Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: O. Q., narodený XX.XX.XXXX, prechodne bytom A. I., H. B. X/XXX, XXX XX C. - R. R. V., trvale bytom K. I.. M. F.,No.XXX E., štátny príslušník Iránskej islamskej republiky, zastúpený: Advokátskou kanceláriou GH LEGAL s.r.o., so sídlom Kazanská 3, 821 06 Bratislava, IČO: 52 232 743, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo PPZ-HCP-BA2-2018/030247-003 zo dňa 09. júla 2018, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania 1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda svojim rozhodnutím číslo: PPZ- HCP-BA8-1116-011/2018-Ž zo dňa 07.03.2018 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) zrušilo žalobcovi prechodný pobyt na území Slovenskej republiky udelený na účel podnikania, pretože účastník konania uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje a jeho podnikateľská činnosť nie je vo verejnom záujme.

2.

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca reálne nevykonával podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, čo vyplynulo aj z vyjadrenia účastníka konania počas jeho výsluchov. Šetrením správneho orgánu bolo zistené, že spoločnosť v ktorej je žalobca konateľom nevytvára žiadne pracovné miesta, nemá uzatvorené žiadne zmluvy so slovenskými spoločnosťami, žalobca nevie uviesť skutočnosti o fungovaní svojej spoločnosti, spoločnosť nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Správny orgán ďalej poukázal na to, že pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania, ktorú podal žalobca dňa 20.5.2016 žalobca uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje v oblasti svojho plánovaného podnikania ( plánoval zriadiť malú dielňu, v ktorej bude spracovávať suroviny - vstupné petrochemické produkty a bude z nich vyrábať umelé nite a tieto polotovary plánuje dodávať výrobcom alebo jednotlivým firmám v textilnom a automobilovom priemysle) ako aj údaje ohľadom svojej spoločnosti v Iráne ( výroba z petrochemických produktov - umelé nite, z ktorých následne vyrába produkty ako sú poťahy do motorových vozidiel, koberce na bežné použitie, rohože do motorových vozidiel, pracovné odevy a pod. a do zápisnice zo dňa 7.11.2017 uviedol, že niekoľko rokov má v Iráne spolu s bratom stavebnú firmu, ktorá sa zaoberá výstavbou bytovej a komerčnej nehnuteľnosti. Správny orgán ďalej uviedol, že žalobca na adrese udeleného prechodného

pobytu v N. R. C. č. XXX/XX nebýva, nikdy tam nebýval, pretože majiteľka uvedenej nehnuteľnosti v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 29.8.2017 uviedla, že ubytovanie pre žalobcu a jeho rodinu v rodinnom dome zabezpečil p. F., nájomné za celú rodinu za poskytovanie ubytovania malo byť vo výške 250,- Eur mesačne. Ďalej uviedla majiteľka, že účastník konania, teda žalobca sa tam nikdy nezdržiaval, resp. nikdy ho tam nevidela. Správny orgán ďalej poukázal na to, že si zabezpečil aj stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, ktoré bolo zaslané správnemu orgánu a z ktorého vyplýva, že podnikateľská činnosť, ktorú účastník vykonáva na území SR, nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Vzhľadom na zistené skutočnosti dospel správny orgán k záveru, že pobyt účastníka konania na území Slovenskej republiky nie je vo verejnom záujme, na ktorý správny orgán v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov prihliada osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy SR, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR a na ochranu verejného zdravia.

3.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že orgán prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že orgán prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie orgánu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia.

4.

Žalovaný svojim rozhodnutím číslo: PPZ-HCP-BA2-2018/030247-003 zo dňa 09. júla 2018 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda číslo: PPZ-HCP-BA8-1116-011/2018-Ž zo dňa 07.03.2018.

