Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cpr/16/2019

Potvrdené rozhodnutím 3CoPr/1/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: N. V. - S. I. N. V., N. N. K. X, XXX XX G., F.: XX XXX XXX proti žalovanému: Z.. S. P., J.. XX.X.XXXX, Y. G. X. XXX/XX, XXX XX H. K. K., právne zastúpený: JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35 519 193, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 10.09.2020, č. k. 21Cpr/16/2019 - 155 takto jednohlasne rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III. II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti žalovanému: JUDr. S. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX H. pri K., právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35 519 193, o náhradu škody s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Nárok vo výške 1.759,98 eur v y l u č u j e na samostatné konanie.

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.9.2019 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 15.730,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 29.8.2019 do zaplatenia titulom náhrady škody z nevyúčtovaných chýbajúcich pokutových blokov a sumu vo výške 1.759,98 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 29.8.2019 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nekonaním žalovaného ako nadriadenej osoby a náhradu trov konania.

2. Svoj nárok čo do sumy 15.730,- eur odôvodnil tým, že žalovaný bol v trestnom konaní právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XXT/X/XXXX - 205 zo dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v K. č.k. XTo/XX/XXXX - 234 zo dňa XX.X.XXXX uznaný vinným zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. Trestným rozsudkom súd zaviazal žalovaného k náhrade škody vo výške 91.910,- eur. So zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodený subjekt na civilný proces. Celková škoda spôsobená protiprávnym konaním žalovaného bola prvotne po kontrole Úradu kontroly, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR zistená vo výške 110.870,- eur. Táto kontrola zistila rozdiel (schodok) v danej výške po kontrole pokutových blokov a súvisiacej finančnej hotovosti. Škoda v danej výške bola zapísaná v Knihe škôd pod č. XXXXXXX. Dňa 21.8.2007 žalovaný podpísal písomné zverenie hotovosti, cenín, tovaru, zásob materiálu, alebo iných hodnôt, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, pod č.p.: Q.-PO-Q.-XXX/X/DI-XXXX. Podľa písomného zverenia boli žalovanému zverené pokutové bloky a finančné prostriedky za pokutové bloky, ako aj iné hodnoty, ktoré bol povinný riadne vyúčtovať a konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na týchto majetkových právach. Žalovaný tak zodpovedal za schodok v zmysle osobitnej zodpovednosti. Znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom F.. Z. I. č. 1/2017, vypracovaným dňa X.XX.XXXX bola ustálená výška škody na sumu 110.670,- eur, teda o 200,- eur nižšia, ako kontrolou Úradu inšpekčnej služby. Znalec škodu v posudku definoval ako

inventarizačný rozdiel (manko) - pokutové bloky a finančnú hotovosť. Takáto škoda vo výške 110.670,- eur bola uplatnená v trestnom konaní. V trestnom konaní bolo zistené, že v troch prípadoch počas kontrolovaného obdobia došlo u iných policajtov S. I. k strateným pokutovým blokom vo výške 380,- eur, u O. E. k strateným pokutovým blokom vo výške 900,- eur a u K. F. išlo o celkovú škodu vo výške 1.750,- eur (500 eur PB a 1250 eur FH). V zmysle týchto skutočností znalec v Doplnku č. 1 k znaleckému posudku zo dňa 8.12.2017 škodu ponížil o uvedené sumy takto: 110.670,- eur - 380,- eur (pokutové bloky, ďalej len PB) - 900,- eur (PB) - 500,- eur (PB) = 108.890,- eur. Prokurátor preto na žalovaného podal obžalobu za spôsobenie škody len vo výške 91.910,- eur (nie 108.890,- eur). Zo skutku dávaného za vinu žalovanému v obžalobe prokurátora je zrejmé, že tento za škodu posúdil len škodu na finančnej hotovosti a nie aj škodu za PB. Škoda predstavovala rozdiel medzi sumou zúčtovanou od policajtov a sumou odvedenou do pokladne OR PZ v K. ku dňu 1.3.2017. Za škodu v trestnom konaní bola považovaná len škoda na finančnej hotovosti. Žalovaný bol právoplatne odsúdený k náhrade škody vo výške 91.910,- eur a so zvyškom škody vo výške 108.890,- eur - 91.910,- eur = 16.980,- eur, bol poškodený subjekt odkázaný na civilný proces (16.980 - 1.250 eur pripadajúca škoda Fin.hot. voči F. okrem škody na PB = 15.730,- eur ((poznámka súdu)). Táto náhrada škody by mala byť žiadaná od žalovaného vo výške 16.980,- eur, pričom táto suma je nepresná. Prokurátor na žalovaného podal obžalobu len na sumu 91.910,- eur, kde zjavne zo sumy 95.560,- eur odpočítal nájdenú sumu 2.400,- eur (nájdená finančná hotovosť u žalovaného), ale aj sumu 1.250,- eur ako škoda spôsobená stratou finančnej hotovosti u tohto policajta. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel medzi mankom vypočítaným znalcom vo výške 108.890,- eur (ide o chýbajúcu finančnú hotovosť, tak i PB) a tým, v akej výške mal byť žalovaný správne zaviazaný k náhrade škody spôsobenej iba na finančnej hotovosti vo výške 93.160,- eur, predstavuje sumu 15.730,- eur a táto suma pripadá iba na chýbajúce PB v danej hodnote. Pri výpočte škody obsahujúcej PB aj hotovosť odpočítal sumu hotovosti 2.400,- eur, ale neodpočítal sumu hotovosti 1.250,- eur. Hodnota PB vo výške 15.730,- eur je hodnotou, ktorú mal mať u seba žalovaný. Pri požadovaní náhrady škody vo výške 15.730,- eur na PB vychádzal z posledného aktuálneho stanoviska z odboru právnych služieb Kancelárie ministra vnútra SR, č.p.: KM-Q.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého sú PB s nominálnou hodnotou prísne zúčtovateľným tlačivom, evidovaným v Knihe cenností, kde z uvedeného dôvodu je ich potrebné považovať, ak nie za ceninu, tak za iné hodnoty, ktoré je povinný policajt vyúčtovať. Ide o prípad osobitnej zodpovednosti policajta za škodu, ktorá je preukazovaná aj písomným zverením a pri ktorej nie je potrebné preukázať jeho zavinenie, pričom dôkazné bremeno je na žalovanom. Písomnou výzvou zo dňa 6.8.2019 vyzval žalovaného k náhrade škody vo výške 15.730,- eur spôsobenej na chýbajúcich PB za obdobie r. 2010 - 2017, s lehotou na plnenie 15 dní odo dňa doručenia výzvy prevzatej dňa 13.8.2019. Lehota na plnenie plynula dňa 28.8.2019. Žalovaný neuznal uplatňovaný nárok na náhradu škody.

