Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-15-2018.pdf
PDF · 109.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: STEEL MAXX, s.r.o., so sídlom Štós 209, IČO: 44 643 322, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 31, za ktorú koná Mgr. Marcel Biznár, konateľ a advokát, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102462109/2017 zo dňa 27.11.2017 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.: 102462109/2017 zo dňa 27.11.2007 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101995806/2017 zo dňa 19.09.2017 (v ďalšom texte aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,“ resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým bol daňovému subjektu, t.j. žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku vyrubený úrok z omeškania vo výške 11.083,50 EUR za neodvedenie dane z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) v stanovenej lehote, určenej rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 9800402/5/3157032/2012 zo dňa 30.10.2012.
2. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal dňa 03.05.2011 dodatočné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2011, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 9.050,47 EUR. Správca dane následne u daňového subjektu vykonal daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9800402/5/2856686/2012 zo dňa 08.12.2012 a na jej základe vydal dodatočný platobný výmer č. 9800402/5/3157032/2012 z 30.10.2012 (právoplatný dňa 13.12.2012, splatnosť nastala dňom 28.12.2012 a vykonateľnosť dňa 29.12.2012), ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 a 5 daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu rozdiel DPH za označené zdaňovacie obdobie v sume 289.495,95 EUR. Dňa 25.02.2013 podal daňový subjekt žiadosť o povolenie platenia dane v splátkach (doplnenú 06.03.2013), rozhodnutie správcu dane o povolení platenia daňového nedoplatku v splátkach č. 9814301/5/1129211/2013 z 25.03.2013 (v ďalšom texte aj : „rozhodnutie o povolení splácať daň v splátkach“) nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2013.
3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že správca dane dňa 19.09.2017 vydal v zmysle § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým vyrubil daňovému subjektu úrok z omeškania v sume 11.083,50 EUR za nezaplatenie DPH vyrubenej vyššie označeným rozhodnutím správcu dane č. 9800402/5/3157032/2012 zo dňa 30.10.2012
v stanovenej lehote. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa daňový subjekt podal v zákonom stanovenej lehote dňa 09.10.2017 odvolanie, ktoré na výzvu správcu dane doplnil 02.11.2017. Argumentoval tým, že správca dane vyrubil úrok z omeškania za obdobie odo dňa pôvodnej splatnosti dane, t.j. od 28.12.2012 do dňa predchádzajúcemu dňu povolenia splátok, t.j. do 01.04.2013. Poukázal na rozhodnutie o povolení splácať daň v splátkach a vyslovil názor, že jeho vydanie bráni vyrubiť úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku, pretože dodatočne určenú daň zaplatil v lehote a vo výške určenej rozhodnutím správcu dane. Za takéto rozhodnutie je potrebné považovať aj rozhodnutie o povolení splácať daň v splátkach vydané podľa § 57 a nasl. daňového poriadku. Tvrdil, že za takejto situácie, postup správcu dane bol v rozpore s gramatickým, ako aj logickým výkladom § 156 ods. 1, 2, resp. ods. 4 daňového poriadku.
4. Žalovaný k týmto odvolacím námietkam v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt skutočne zaplatil daň v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí o povolení splácať daň v splátkach, ale v tomto prípade správca dane vyrubil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane, t.j. od 29.02.2012 do dňa predchádzajúceho dňu povolenia platenia daňového nedoplatku v splátkach, t.j. do 01.04.2013, a to podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku. Zároveň z obsahu predložených listinných dôkazov vyplýva, že správca dane nevyrubil úrok z omeškania za dobu povolenia platenia daňového nedoplatku v splátkach tak, ako to namieta daňový subjekt, ale za dobu, ktorá predchádzala dňu povolenia platenia daňového nedoplatku v splátkach. Z týchto podstatných dôvodov preto námietku daňového subjektu vyhodnotil ako neopodstatnenú.
5. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí zdôraznil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o určení rozdielu DPH č. 9800402/5/3157032/2012 zo dňa 30.10.2012. Daňový subjekt nezaplatil rozdiel DPH za I. štvrťrok 2011 vo výške a v lehote určenej rozhodnutím, a to do dňa doručenia rozhodnutia o povolení splácať daň v splátkach, preto správca dane bol povinný v zmysle § 156 daňového poriadku vyrubiť úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane, t.j. od 29.12.2012 (splatnosť nastala dňa 28.12.2012) do dňa predchádzajúceho dňu povolenia platenia daňového nedoplatku v splátkach, t.j. do 01.04.2013. Žalovaný zdôraznil, že vyrubenie úroku z omeškania má obligatórny charakter, čo v danej situácii vylučuje možnosť voľnej úvahy správcu dane.
