Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_9P-40-2020.pdf
PDF · 90.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Igorom Valentom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: mal. H. V., W.. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F. Š., dieťa rodičov: matky: Y. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T. XXX, XXX XX Q. Ž., T. F. Q. Q. XX, XXX XX Q. Q., v konaní zastúpená JUDr. Lucia Sklenárová, advokáta AK so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom a otca: L. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T. XXX, XXX XX Q. Ž., v konaní zastúpený Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka AK so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu matky maloletého dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti a úpravu styku s maloletým dieťaťom takto,
rozhodol:
Súd u p r a v u j e styk matky maloletého dieťaťa Y. V., W.. XX.XX.XXXX L. Y. H. V., W.. XX.XX.XXXX tak, že matka maloletého dieťaťa je oprávnená sa s maloletou H. stretávať každý nepárny týždeň v mesiaci v čase v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Otec maloletého dieťaťa L. V., W.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý dieťa na styk s matkou riadne pripraviť, tento jej umožniť a matka maloletého dieťaťa je p o v i n n á dieťa v stanovenom čase v bydlisku otca prevziať a v stanovenom čase v bydlisku otca dieťa otcovi odovzdať.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky na zníženie vyživovacej povinnosti a úpravu styku s maloletým dieťaťom z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Prostredníctvom splnomocneného advokáta matka maloletého dieťaťa podala na tunajší súd dňa 12.08.2020 návrh, ktorým sa domáhala jednak zníženia vyživovacej povinnosti voči mal. H. zo sumy 50,- € mesačne na výšku vyživovacej povinnosti v rozsahu 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona a to počnúc dňom podania návrhu na začatie konania do budúcna a súčasne požadovala upraviť styk s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnená sa s maloletou H. stretávať každý párny víkend v mesiaci v čase od piatku 14.00 hod. do nedele 18.00 hod. ako i počas letných školských prázdnin a vianočných sviatkov.
2. Otec s návrhom matky na zníženie vyživovacej povinnosti ako i s návrhom na úpravu styku matky s maloletým dieťaťom nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 04.09.2020 poukázal na skutočnosť, že od času poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktorá úprava bola realizovaná v rámci rozvodového konania, nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov na strane matky a tiež na strane dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zmenu
súdneho rozhodnutia, poukázal na skutočnosť, že na strane matky neexistujú žiadne závažné dôvody (napríklad nepriaznivý zdravotný stav), pre ktoré nie je schopná plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu ako bolo rozhodnuté posledným súdnym rozhodnutím, namietal účelovosť a šikanóznosť návrhu na začatie konanie zo strany matky v otázke úpravy styku matky s maloletým dieťaťom s poukazom na skutočnosť, že matka neprejavuje skutočný záujem o maloleté dieťa, styk s dieťaťom nerealizuje a otec matke v stretávaní sa s maloletou žiadnym spôsobom nikdy nezabránil.
3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa žiadal návrh matky na zníženie vyživovacej povinnosti ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť a v otázke úpravy práv a povinností týkajúcej sa úpravy styku matky s maloletým dieťaťom ponechal rozhodnutie na úvahu súdu.