5.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ sa týka dôvodov zrušenia prechodného pobytu žalobcu, jedným z nich je verejný záujem, v ktorom odvolací orgán uvádza, že správny orgán v zmysle ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy SR, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR a na ochranu verejného zdravia. Uvedené ustanovenie sa primerane aplikuje ako pri konaní pri obnovení prechodného pobytu, tak i v priebehu udeleného pobytu, kedy správny orgán skúma či trvajú dôvody udelenia prechodného pobytu ako aj plnenia jeho účelu. Preskúmaním administratívneho spisu bolo zistené, že spoločnosť žalobcu nevytvára žiadne pracovné miesta pre občanov SR, nemá uzatvorené žiadne zmluvy so slovenskými spoločnosťami, žalobca nevedel uviesť skutočnosti o fungovaní svojej spoločnosti, spoločnosť žalobcu nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok a podnikateľská činnosť spoločnosti je vykonávaná na adrese Bratislava, Račianske mýto č. 1/A, kde sa jedná o schránkovú firmu. Prezentovaný výkon podnikateľskej činnosti účastníka konania a to hľadanie klientov prostredníctvom internetu ako aj hľadanie klientov prostredníctvom stavebných veľtrhov v Iráne, v Teheráne, na ktorých sa podľa vyjadrení žalobcu v zápisnici, zúčastňuje, nie je podnikateľskou činnosťou, ktorá by si vyžadovala prítomnosť a udelenie pobytu účastníkovi konania na území SR. O nejednoznačnosti podnikateľskej činnosti žalobcu svedčí i fakt, že najskôr je podnikateľská činnosť prezentovaná zo strany účastníka tak, že v Iráne vlastní spolu s bratom firmu, v ktorej sa vyrábajú petrochemické produkty a z nich umelé nite, z ktorých následne vyrábajú produkty ako sú poťahy do motorových vozidiel, koberce, rohože do motorových vozidiel, pracovné odevy a na území SR žalobca plánuje zriadiť malú dielňu, v ktorej bude spracovávať tieto suroviny, vstupné petrochemické produkty a pod. Následne sám účastník konania, t. j. žalobca uviedol, že má na starosti tri oblasti a to vyhľadávanie investorov na stavebné projekty na území SR, druhá oblasť je konzultovanie prípadov ohľadom stavebných projektov a tretia je export stavebných výrobkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca ani jeho splnomocnený zástupca nijakým spôsobom nepreukázali tvrdenia o prezentovaných oblastiach podnikania, keď aj následne doložené faktúry v konaní či v odvolaní poukazujú na poradenskú činnosť spoločnosti účastníka konania, avšak ani v jednej z prezentovaných oblastí zamýšľaného podnikania neboli v konaní ani v odvolaní predložené žiadne dôkazy, ktoré by prezentovali tvrdenie účastníka či jeho splnomocneného zástupcu. Jedným z ďalších relevantných podkladov na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a následne žalovaného bolo i stanovisko Ministerstva hospodárstva

SR, ktoré uviedlo, že podnikateľská činnosť príslušníka tretej krajiny nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je ministerstvo hospodárstva ústredným orgánom štátnej správy, okrem iného aj pre podporu malého a stredného podnikania, stratégiou tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia a vnútorný a zahraničný obchod. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva SR má oprávnenie posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov pre hospodárstvo SR a pre plnenie uvedených úloh disponuje relevantnými informáciami. Odvolací orgán preto rozhodol tak, že prvostupňový správny orgán dospel k správnym právnym a skutkovým zisteniam, správne vyhodnotil zaobstarané podklady a dôkazy, v tejto súvislosti správne použil hmotnoprávny predpis, s ktorým sa odvolací orgán stotožňuje ako aj s názorom správneho orgánu, že pobyt účastníka konania nie je vo verejnom záujme, čím je splnený dôvod pre zrušenie prechodného pobytu účastníka na území SR za účelom podnikania podľa s poukazom na ,

