manažérske skúsenosti nemá žiadne. Z daňových priznaní je zrejmé, že ani príjmy neboli také ako to uvádza jeho manželka a všetky manažérske skúsenosti sú len z jeho spoločnosti, kde bol jediným zamestnancom. Otec má len stredoškolské vzdelanie SPŠ strojnícka so zameraním na strojársku konštrukciu a nemá vysokoškolské vzdelanie ako jeho manželka.
Súd z vyjadrení otca v konaní vedenom pod sp.zn. 13P/307/2015 tiež zistil, že na výživnom pre jeho dcéru K. sa s jej matkou sa dohodli na sume 300,- eur, keďže v tom čase, v roku 2012, dosahoval lepší príjem, mal dohodnutú odmenu zo spoločnosti Q., kde vystupoval vtedy ako konateľ a spoločník, čo sa od vtedy zmenilo. Vzhľadom na jeho zdravotný stav sa dohodol s matkou jeho dcéry na tom, že jej bude platiť výživné vo výške 130,- eur.
Otec od septembra 2019 rieši vážne zdravotné problémy, keď 15.09.2019 absolvoval bezodkladnú operáciu. Dôvodom bola vysunutá platnička, ktorá mu tlačila na miechu. Úraz sa mu stal vo fitnesscentre.
Zdravotný stav po operácii otca bol a je taký, že ho obmedzuje v chôdzi, keď na pohyb využíva chodítko, prípadne invalidný vozík, je odkázaný na pomoc druhých ľudí, hlavne jeho priateľky, ktorá ho aj finančne podporuje, keďže on je aktuálne práceneschopný. Otec pravidelne rehabilituje a jeho cieľom je začať aspoň riadne chodiť, čo sa mu do augusta 2020 nepodarilo. Od operácie je práceneschopný, a teda nemá žiaden príjem. Všetky lekárske správy ako aj snímky z magnetickej rezonancie podľa otca jednoznačne preukazujú jeho závažný zdravotný stav. Operácia bola nutná, trvala 7,5 hodiny a mali sa počas nej vyskytnúť viaceré komplikácie. Otcova pravá noha ostala veľmi slabá, nie je v nej sila a jej pohyby sú nekoordinované. Bedro, koleno a členok sú nestabilné a koleno sa podlamuje. Rovnako tak pocit tŕpnutia a necitlivosti pretrváva aj v ľavej nohe a časti pása. Otec uviedol, že ani cestu na WC neabsolvuje bez pomoci a má problém sa postaviť. Vzhľadom na jeho zdravotný stav nemá od 09/2020 žiaden príjem. Jeho výdavky hradí priateľka v R. a trovy právneho zastúpenia by mal hradiť sám za pomoci rodiny. Otec žiadne sociálne dávky v R. nedostáva, preto je jeho príjem nulový.
9. Z vyjadrení matky v konaní vedenom pod sp.zn. 13P/307/2015 súd zistil, že súd by mal pri určení výšky výživného vychádzať zo zásady potencionality, nie zásady fakticity. Súd by tak mal prihliadať na zjavne nevyužité schopnosti povinného rodiča, preto by nemal byť smerodajný príjem, ktorý manžel reálne má, ale ktorý by mohol objektívne zarobiť s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu a odbornosť. Zároveň platí, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd vtedy, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, čo je podľa matky práve prípade jej manžela. Otcov tvrdený príjem sa podľa nej nezakladá na skutočnosti, keďže do doby jeho odsťahovania pôsobil ako konateľ alebo spoločník vo viacerých obchodných spoločnostiach, kde získal bohaté manažérske skúsenosti. Matka poukázala tiež na to, že v rokoch 2015-2016 príjmy jej manžela od spoločnosti R. dosahovali až päťciferné čísla a tieto odzrkadľovali jeho skutočné zárobkové možnosti a schopnosti. Pri určovaní výživného tak má podľa nej súd prihliadať na objektívne možnosti otca sa zamestnať a dosahovať príjem vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, zručnosti a pracovné skúsenosti, a to rovnako aj vtedy ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd by mal zohľadniť práve obdobie rokov 2015-2016, kedy jej manžel vo viacerých spoločnostiach pôsobil ako štatutár či spoločník a do R. mal odísť z dôvodu, že mu stroskotalo podnikanie na Slovensku. Otec navyše nepreukázal, na čo použil peniaze poukázané mu zo spoločnosti R. a nepredložil súdu výpis z jeho thajského účtu, ktorý by mohol aspoň čiastočne preukazovať štruktúru jeho príjmov a výdavkov.