6. Žalobca včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 24.01.2018 žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať úplnú náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, týmto rozhodnutím boli porušené práva žalobcu a nebol ani dostatočne zistený skutkový stav. Uvedené považoval za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Zároveň tvrdil, že dokazovanie pred správnymi orgánmi nebolo vykonané v takom rozsahu, aby bol naplnený účel daňového poriadku. V konaní pred správnym súdom uplatnil zrušovacie dôvody upravené v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), a g) Správneho súdneho poriadku.
7. V správnej žalobe špecifikoval žalobné dôvody, ktoré sú totožné s jeho odvolacími námietkami proti rozhodnutiu správcu dane, keď tvrdil, že vzhľadom na rozhodnutie správcu dane o povolení splácať daň v splátkach, mu nemohol byť vyrubený úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku, pretože dodatočne vyrubenú daň zaplatil v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane. Žalobca za takéto rozhodnutie považoval aj rozhodnutie o povolení splácať daň v splátkach vydané podľa § 57 a nasl. daňového poriadku. Spresnil, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane nevyrubil úrok z omeškania za dobu povolenia platenia daňového nedoplatku v splátkach, ale za dobu predchádzajúcu dňu povolenia platenia daňového nedoplatku v splátkach. Žalobca však namietal, že správca dane nebol vôbec oprávnený vyrubiť úrok z omeškania, pretože svojim následným rozhodnutím povolil splatiť daňový nedoplatok v splátkach. Je nepochybné, že žalobca splnil uloženú povinnosť v zmysle rozhodnutia o povolení splácať daň v splátkach, pričom ustanovenie § 156 ods. 1 daňového poriadku nešpecifikuje konkrétne rozhodnutie správcu dane.
8. Vo vzťahu k procesnoprávnej stránke veci žalobca namietal chýbajúce obligatórne náležitosti rozhodnutia podľa § 63 ods. 2 v spojení s § 5 daňového poriadku, pretože preskúmavané rozhodnutie podľa jeho názoru neobsahuje vysporiadanie sa s námietkami daňového subjektu, čím je nepreskúmateľné. Vytýkal žalovanému, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia obsahuje len strohú rekapituláciu skutkových zistení a citáciu ustanovení zákona, podľa ktorých rozhodol správca
dane, a to bez uvedenia bližších a objektívnych dôvodov. V tej súvislosti sa odvolal na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžo/323/2015 zo dňa 26.10.2016. Podľa názoru žalobcu, v záujme preskúmateľnosti rozhodnutia bolo potrebné, aby konajúci správny orgán výstižne uviedol, ktoré konkrétne kritériá posudzoval a akým spôsobom použil správnu úvahu, t.j. označil logický proces pri procesnoprávnej aplikácii príslušných hmotnoprávnych noriem. Nepostačuje, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, pretože rozhodnutie musí byť predovšetkým zrozumiteľné pre účastníkov konania (viď primerane napr. R 33/2006). V závere správnej žaloby zhrnul, že preskúmavané rozhodnutie primárne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a sekundárne je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 29.05.2018 zopakoval argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia a žalobné dôvody uplatnené v správnej žalobe vyhodnotil ako neopodstatnené, preto žiadal správnu žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že ani správca dane, ani žalovaný nepopreli, že žalobcovi rozhodnutím o povolení splácať daň v splátkach bolo povolené platiť daňový nedoplatok v splátkach, a ani to, že žalobca daňový nedoplatok zaplatil v celom rozsahu. Zdôraznil, že správca dane nevyrubil žalobcovi úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. c) daňového poriadku z dôvodu nezaplatenia splátky dane, ale podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, a to z dôvodu nezaplatenia rozdielu DPH vyrubenej dodatočným platobným výmerom č. 9800402/5/3157032/2012 zo dňa 30.10.2012 v lehote splatnosti, teda za dobu, ktorá predchádzala povoleniu platenia daňového nedoplatku v splátkach, a to za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti, t.j. od 29.12.2012, až do dňa predchádzajúceho dňu povolenia platenia daňového nedoplatku v splátkach, t.j. do 01.04.2013. Vyrubenie úroku z omeškania podľa § 156 daňového poriadku má obligatórny charakter, nenastal žiaden z taxatívne uvedených dôvodov, kedy nie je možné úrok z omeškania vyrubiť a neuplynula ani lehota piatich rokov od konca roka, v ktorom bol žalobca povinný zaplatiť rozdiel dane.
