Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/170/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného P. U., o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 10.07.2020 sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.09.2020 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného P. U., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa , , tak, že žiadosť odsúdeného P. U., nar. XX.XX.XXXX v V., bytom: V., X. X, t. č. v ÚVTOS Leopoldov o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 13.03.2014, sp. zn. podľa v trvaní 8 rokov nepodmienečne, ktorý v súčasnosti vykonáva v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia zamietol. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 30-31 spisu. Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia . Okresný súd ustálil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. V prípade prvej materiálnej podmienky - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností okresný súd konštatoval, že správanie odsúdeného v ÚVTOS Leopoldov nebolo vždy na požadovanej úrovni, opakovane porušoval ústavný poriadok, a ústav jeho správanie v súčasnosti hodnotí ako správanie na prijateľnejšej úrovni (nie prijateľnej), na čo poukázalo aj hodnotenie riaditeľa ústavu, ktorý v ňom zároveň poukázal aj na nepriaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného a iba čiastočné preukázanie splnenia podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu, na základe ktorých neodporučil jeho podmienečné prepustenie. Z dôvodu porušovania ústavného poriadku bol dokonca preradený z minimálneho stupňa stráženia do stredného stupňa stráženia, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku okresný súd konštatoval, že táto nie je splnená a poukázal na to, že odsúdený nepreukázal polepšenie, bol viackrát odsúdený a vykonáva trest za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, súd nemôže ani napriek prvému výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý odsúdený v súčasnosti vykonáva, konštatovať, že účel trestu bol u neho dosiahnutý a na slobode povedie riadny život. Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, zahlásil sťažnosť odsúdený aj jeho obhajca (č. l. 27 spisu). Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti. Odsúdený sám písomne zdôvodnil zahlásenú sťažnosť na č. l. 33 spisu.

V písomnom odôvodnení svojej sťažnosti odsúdený uviedol, že je po prvýkrát vo výkone trestu a zo začiatku nezvládol autoritu, ale časom sa prispôsobil a uvedomil si veľa vecí, ktoré ho posúvajú v normálnom slušnom živote. Zdôrazňuje, že do II. nápravnovýchovnej skupiny bol preradený na vlastnú žiadosť a nie za disciplinárne tresty, ako sa to píše v hodnotení. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd znovu zvážil jeho prepustenie, je ochotný prijať všetky opatrenia, je pripravený na život. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle citovaného ustanovenia správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, i konanie predchádzajúce týmto výrokom a tak zistil, že sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť odsúdeného však nie je dôvodná. Z pripojeného spisu okresného súdu krajský súd zistil, že:

- rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. zo dňa 13.03.2014, bol odsúdený uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa , , s poukazom na psím. e) a , a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov , so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