3. Právny zástupca žalovaného sa vyjadril písomným podaním, tak že žalovaný bol policajtom a v období od r. 2010 až do 1.3.2017 a bol zaradený na ODI OR PZ K.. Dňa 21.8.2007 pod č.p.: Q.-XXX- X/DX-XXXX OR PZ v K., ODI zverilo podľa žalovanému, vtedy zaradenému na výkon štátnej služby OR PZ, ODI K. vo funkcii vedúci oddelenia výkonu služby ODI, pokutové bloky, finančné prostriedky za pokutové bloky, ktoré policajt prevzal na základe dokladu o prevzatí v Knihe cenín. Vo „Zverení“ sa okrem iného uvádza, že policajt dňom podpísania zverenia na základe fyzického prevzatia hodnôt, ktoré sú predmetom zverenia a podpísaním (nie je uvedené, čoho), preberá zodpovednosť za tieto majetkové hodnoty. Služobný úrad sa zaviazal vytvárať žalovanému také podmienky pre výkon štátnej služby, aby mohol riadne plniť svoje povinnosti. Zverenie nadobudlo platnosť a právne účinky s ním spojené nastali dňom podpisu nadriadeným a platilo po dobu zaradenia menovaného na vyššie uvedenej funkcii. Zverenie bolo platné a účinné len v období, keď bol žalovaný zaradený vo funkcii vedúceho oddelenia výkonu služby ODI. Žalovaný nebol stále zaradený vo funkcii vedúceho oddelenia výkonu služby ODI, pretože bol zaradený aj do inej funkcie, v akej bol v čase podpísania Zverenia. Argumentoval, že všeobecne za škodu sa považuje majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a predstavujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalobca v žalobe nešpecifikuje a nepredkladá dôkazy o tom, akú sumu musel zaplatiť Daňovému úradu Prešov za prevzatie PB v období r. 2010 - 2017, t.j. o koľko sa mu zmenšil majetkový stav. Poukázal na argumentáciu žalobcu v prípade skutku týkajúceho sa O. E., ako procesnú obranu, ktorý stratil PB vo výške 900,- eur vo februári 2010. Žalobca na základe stanoviska Sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR zo dňa 24.6.2010 pod č.p.: N.-PS- XXX/XXXX boli takéto PB považované za tlačovinu a nie ceninu a došlo k odpisu škody z Knihy škôd. Z uvedeného vyplýva, že policajt E. nebol zaviazaný nahradiť žalobcovi škodu za stratu PB. Keďže

žalobca argumentuje stanoviskom MV SR zo dňa 13.12.2016 č.p.: KM-Q.-XX/XXXX, podľa ktorého sú PB s nominálnou hodnotou prísne zúčtovateľným tlačivom, evidovaným v Knihe cenností a je ich potrebné považovať ak nie za ceninu, tak za iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, uviedol, že ide o interné stanovisko, z ktorého vyplýva, že PB je tlačovinou a nie ceninou, ale inou hodnotou, pričom jeho záväznosť môže byť len do budúcna a nie spätne. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.9.2018 sp. zn. na právnu vetu, že PB nie sú ani ceninou; právny poriadok legálnu definíciu pojmu „cenina“ nedáva. Z účtovného hľadiska je cenina druh krátkodobého finančného majetku, podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 je cenina účtovaná v rovnakej položke ako hotovosť a šeky ako „peňažné prostriedky v hotovosti“. Poukázal aj na ust. § 12 cit. Opatrenia. V tomto smere je blok na pokutu skôr potvrdením o zaplatení pokuty, ako hodnotou určenou na obeh alebo obrat. PB žalobca ako subjekt, ktorý je oprávnený prejednávať priestupky v blokovom konaní, nadobúda bezodplatne a nemožno konštatovať, že za PB čokoľvek nadobúda. Preto nie je naplnený ani pojmový znak „určený na obeh alebo obrat“. Obdobne poukázal aj na rozsudok NS SR z 22.2.2017 sp. zn. . Poukázal aj na skutočnosť, že okresný prokurátor v Prešove nepodal obžalobu na žalobcom žalovanú sumu, pretože nepovažoval PB za škodu.

4. Žalobca vo svojej písomnej replike uviedol, že je pravdou, že žalovaný počas doby od r. 2010 až do skončenia pôvodného pomeru príslušníka PZ, bol služobne zaradený na viacerých funkciách, konkrétne v čase od 1.6.2007 do 31.12.2010 ako vedúci oddelenia výkonu služby ODI OR PZ v K., od 1.1.2011 do 31.3.2015 ako starší referent, špecifikácia riadenia referentov oddelenia výkonu služby ODI OR PZ v K. a od 1.4.2015 do 6.6.2017 opätovne ako vedúci oddelenia výkonu služby ODI OR PZ v K.. Na všetkých týchto funkciách žalovaný viedol evidenciu PB a Knihu cenín. Počas celej doby pôsobenia mal na starosti nielen evidenciu PB, ale aj ich preberanie z pokladne OR PZ v K., ako aj odovzdávanie podriadeným policajtom na ODI a s tým spojené preberanie vybranej finančnej hotovosti na PB a jej odovzdávanie do pokladne. Žalovaný podpísal zverenie, teda hmotnú zodpovednosť dňa 21.8.2007 vo funkcii vedúceho oddelenia výkonu služby. Škodu na PB považoval za schodok.