10. Vo vzťahu k tvrdenej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zodpovednosť za porušenie povinnosti zo strany žalobcu je samostatne upravená v § 154 až 157 daňového poriadku a ide o osobitný druh daňového konania, v rámci ktorého správca dane nevykonáva dokazovanie. V danej veci podkladom pre vydanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania bol dodatočný platobný výmer č. 9800402/5/3157032/2012 zo dňa 30.10.2012, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2011 v sume 289.495,95 EUR. Pre vyrubenie úroku z omeškania boli rozhodujúcimi skutočnosťami výška dlžnej sumy, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v deň vzniku daňového nedoplatku a počet dní omeškania s platbou. Právnou okolnosťou je povinnosť správcu dane v prípade, ak sa žalobca dopustil sankcie podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku a zároveň sa nejedná o dôvody, kedy nie je možné vyrubiť úrok z omeškania uvedené v § 156 ods. 4 daňového poriadku a súčasne neuplynula prekluzívna lehota podľa § 156 ods. 8 daňového poriadku, vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania spôsobom podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia označil konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správca dane vychádzal vo výrokovej časti rozhodnutia a z ktorého vyvodil svoje právne posúdenie. Rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania preto bolo dostatočne odôvodnené, a to aj s uvedením okolností tvoriacich podklad pre vydanie rozhodnutia.
11. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane mu rozhodnutím č. 9814301/5/1129211/2013 zo dňa 25.03.2013 povolil platenie daňového nedoplatku v splátkach, s tým, že žalobca zaplatil daň v lehote a vo výške určenej týmto rozhodnutím o povolení splátok, žalovaný uviedol, že v preskúmavanom rozhodnutí sa touto námietkou dostatočne a podrobne zaoberal a vysporiadal (str. 2 až 4 žalobou napadnutého rozhodnutia), keď uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane a ustanovenia, na základe ktorých rozhodoval.
12. Žalobca v replike zo dňa 12.06.2019 trval na podanej žalobe v celom rozsahu a zdôraznil, že žalovaným uvádzané skutočnosti nemajú vplyv na nezákonnosť postupu správcu dane. Naďalej tvrdil, že neboli splnené podmienky pre vyrubenie úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, pretože uhradil daň, resp. rozdiel dane v lehote určenej v rozhodnutí o povolení splácať daň v splátkach (rozhodnutie č. 9814301/5/1129211/2013 zo dňa 25.03.2013). Vyslovil názor, že neboli splnené ani podmienky pre postup podľa § 156 ods. 6 daňového poriadku. Konanie správcu dane, ktorý jedným rozhodnutím umožní daňovému subjektu splácať daň v splátkach a následne ďalším rozhodnutím vyrubí daňovému subjektu úrok z omeškania v súvislosti so zaplatením rovnakej dane,
podľa názoru žalobcu by bolo v rozpore so základnými zásadami správy daní, ktoré sú uvedené v § 3 daňového poriadku.
13. Žalovaný sa duplikou nevyjadril, napriek tomu, že replika žalobcu mu bola spolu s výzvou súdu doručená 12.07.2019.
14. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom jeho administratívnych spisov, ako aj spisom správneho orgánu prvého stupňa, v konaní bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
15. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu. Zákonodarca v právnej úprave správneho súdnictva predpokladá súdny prieskum každého takého objektívne poznateľného výstupu z konania správneho orgánu smerujúceho voči občanovi, ako aj právnickej osobe, bez ohľadu na jeho označenie, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.
16. Podľa § 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie písm. a/ správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, písm. b/ daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, písm. c/ daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, písm. e/ daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak a písm. f/ daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.
17. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa ods. 5 označeného ustanovenia zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
20. Podľa § 57 ods. 1 daňového poriadku, na žiadosť daňového subjektu môže správca dane povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo povoliť platenie tejto dane v splátkach.
21. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.
22. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.
23. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zistil, že Daňový úrad Košice, kontaktné miesto Moldava nad Bodvou, rozhodnutím č.: 101995806/2017 zo dňa 19.09.2017 vyrubil daňovému subjektu, t.j. žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku úrok z omeškania v sume 11.083,50 EUR za neodvedenie DPH v určenej lehote, vyrubenej rozhodnutím správcu dane - Daňovým úradom Košice, č. 9800402/5/3157032/2012 zo dňa 30.10.2012.
24. Správny orgán prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia odvolal na daňovú kontrolu DPH u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2011, na základe výsledkov ktorej bol daňovému subjektu za uvedené zdaňovacie obdobie dodatočným platobným výmerom č. 9800402/5/3157032/2012 zo dňa 30.10.2012 vyrubený rozdiel DPH v sume 289.495,95 EUR. Na žiadosť daňového subjektu z 25.02.2013 správca dane vydal rozhodnutie č. 9814301/5/1129211/2013 zo dňa 25.03.2013, (doručené dňa 02.04.2013), ktorým daňovému subjektu bolo povolené platenie označeného daňového nedoplatku v splátkach.
25. Správcom dane bol žalobcovi rozhodnutím zo dňa 19.09.2017 vyrubený úrok z omeškania vo výške ročnej úrokovej sadzby 15 % z neodvedenej dane odo dňa pôvodnej splatnosti dane určenej dodatočným platobným výmerom, t.j. od 28.12.2012 do dňa predchádzajúcemu dňu povolenia splátok, t.j. do 01.04.2013.