Výdavky na maloletého podľa matky neurčuje sama, ale sú určené odôvodnenými potrebami maloletého, ktorý má nárok podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Do odchodu jej manžela obaja rodičia prispievali do domácnosti dostatočnými finančnými prostriedkami aby vedeli pokryť tak svoje náklady, ako aj náklady maloletého. Otec maloletého nebol v čase spolužitia závislý od jej príjmu, a teda má dostatočné možnosti zabezpečiť maloletému také výživné, ktoré je vzhľadom na jeho odôvodnené potreby primerané. Napriek tomu maloletému uhrádza výživné len vo výške 50,- eur. K výdavkom na maloletého matka uviedla, že výdavok vo výške 250,- eur na doučovanie bol reálnym, niekedy aj vyšším. Za dve hodiny doučovania dvakrát týždenne zo slovenského jazyka platí 40,- eur, čo je mesačne 160,- eur a za doučovanie matematiky, za 1,5 hodiny dvakrát týždenne platí 30,- eur, čo je mesačne 120,- eur. Doklady na preukázanie týchto výdavkov matka nemá. Matka synovi tiež nakupuje každoročne školské potreby, knihy z anglického a nemeckého jazyka, rôzne iné knihy a súhrnná suma 250,- eur je podľa nej primeraná. Rovnako sú podľa matky náklady na oblečenie a obuv vo výške 150,- eur mesačne primerané, čo matka doložila dokladmi. Syn je vo vývoji, čo je spojené s rastom a prispôsobovaniu jeho odievania ročnému obdobiu. Zároveň má podľa matky problém s pleťou s akné, preto potrebuje kvalitnú kozmetiku, ktorá tieto problémy nezhoršujem ale eliminuje. Matka rovnako považuje za primeraný výdavok na stravu vo výške 250 ,- eur mesačne, ako aj výdavok na krúžky vo výške 250,- eur mesačne. Maloletý intenzívne trénuje posilňovanie a fitness s osobným trénerom, a to trikrát týždenne. S osobným trénerom sa venuje aj paddleboardu. Za primeraný považuje matka tiež výdavok na zubára, 20,83 eura mesačne, čo je 249,96 eura ročne. Výdavok na dovolenky v sume 1.500,- eur je taktiež podľa matky primeraný možnostiam oboch rodičov, keď s manželom bežne v minulosti pravidelne absolvovali dovolenky v súhrnne vo vyšších sumách.
Podľa matky sú tvrdenia o zdravotnom stave jej manžela zavádzajúce, účelové a nepreukázané relevantným dôkazom, napr. znaleckým posudkom. Z lekárskych správ nevyplýva, že by bol manžel paralyzovaný, nevedel chodiť, šoférovať a bol odkázaný na pomoc druhých. Z lekárskych správ taktiež podľa nej vyplýva, že návrat do normálneho života má trvať niekoľko mesiacov, pričom manželovo
povolanie si nevyžaduje fyzickú námahu, ale ide prácu duševného charakteru, takže fyzická indispozícia
- slabosť pravej nohy nemôže byť relevantnou prekážkou výkonu jeho pracovných činností. Podľa matky jej manžel svoju zanedbateľnú zdravotnú indispozíciu zneužíva pre účely tohto konania s cieľom presvedčiť súd o nepravdivej neprimeranej závažnosti a potencionálnej trvalosti svojho stavu. Úraz si podľa nej spôsobil sám, pri potápaní, ktoré mal od lekárov zakázané už aj na Slovensku. Matka poukázala na to, že manžel v R. nežije ako chudák, nakoľko podľa vyjadrení jeho matky žije v prenajatej vile s bazénom. Jeho matka mala tiež uviesť, že manžel musí veľa cvičiť a má vysoké náklady.
10. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 15P/66/2011-43 zo dňa 27.06.2012, právoplatného dňa 13.07.2012 súd zistil, že maloletý sa od právoplatnosti uvedeného rozsudku stal osvojencom manžela, S. 11. Z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4P/61/2012-321 zo dňa 28.11.2012 súd zistil, že manžel má na dcéru, K., povinnosť platiť výživné vo výške 300,- eur mesačne.
12. Z písomnej informácie o maloletom zo Spojenej školy, R. zo dňa 14.06.2019, ktorý je založený ako listinný dôkaz v spise vedenom pod sp.zn. 13P/3070/2015, súd zistil, že maloletý je slušný žiak, na polroku bol vyznamenaný. Napriek jednotke zo slovenského jazyka a dvojke z matematiky chodí na doučovania z týchto predmetov. Maloletý má veľké vedomosti v oblasti softvéru a na podnet matky sa venuje športu - posilňovaniu a kultúre.
13. Z dokladov o podnikateľskej činnosti otca, ktoré sú založené ako listinný dôkaz v spise vedenom pod sp.zn. 13P/3070/2015, súd zistil, že dňa 21.10.2015 sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti O. pričom táto spoločnosť bola 13.01.2017 vymazaná z Obchodného registra SR. Táto spoločnosť mala za rok 2014 stratu -603,- eur. Spoločnosť L. mala za rok 2015 stratu - 4.739,- eur. Svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti otec previedol na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 16.10.2015, a to za odplatu 5.000,- eur. Spoločnosť R. mala za rok 2015 zisk 4.069,- eura. Obchodný podiel v tejto spoločnosti otec previedol za základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 08.09.2016 za odplatu 1,- euro. Spoločnosť R. mala za rok 2015 stratu -6.778,- eura. Svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti otec previedol na základe zmluvy o prevode obchodného podielu dňa 07.10.2015 za odplatu 5.000,- eur. V spoločnosti Q. bol otec konateľom, jeho funkcia zanikla dňa 30.04.2015. V spoločnosti Y. bol otec konateľom a spoločníkom, pričom funkcia konateľa mu zanikla 19.04.2016 a spoločníkom bol do 18.08.2016. Z výpisu z Obchodného registra SR ku dňu pojednávania, 10.09.2020, otec nebol spoločníkom ani štatutárnym orgánom v žiadnej obchodnej spoločnosti.
14. Z dokladovania o príjmoch otca, ktoré sú založené ako listinný dôkaz v spise vedenom pod sp.zn. 13P/3070/2015, súd zistil, že jeho mesačný príjem bol v roku 2018 vo výške 795,76 eura v čistom a v roku 2019 do marca vo výške 808,50 ,- eura v čistom.
15. Z výpisu z Katastra nehnuteľností SR súd zistil, že ku dňu 10.09.2020 otec nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území SR.
16. Z lustrácie bankových účtov otca, v konaní vedenom pod sp.zn. 13P/307/2015, súd zistil, že na Slovensku má len jeden účet vedený na jeho meno, a to v U. s disponibilným zostatkom ku dňu 14.05.2020 vo výške 803,49 eura a ku dňu 10.09.2020 vo výške 494,04 eura.
