Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Er-472-2015.pdf
PDF · 69.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/472/2015
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: R. K., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Š. F. XXX, Š. F., vedenej pod sp. zn. EX 724/15 súdnym exekútorom: JUDr. Martin Závodský, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 39, Bratislava, o vymoženie 140,87 € a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 43,19 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“ alebo „okresný súd“) poveril dňa 17.07.2015 súdneho exekútora vykonaním exekúcie v zmysle exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. pobočka Žiar nad Hronom dňa 16.05.2014 a na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
2. Dňa 02.07.2019 súdny exekútor doručil okresnému súdu podnet na zastavenie exekúcie v ktorom uviedol, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súdny exekútor si svojom podaní zároveň vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 83,40 € s DPH.
3. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 2OdK/480/2019 z 20.06.2019 vyhlásil na majetok povinného konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 124/2019 dňa 28.06.2019.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 243i až 243k), exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 EP sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa § 167f ods. 1 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
7. Podľa § 167f ods. 2 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje
za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
8. Súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia exekúciu zastavil (I. výrok uznesenia).
9. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
11. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
14. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
16. Okresný súd súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky náhradu trov exekúcie v celkovej sume 43,19 € vrátane 20 % DPH (7,20 €).
17. Uvedená odmena predstavuje :
A) odmena za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 vyhlášky - 33,19 € + 20 % DPH = 39,83 €
B) podľa § 22 vyhlášky - hotové výdavky: 2,80 € + 20% DPH = 3,36 € (poštovné)
18. Preskúmaním spisového materiálu, vrátane priloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora a pripojeného exekučného spisu, súd preveril exekútorom účtované trovy exekúcie z hľadiska zásad civilného procesu, teda zásad efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Po preverení a prehodnotení trov exekúcie v týchto intenciách dospel k záveru, že uplatnenie a s tým súvisiaci výpočet uplatňovaných trov exekúcie sa týmito zásadami celkom neriadia a neuznal súdnemu exekútorovi odmenu vyúčtovanú za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť vo výške 33,19 €. Súd v tejto súvislosti jednak konštatuje, že odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu druhého dielu vyhlášky - „Odmena pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie“, a to § 14, 15 a 16 vyhlášky, pričom z ich znenia nevyplýva oprávnenie pre exekučný súd, aby odmenu súdneho exekútora v prípade jej zastavenia určoval podľa § 6 vyhlášky. Zároveň má súd za to, že pod pojem „zexekvovaná nehnuteľnosť“ nemožno zahŕňať iba doručenie exekučného príkazu či príkazu na začatie exekúcie dotknutým subjektom, ale predovšetkým ďalšie úkony súdneho exekútora smerujúce k vymoženiu pohľadávky predajom nehnuteľnosti. Pokiaľ súdny exekútor len zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve
povinného, nedošlo ešte k vykonaniu exekúcie, ale len k zabezpečeniu predmetných nehnuteľností. V tomto smere súd rovnako poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 2CoE/343/2012-68 zo dňa 30. 01. 2013, č. k. 14CoE/17/2012-43 zo dňa 27. 02. 2012, č. k. 13CoE/389/2011-58 zo dňa 19. 12. 2011.
19. Okresný súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a uvedené právne skutočnosti rozhodol o trovách exekúcie tak, ako je uvedené v II. výroku uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.