5. Právny zástupca žalovaného v písomnej duplike uviedol, že zverenie hodnôt nadobúda platnosť a právne účinky s ním spojené nastávajú dňom jeho podpisu nadriadeným a platí po dobu zaradenia menovaného na vyššie uvedenú funkciu vedúceho oddelenia výkonu služby ODI OR PZ v K.. Navrhol vypočuť žalovaného ako procesnú stranu. Namietal premlčanie vychádzajú zo skutočnosti, kedy sa mohol dozvedieť poškodený o škode, jej výške, ak by bola vykonávaná pravidelná kontrola. Podľa jeho názoru začala bežať samostatne dvojročná subjektívna premlčacia doba k najbližšej kontrole, ktorá sa mala fyzicky konať.

6. Vykonaným dokazovaním, prostriedkami procesného útoku, rozsudkom Okresného súdu K. sp. zn. XXT/X/XXXX, rozsudkom Krajského súdu v K. sp. zn. XTo/XX/XXXX, dohodou o splátkach zo dňa 24.10.2018, úradným záznamom MV SR Sekcia kontroly a inšpekcie služby č. N.-KO-Q.-KE-XX/XXXX- K zo dňa 22.3.2017, Zverenie hotovosti, cenín, tovaru, zásob materiálu alebo iných hodnôt, ktoré je policajt povinný vyúčtovať zo dňa 21.8.2007, uznesenie o vznesení obvinenia, znalecký posudok F.. Z. I. PhD., č. 1/2017, Doplnok č. 1 k znaleckému posudku, vyjadrenie MV SR Sekcia kontroly a inšpekcie služby, obžaloba Okresného súdu K. 1Pv XXX/XXXX/XXXX zo dňa 17.1.2018, vyjadrenie MV SR k žiadosti KR PZ K. o stanovisko MV SR: KM-Q.-XX/XXXX zo dňa 13.12.2016, vyjadrenie Daňového úradu v Prešove zo dňa 1.10.2018, vyjadrenie MV SR k peňažnej škode zo dňa 25.10.2018, OR PZ K., vyjadrenie MV SR zo dňa 31.10.2017, úradný záznam KR PZ v K. zo dňa 13.9.2018, žiadosť o vyčíslenie škody, vyjadrenie mjr. S.. I. K., Kniha evidencií mimoriadnych udalostí, fotokópia, výzva na zaplatenie škody zo dňa 6.8.2019, doručenka a prostriedkami procesnej obrany výpoveďou žalovaného, stanoviskom Sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR zo dňa 24.6.2010 pod č.p.: N.-PS-XXX/ XXXX, odpoveďou právneho zástupcu, pripojeným trestným spisom sp. zn. XT/XX/XXXX, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav vo veci:

7. Žalovanému vznikol rozhodnutím služobný pomer od 1.6.2007 a trval do 6.6.2017. Žalovaný bol služobne zaradený na viacerých funkciách. V období od 1.6.2007 do 31.12.2010 ako vedúci oddelenia výkonu služby ODI OR PZ v K., od 1.1.2011 do 31.3.2015 ako starší referent, špecifikácia riadenia referentov oddelenia výkonu služby ODI OR PZ v K. a od 1.4.2015 do 6.6.2017 opätovne ako vedúci oddelenia výkonu služby ODI OR PZ v K.. Dňa 21.8.2007 žalovaný uzavrel so svojím zamestnávateľom OR PZ K., Okresný dopravný inšpektorát K. Dohodu o zverení hotovosti, cenín, tovaru, zásob materiálu alebo iných hodnôt, ktoré je policajt povinný vyúčtovať. Vo Zverení bolo uvedené, že „ z v e r