II. Žaloba a žalobné dôvody 6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 24.9.2018 žalobu, v ktorej namietal, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný rozhodli v neprospech žalobcu z dôvodu, že v konaní bol posudzovaný verejný záujem podnikateľskej činnosti žalobcu, pričom žalobca poukázal na tri stanoviská Ministerstva hospodárstva SR, ktoré boli zaslané v inom konaní týkajúceho sa brata žalobcu p. K. Q., ktorý je konateľom rovnakej spoločnosti ako žalobca a tieto stanoviská boli kladné, teda v konaní týkajúce sa brata žalobcu Ministerstvo hospodárstva SR zaslalo tri rovnaké stanoviská, z ktorých vyplýva, že podnikateľská činnosť žalobcu je prínosom pre hospodárstvo SR. Napriek tejto skutočnosti v konaní týkajúce sa konania žalobcu to isté Ministerstvo hospodárstva SR zaslalo negatívne stanovisko, keď sa vyjadrilo, že podnikateľská činnosť žalobcu na území SR nebude prínosom pre hospodárstvo SR. Ministerstvo hospodárstva teda vychádzalo z rovnakých skutkových skutočností a z rovnakých predložených dokladov a preto je nelogické, že v dvoch rovnako skutkových prípadoch rozhodlo Ministerstvo hospodárstva SR rozdielne. Keďže v tej istej veci boli vydané dve rôzne stanoviská Ministerstva hospodárstva SR, je táto skutočnosť v rozpore s princípom právnej istoty a doktríny legitímneho očakávania. V zmysle judikatúry Slovenskej republiky, ktorá definuje legitímne očakávanie ako kategóriu právnej istoty, jej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrany súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Orgán verejnej moci musí vo vzťahu k účastníkom konania postupovať predvídateľným, čitateľným spôsobom a to vzhľadom na očakávania, ktoré voči tomuto orgánu účastník má. V rovine doktríny legitímneho očakávania treba pripomenúť aj zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a taktiež na zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci. Ďalej žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal, že pokiaľ prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný argumentuje tým, že pobyt žalobcu na území SR nie je vo verejnom záujme, tak treba najprv vysvetliť pojem verejný záujem vo vzťahu k súkromnému záujmu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok NS SR sp.zn.1Sža 2/2009, v ktorom je uvedené, že: „ Bez náležitého posúdenia uvedených kritérií, na ktoré má žalovaný prihliadať pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o povolenie k jeho prechodnému bydlisku za účelom podnikania, sa preto javí názor žalovaného, ktorý si osvojil aj krajský súd, že udelenie povolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme, za predčasný, pričom podľa odvolacieho súdu je potrebné, aby v ďalšom konaní bolo zohľadnené nielen hľadisko verejného záujmu, ale aj súkromné hľadisko žalobkyne tak, aby v prípade, že žalovaný uprednostní záujem verejný pred záujmom súkromným, bolo zrejmé, akými úvahami sa pri vyhodnotení týchto dvoch hľadísk spravoval a ako vyhodnotil ostatné kritéria posudzovanej žiadosti žalobkyne v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov. Zákon o pobyte cudzincov nedefinuje pojem verejný záujem. Jedná sa o pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. V tejto súvislosti je potrebné v ďalšom konaní zvážiť, či stanovisko mesta k podnikateľskej činnosti cudzinca je dostatočným

podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu o žiadosti cudzinca o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania a či spĺňa atribúty požadovaného kritéria hodnotenia verejného záujmu, vyhodnotenie ktorého zákonodarca zveril do pôsobnosti správneho orgánu. Pokiaľ správny orgán dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí vo svojom rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem verejný, náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu, tak, aby bolo možné jednoznačne z obsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či odopretím udelenia povolenia k jeho pobytu na území SR za účelom podnikania, nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobkyne (cudzinca) podnikať na území SR, a to v kontexte s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorého pôsobnosť sa na žalobkyňu vzťahuje“.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

7.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 6.3.2019, v ktorom uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že v prípade žalobcu existoval dôvod na zrušenie jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania a preto bolo nutné zo strany správnych orgánov pristúpiť k aplikácii ustanovenia zákona číslo s poukazom na a a

8.

Pokiaľ sa týka dôvodov zrušenia prechodného pobytu účastníka konania, kde jedným z nich je verejný záujem, žalovaná strana uvádza, že správne orgány v zmysle ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliadajú na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy SR, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR a na ochranu verejného zdravia. Uvedené ustanovenie sa primerane aplikuje ako pri konaní o obnovení prechodného pobytu, tak i v priebehu udeleného pobytu, kedy správny orgán skúma, či trvajú dôvody udelenia prechodného pobytu, ako aj plnenia jeho účelu. Preskúmaním administratívneho spisu bolo zistené, že spoločnosť žalobcu nevytvára žiadne pracovné miesta pre občanov SR, nemá uzatvorené žiadne zmluvy so slovenskými spoločnosťami, nevie uviesť skutočnosti o fungovaní svojej spoločnosti, spoločnosť žalobcu nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok a podnikateľská činnosť spoločnosti je vykonávaná na adrese Bratislava, Račianske mýto 1/A, kde sa jedná o schránkovú firmu. Prezentovaný výkon podnikateľskej činnosti žalobcu a to hľadanie klientov prostredníctvom internetu, ako aj hľadanie klientov prostredníctvom stavebných veľtrhov v Iráne v Teheráne, na ktorých sa podľa svojich vyjadrení v zápisnici zúčastňuje, nie je podnikateľskou činnosťou, ktorá by si vyžadovala prítomnosť a udelenie pobytu žalobcovi na území SR.

9.

Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý je možné označiť za všeobecne, či verejne prospešný, a ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní. Rámcová determinovanosť takéhoto okruhu je daná skupinou ľudí, majúcich záujem o služby žalobcu, príp. zamestnávanie občanov SR, vlastnenie, či prevádzkovanie kancelárií, prevádzok, skladov, na území SR. Pod verejným záujmom sa môže rozumieť aj taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Správne orgány pri vyhodnocovaní verejného záujmu vychádzali ako z predložených dokladov žalobcu, tak i z vyjadrenia žalobcu a z vyjadrení splnomocnených zástupcov žalobcu. O nejednoznačnosti podnikateľskej činnosti svedčí i fakt, že najprv je podnikateľská činnosť prezentovaná tak, že žalobca v Iráne vlastní spolu s bratom firmu, v ktorej vyrábajú z petrochemických produktov umelé nite, z ktorých následne vyrábajú produkty ako sú poťahy do motorových vozidiel, koberce na bežné použitie, rohože do motorových vozidiel, pracovné odevy a podobne a na území SR žalobca plánuje zriadiť malú dielňu, v ktorej bude spracovávať suroviny, vstupné petrochemické produkty a bude z nich vyrábať umelé nite a tieto polotovary plánuje dodávať výrobcom alebo jednotlivým firmám v textilnom a automobilovom priemysle, čo vyplynulo z vyjadrenia predtým splnomocneného zástupcu. Následne samotným žalobcom je uvádzané, že v spoločnosti má na starosti tri oblasti a to vyhľadávanie investorov na stavebné projekty na území SR, druhá oblasť je konzultovanie ohľadom stavebných projektov a tretia je export stavebných výrobkov s vysokou pridanou hodnotou do Iránu, jedná sa hlavne o lešenie a debniace prvky, do Iránu vyváža tieto slovenské výrobky, žalobca má spolu s

bratom v Iráne stavebnú firmu, ktorá sa zaoberá výstavbou bytovej a komerčnej nehnuteľnosti, má veľa subdodávateľov, ktorí pre nich v Iráne vyrábajú prefabrikáty a práve pre nich chce dovážať tieto dielce a lešenia. Na ďalší krát je novým splnomocneným zástupcom prezentovaná podnikateľská činnosť ako projekt stavby obytných nehnuteľností na území SR, kedy rokuje o kúpe pozemkov za týmto účelom.

10.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca a ani splnomocnený zástupca nijakým spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia o prezentovaných oblastiach podnikania, kedy aj následne doložené faktúry v konaní, či odvolaní poukazujú na „poradenskú činnosť" spoločnosti žalobcu. Avšak, ani v jednej z prezentovaných oblastí zamýšľaného podnikania (petrochémia, umelé nite, lešenia a debniace prvky, stavebná činnosť) neboli ani v konaní na správnom orgáne I. stupňa, a ani v odvolacom predložené žiadne dôkazy (obchodné zmluvy, zmluvy o budúcej zmluve, faktúry a pod.), ktoré by preukazovali tvrdenia žalobcu, či jeho splnomocneného zástupcu.

11.

Jedným z relevantných podkladov bolo i stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, ktoré uviedlo, že podnikateľská činnosť príslušníka tretej krajiny nebude prínosom pre hospodárske záujmy SR. Podľa o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy je Ministerstvo hospodárstva ústredným orgánom štátnej správy okrem iného aj pre podporu malého a stredného podnikania, stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia a pre vnútorný a zahraničný obchod. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva SR má oprávnenie posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov pre hospodárstvo SR a pre plnenie uvedených úloh disponuje relevantnými informáciami.

12.

Žalovaná strana ďalej uvádza, že Ministerstvo hospodárstva SR nerozhoduje len na základe podkladov zadovážených správnym orgánom, ale je orgánom kompetentným v plnej miere zhodnotiť podnikateľskú činnosť, kedy podľa ustanovenia o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, kde je Ministerstvo hospodárstva ústredným orgánom štátnej správy okrem iného aj pre podporu malého a stredného podnikania, stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia a pre vnútorný a zahraničný obchod. Na základe uvedeného, vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR je dostatočným a relevantným podkladom pre správnu úvahu správnych orgánov. Správne orgány nemajú oprávnenie spochybňovať, ani voľne hodnotiť vydané stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

13.

Zároveň pre doplnenie uvádzame, že právo na podnikanie je zakotvené v SR, ktorý uvádza, že každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Následne však ods. 4 SR uvádza, že zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov. V danom prípade je to Cieľom jednotlivých ustanovení je v rámci regulácie migrácie cudzincov, upraviť a modifikovať podmienky ich pobytu na území SR tak, aby v konečnom dôsledku boli skutočne prínosom pre rozvoj hospodárstva SR, a nie iba fiktívnymi ukazovateľmi hospodárskych výsledkov na hranici finančných zdrojov, potrebných pre obnovenie pobytu. Je v záujme každého suverénneho štátu, aby si formou prijatia nástrojov migračnej politiky stanovil podmienky, za ktorých sa cudzinci môžu zdržiavať na jeho území. Jedným z takýchto nástrojov je aj , ktorý jasne stanovuje podmienky pobytu cudzincov, ktorí na území SR podnikajú, kedy jednou z nich je aj prihliadanie na verejný záujem. Udelený resp. obnovený prechodný pobyt na účel podnikania by mal byť len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo SR a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Získané podklady v administratívnom spise jednoznačne preukázali, že charakter podnikateľskej činnosti žalobcu si nevyžaduje jeho nevyhnutnú prítomnosť na území SR, resp. prechodný pobyt.

