Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/36/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobkyne: B. M., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice, proti žalovaným 1. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX C., občianka SR, 2. mal. Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX C., občianka SR, zastúpená zákonným zástupcom matkou: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 32.500,- eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. -40 zo dňa 06.04.2020, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu žalobkýň, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovaným po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to bytu č. X na 2. poschodí, č. vchodu XXX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na ul. W. XXX v C. zákaz túto nehnuteľnosť predať, darovať alebo iným spôsobom previesť na tretiu osobu, zaťažiť záložným právom a to až do právoplatného skončenia konania. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. , , , (ďalej len ) a uviedol, že nemal osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy takej intenzity, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia nepreukázali súdu snahu žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou. Žalobcovia ako dôvod nariadenia neodkladného opatrenia uviedli iba nepriaznivé vzťahy medzi stranami a ničím nepodloženú domnienku, že po nadobudnutí žalovaní túto nehnuteľnosť prevedú na tretiu osobu a dlžnú sumu nevrátia. Z tohto dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.

2. V zákonom stanovenej lehote podali proti uzneseniu odvolanie žalobkyne. Uviedli, že je zrejmé, že žalované v dedičskom konaní neuznali ich nárok v postavení veriteľov a preto podali žalobu vo veci samej. Usúdili, že žalované v hotovosti nemajú finančné prostriedky, aby v prípade úspechu žalobkýň v konaní zaplatili súdom priznanú istinu, ktorej hodnota je viac ako polovica hodnoty bytu. Pokiaľ ide o dôvod zamietnutia návrhu uviedli, že neodkladným opatrením chcú včas predísť práve situácii kedy dôjde k určitým úkonom žalovaných smerujúcich k zbaveniu sa vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti v prospech tretej osoby, kedy výkon exekúcie v prípade priznanej pohľadávky už nebude možný. Z týchto dôvodov navrhli zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V doplnení odvolania uviedli, že dňa 21.04.2020 sa dozvedeli o tom, že žalované ponúkajú predmetný byt na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie TOP REALITY. O týchto skutočnostiach skôr vedomosť nemali. Týmto poukázali na naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, keďže žalované vykonávajú kroky v predaju bytu. Žalované nedisponujú iným hodnotným majetkom, aby uspokojili žalovanú pohľadávku, ktorú majú žalobkyne voči nim. Navrhli zmeniť uznesenie tak, že súd ich návrhu vyhovie a

prizná im náhradu trov konania o neodkladnom opatrení pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom v rozsahu 100 %.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle , vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa ust. 329 ods. 1 , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa ust. , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

4. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci odvolací súd konštatuje, že tomuto návrhu nemožno vyhovieť. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase. Súd nemôže rozhodnúť na základe takého stavu, ktorý už neexistuje, alebo svoje rozhodnutie oprieť o stav, ktorý ešte len v budúcnosti eventuálne môže nastať.

5. V danej veci sa žalobkyne domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovaným po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti túto nehnuteľnosť predať, darovať alebo iným spôsobom previesť na tretiu osobu, zaťažiť záložným právom a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Všeobecným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( ). Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv.

6. S ohľadom na ust. je potrebné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie v tom, že v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia. Tento nedostatok návrhu a jeho osvedčenia nebolo možné konvalidovať v odvolacom konaní ani na základe predložených listín a ponuke na predaj predmetného bytu. Osvedčená nebola ani dôvodnosť obavy z predaja bytu. Hoci nemožno poprieť skutočnosť, že predmetný byt niekto ponúka na predaj, uvedené nepodporuje záver, že potreba úpravy pomerov je naliehavá, keď žalované nie sú vlastníčkami bytu. Výsledok prebiehajúceho dedičského konania čo sa týka vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti doposiaľ nie je známy. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prípade smrti prechádza na dedičov momentom smrti poručiteľa, avšak vlastnícke právo k nehnuteľnosti je deklarované až rozhodnutím o dedičstve. Keďže doposiaľ nebolo deklarované, že žalované sú vlastníčkami bytu, nemožno v tomto čase (v čase vydania prvoinštančného uznesenia) predpokladať reálny predaj bytu, ktorý žalovaným nepatrí. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol a aj v tomto štádiu konania stále je ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti uvedený v katastri nehnuteľností na LV č. 10016 poručiteľ žalovaných, teda nie žalované. Pri nariadení neodkladného opatrenia je potrebné tiež zohľadniť účinky, ktoré by neodkladné opatrenie mohlo mať a jeho vykonateľnosť. Nariadenie neodkladné opatrenia v znení, že sa žalovaným ukladá povinnosť do budúcna, a to v závislosti od skutočnosti, ktoré môžu ale nemusia nastať, v zmysle koncepcie civilného sporového konania neprichádza do úvahy. Rozhodnutie nemožno viazať na neisté skutočnosti, ktoré môžu nastať v budúcnosti. Takýto výrok by v čase, kedy žalované ani nie sú deklarované ako vlastníčky bytu, bol nevykonateľný.

7. Keďže neodkladné opatrenie nemožno nariadiť, keď je ohrozenie práv žalobkýň iba hypotetickej rovine, bez osvedčenia akýchkoľvek objektívnych skutočností, ktoré by domnienku žalobkýň voči žalovaným potvrdzovali, správne súd prvej inštancie návrh na neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovaným z dôvodu neosvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy zamietol.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil ( ).

9. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.