u j e príslušníkovi PZ (ďalej len policajt) zaradenému na výkon štátnej služby OR PZ ODI K. vo funkcii vedúci oddelenia výkonu služby ODI, pokutové bloky, finančné prostriedky za pokutové bloky, ktoré policajt prevzal na základe dokladu o prevzatí v Knihe cenín. Policajt dňom podpísania tohto Zverenia, na základe fyzického prevzatia hodnôt, ktoré sú predmetom tohto Zverenia a podpísaním, preberá zodpovednosť za tieto majetkové hodnoty. Služobný úrad je povinný vytvoriť menovanému také podmienky pre výkon štátnej služby, aby mohol riadne splniť svoje povinnosti. Ak menovaný zistí, že nemá vytvorené potrebné podmienky pre výkon štátnej služby, je povinný písomne oznámiť závadu nadriadenému. Toto Zverenie nadobúda platnosť a právne účinky s ním spojené, nastávajú dňom jeho podpisu nadriadeným a platí po dobu zaradenia menovaného na vyššie uvedenej funkcii.“ Dňa 1.3.2017 bolo vydané Uznesenie MV SR Sekciou kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie voči žalovanému za zločin sprenevery. Dňa 22.3.2017 bol vyhotovený Úradný záznam MV SR o skutočnostiach zistených vykonaním operatívnej kontroly, keď bola vykonaná kontrola pokutových blokov a súvisiacej finančnej hotovosti podľa evidencie vedenej na oddelení výkonu služby ODI. Bolo zistené, že evidenciu PB vedie vedúci oddelenia výkonu služby - žalovaný, ktorý preberá PB z Centra podpory Prešov a odovzdáva ich policajtom oddelenia výkonu služby ODI a zároveň preberá PB a finančnú hotovosť za uložené blokové pokuty od policajtov, ktoré následne odovzdáva Centru podpory Prešov. Počas celej doby pôsobenia mal žalovaný na starosti nielen evidenciu PB, ale aj ich preberanie z pokladne OR PZ v Prešove, ako aj odovzdávanie podriadeným policajtom na ODI a s tým spojené preberanie vybranej finančnej hotovosti na PB a jej odovzdávanie do pokladne, vo funkciách ako vedúci oddelenia výkonu služby ODI OR PZ v K., ako starší referent a vedúci oddelenia. Žalovaný podpísal Zverenie, hmotnú zodpovednosť dňa 21.8.2007 vo funkcii vedúceho oddelenia výkonu služby. Agenda PB je vedená v Knihe cenností, ev. číslo 20/2017 osobitne pre každého policajta, kde bolo zistené, že účtovný stav hodnoty cenín pridelený na oddelení výkonu služby je 156.680,- eur, policajtom boli vydané PB v celkovej nominálnej hodnote 37.370,- eur, v pokladni sa v čase kontroly nachádzali nepoužité PB 5 ks zväzkov blokov s nominálnou hodnotou 50,- eur, v celkovej nominálnej hodnote 4.000,- eur a 7 ks zväzkov blokov s nominálnou hodnotou 5,- eur v celkovej nominálnej hodnote 1.750,- eur. Teda celkovo PB v nominálnej hodnote 5.750,- eur, zároveň sa tam nachádzali potvrdenia o zaplatení PB prostredníctvom platobného terminálu v hodnote 290,- eur a finančná hotovosť vo výške 2.400,- eur. Kontrolou PB a súvisiacej finančnej hotovosti vykonanou za prítomnosti žalovaného bol zistený rozdiel, schodok, ktorý vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 110.870,- eur. Žalovaný k zistenému rozdielu uviedol, že má vedomosť o tomto schodku iba v hotovosti. Dňa 26.2.2018 bol vydaný rozsudok Okresným súdom K. sp. zn. XXT/X/XXXX, na základe ktorého bol žalovaný odsúdený pre spáchanie zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 písm. a) Tr. Zák. Súd v rozsudku zaviazal obžalovaného k náhrade škody poškodenému vo výške 91.910,- eur, keďže bola uvedená priamo v skutkovej vete obžaloby, ku ktorej obžalovaný vyhlásil vinu a bola poškodeným riadne a včas uplatnená. Keďže si poškodený uplatnil vyššiu škodu, v konaní súd poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Dňa 20.6.2018 bol vydaný rozsudok Krajským súdom v K. pod sp. zn. XTo/XX/XXXX, ktorý vo vzťahu k odvolaniu poškodenej strany v rozsudku uviedol, že prvostupňový súd správne a zákonne uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu vo výške 91.910,- eur. Správne nemohol okresný súd vyhovieť návrhu poškodenej strany a priznať jej celú sumu uplatnenú v prípravnom konaní, keďže vyhlásením o vine a jeho prijatím, po splnení zákonom stanoveného procesného postupu, došlo k právoplatnosti tohto výroku vo vzťahu ku skutku a teda aj k ustáleniu výšky spôsobenej škody obžalovaným. Keďže poškodená strana si uplatňovala vyšší nárok na náhradu škody, ako jej bol napadnutým rozsudkom priznaný 91.910 eur, bola preto v súlade so zákonom s jeho zvyškom odkázaná na civilný proces. Zo skutku dávaného za vinu žalovanému v obžalobe prokurátora je zrejmé, že tento za škodu posúdil len škodu za chýbajúcu finančnú hotovosť a nie škodu za PB. Hodnota PB vo výške 15.730,- eur je hodnotou, ktorú mal mať u seba žalovaný ako osoba hmotne zodpovedná za zverené hodnoty a to pokutové bloky.

8. Žalovaná suma 15.730,- eur je žalovaná suma z titulu náhrady škody spôsobenej ako schodok za chýbajúce PB v danej hodnote. Podľa písomného zverenia boli žalovanému zverené pokutové bloky a finančné prostriedky za pokutové bloky, ako aj iné hodnoty, ktoré bol povinný riadne vyúčtovať a konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na týchto majetkových právach. Žalovaný tak mal zodpovedať za schodok v zmysle osobitnej zodpovednosti, za podmienky platnej existencie písomného zverenia hmotnej zodpovednosti cenín a iných hodnôt alebo spôsobilého predmetu zverenia ako ceniny alebo inej majetkovej hodnoty v zmysle zákona.

9. Procesný útok žalobcu spočíval v tom, že PB s vyznačenou nominálnou hodnotou (cenou na bloku), je ceninou, aj keď nie je výslovne uvedený v citovaných definíciách (opatrenia a ) ani príkladne uvádzaný. Mal za to, že PB musia byť pokladané minimálne za iné hodnoty, obsiahnuté v Dohode o zverení hmotnej zodpovednosti, ktoré je povinný žalovaný vyúčtovať a za ktoré zodpovedá v režime osobitnej zodpovednosti. Cenina preukazuje hodnotu, ktorá je na nej napísaná a keďže nevyúčtoval žalovaný, resp. neodovzdala žalobcovi nespotrebované pokutové bloky v hodnote 15.730,- eur, vznikla mu škoda.

10. Procesná obrana spočívala v prvom rade v namietanom premlčaní, namietanej neplatnosti Dohody o zverení hmotnej zodpovednosti z dôvodu zmeny funkcií žalovaného a viazanej platnosti a účinnosti k funkcii vedúceho a nepreukázaniu vzniku škody z dôvodu, že pokutové bloky nie sú ceninou, ani inou majetkovou hodnotou a preto škoda, ktorá mala vzniknúť žalobcovi, spočíva v nákladoch na výrobu pokutových blokov (napr. tlač, papier).

11. Podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholu, alebo inej návykovej látky, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

12. Podľa § 160 ods. 1, 2 cit. zákona, policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165. Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je a) vznik škody, b) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, d) zavinenie, e) právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.

13. Podľa § 167 ods. 1, 2 cit. zákona, ak škoda bola spôsobená aj služobným úradom, je policajt povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b), zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.