14.

Počas rozhodovania o zrušení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania žalobcu sa správne orgány zaoberali aj tým, či zrušením prechodného pobytu na účel podnikania nebudú porušené práva žalobcu ohľadne rešpektovania súkromného a rodinného života, ktoré jej vyplývajú z článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách uverejneného v Zbierke zákonov číslo a číslo 102/1999 Z. z (ďalej len „Dohovor“), ako aj či nebudú porušené jeho práva, ktoré sú garantované ohľadne rešpektovania súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Urobil tak najmä z dôvodu, aby v rámci konania boli posúdené všetky hľadiská ako verejný záujem, tak aj záujem súkromný a prípadný zásah do tohto záujmu zrušením prechodného pobytu žalobcovi.

15.

Žalované správne orgány teda posudzovali aj stret súkromného záujmu s verejným záujmom, pričom v tomto prípade uprednostnil záujem verejný. Zákon o pobyte cudzincov nedefinuje pojem verejný záujem. Ide o pojem, ktorý platná úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. V zmysle platnej právnej úpravy na udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky nie je právny nárok, a teda je na úvahe správneho orgánu ako rozhodne. Otázka posúdenia, či pobyt účastníka konania bude vo verejnom záujme je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Automatickým udeľovaním akéhokoľvek pobytu cudzincom po priložení všetkých požadovaných dokumentov, by štát stratil možnosť regulovať počty cudzincov na svojom území. Samotný proces povoľovania pobytu vychádza aj z dostupných analýz a trendov zneužívania rôznych druhov pobytov cudzincami a s tým súvisiacich interných aktov riadenia. Správny orgán pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je potrebné, aby správne orgány regulovali neefektívnu imigráciu cudzincov na územie Slovenskej republiky. Opatrenia regulujúce a podmieňujúce pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky musia teda nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne, ale aj na také podmienky v Slovenskej republike, akými sú verejný záujem, osobitne bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky pod. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca, ak uložil správnym orgánom rozhodujúcim o prechodnom pobyte cudzinca na území Slovenskej republiky povinnosť prihliadať na ustanovenie , na verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na verejné zdravie.

16.

K návrhu na odklad vykonateľnosti uvedenému v bode II. podanej žaloby žalovaná strana uvádza, že tento návrh považuje za nedôvodný, vzhľadom na skutočnosť. že žalobca riadne nepreukázal odôvodnenosť svojho návrhu, správne orgány jednoznačne preukázali, že podnikanie žalobcu na území Slovenskej republiky nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a žalobca uvádzal zavádzajúce a nepravdivé údaje o svojom podnikaní na území Slovenskej republiky.

17.

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to dňa 15.4.2019, v ktorej uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za nepodložené, že žalobca v celom konaní preukazoval že jeho funkcia v spoločnosti, v ktorej je konateľom je v hľadaní dodávateľov a odberateľov a nie ako posmešne uviedol žalovaný vo vyhľadávaní klientov prostredníctvom internetu. Ako už bolo uvedené samotní spoločníci a konatelia spoločnosti žiadali, aby im bolo poskytnuté minimálne obdobie jedného roka, aby preukázali prospech svojej podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo SR. K stanovisku Ministerstva hospodárstva SR žalobca uviedol, že toto stanovisko vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu, pretože Ministerstvu hospodárstva SR teda boli predložené neúplné informácie, ktoré mohli spôsobiť nesprávne posúdenie v uvedenej