17. Z lekárskych správ súd zistil, že diagnóza otca bola správou zo dňa 09.09.2019 opísaná ako spondylóza s degeneratívnym ochorením diskov ako dehydratácia disku, difúzna znížená výška disku, schmorlové uzly na L4 hrudnom koncovom disku, vydutie/vyklenutie disku v kombinácii s okrajovými výbežkami a fazetovou artrózou. Vydutie disku s extrúziou jej zadnej časti na úrovni T10-11, kompresia miechy s jemne zvýšenou intenzitou signálu miechy na T2. Dňa 15.09.2019 podstúpil operáciu - laminektómiu, diskektómiu a fixáciu pomocou skrutiek a tyčky na stavcoch T10-11. Podľa správy zo dňa 07.11.2019 nemohol otec normálne chodiť ani pracovať, s tým, že prognóza návratu do normálneho života bola niekoľko mesiacov. Z lekárskej správy zo dňa 10.03.2020 následne súd zistil, že otec mal odporúčaný dostatočný odpočinok pre regeneráciu nervového systému a pravidelnú fyzioterapiu. Hojenie malo trvať ešte niekoľko mesiacov a lekár odporúčal chôdzu len s podporou a neodporúčal zdvíhať žiadne závažia a zaťažovať chrbticu. Z lekárskej správy zo dňa 08.07.2020 súd zistil, že po operácie chrbtice u otca pretrvávajú symptómy ako pri predchádzajúcej kontrole 10.03.2020 s tým, že lekár mu odporučil vzhľadom na opuch v kolene úplný kľud.
18. Z dokladovania a lustrácie o príjmoch matky, ktoré sú založené ako listinný dôkaz v spise vedenom pod sp.zn. 13P/3070/2015, súd zistil, že jej mesačný príjem zo spoločnosti B. je vo výške 2.700,- eur v hrubom a zároveň jej mesačne je vyplácaná odmena z funkcie konateľky v spoločnosti B. vo výške 700,- eur.
19. Z výpisu z Katastra nehnuteľností SR súd zistil, že ku dňu 10.09.2020 je matka vlastníčkou bytu na Z..
20. Zo zoznamu výdavkov na maloletého predloženého matkou súd zistil, že aktuálne výdavky boli vyčíslené vo výške 1.821,61 eura.
21. Podľa § 36 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
22. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi rodičmi bola zhoda v časti úpravy osobnej starostlivosti o maloletého, zastupovania a spravovania jeho majetku, ako aj v úprave styku maloletého s otcom na čas do rozvodu manželstva. S týmito návrhmi zároveň vyjadrila súhlas aj kolízna opatrovníčka, preto súd podrobnejšie dokazovanie v tomto smere nevykonával a rozhodol v najlepšom záujme maloletého tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia a styk maloletého s otcom súd na návrh oboch rodičov neupravil.
25. Medzi rodičmi bola sporná výška výživného, ktorú má otec na maloletého do rozvodu manželstva mesačne uhrádzať, keďže matka navrhla výživné vo výške 900,- eur, s čím otec nesúhlasil. Otec svoj nesúhlas odôvodnil tým, že žije v R., kde jeho príjem dosahoval v priemere 800,- eur v čistom, avšak od septembra 2019 je bez príjmu, keďže absolvoval náročnú operáciu, z ktorej sa pomaly zotavuje, avšak je práceneschopný a sociálne dávky v R. nedostáva. Matka navrhovanú výšku výživného odôvodnila tým, že výdavky na maloletého sú priemerne 1.821,61 eura na mesiac a otec by sa tak mal aspoň z polovice podieľať na týchto výdavkoch, pričom poukázala na to, že na Slovensku otec zarábal slušné peniaze ako podnikateľ a keby tu ostal, tak jeho príjem by bol oveľa vyšší.
26. Súd pri určení výšky výživného vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v čase od podania návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému až do času rozhodovania dospel k záveru, že na strane otca sa v priebehu konania zmenili pomery podstatné pre určenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému. Preto pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z dvoch období, a to prvého obdobia od podania návrhu, až do septembra 2019, kedy bol otec operovaný a stal sa práceneschopným, a následne druhého obdobia od septembra 2019 až po deň rozhodnutia.
27. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pred rokom 2015 a následne v rokoch 2015-2016 otec podnikal a jeho príjmy z podnikateľskej činnosti boli vyššie, avšak po jeho odchode do R. bol jeho príjem maximálne 800,- eur v čistom na mesiac. Z listinných dôkazov, ktoré tvorili obsah spisu sp.zn. 13P/307/2015, mal súd za preukázané, že z obchodných spoločností, v ktorých otec pôsobil či už ako spoločník, alebo konateľ, bola zisková len spoločnosť R. preto súd nemal za preukázané, že by sa otec predajom obchodných podielov, či ukončením vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, úmyselne
zbavil možnosti dosahovania vyššieho príjmu. Z výplatných pások, ako aj z lustrácii v systéme Sociálnej poisťovne SR mal súd preukázané, že otec mal v období od roku 2007 do októbra 2015 príjem zo spoločnosti R. ako zamestnanec len vo výške 400,- eur mesačne v hrubom. Príjmy, ktoré vyplývajú z bankového účtu otca v roku 2015 síce preukazujú, že mu boli vyplácané aj iné peňažné sumy, najvyššia z 19.08.2015 vo výške 27.000,- eur, označená ako vrátenie pôžičky, ale následne boli peňažné prostriedky vo vyšších sumách otcom uhrádzané s označením vrátenie pôžičky, ako napr. platba vo výške 18.500,- eur zo dňa 19.08.2015. Po tom, ako otec previedol svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti, iné príjmy z nej ani z iných spoločností už nemal. Súd neprihliadol na tvrdenia matky, že sa otec zbavil možnosti príjmu, napr. aj predajom jeho obchodného podielu v spoločnosti R. nakoľko aj samotná matka bola spoločníčkou v tejto spoločnosti, avšak len do 17.07.2015, čiže svoj obchodný podiel previedla ešte skôr, ako jej manžel. Súd má teda za to, že keby bola táto spoločnosť tak zisková, svoj obchodný podiel by ani matka nepreviedla. Z aktuálneho výpisu z obchodného registra mal súd za preukázané, že otec nie je spoločníkom ani štatutárom v žiadnej obchodnej spoločnosti a nedosahuje v tejto oblasti žiaden príjem.
28. Matka v návrhu, ako aj vo svojich vyjadreniach v konaní vedenom pod sp.zn. 13P/307/2015, na ktoré odkázala na pojednávaní, často poukazovala na to, aby súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na zásadu potencionality, keď mala za to, že jej manžel sa odchodom do R. dobrovoľne vzdal svojho príjmu a vzhľadom na jeho vek, zdravie, vzdelanie a skúsenosti mohol na Slovensku zarábať oveľa viac. Súd však zistil, že otec má len stredoškolské vzdelanie, pričom podľa lustrácie v histórii jeho zamestnaní, pôsobil len ako zamestnanec, prípadne ako štatutárny orgán či spoločník v jeho obchodných spoločnostiach. Súd tak z dôkazov predložených matkou, ani z iných dôkazov nemal za preukázané, že by otec maloletého zastával v minulosti vysoké manažérske posty, ktoré by potencionálne mohol zastávať na Slovensku aj dnes, zvlášť keď má len stredoškolské vzdelanie zo strednej priemyselnej školy strojníckej a jeho pôsobenie v iných zamestnaniach ako v jeho vlastných obchodných spoločnostiach v konaní preukázané nebolo. Súd teda pri určení výšky výživného od 01.05.2019 do 31.08.2019 vychádzal z jeho reálneho príjmu počas roka 2019, ktorý dosahoval do operácie v septembri 2019 v R., a to 800,- eur mesačne v čistom, ako aj z návrhu kolíznej opatrovníčky na pojednávaní dňa 10.09.2020, ktorá navrhla, aby súd otca zaviazal na platenie zročného výživného vo výške 200,- eur na mesiac.
29. Pri určení výšky výživného na čas od 01.09.2019 súd musel vychádzať predovšetkým zo skutočnosti, že otec je dlhodobo práceneschopný, keď v septembri 2019 absolvoval vyšetrenia a náročnú operáciu a ani v súčasnosti podľa lekárskych správ nie je schopný sa riadne pohybovať a podrobuje sa rehabilitačnej liečbe. Počas tohto obdobia otec nemal a nemá žiaden príjem. Napriek tomu, že matka namietala lekárske správy, súd nemá dôvod k tomu, aby lekárske správy a doklady predkladané otcom považoval za nevierohodné. Rovnako tak preklad lekárskych správ súd považuje za dostatočný, keď ani matka neuviedla, ktorá lekárska správa, alebo niektorá časť v nej by bola neodborne preložená, prípadne vymyslená. To, v akom je otec stave, mal súd preukázané aj z fotografií, ktoré na pojednávaní v konaní vedenom pod sp.zn. 13P/307/2015 dňa 10.09.2020 ukázala jeho právna zástupkyňa v mobilnom telefóne, a z ktorých bola zrejmá veľká zašívaná jazva na jeho chrbte, ako aj potreba používať pri pohybe pomocné chodítko, či invalidný vozík. To, že na fotkách bol skutočne otec, potvrdila aj jeho manželka.