14. Podľa (ďalej len ), zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

15. Podľa , , zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

16. Podľa , , , ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

17. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

18. Súd v prvom rade posúdil premlčanie nároku v zmysle cit. ust. , ako lex specialis k . Právna úprava pre určenie doby premlčania používa dva druhy lehôt označované ako subjektívna a objektívna premlčacia doba. Dĺžka (trvanie) premlčacej doby je závislá na subjektívnych alebo objektívnych skutočnostiach určujúcich uplatnenie práva v zákonom stanovenej dobe. Objektívna premlčacia doba znamená určenie premlčacej doby, ktorej plynutie je nezávislé na správaní oprávneného subjektu a ktorej začiatok je spravidla viazaný na skutočnosť, ktorá má za následok vznik práva (vznik škody), ktoré podlieha premlčaniu. Pre subjektívnu premlčaciu dobu je charakteristické, že subjektívna premlčacia doba končí vždy najneskôr s uplynutím objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba sa v právnej úprave vyskytuje práve aj pri zodpovednosti za škodu. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ustanovenie je predstaviteľom kombinovanej subjektívnej i objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a jej začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Uvedené pojmy je treba v zmysle ustálenej judikatúry vykladať tak, že poškodený vedel o tom, kto za škodu zodpovedá - žalovaný, o druhu spôsobenej škody - škoda na PB a o rozsahu škody - určená znalcom a to do takej miery, že to poškodenému umožňovalo uplatniť právo na súde. Vyžaduje sa teda preukázaná vedomosť. Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby preto nestačí iba domnienka tejto vedomosti. Objektívna premlčacia doba je v tomto prípade trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy vznikla škoda (schodok).

19. Súd k uvedenému uvádza, že prvotne sa poškodený subjekt, žalobca mohol dozvedieť o výške škody z kontroly Úradu kontroly sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR, kde bol zistený schodok vo výške 110.870,- eur, ako je to konštatované v ich úradnom zázname č.p.: N.-KO-Q.-KE-XX/XXXX- K, vypracovanom ku dňu 22.3.2017. Táto kontrola začatá ku dňu 1.3.2017 zistila rozdiel (schodok) v danej výške po kontrole pokutových blokov a súvisiacej finančnej hotovosti. Už dňa 1.3.2017 bolo na základe výsledku tejto kontroly odborom inšpekčnej služby úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR pod sp. zn.: P.:N.-XX/OISV-V-XXXX žalovanému vznesené obvinenie pre spáchanie zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. Zák.. V úradnom zázname nebolo presne špecifikované, aká je výška škody, schodku na pokutových blokoch a aká na finančnej hotovosti. Až trestnom konaní pribratím znalca F.. Z. I., PhD. Ktorý vypracoval znalecký posudok č. 1/2017 ku dňu 6.10.2017 a ktorý doplnil Doplnkom č. 1 zo dňa 8.12.2017 sa žalobca ako poškodený mohol o výške škody na PB dozvedieť až zo znaleckého posudku, v ktorom je z celkového manka už konkrétne špecifikovaná aj suma finančnej hotovosti a tým bolo možné vyčísliť sumu manka na PB (čo tvorí predmet konania). Avšak dňa 11.10.2017 si splnomocnená osoba za poškodený subjekt uplatnila v trestnom konaní právo na náhradu škody vo výške manka 110.670,- eur, vypočítaného znalcom, kde týmto dňom nastalo prerušenie plynutia premlčacích dôb, ako subjektívnej tak i objektívnej doby. Trestné konanie bolo právoplatne skončené dňa 20.6.2018, kedy rozsudok Okresného súdu K. č.k. XXT/X/XXXX - 205 nadobudol právoplatnosť. Po tomto dni bolo pokračované v plynutí premlčacích dôb. Prerušenie plynutia premlčania práva na náhradu škody teda trvalo v čase od 12.10.2017 do 20.6.2018, čiže 8 mesiacov a 9 dní. Aj keby súd vzal do úvahy najskorší možný termín - dňa 1.3.2017, keď bola vykonaná kontrola a zistený schodok (ako aj tohto dňa, kedy bolo vznesené obvinenie žalovanému), tak by subjektívna 2-ročná premlčacia doba plynula do 1.3.2019. Jej plynutie však bolo prerušené na dobu 8 mesiacov a 9 dní počas uplatnenia práva na náhradu škody v trestnom konaní a preto sa koniec uplynutia tejto subjektívnej premlčacej doby posunulo až na deň 10.11.2019. Žaloba bola podaná na súd dňa 5.9.2019, teda včas. Čo sa týka namietaného úmyslu zo strany žalovaného v predmetnom konaní v súvislosti s 10- ročnou premlčacou dobou, úmysel v strate pokutových blokov nebol žalobcom preukázaný. To, že bol žalovaný odsúdený za spreneveru a bola mu uložená povinnosť nahradiť škodu, tak táto sa vzťahovala len na škodu za nevyúčtovanú finančnú hotovosť, nie za nevyúčtované pokutové bloky. Súd mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný v najneskoršej posudzovanej subjektívnej premlčacej dobe, ktorú súd ustálil na udalosť - vypracovania Doplnku č. 1 k znaleckému posudku dňa 8.12.2017. Až v rámci tohto Doplnku, žalobca získal vedomosť o škode, jej výške druhu škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna doba preto uplynula dňa 9.12.2019, avšak s prihliadnutím na prerušenie doby na 8 mesiacov a 9 dní bola predĺžená o prerušenú dobu. Avšak žaloba bola podaná na súd už dňa 5.9.2019, teda pred dňom 9.12.2019.