veci. Žalobca uviedol, že vykonával počas roku 2017 podnikateľskú činnosť prostredníctvom spoločnosti A&M EUROPE s.r.o., ktorá vyplatila na dani za rok 2017 sumu 6.741,80 Eur. Zároveň žalobca priložil faktúry zaslané spoločnostiam Yaho s.r.o., so sídlom Studienka 276 a spoločnosti VERTIKAL M, s.r.o., so sídlom Rovníková 14, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov. Žalobca je zároveň vlastníkom nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky v katastrálnom území R. R. V., LV č. XXXX, ide o byt, v ktorom účastník konania býva. Uvedené skutočnosti neboli Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky známe v čase vydania stanoviska a preto ich Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v danom čase tieto skutočnosti ani nemohlo posúdiť. Opätovne žalobca poukázal na stanoviská, ktoré zaslalo ministerstvo v súvislosti s podnikaním brata žalobcu, kde ministerstvo zaslalo rozdielne stanoviská ako u žalobcu, keď posúdilo podnikateľskú činnosť žalobcu na území SR ako prínosom pre hospodárstvo SR. Vzhľadom na tieto nejasnosti v stanoviskách Ministerstva hospodárstva SR je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z neúplného zisteného skutkového stavu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že pri rozhodovaní sa zaoberali správne orgány tým, či zrušením prechodného pobytu na účel podnikania nebudú porušené práva žalobcu ohľadne rešpektovania súkromného a rodinného života, k tomuto tvrdeniu žalobca uvádza, že manželka žalobcu s jej deťmi požiadali dňa 30.7.2018 o prechodný pobyt na území SR za účelom zlúčenia rodiny. Účastník konania podnikol všetky príslušné kroky na zabezpečenie príchodu rodinných príslušníkov na územie Slovenskej republiky. Kúpil nehnuteľnosť v katastrálnom území R. R. V., ktorá má slúžiť na spoločné rodinné spolužitie. Z uvedeného je zrejmé, že konanie žalobcu zasiahlo nielen do podnikateľského, ale aj do súkromného života žalobcu, nehovoriac o tom, že momentálne bol pre rozhodnutie vo veci žalobcu, zrušený aj prechodný pobyt na účel podnikania aj bratovi K. Q., čiže spoločnosť nemôže vykonávať žiadnu činnosť, pretože ani jeden z konateľov nemá na území SR prechodný pobyt na účel podnikania.

18.

K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný dňa 2.7.2019, keď uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia k žalobe, ktoré zaslali súdu dňa 6.3.2019.

IV. Relevantná právna úprava 19. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa zákona o pobyte cudzincov účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Podľa zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

Podľa § 111 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, ak má udelený trvalý pobyt.

Podľa § 111 ods. 1 písm. s) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 108 ods. 4, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov nie je ustanovené inak.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu: a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona.

Podľa § 131g zákona o pobyte cudzincov konania podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. januára 2019 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania . Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 20. Krajský súd v Trnave po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia. Správny súd preto postupom podľa nariadil vo veci pojednávanie na deň 10.9.2020, na ktorom zistil, že žaloba nie je dôvodná a preto žalobu zamietol.

21.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že správny orgán sa zameral pri svojom rozhodovaní na dve skutočnosti a to na verejný záujem, ako aj na to, že žalobca pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu uvádzal nepravdivé informácie. V súvislosti s verejným záujmom poukázala na to, že Ministerstvo hospodárstva vydalo dva rozdielne posudky týkajúce sa prínosu príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR, kedy u brata žalobcu K. Q. vydalo ministerstvo kladné stanovisko a u žalobcu vydalo negatívne stanovisko. U brata žalobcu následne vydalo ministerstvo ďalšie dve kladné stanoviská a je preto nelogické, prečo v danej veci správny orgán neodstránil rozpory tým, že v prípade žalobcu nepožiadal o ďalšie stanovisko na odstránenie týchto rozporov. V súvislosti s uvedením nepravdivých informácii poukázala právna zástupkyňa na to, že žalobca mal spočiatku problémy s ubytovaním, neskôr však kúpil vlastnú nehnuteľnosť v obci C. a tak isto manželka a deti žalobcu podali žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území SR za účelom zlúčenia rodiny. Ďalej právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že si nemyslí, že pokiaľ žalobca uvádzal iný predmet podnikania pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu, keď najskôr tvrdil, že bude podnikať v oblasti spracovania nití a petrochemickej oblasti a následne, keď sa žalobcovi otvorila možnosť v oblasti developingu, kde začal vyvíjať aktivity, že by táto skutočnosť bola rozhodujúca pre negatívne stanovisko správnych orgánov. Poukázala na to, že prechodný pobyt bol žalobcovi udelený na dva roky a správny orgán začal robiť šetrenia už po roku a následne zrušil žalobcovi prechodný pobytu na území SR. Z uvedeného dôvodu považuje obe rozhodnutia správnych orgánov za nesprávne a žiadala ich zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

22.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 9.6.2020.

23.