30. Súd aj s prihliadnutím na vyššie spomínanú zásadu potencionality, považoval pre určenie výšky výživného na maloletého 100,- eur na mesiac, za obdobie od septembra 2019, za vodiacu mieru schopnosti, možnosti a majetkových pomerov otca. Súd tu prihliadol na to, že momentálny fyzický stav otca, bez ohľadu na to, či by bol v tomto stave na Slovensku alebo v R., mu nedovoľuje pracovať a zarábať, pričom jeho príjem v R. je počas jeho práceneschopnosti nulový. Pri určení výšky výživného preto súd vychádzal aj z možnej potencionálnej výšky nemocenského v prípade takmer ročnej práceneschopnosti na území Slovenska, ktorá by pri príjme cca 900,- eur v hrubom (podľa výpočtu hrubej mzdy v R., ktorú otec dokladoval za časť roka 2019) predstavovala približne sumu 450,- eur na mesiac. Pri sume, ktorú otec podľa lustrácie v sociálnej poisťovni zarábal do roku 2015 na Slovesnku, t.j. 400,- eur, by nemocenské bolo maximálne 250,- eur mesačne. Súd mal zároveň preukázané, že otec okrem zostatku na účtu v banke vo výške 494,04 eura nevlastní na Slovensku žiaden iný hnuteľný či nehnuteľný majetok. Súd sa zároveň v konaní vedenom pod sp.zn. 13P/307/2015 pokúšal zistiť cez Ministerstvo spravodlivosti SR, či je možné vykonať dokazovanie aj na medzinárodnej úrovni v spolupráci s thajskými orgánmi, avšak toto sa ukázalo ako nehospodárne a neefektívne, keďže ministerstvo emailom zo dňa 26.09.2018 súdu oznámilo, že spolupráca s thajskými justičnými orgánmi je málo úspešná a ministerstvo nemá možnosť požadovať od nich vybavenie vecí týkajúcich sa právnej pomoci na ich území. Súd teda
musel pri rozhodovaní vychádzať len z dôkazov predložených rodičmi a tých, ktoré bolo možné získať lustráciami alebo dožiadaniami na území Slovenska. Súd zároveň zohľadnil to, že otec si už jednu vyživovaciu povinnosť plní, a to reálne vo výške 130,- eur, napriek tomu, že súd mu ju určil vo výške 300,- eur, avšak vzhľadom na jeho aktuálne možnosti a schopnosti sa dohodol s matkou jeho maloletej dcéry na znížení platieb. Výšku výživného 100,- eur teda súd považoval za primeranú aj vzhľadom na to, aby úroveň oboch maloletých detí otca, ktoré sú takmer v rovnakom veku, bola približne na rovnakej úrovni.