26. Podstata žalobných dôvodov uplatnených v správnej žalobe spočívala v tvrdení, že ak žalobca zaplatil daňový nedoplatok vyrubený dodatočným platobným výmerom v splátkach, a to v lehotách a vo výške určenej rozhodnutím správcu dane o povolení splácať daň v splátkach, tak žalobca zaplatil daň v lehote a vo výške určenej rozhodnutím správcu dane, pretože za takéto rozhodnutie je potrebné považovať aj rozhodnutie o povolení splátok v zmysle ustanovenia § 57 a nasl. daňového poriadku. Podľa názoru žalobcu za takejto situácie vyrubiť úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku daňovému subjektu nie je možné.
27. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane rozhodnutím č.: 9814301/5/11292211/2013 zo dňa 25.03.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 02.04.2013 povolil daňovému subjektu, t.j. žalobcovi splatiť sumu 289.495,95 EUR, predstavujúcu vyrubený rozdiel dane v celkovo 21 splátkach vo výške určenej správcom dane. V konaní pred správnymi orgánmi a ani v súdnom preskúmavacom konaní nebolo sporným, že žalobca splnil povinnosť zaplatiť daňový nedoplatok v splátkach vo výške určenej týmto rozhodnutím o povolení splácať daň v splátkach.
28. Daňový poriadok vo svojej piatej časti s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinností“ pojednáva o správnych deliktoch na úseku správy daní (§ 154 Správne delikty) a o sankciách (§ 155 Pokuty, § 156 Úrok z omeškania) vyplývajúcich zo zodpovednosti za nesplnenie zákonom vymedzených povinností. Správny súd v zhode so žalovaným poukazuje na to, že konanie o vyrubení úroku z omeškania v súvislosti s nezaplatením dane v lehote jej splatnosti alebo v stanovenej výške je osobitným druhom daňového konania, v rámci ktorého správca dane nevykonáva dokazovanie. Daňový subjekt sa dostáva do omeškania dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola daň splatná. Vyrubenie úroku z omeškania v zmysle ust. § 156 daňového poriadku má obligatórny charakter, t.j. správca dane nemá možnosť
voľnej úvahy, ale v prípade, že daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote a vo výške určenej rozhodnutím správcu dane daň alebo rozdiel dane, je povinný úrok z omeškania vyrubiť.
29. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty si splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať plnenie povinností daňových subjektov a v prípade ich nesplnenia aj stanovuje možnosti ich sankcionovania pokutou, prípadne úrokom z omeškania.
30. Z obsahu rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného vyplýva, že žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť daň v sume 289.495,95 EUR vyrubená dodatočným platobným výmerom zo dňa 25.02.2013, dňom nasledujúcim po dni splatnosti, ktorá nastala 28.12.2012. Žalobca túto povinnosť splnil až na základe rozhodnutia o povolení splácať daň v splátkach, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 02.04.2013. Aj podľa názoru správneho súdu, v uvedenom období žalobca porušoval svoju povinnosť zaplatiť daň vo výške, ako aj v lehote určenej rozhodnutím správcom dane, preto bolo povinnosťou daňových orgánov vyrubiť úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku spôsobom, ktorý je upravený v ods. 2 označeného ustanovenia zákona. Podľa názoru súdu rozhodnutie o povolení splácať daň v splátkach, žalobcovi umožnilo splatnú daň zaplatiť viacerými v rozhodnutí špecifikovanými splátkami, čo však nemení okamih samotnej splatnosti dane vyrubenej dodatočným platobným výmerom, ktorá nastala dňa 28.12.2012.
31. Vo vzťahu k rozsahu súdneho prieskumu v tejto veci správny súd poukazuje na to, že žalobca v správnej žalobe nenamietal spôsob výpočtu výšky vyrubeného úroku z omeškania, a správny súd preto rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu z tohto pohľadu súdnemu prieskumu zákonnosti nepodrobil.
32. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, resp. pre ich nezrozumiteľnosť správny súd uvádza, že túto námietku žalobcu nepovažuje za dôvodnú, pretože z rozhodnutia administratívneho orgánu vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj jednotlivé ustanovenia zákona, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahuje aj správnu úvahu, ktorá vedie k záveru o neopodstatnenosti uplatnených odvolacích námietok daňového subjektu, preto správny súd hodnotí preskúmavané rozhodnutie ako dostatočne odôvodnené, teda také, ktoré obsahuje všetky zákonom označené náležitosti jeho odôvodnenia v zmysle ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
33. Správny súd v priebehu súdneho prieskumu nezistil ani žiadne také pochybenia v procesnom postupe administratívneho orgánu, ktoré by mohlo mať prípadne za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, resp. aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
34. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 Správneho súdneho poriadku, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).