V súvislosti s námietkami žalobcu krajský súd sa oboznámil aj s rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. , kde v bode 18. krajský súd konštatuje, že v danom prípade nie je možné konštatovať, že ide o skutkovo rovnaké prípady, keď Ministerstvo hospodárstva u žalobcu aj u jeho brata vydali rozdielne stanoviská. V rozhodnutí brata žalobcu K. Q. krajský súd konštatoval, že rozhodnutie je

nepreskúmateľné a to najmä z toho dôvodu, že prvostupňový správny orgán ani druhostupňový správny orgán nedostatočne zdôvodnili a nešpecifikovali aké nepravdivé resp. zavádzajúce údaje predložil brat žalobcu K. Q. pri podaní žiadosti, resp. či predložil falošné alebo pozmenené doklady. V súvislosti s ust. § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. V tomto smere krajský súd znova poznamenal, že prechodný pobyt ktorý bol udelený bratovi žalobcu dňa 19.8.2016, bol udelený za účelom podnikania, čo označil žalobca aj vo svojej žiadosti. Tak isto pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žiadal obnoviť prechodný pobyt brat žalobcu z dôvodu podnikania, pričom ako už bolo uvedené, z viacerých stanovísk Ministerstva hospodárstva SR vyplýva, že podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy republiky. Keďže primárnym dôvodom smerujúcim k tomu, či pobyt žalobcu bude vo verejnom záujme je dôvod či podnikanie žalobcu je vo verejnom záujme, a teda či je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky bolo potrebné, aby verejný záujme bol vykladaný u brata žalobcu v tomto smere.

24.

U žalobcu je však situácia iná. Ministerstvo hospodárstva SR vo svojom stanovisku zo dňa 9. februára 2018 vydalo stanovisko, že na základe dostupných údajov Ministerstvo hospodárstva SR posúdilo, že podnikateľská činnosť príslušníka tretej krajiny nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. V tomto smere treba poukazovať na to, že práve to, že žalobca podal prvotnú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území SR, táto žiadosť bola podaná za účelom podnikania. Keďže stanovisko Ministerstva hospodárstva SR bolo negatívne, treba aj v tomto kontexte vykladať aj verejný záujem spoločnosti na tom, aby bol žalobcovi udelený pobyt na území SR, resp. aby v priebehu obdobia kedy žalobca mal udelený prechodný pobyt na území SR bolo ďalej skúmané, či žalobca vyvíja také aktivity, ktoré smerujú k tomu, že podnikateľská činnosť tohto subjektu je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Ako vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalobcu pri jeho výsluchu, žalobca uviedol, že jeho úlohou v rámci podnikateľskej činnosti bolo zabezpečovať eventuálnych záujemcov o podnikanie na internete, pričom práve jeho brat K. Q. vyvíjal väčšiu aktivitu pri zabezpečovaní klientov, keď žalobca potvrdil, že brat K. Q. oslovoval slovenské spoločnosti pri podnikaní, aj firmy v Iráne, tak teda tá jeho aktivita bola evidentnejšia, čo mohlo zohrať aj úlohu pri vydávaní stanoviska Ministerstva hospodárstva SR.

25.

Z vyjadrenia žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobca počas výsluchov pred policajným orgánom, ktorý zisťoval okolnosti dôležité na to, aby bol pobyt žalobcu posudzovaný tak, že je vo verejnom záujme, aby žalobca sa zdržiaval na území Slovenskej republiky, žalobca nevedel označiť ani jeden subjekt ktorý on ako osoba zabezpečil pre účely podnikania, nevedel označiť firmy s ktorými vstupoval, resp. ktoré vyhľadával v rámci internetového vyhľadávania, na ktoré poukazoval pri svojich výsluchoch.

26.

Je pravdou, že žalobca a jeho brat sú konateľmi tej istej spoločnosti a že Ministerstvo hospodárstva SR v danom prípade vydalo dve rozdielne stanoviská, pričom u žalobcu vydalo negatívne stanovisko a u brata žalobcu vydalo tri pozitívne stanoviská. Na druhej strane však treba poznamenať aj to, že sám žalobca, ktorý požiadal o prechodný pobyt na území SR uviedol, že tento prechodný pobyt požaduje za účelom podnikania. Tento prechodný pobyt mu bol aj udelený, avšak po určitom čase je oprávnením orgánov Policajného zboru cudzineckej polície zisťovať, či skutočne osoba ktorá požiadala o udelenie prechodného pobytu ako občan tretej krajiny sa zdržuje na území Slovenskej republiky za tým účelom ktorý táto osoba pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu uvádzala.

27.

V danom smere je zrejmé, že žalobca pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu zavádzal, keď nevedel ani v priebehu niekoľkých mesiacov v akom odvetví bude vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR, nevedel špecifikovať firmy, s ktorými by spoločnosť žalobcu vstupovala do obchodnoprávnych vzťahov.