31. Súd dáva do pozornosti aj vyčíslenie mesačných výdavkov maloletého matkou, ktoré boli vo výške 1.821,61,- eura, pričom má za to, že tieto výrazne presahujú reálne potreby maloletého. Za neprimerane vysoké považoval súd výdavky na doučovania a krúžky, každý vo výške 250,- eur mesačne, pričom tieto výdavky matkou neboli nijak preukázané. Za neprimerané taktiež súd považoval aj výdavky na stravu vo výške 250,- eur mesačne a na oblečenie a obuv vo výške 150,- eur mesačne, keď matka dokladovala niektoré z týchto výdavkov bločkami zo značkových obchodov (napr. ponožky 1 pár za 14,99 eura, či 24,90 eura, pyžamo 1ks za 32,70 eura, mikina 1ks za 52,- eur a za 59,99 eura, topánky za 99,99 eura a iné), pričom súd má za to, že obuv či oblečenie obdobnej kvality by bolo možné zakúpiť aj za oveľa nižšie ceny. Súd má zároveň za to, že neprimerané sú aj výdavky na mobil na maloleté dieťa vo výške 54,- eur mesačne, ako aj výdavky na dovolenky vo výške 1.500,- eur ročne (125,- eur na mesiac). Napriek tomu, že maloletý má zdravotné problémy s pokožkou, aj mesačný výdavok na kozmetiku vo výške 50,- eur sa súdu javí ako neprimeraný. Za neprimerané a zároveň nepreukázané považuje súd tiež náklady za bývanie vyčíslené matkou na maloletého vo výške 430,- eur na mesiac, pričom na základe vyčíslenia SBD Bratislava IV vyplýva, že náklady na bývanie na byt sú vo výške 1.802,39 eura na rok, t.j. približne 150,- eur za mesiac plus elektrina, ktorá bola preddavkovo vyúčtovaná spoločnosťou ZSE vo výške 172,- eur. Z emailu od ZSE predloženého matkou maloletého ale nie je zrejmé, za aké obdobie sa táto preddavková platba platí. Do úvahy treba brať aj skutočnosť, že maloletý v byte žije spolu s matkou, preto tieto výdavky nie sú len jeho samotného. Vo vyčíslených výdavkoch sú tiež započítané náklady na detskú izbu, vo výške 1.000,- eur (83,33 eura mesačne), pričom v danom prípade ide o jednorázový výdavok, na ktorom by sa otec podieľať mal, avšak v takejto výške ho nie je možné započítať k pravidelnej mesačnej vyživovacej povinnosti. To, že ide o nadhodnotený a zjavne účelový výpočet výdavkov na maloletého vyplýva aj zo skutočnosti, že od novembra 2016, kedy matka vyčíslila výdavky na maloletého vo výške 880,- eur, tieto za necelé 4 roky mali vzrásť o takmer 1.000,- eur, na sumu 1.821,61 eura. Po vyhodnotení jednotlivých položiek deklarovaných matkou maloletého súd považuje za primerané mesačné výdavky na maloletého výdavky maximálne vo výške 900,- eur.
32. Matka preukázala súdu, že jej príjem je v súhrne približne 3.000,- eur v čistom, čo jej umožňuje zabezpečovať vyššiu životnú úroveň maloletého. Pre určenie vyživovacej povinnosti je však smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča. Životnú úroveň maloletého tak pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je však životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, čo je aktuálne prípad otca, je nevyhnutné, ak je to potrebné, obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Aj napriek tomu, že matkou vyčíslené výdavky sú vyššie ako bežné priemerné výdavky na maloleté dieťa vo veku 15 rokov, súd nemá v úmysle znižovať jeho životnú úroveň, avšak vzhľadom na aktuálne majetkové a zárobkové možnosti otca, nebolo možné, aby bola vyživovacia povinnosť súdom určená za obdobie od septembra 2019 vo vyššej hodnote, napríklad takej, ktorá by pokrývala minimálne 50 % výdavkov na maloletého vyčíslených súdom.
33. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol v časti výživného tak, ako je uvedené v odseku IV. a V. výrokovej časti tohto rozsudku. Počiatok vyživovacej povinnosti otca na maloletého súd ustálil dňom nasledujúcim od podania návrhu, t.j. 01.05.2019. Keďže otec na výživu maloletého v období od 01.05.2019 do 31.08.2020 neprispieval dostatočne, vznikol mu na výživnom dlh vo výške 1.200,- eur, ktorý mu súd vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav a nemožnosť pracovať, povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. V označenom období mal otec na výživu maloletého prispieť sumou 2.000,- eur (za mesiace máj 2019 - august 2019 sumou 800,- eur a za mesiace september 2019 - august 2020 sumou 1.200,- eur), pričom prispel spolu sumou 800,- eur, nakoľko počas celého obdobia od podania návrhu hradil matke sumu 50,- eur (50,- eur x 16 mesiacov).
34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 C.s.p.): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 C.m.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.