20. Súd sa ďalej vysporiadal s ďalšou námietkou zo strany žalovaného. Táto sa týkala neplatnosti Dohody o hmotnej zodpovednosti z dôvodu, že jej účinky boli viazané na funkciu žalovaného ako vedúceho oddelenia výkonu služby ODI OR PZ v K. od 1.6.2007 do 31.12.2010. Následne v čase od 1.1.2011 do 31.3.2015 žalovaný zmenil funkciu ako starší referent a tým malo dôjsť k zániku Dohody. V čase od 1.4.2015 do 6.6.2017 opätovne bol zaradený do funkcie ako vedúci oddelenia výkonu služby ODI OR PZ v K.. Súd poukazuje na to, že Dohoda bola uzavretá písomne s účinkami platnosti. Súd upustil od prílišného formalizmu týkajúceho sa neplatnosti Dohody vzhľadom na skutočnosť, že na všetkých týchto funkciách žalovaný viedol evidenciu PB a Knihu cenín. Počas celej doby pôsobenia mal na starosti nielen evidenciu PB, ale aj ich preberanie z pokladne OR PZ v K., ako aj odovzdávanie podriadeným policajtom na ODI a s tým spojené preberanie vybranej finančnej hotovosti na PB a jej odovzdávanie do pokladne. Súd preto právne uzavrel, že zmena funkcií žalovaného na ODI OR PZ nespôsobila neplatnosť Dohody o hmotnej zodpovednosti.

21. Hmotná zodpovednosť zamestnanca predstavuje osobitný druh zodpovednosti zamestnanca za škodu, pri ktorej sa zavinenie zamestnanca za škodu predpokladá. Dohodou o hmotnej zodpovednosti na seba berie zamestnanec záväzok, že nahradí škodu, ktorá bude mať povahu schodku (negatívny rozdiel medzi v skutočnosti prijatým alebo dodaným množstvom a požadovaným alebo predpokladaným množstvom tovarov, služieb, cenín a pod.), v plnom rozsahu. Sekundárny vznik zodpovednostného vzťahu je v tomto konaní právne sporný. Na platné uzatvorenie Dohody o hmotnej zodpovednosti postačuje a teda nie je potrebné uzatvárať niekoľkostranovú rozsiahlu dohodu. Postačí, aby v dohode boli uvedené hodnoty, ktorých sa dohoda týka, boli v nej uvedené všeobecne, napr. peniaze, karty, šeky, ostatné ceniny. Dohoda je platná počas trvania pracovného pomeru, pokiaľ nedôjde k jej zániku v zmysle príslušných ustanovení . Počas trvania pracovného pomeru nemusí zamestnávateľ so zamestnancom uzatvárať samostatné dohody na rôzne pracovné pozície zamestnanca. Dohodou o hmotnej zodpovednosti preberá zamestnanec zodpovednosť za schodok na ktoromkoľvek pracovisku, v ktorejkoľvek funkcii spojenej s touto zodpovednosťou a v akomkoľvek kolektíve spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, kde bude neskôr preradený, zaradený alebo preložený, Rozhodnutie R2/1967.

22. Esenciálnym predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je predmet, za ktorý zamestnanec zodpovedá, t.j. musí ísť o zverené hotovosti, ceniny, tovar a zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat. Pokiaľ hodnoty nemajú predmetnú vlastnosť a nie sú určené na obeh a obrat, nie sú spôsobilé byť predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti. Hmotná zodpovednosť nemôže vzniknúť za materiálne vybavenie kancelárie. Skutočnosť, že v Dohode sú uvedené predmety, nespôsobuje to neplatnosť Dohody, ale v danom prípade zodpovednosť za tieto predmety v zmysle nevzniká. Výhodou uplatnenia nároku zamestnávateľa voči zamestnancovi z titulu uzatvorenej hmotnej zodpovednosti je povinnosť zamestnávateľa preukázať platnosť uzatvorenia Dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti za škodu, pri ktorej zamestnávateľ preukazuje všetky predpoklady pre vznik pracovno-právnej zodpovednosti. Pri osobitnej zodpovednosti zamestnanca predpokladá sa zavinenie zamestnanca a zamestnávateľ nemusí zavinenie zamestnanca preukazovať. Čiže ide o princíp zavinenia zamestnanca.

23. Súd sa preto v treťom rade vysporiadal s tým, či pokutové bloky ktoré boli predmetom Dohody, boli spôsobilé byť predmetom Dohody o hmotnej zodpovednosti. Vyriešenie tejto otázky má následne vplyv na to, v akom pracovnoprávnom režime bude posudzovaný nárok žalobcu, či v rovine osobitnej alebo všeobecnej zodpovednosti zamestnanca. A teda, ktorá procesná strana bude niesť bremeno dôkazu. Hodnoty, ktoré sa zverujú zamestnancom na základe Dohody o hmotnej zodpovednosti, sú spravidla hotovosť, ceniny, tovar, a iné majetkové hodnoty určené na obeh alebo obrat u zamestnávateľa. Ak sú predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti veci, ktoré nespĺňajú uvedené charakteristiky, Dohoda je neplatná a nie je možné úspešne uplatňovať nárok z tohto druhu zodpovednosti za škodu s prezumpciou zavinenia.

24. Niet pochýb o tom, že PB nie sú zverenou ceninou, inou hodnotou, určenou na obeh alebo obrat, s následnou zodpovednosťou žalovaného za vzniknutý schodok, tak, ako to predpokladá ust. . Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. s tým, že súd vzal do úvahy, že ide o skutkový stav týkajúci sa mestskej policajtky a pre súd v danom prípade nie je záväzný. Ten dospel k právnemu záveru, že PB nie sú ceninou s tým, že právny poriadok legálnu definíciu pojmu „cenina“ nedáva. Vo všeobecnosti je ceninou účelový platobný