- predpokladaný koniec uloženého trestu má mať dňa 14.08.2021,

- lehota podľa . písm. a) uplynula dňa 14.08.2019. Krajský súd je toho názoru, že okresný súd po obdržaní žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybení, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu správaniu vo výkone trestu odňatia slobody, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd. Vo svojom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením rozviedol všetky zákonné a právne skutočnosti na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil len formálnu podmienku na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie obidvoch materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie. Z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVTOS možno zistiť, že počas výkonu trestu odňatia slobody nebolo vždy správanie a vystupovanie odsúdeného na požadovanej úrovni. Disciplinárne odmeny a ani disciplinárne tresty evidované nemá. Ciele programu zaobchádzania sa u odsúdeného plnia iba čiastočne, nakoľko sa počas výkonu trestu dopustil porušenia ústavného poriadku. Vzhľadom na hodnotenie ústavu na výkon trestu dospel okresný súd k správnemu záveru o nesplnení prvej materiálnej podmienky. Vzhľadom na absenciu disciplinárnych odmien a opakované porušenia ústavného poriadku, okresný súd správne vyhodnotil správanie odsúdeného ako nenasvedčujúce polepšeniu. Odsúdený svojou vlastnou aktivitou, ktorú možno objektivizovať najmä cez disciplinárne odmeny nepreukázal polepšenie, nakoľko nebol ani len raz disciplinárne odmenený. Plnenie si základných povinností vo výkone trestu je nevyhnutnou podmienkou ako samotnej adaptácie, tak aj celého priebehu výkonu trestu odňatia slobody. Nemožno teda urobiť záver, že odsúdený plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, a preto na naplnenie účelu trestu v zmysle bude potrebné na odsúdeného pôsobiť výchovnými prostrediami počas výkonu celého trestu. Súd teda nevzhliadal progres, polepšenie v správaní odsúdeného. Okresný súd rovnako správne a v súlade so zákonom konštatoval nesplnenie druhej materiálnej podmienky, pretože trestná minulosť odsúdeného odôvodňuje obavu, že v prípade podmienečného prepustenia nebude viesť riadny život a opätovne sa dopustí trestnej činnosti. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na resocializačnú prognóza odsúdeného, ktorá je vzhľadom na vysoké riziko sociálneho zlyhania nepriaznivá. Opakované páchanie trestnej činnosti, nízky stupeň jeho vzdelania, sklon k zneužívaniu omamných a návykových látok nasvedčujú tomu, že jeho aktuálne správanie vo výkone trestu je len výsledkom prispôsobenia sa podmienkam výkonu trestu odňatia

slobody a nie dôsledkom jeho skutočného polepšenia, ktoré by dávalo nádej, že už v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený počas šiestich rokov výkonu trestu odňatia slobody nebol schopný vytvoriť si lepšie podmienky počas výkonu trestu tým, že by sa jeho správanie a vystupovanie dalo ohodnotiť disciplinárnou odmenou. Krajský súd zároveň poukazuje na špeciálnu recidívu odsúdeného vo vzťahu k majetkovej kriminalite, navyše aj aktuálne odsúdenie sa týka majetkovej trestnej činnosti. Odsúdený síce má väčšinu zo záznamov v RT zahladených, avšak na tieto možno prihliadať ako na skutočnosti odôvodňujúce predpoklad vedenia riadneho života po výkone trestu. Navyše tieto skutočnosti svedčia o tom, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Krajský súd konštatuje, že trestná minulosť odsúdeného vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia. V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa, nevytvára predpoklady na úvahu, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Krajský súd upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Rovnako ako okresný súd, aj krajský súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Úvaha okresného súdu pritom vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností. Uvedené zistenia, ktoré bral okresný súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. K sťažnostným námietkam krajský súd uvádza : Odsúdený svoje správanie na začiatku výkonu trestu ospravedlňuje tým, že je vo výkone trestu prvý krát a nezvládol autoritu, avšak časom sa prispôsobil. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že účelom trestu je výchovne pôsobiť na odsúdených, pričom aj z ustanovenia vyplýva, že jednou z podmienok pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdeného je, že odsúdený plnením povinností a svojím správaním preukázal polepšenie. Odsúdený je však vo výkone trestu odňatia slobody viac ako šesť rokov, a teda jeho správanie vo výkone trestu je skôr výrazom prispôsobenia sa samotnému režimu výkonu trestu a nie prejavom jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia sa. V tomto prípade je namieste konštatovanie, že odsúdený vo výkone trestu len prispôsobil svoje správanie pravidlám výkonu trestu, tak ako to aj píše odsúdený vo svojej sťažnosti, avšak nedošlo u odsúdeného k polepšeniu sa. Odsúdený vo svojej sťažnosti zároveň namieta, že preradený do II. nápravnovýchovnej skupiny bol na vlastnú žiadosť a nie za disciplinárne tresty. Krajský súd v tomto prípade uvádza, že z hodnotenia nie je zrejmé na základe akých skutočností došlo k preradeniu odsúdeného, avšak aj v prípade, ak by došlo k preradeniu na žiadosť odsúdeného, všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného rozhodnúť o jeho podmienečnom prepustení. Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle citovaného ustanovenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.