Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-115-2020.pdf
PDF · 66.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/115/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu s Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného W. O., nar. XX. E. XXXX v O., trvalé bydlisko V., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 10. júla 2020, č. k. 9PP/78/2020-21, na neverejnom zasadnutí konanom 10. septembra 2020 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného W. O. zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 10. júla 2020, č. k. 9PP/78/2020-21, podľa § 66 odsek 1 písmeno b), odsek 2 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného W. O. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 26. októbra 2016, sp. zn. 2T/141/2016. Zamietnutie žiadosti okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku, teda vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, no nesplnil hneď prvú materiálnu podmienku, lebo vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie. Tento záver okresný súd oprel o hodnotenie odsúdeného, z ktorého vyplynulo, že doterajšie správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou nebolo vždy na požadovanej úrovni, keďže sa u neho opakovane vyskytlo porušovanie ústavného poriadku, za čo bol dva krát disciplinárne potrestaný a len raz disciplinárne odmenený. Mal teda viac disciplinárnych trestov ako disciplinárnych odmien, pričom tieto časovo nasledovali aj po disciplinárnej odmene - konkrétne 6. augusta 2019 za porušenie povinnosti plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a z 30. decembra 2019 za porušenia zákazu fajčiť mimo vyhradených priestorov. Z predmetného hodnotenia tiež vyplývala nepriaznivá resocializačná prognóza odsúdeného a iba čiastočné preukázanie splnenia podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu, na základe ktorých riaditeľ ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou neodporučil jeho podmienečné prepustenie. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že podľa jeho názoru u odsúdeného nebola splnená ani druhá materiálna podmienka, teda nie je daný predpoklad, že by na slobode viedol riadny život. Tento záver okresný súd oprel o opakovaný trestnoprávny postih odsúdeného a poukázal aj na závažnosť trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený dopustil. Proti tomuto uzneseniu zahlásil odsúdený sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí. Prokurátor sa práva na podanie sťažnosti vzdal. Odsúdený svoju sťažnosť do konania neverejného zasadnutia 10. septembra 2020 bližšie neodôvodnil. Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) na rozhodnutie 28. augusta 2020. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, keď dňom 30. decembra 2019 vykonal 2/3 z trestu, ktorý aktuálne vykonáva a bol mu uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 26. októbra 2016, sp. zn. 2T/141/2016 pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Taktiež okresný súd dospel k správnemu záveru, keď u odsúdeného konštatoval nesplnenie prvej materiálnej podmienky, nakoľko z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou mal aj krajský súd za preukázané, že odsúdený nepreukázal polepšenie, keďže bol jedenkrát disciplinárne odmenený a dvakrát disciplinárne potrestaný. Taktiež ciele stanovené programom zaobchádzania plnil len čiastočne. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, aj tu sa krajský súd plne stotožnil s názorom okresného súdu, že od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V tomto smere poukazuje krajský súd na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého uznesenia s tým, že sa s ním v celom rozsahu stotožňuje bez potreby tieto dôvody opakovať. Krajský súd dodáva, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti aj na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pritom posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Z hľadiska posudzovania sklonov odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti je pritom možné prihliadať aj na zahladené odsúdenia, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal. Žiada sa doplniť, že ani osoba, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody po prvý krát ako odsúdený, nemá automaticky nárok na to, aby bola podmienečne prepustená. Aj u takejto osoby je potrebné striktne individuálne preskúmať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok a pokiaľ sa dospeje k záveru, že riziko recidívy je u takejto osoby príliš vysoké, nemôže byť pre absenciu druhej materiálnej podmienky podmienečne prepustená. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.