28.

Aj keď stanovisko Ministerstva hospodárstva SR nie je jediným smerodajným dôkazom, resp. faktom ktorý ovplyvňuje rozhodnutie správneho orgánu pri udeľovaní prechodného pobytu za účelom podnikania, toto stanovisko je veľmi dôležitým ukazovateľom a dôkazom vtedy, ak osoba ktorá požiada o udelenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania, žiada práve udelenie prechodného pobytu v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti. Keďže u žalobcu toto stanovisko bolo jednoznačne negatívne, ako aj vzhľadom aj na ďalšie okolnosti, ktoré zistili správne orgány v priebehu správneho konania, ktoré sa týkali uvádzania nepravdivých údajov v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu, súd považuje dokazovanie vykonané správnymi orgánmi za postačujúce na rozhodnutie vo veci.

29.

Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí týkajúceho sa brata žalobcu, rozsudok sp. zn. zo dňa 18. júna 2020, bode 22. konštatuje, že stanovisko Ministerstva hospodárstva nie je jedinou podmienkou pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, pričom správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti sa musí zaoberať všetkými vykonanými dôkazmi, ktoré nasvedčujú, že žalobca už pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu zavádzal správne orgány pri uvádzaní dôvodu pre ktorý mal úmysel sa zdržiavať na území Slovenskej republiky.

30.

V súvislosti s otázkou vyhodnotenia stretu verejného záujmu a súkromného záujmu žalobca poukazoval na to, že manželka žalobcu spolu s deťmi si podali žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území SR za účelom zcelenia rodiny, tak v tomto smere krajský súd poznamenáva, že tento súkromný záujem je potieraný tou skutočnosťou, že pobyt žalobcu na území SR nie je vo verejnom záujme, pretože ako už bolo vyššie uvedené, účelom zdržiavania sa žalobcu na území SR je jeho podnikanie na území Slovenskej republiky. Pokiaľ teda žalobca nemá riadne odôvodnený pobyt na území SR a tento pobyt mu bol zrušený, pretože žalobca nespĺňal tie skutočnosti ktoré uvádzal pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu, jeho pobyt na území SR nie je riadne legitímny a preto nemôže byť súkromný záujem tejto osoby dôležitejší ako verejný záujem, keďže tento verejný záujem jednoznačne je daný skutočnosťami, ktoré uvádzal žiadateľ o udelenie prechodného pobytu a touto skutočnosťou je prínos podnikateľskej činnosti občana tretej krajiny pre hospodárstvo SR.

31.

Jednoducho povedané, pokiaľ osoba ktorá má udelený prechodný pobyt na území SR žiada o to, aby bolo povolené aj jeho rodinným príslušníkom prechodne zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a to za účelom zlúčenia rodiny, je potrebné, aby práve táto osoba mala prechodný pobyt na území Slovenskej republiky udelený v súlade so zákonom, čo v danom prípade však nie je. Túto skutočnosť krajský súd konštatuje bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom chcel prejudikovať vec týkajúcu sa žiadosti manželky žalobcu a jeho detí o udelenie prechodného pobytu na území SR.

32.

Ak teda dôvodom na zrušenie prechodného pobytu žalobcu na území SR bola skutočnosť, že žalobca pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu uviedol nepravdivé údaje resp. zavádzajúce údaje, ktoré však neboli správnemu orgánu v čase rozhodovania o tejto žiadosti známe, musí správny súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia v tomto kontexte aj preskúmavať rozhodnutie žalovaného, teda či žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom zdôvodnili, čo následne zistili v súvislosti so zavádzajúcimi a nepravdivými údajmi poskytovanými žalobcom.

33.

Treba zdôrazniť, že podľa názoru súdu oba správne orgány dostatočnými dôkazmi zdôvodnili nesúlad vyjadrenia žalobcu pri poskytovaní údajov o pobyte na území SR, o predmete a mieste podnikania na území SR, na ktorej sa nezdržiaval, ale hlavne nepreukázal akú konkrétnu podnikateľskú činnosť na území SR vyvíjal počas jedného roka kedy sa zdržiaval na území SR, čo je z hľadiska jeho udelenia prechodného pobytu za účelom podnikania rozhodujúce.

34.

Z tohto dôvodu považuje súd obe rozhodnutia správnych orgánov za dostatočne odôvodnené a zákonné.

35.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti správny súd žalobu zamietol podľa .

36.

O trovách konania súd rozhodol podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho konania možno priznať trovy len vo výnimočných prípadoch, ktoré však v danom prípade krajský súd nevzhliadol.

37.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva ( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.