prostriedok (obežné aktívum v určitej hodnote), ktorý môže byť použitý ako ekvivalent finančných prostriedkov na stanovený účel, k úhrade určitých služieb, platbe poplatkov, na nákup určitého tovaru alebo k platbe v určitých prevádzkach. Z hodnoty cenín ako ekvivalentu peňazí je čerpané pri ich použití. Z účtovného hľadiska je cenina druh krátkodobého finančného majetku, podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 je cenina účtovaná v rovnakej položke ako hotovosť a šeky ako „peňažné prostriedky v hotovosti“. Ako cenina sa v zmysle § 12 cit. opatrenia účtujú najmä poštové známky, kolky, zakúpené stravné lístky do prevádzkarní verejného stravovania, telefónne karty a obdobné karty, ak majú hodnotu, z ktorej sa bude môcť čerpať po ich vydaní do užívania. Základné znaky ceniny PB nemajú, nemajú charakter platobného prostriedku ako ekvivalentu peňazí, pri ich použití (vydanie PB) nie je z ich hodnoty čerpané. Pokutové bloky bez ďalšieho nemajú žiadnu reálnu hodnotu až do tej doby, pokiaľ ich príslušný orgán v rámci svojej činnosti nepoužije a od tretej osoby nezíska ich výmenou príslušnú finančnú hotovosť. Nie je možné tak konštatovať, že by pokutové bloky mali nejakú hodnotu, z ktorých sa čerpá, až do ich spotrebovania. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že za ceniny možno považovať iba taký majetok, ktorý bol obstaraný za odplatu. Pokutové bloky sú vydávané bezodplatne, nemôžu mať charakter ceniny. Pokutové bloky nie sú ani „inou hodnotou, určenou na obeh alebo obrat“, nakoľko chýbajú zákonom stanovené pojmové znaky. Pokiaľ ide o „hodnotu“, súd uvádza, že pokiaľ aj bola na pokutových blokoch vyznačená ich hodnota, táto smeruje predovšetkým voči páchateľovi priestupku a určuje výšku pokuty (za priestupok), ako mu bola udelená za spáchanie priestupku, ak bol priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Pre žalobcu, ako orgán oprávnený vyberať pokuty v blokovom konaní, táto hodnota znamená, v akej výške bola pokuta (za spáchanie priestupku) priestupcovi uložená a v akom rozsahu (výške) bola od priestupcu vybraná. Toto konštatovanie ale automaticky neznamená, že pokutový blok má hodnotu, aká je na ňom vyznačená. V tomto smere je bloková pokuta skôr potvrdením o zaplatení pokuty ako hodnotou, určenou na obeh alebo obrat. Pokutové bloky žalobca ako subjekt, ktorý je oprávnený prejednávať priestupky v blokovom konaní, nadobúda bezodplatne a nemožno konštatovať, že za pokutové bloky čokoľvek nadobúda. Takýmto spôsobom použitia pokutového bloku nie je naplnený ani pojmový znak „určený na obeh alebo obrat“ vyplývajúci z ustanovenia .

25. Súd dodáva, že PB ako tlačovinu, je možno laicky ponímať ako „kus papiera“ do času, kým nie je vypísaný správnym orgánom a vystavený priestupcovi na zaplatenie. A ani vypísaním a odovzdaním PB priestupcovi neznamená, že tento musí priestupca zaplatiť. PB nemožno vymeniť za službu alebo tovar, ako známku, kolok, telefónnu kartu.

26. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že hmotná zodpovednosť nemohla vzniknúť žalovanému za predmety, ktoré nie sú spôsobilé byť predmetom Dohody, ako u žalovaného. Z toho vyplýva právny záver, že nie je možné posudzovať žalovanú náhradu škody podľa osobitných ust. zákona, ale podľa všeobecných zásad zodpovednosti za škodu ako takú. Má to ten vplyv, že dôkazné bremeno sa prenáša na žalujúcu stranu, teda žalobcu.

27. Pokutové bloky vydáva Ministerstvo financií SR s tým, že osobami oprávnenými ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní sú správne orgány a tieto orgány sú oprávnené odoberať pokutové bloky od príslušného daňového úradu.

28. Súd v tejto súvislosti zdôraznil a tak súhlasil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že definícia škody vychádza z názoru, že pod pojmom škoda je potrebné rozumieť takú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorý reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Na strane žalobcu však nedošlo k úbytku žiadnych majetkových hodnôt pri vynaložení zabezpečenia uvedených pokutových blokov, tieto boli zo strany žalobcu obstarané bezodplatne. Majetková ujma na jeho strane v súvislosti s ich obstaraním nenastala. Súd uzavrel, že pokutový blok nie je možné považovať za ceninu, nebol obstaraný za odplatu, nemá hodnotu, z ktorej by bolo možné čerpať po jeho vydaní do užívania. Nakoľko bol žalobcom obstaraný bezodplatne, na jeho strane škoda nevznikla.

29. Z uvedeného dôvodu, že škoda nevznikla a teda taký nárok súd nepovažoval za preukázaný, žalobu v uplatnenom nároku 15.730,- eur a jeho príslušenstva zamietol. Žalobca v žalobe nešpecifikoval a nepredložil dôkazy o tom, akú sumu musel zaplatiť Daňovému úradu Prešov za prevzatie PB v období r. 2010 - 2017, t.j. o koľko sa mu zmenšil majetkový stav, čím nebol preukázaný vznik škody. Žalovaný nezodpovedá žalobcovi za vzniknutý schodok, lebo na strane žalobcu žiadna škoda nevznikla.

To potvrdil v minulosti aj svojim stanoviskom žalobca, že PB je tlačovina a preto sa má postupovať spôsobom odpisu škody, ktoré neskôr bolo zmenené.

30. Pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu v pracovno-právnom vzťahu musia byť splnené predpoklady a to existencia pracovno-právneho vzťahu, vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie na strane zamestnanca. Keďže nebol preukázaný vznik škody zo strany žalobcu, súd nemal dôvod sa zaoberať ďalšími atribútmi napĺňajúcimi vznik zodpovednosti za škodu. K tomu, aby v konkrétnom prípade prišlo k vzniku zodpovednosti či už za škodu spôsobenú zamestnancovi alebo zamestnávateľovi, musia byť a vždy súčasne naplnené určité predpoklady pre jej vznik. Pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden z nich, zamestnanec za škodu nezodpovedá.