4. V rámci dokazovania súd vypočul oboch rodičov maloletého dieťaťa, oboznámil sa so správami o šetrení pomerov na strane matky maloletého dieťaťa, otca maloletého dieťaťa, s vykonaným pohovorom kolíznym opatrovníkom so samotným maloletým dieťaťom dňa 04.09.2020, potvrdeniami o príjme na strane matky, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 19P/4/2020 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Maloletá H. V. pochádza z manželstva Y. V. E. L. V., ktoré bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu v Ž. W. Q. sp. zn. XXP/X/XXXX A. H. XX.XX.XXXX, kde v rámci rozvodového konania boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletej H. na čas po rozvode tak, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej H. sumou 50,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia do budúcna. Takéto súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.02.2020. V rámci rozvodového konania nebol upravený styk matky s maloletým dieťaťom. Matka návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zo sumy 50,- € mesačne na úroveň minimálnej vyživovacej povinnosti v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určeného osobitným zákonom odôvodňovala tým, že nie je schopná plniť si vyživovaciu povinnosť, ku ktorej bola zaviazaná právoplatným rozhodnutím súdu v rozsahu 50,- €, pretože je dlhodobo nezamestnanou a vystavuje sa riziku trestného stíhania. Matka deklarovala, že od roku 2013 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny F. Š. a aktuálne od 01.06.2020 je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 66,30 €, pričom zdôrazňovala, že je nemajetnou, nevlastní žiadny nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Poukázala na skutočnosť, že aktuálne žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom v obci Q.-Q. a jej jediný príjem je dávka v hmotnej núdzi. Ďalej pokiaľ sa domáhala úpravy styku s maloletou H., takýto návrh dôvodila tým, že v rámci rozvodového konania súhlasila s tým, aby jej styk s maloletou H. nebol upravený, avšak došlo k zmene pomerov od času tohto rozhodovania, pretože otec jej neumožňuje kontakt s maloletým dieťaťom, zamedzuje jej stretávanie s maloletým dieťaťom. Zakázal matke maloleté dieťa telefonicky kontaktovať s argumentáciou, že maloleté dieťa týra. To je dôvod, prečo matka trvala na podanom návrhu na úpravu styku s maloletou H. a súčasne poukázala na skutočnosť, že reálne posledný kontakt s maloletým dieťaťom realizovala v auguste roku 2019. Otec dieťaťa nesúhlasil so znížením vyživovacej povinnosti, poukázal, že k žiadnej zmene pomerov od času posledného rozhodovania (február 2020) na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá zmena by odôvodňovala i zmenu rozhodnutia ohľadom výšky vyživovacej povinnosti nedošlo. Poprel tvrdenia matky o tom, že zamedzuje akýmkoľvek spôsobom matke kontakt s maloletým dieťaťom, naopak tvrdil, že matka neprejavuje skutočný záujem o dieťa a návrh na zníženie vyživovacej povinnosti a úpravu styku podala len z dôvodu, že otec uplatnil na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, z dôvodu neplnenia si zákonnej vyživovacej povinnosti, ku ktorej bola matka zaviazaná, nárok na náhradné výživné.
6. Súd vec právne posúdil:
Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
7. Z dokazovania, ktoré súd vykonal nemal za preukázané, že došlo k naplneniu zákonných podmienok ako tieto ustanovuje § 78 ods. 1 Zákona o rodine, kedy možno dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť ak sa zmenia pomery. V prejednávanej veci súd nemal za dokázané, že pomery na strane matky sa akýmkoľvek spôsobom zmenili od času posledného rozhodovania ohľadom výšky vyživovacej povinnosti, čo bolo realizované Rozsudkom Okresného súdu v Ž.K. W. Q. L.. A.. XXP/ X/XXXX A. H. XX.XX.XXXX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.02.2020, kde matke bola uložená vyživovacia povinnosť prispievať na výživu maloletej H. sumou 50,- € mesačne. V čase tohto rozhodovania matka maloletého dieťaťa tak ako i v súčasnej dobe, bola nezamestnanou, avšak bola bez akéhokoľvek príjmu. Počnúc dňom 01.06.2020 príjem matky predstavuje dávka v hmotnej núdzi vo výške 66,30 €. K žiadnej zmene pomerov nedošlo ani na strane otca maloletého dieťaťa, ktorý tak, ako v čase posledného rozhodovania je naďalej zamestnaný u identického zamestnávateľa T. L. U. s príjmom na úrovni 925,- € mesačne. Žiadna podstatná zmena pomerov nenastala ani na strane samotného maloletého dieťaťa, ktoré študuje v identickej základnej škole, kde si plní povinnú školskú dochádzka (Základná škola Q. Ž.), kde navštevuje 7. ročník. Matka maloletého dieťaťa teda nepreukázala a súd v konaní ani nezistil žiadnu podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala i zmenu súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti pre matku maloletého dieťaťa. Súd nemôže prihliadať na argumentáciu matky, ktorá poukazuje na skutočnosť, že je dlhodobo nezamestnanou, čo je primárny dôvod prečo nemôže plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť, ku ktorej bola súdnym rozhodnutím zaviazaná. Matka maloletého dieťaťa je vo veku 46 rokov (produktívny vek) bez akéhokoľvek zdravotného problému, s úplným učňovským odborným vzdelaním. Napriek tejto skutočnosti, t. j. v produktívnom veku matky maloletého dieťaťa je táto dlhodobo a to od roku 2013 nezamestnanou, evidovanou ako uchádzačka o zamestnanie. Matka nevyvíja žiadnu snahu a aktivitu, resp. akékoľvek úsilie za účelom zlepšenia svojej situácie a jej usporiadania v rozsahu, aby si mohla plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Napriek dosiahnutej určitej kvalifikácii a reálnej možnosti uplatnenia sa matky na trhu práce za účelom získania akéhokoľvek príjmu, matka nevyvíja žiadnu aktivitu a nemôže byť na ujmu samotného maloletého dieťaťa tvrdenie matky o tom, že nie je schopná plniť si vyživovaciu povinnosť. Je na mieste konštatovať, že matka sa úmyselným spôsobom vyhýba zlepšeniu svojej sociálnej ako i príjmovej situácie a preto súd na tvrdenia matky neprihliadol s tým, že pri určovaní jej príjmu nie je na mieste vychádzať z princípu fakticity, ktorým deklaruje svoj príjem, ale je nutné prihliadať na zásadu potencionality zárobku, ktorá vychádza z fikcie príjmu, ktorý môže matka reálne dosiahnuť ak sa aktívne bude zaujímať o uplatnenie na trhu práce. Z týchto dôvodov súd návrh matky na zníženie vyživovacej povinnosti v celom rozsahu zamietol.
8. Súd však upravil styk matky s maloletým dieťaťom v rozsahu ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku napriek skutočnosti, že otec argumentoval tým, že žiadnym spôsobom neobmedzuje matku maloletého dieťaťa v realizácii styku s maloletou, avšak na druhej strane nesúhlasil s úpravou rozsahu styku matky s maloletým dieťaťom formou súdneho rozhodnutia, čo súd považoval za iracionálny prístup otca. Súd citlivo pri rozhodovaní ohľadom úpravy práv a povinností ohľadom realizácie styku, prihliadal prioritne na záujmy samotného maloletého dieťaťa a nie preferované záujmy matky a otca. Vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú síce narušené, avšak prioritný je záujem maloletého dieťaťa. I s odkazom na Dohovor o právach dieťaťa (Článok 9) má maloleté dieťa právo žiť s rodičmi, a tiež právo udržiavať
kontakt s oboma rodičmi a s odkazom na Článok 12 takéhoto dohovoru má dieťa právo vyjadriť slobodne svoj názor a je nutné prihliadnuť na jeho požiadavky. Súd rešpektoval i vyjadrený názor maloletej H. v rámci rozhovoru uskutočneného prostredníctvom kolízneho opatrovníka dňa 04.09.2020, kde dieťa prejavilo záujem o pravidelný kontakt s matkou, avšak vyjadrilo tiež obavu z aktuálneho spolužitia matky s terajším partnerom, čo súd premietol do rozsahu úpravy styku matky s maloletou tak, že styk matky s dieťaťom upravil len každý nepárny týždeň v mesiaci v čase od soboty 09.00 hod. do 18.00 hod. Súd zohľadnil tiež tú skutočnosť, že dlhodobo matka s maloletou nerealizovala styk a to od roku 2019 (august) a je nutné, aby došlo k obnoveniu vzájomného kontaktu maloletého dieťaťa s matkou postupnou formou, pričom rozhodnutie aktuálne ohľadom rozsahu úpravy styku matky s maloletým dieťaťom nie je rozhodnutím konečným. A pokiaľ realizácia styku sa prejaví priaznivým spôsobom i v rámci vývinu maloletého dieťaťa, takéto súdne rozhodnutie pri zmene pomerov do budúcna ohľadom úpravy styku matky s maloletou H. je možné meniť.
9. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (EP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.