31. Súd na záver už len poukazuje aj na stanovisko znalca v znaleckom posudku č. 1/2017 F.. Z. I. PhD. Ten uviedol - inventarizácia PB za r. 2009 bolo podľa protokolu registratúrnych záznamov zničená a inventarizácia PB za r. 2010 bola zničená v r. 2016. Uviedol na strane čl. 23 súdneho spisu, že čo sa týka vykázanej hodnoty hotovosti a zásoby PB, v inventarizačnom zápise nie je možné s odstupom času zistiť, či boli tieto hodnoty správne. Na čl. 27 spisu uviedol, že k reálnosti hodnoty zásoby PB a hotovosti uvedených inventarizačných zápisov za r. 2011 - 2016 sa nevedel vyjadriť, nakoľko fyzickej inventúry sa nezúčastnili. Tu vyvstáva otázka, akým spôsobom sa vykonávali fyzické inventúry v hotovosti a pri PB na oddelení, keďže inventarizačné zápisy okrem mjr. P. podpisovalo každý rok ďalších päť osôb. Pplk. JUDr. K. X. v Zápisnici o výsluchu svedka dňa 19.4.2017 uviedol, že v inventarizačných zápisoch je podpísaný tiež len ako riaditeľ, podpisoval listinu a predloženú príslušnou komisiou v danom roku. PB a financie zverené mjr. P. nekontroloval, kontroloval len Knihu cenností, či matematicky sedia jeho sumy príjmov a výdajov. Dňa 20.9.2017 boli vypočuté ďalšie osoby uvádzané v inventarizačných zápisoch, ako členovia inventarizačnej komisie s tým, že npráp. Z. X. bol uvedený ako člen komisie v r. 2012, 2014, 2015 s tým, že uviedol, že si nespomína, že by bol niekedy členom inventarizačnej komisie s tým, že jeho podpisy boli sfalšované a ani v jednom roku nebol jeho podpis. Takisto práp. Mgr. Z. S. uviedol v Zápisnici o výsluchu svedka z 20.9.2017, že nebol členom inventarizačnej komisie a podpisy na inventarizačných zápisoch nie sú jeho. Mjr. Mgr. I. K. ako svedok uviedol, že v inventarizačných zápisoch v r. 2013 sa nejedná o jeho podpis, pripúšťa však, že podpis v r. 2016 môže byť jeho, mjr. K. vypovedal, že si nepamätá, že by si niekedy v rámci inventarizácie robili fyzicky prepočty PB a financií. Na otázku vyšetrovateľa, prečo nevykonal fyzicky prepočet hotovosti a PB, mjr. K. uviedol, že nemal dôvod neveriť žalovanému. Npráp. Mgr. S. H. v Zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 27.9.2017 uviedol, že ako člen inventarizačnej komisie za r. 2016 nemal dôvod pochybovať o správnosti inventarizácie vyhotovenej žalovaným. Nepamätal si, že by komisia, ako je uvedená na inventarizačnom zápise za r. 2016, sa stretla a robila fyzicky prepočet PB a financií. Nakoľko žalovaný bol v danom čase jeho nadriadeným, nekontroloval nič a podpisoval len dokument, ktorý vyhotovoval žalovaný. Ďalej znalec v znaleckom posudku uviedol, že správnosť vykázanej hodnoty PB a finančnej hotovosti ku dňu konania mimoriadnej kontroly nie je možné dodatočne overiť, preto prebral hodnoty zistené kontrolnou komisiou.

32. V závere III. znalec uviedol: „Evidencia PB je na oddelení výkonu služby ODI v K. vedená v Knihe cenností, ktorá je vedená ručne. V Knihách cenností za r. 2009 - 2017 sa vyskytlo viacero nepresností a chýb, ktoré sú bližšie popísané na str. 4 znaleckého posudku, matematické chyby spočívajúce v nesprávne vyčíslených zostatkoch PB. Častokrát sa v Knihe cenností vyskytujú zápisy v nesprávnych stĺpcoch (príjem namiesto výdaja a opačne), poškrtané čiastky bez toho, aby bolo zrejmé, kto vykonal opravu. V súvislosti s uvedeným uvádzam, že opravy v účtovných knihách sa musia vykonávať v súlade so zákonom o účtovníctve, korektným spôsobom, aby všetky zápisy boli preukázateľné.“ Ďalej znalec uviedol, ako je možné vidieť v tabuľkách, ani v jednom roku sa údaje uvedené v inventarizačných zápisoch nezhodujú so skutočnosťou. K reálnosti hodnoty zásoby PB uvedenej v inventarizačných zápisoch za r. 2011 - 2016 sa nevedel vyjadriť, nakoľko fyzickej inventúry cenín sa nezúčastnil. V závere uviedol, že podľa jeho názoru dochádzalo v danom období k zanedbaniu povinnosti jednotlivých inventarizačných komisií a k úplnému zlyhaniu kontrolných mechanizmov voči žalovanému.

33. Uvedené len potvrdzuje skutočnosti týkajúce sa zlyhania riadnej inventarizácie a kontrolných mechanizmov čo do kontroly pokutových blokov. Preto vzniknutá škoda, jej výška zo strany žalobcu nemôže byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností tak, ako to prezentoval znalec v trestnom konaní.

34. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

35. Nárok v sume 1.759,98 eur, u ktorého je potrebné skúmať iné skutkové zistenia, vylúčil na samostatné konanie v zmysle ust. . Podaním žaloby došlo zo strany žalobcu ku kumulácií dvoch nárokov skutkovo odlišných. Preto súd tento procesný stav zvrátil rozhodnutím o vylúčení nároku na samostatné konanie. Oba nároky nevykazujú skutkovú súvislosť vo vzťahu k právnemu posúdeniu jednotlivých nárokov. Spoločné prejednanie by nebolo v záujme hospodárnosti konania.

36. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Úspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

39. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku voči výroku I., III. je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Voči výroku II. nie je možné podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.