Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-1-2020.pdf
PDF · 127.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-9Cb/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Mgr. Matúšom Staríčkom v právnej veci žalobcu: OK TRANSPORT s.r.o., IČO: 47 021 390, Horská 1314/40, Partizánske, zastúpený advokátom: JUDr. Jaroslav Valjent, Jesenského 232, Partizánske, proti žalovanému: EMMEGI HEAT-EXCHANGERS s.r.o., IČO: 35 907 746, M. Rázusa 1, Topolčany, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., IČO: 36 663 051, so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, o zaplatenie 695,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 338,14 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2,70 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.11.2019 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 667,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 356,33 eur od 07.11.2019 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dlhodobo vykonával pre žalovaného prepravu tovaru. Faktúry za poskytnuté služby boli žalovaným pravidelne uhrádzané po lehote splatnosti, žalobca preto prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného listom zo dňa 05.08.2019 na úhradu záväzkov, ktoré pozostávali z úrokov z omeškania v sume 8 474,59 eur a z neuhradených faktúr. Časť faktúr bola medzičasom uhradená a zvyšok záväzku vo výške celkom 12 524,59 eur žalovaný uhradil podľa výzvy dňa 10.09.2019. V súvislosti s vypracovaním predžalobnej výzvy vznikli žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vo výške 356,33 eur (296,94 eur + DPH 59,39 eur - tarifná odmena právneho zástupcu za jeden úkon vychádzajúca z tarifnej hodnoty 12 524,59 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.). Žalobcovi tiež vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 8% p.a. podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. za oneskorenú úhradu nasledovných faktúr: č. 2019054 na sumu 1224 eur - omeškanie s úhradou 108 dní x 0,2683 eur denný úrok z omeškania - 28,97 eur, č. 2019059 na sumu 1734 eur - omeškanie s úhradou 104 dní x 0,38 eur denný úrok z omeškania - 39,52 eur, č. 2019062 na sumu 480 eur - omeškanie s úhradou 101 dní x 0,1052 eur denný úrok z omeškania - 10,62 eur, č. 2019067 na sumu 2850 eur - omeškanie s úhradou 94 dní x 0,6246 eur denný úrok z omeškania - 58,72 eur, č. 2019071 na sumu 1998 eur - omeškanie s úhradou 84 dní x 0,4379 eur denný úrok z omeškania - 36,78 eur, č. 2019073 na sumu 600 eur - omeškanie s úhradou 80 dní x 0,1315 eur denný úrok z omeškania - 10,52 eur, č. 2019080 na sumu 2040 eur - omeškanie s úhradou 145 dní x 0,4471 eur denný úrok z omeškania -
64,83 eur, č. 2019082 na sumu 2010 eur - omeškanie s úhradou 138 dní x 0,4405 eur denný úrok z omeškania - 60,79 eur, celkom vo výške 310,75 eur.
2. Prílohou žaloby sú faktúry č. 2019054, č. 2019059, č. 2019062, č. 2019067, č. 2019071, č. 2019073, č. 2019080, č. 2019082, výzva na úhradu záväzku zo dňa 05.08.2019 a vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.09.2019, doklady o úhradách žalovaného zo dňa 10.09.2020 a o úhrade nákladov žalobcu na predžalobnú výzvu zo dňa 19.08., 22.08. a 12.09.2020.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 7Up/1565/2019-19 zo dňa 27.11.2019, proti ktorému podal žalovaný odpor.
4. Žalovaný v odpore uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu záväzku zo dňa 05.08.2019, ktorá sa týkala vymáhania pohľadávky vo výške 8 474,59 eur z titulu omeškania s úhradou faktúr a vo výške 12 936 eur z titulu neuhradených faktúr, t.j. celkom bolo od žalovaného požadované zaplatenie sumy vo výške 21 410,59 eur. Žalobca v návrhu výslovne neuviedol, že prostredníctvom výzvy požadoval od žalovaného z titulu neuhradených faktúr zaplatenie sumy vo výške 12 936 eur, a to aj napriek skutočnosti, že väčšia časť zo sumy 12 936 eur bola žalovaným ku dňu vyhotovenia výzvy už uhradená a k úhrade tak zostalo len 4 050 eur. Výzva žalobcu okrem vyššie uvedeného obsahovala aj ďalšie nezrovnalosti, ako napr. odkaz na neaktuálne právne predpisy. Žalovaný síce zaplatil žalobcovi sumu 12 524,59 eur, avšak táto suma nebola zaplatená na základe výzvy ako to tvrdí žalobca, ale táto suma bola určená až v rámci ďalšej komunikácie a rokovaní, a to v dôsledku chýb, ktoré výzva obsahovala. Žalobca prostredníctvom výzvy požadoval od žalovaného z titulu neuhradených faktúr zaplatenie sumy až vo výške 12 936 eur, a to napriek skutočnosti, že väčšia časť z tejto sumy bola žalovaným uhradená. Suma vo výške 12 524,59 eur tak pozostáva zo sumy 8 474,59 eur, ktorá má podľa žalobcu predstavovať úroky z omeškania a zo sumy 4 050 eur, čo predstavoval zvyšok nehradených faktúr. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky si žalobca uplatňuje zo sumy 12 524,59 eur, o ktorej žalobca tvrdí, že bola tarifnou hodnotou v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Postup žalobcu je nesprávny, nakoľko suma 12 524,59 eur, z ktorej si žalobca uplatňuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky, nie je tarifnou hodnotou v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky. Označenie sumy 12 524,59 eur za tarifnú hodnotu považujeme za účelové, pretože žalobca prostredníctvom výzvy najskôr požadoval zaplatenie sumy vo výške 12 936 eur, z ktorej bola prevažná časť uhradená k dátumu vyhotovenia výzvy. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, ktoré sa musia týkať žalovanej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Z predložených dôkazov nie je preukázaná dôvodnosť a účelnosť vynaloženia nákladov v uplatnenej výške práve a výlučne v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči žalovanému. Žalobca si uplatňuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky spolu s daňou z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ktorá je vo výške 59,39 eur. Žalobca si môže podľa platných právnych predpisov odpočítať daň za poskytnutie právnych služieb, teda daň mu môže byť nahradená a DPH, ktorá je návratná, sa nemôže považovať za oprávnený výdavok. Náhradu DPH nie je možné požadovať, pretože nedošlo k zmenšeniu majetku žalobcu, keďže ten si mohol ako platca DPH uplatniť právo na odpočítanie DPH. Súd nemôže žalobcovi priznať k uplatneným odmenám za poskytnuté právne služby aj 20% DPH, keďže by to predstavovalo bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Žalobca ďalej k návrhu priložil dôkaz označený ako náklady na predžalobnú výzvu. Predmetný doklad je podľa žalovaného celkom neurčitý a nie je z neho možné určiť, na základe čoho vznikli sumy v predmetnom dokumente a rovnako tiež nie je možné s určitosťou označiť kto, komu a za čo uvedené sumy uhradil. Žalovaný v celom rozsahu popiera tvrdenia žalobcu v súvislosti s nárokom na úroky z omeškania. Žalobca v návrhu poukazuje na omeškanie pri jednotlivých faktúrach iba uvedením počtu dní omeškania, avšak takéto tvrdenie žalobcu nie je ničím preukázané. Len samotné predloženie faktúr ako dôkazov žiadnym spôsobom nepreukazuje omeškanie žalovaného. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o omeškaní s úhradou faktúr. Návrh žalobcu neobsahuje tvrdenia o splatnosti jednotlivých faktúr, a preto by mal žalobca preukázať splatnosť predmetných faktúr. Žalobca by mal preukázať zmluvu, v zmysle ktorej by bola splatnosť faktúr 30 dní odo dňa vystavenia faktúr. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
5. Žalobca sa v podaní doručenom súdu dňa 28.01.2020 vyjadril ku skutočnostiam uvádzaným žalovaným v odpore a navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Uviedol, že žalobca predžalobnú výzvu žalovanému zasielal
dňa 05.08.2019 na základe stavu vykazovaného v účtovníctve ku dňu 30.06.2019, nakoľko ku dňu 05.08.2019 ešte nedisponoval výpisom z bankového účtu za mesiac júl 2019. Vo výzve žalovaného vyzval na úhradu a) sumy 8 474,59 eur z titulu omeškania s úhradou faktúr, pričom úrok z omeškania bol v prílohe riadne špecifikovaný, b) sumy 12 936 eur z titulu neuhradených faktúr, taktiež špecifikovaných vo výzve. Žalovaný časť faktúr v celkovej výške 8 886 eur uhradil v období od 08.07.2019 do 05.08.2019, o skutočnosti ktorej žalobca dňa 05.08.2019 nemal vedomosť z vyššie uvedeného dôvodu. Na základe predžalobnej výzvy potom žalovaný uhradil a) sumu 8 474,59 eur z titulu omeškania a b) sumu 4 050 eur z titulu neuhradených faktúr, celkom sumu 12 524,59 eur. Žalobca pri vyčíslení nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vychádzal zo sumy 12 524,59 eur, t.j. sumy, ktorú žalovaný ku dňu poskytnutia právnej služby žalobcovi reálne dlžil a ktorú aj následne po obdržaní výzvy uhradil. Deň úhrady jednotlivých faktúr, ktorých úhrady po splatnosti tvoria základ nároku žalobcu na úrok z omeškania žalovaný nerozporuje. Jednotlivé faktúry doručoval žalovanému vodič žalobcu vždy osobne, v deň poskytnutia plnenia - uskutočnenia prepravy tovaru. Faktúry teda boli žalovanému doručované vždy v deň ich vystavenia. Splatnosť faktúr je určená ustanovením § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, do 30 dní od doručenia dokladu.
6. Žalovaný reagoval vyjadrením doručeným súdu 21.02.2020 a uviedol, že žalobca ani svojim vyjadrením nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vynaloženia nákladov v uplatnenej výške práve a výlučne v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči žalovanému. Žalobca vo svojom vyjadrení potvrdil, že k úhrade dlžnej sumy došlo nie na základe výzvy, nakoľko tá bola neúčinná, ale až na základe ďalšej komunikácie a rokovania z dôvodu chýb, ktoré výzva obsahovala. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu v súvislosti s nárokom na úroky z omeškania, a to že predmetné faktúry boli žalovaným uhradené po lehote splatnosti a že faktúry boli doručené žalovanému v deň ich údajného vystavenia. Žalovaný nerozporuje úhradu faktúr, pričom faktúry boli uhradené v lehote splatnosti, t.j. včas. Len samotné predloženie faktúr nepreukazuje omeškanie žalovaného. Žalobca nepreukázal doručenie faktúr a tým začiatok plynutia 30- dňovej lehoty na ich uhradenie.
7. Žalobca na pojednávaní dňa 16.07.2020 uviedol, že na podanej žalobe trvá. Uviedol, že medzi stranami sporu išlo o zmluvu o preprave veci a podanou žalobou si uplatňuje zaplatenie sumy 667,08 eur z dvoch právnych titulov. Prvou časťou uplatneného nároku je istina v sume 356,33 eur. Je to nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, konkrétne za vyhotovenie predžalobnej výzvy zo dňa 05.08.2019. Na základe tejto výzvy žalovaný dňa 11.09.2019 plnil tak, že na úrok z omeškania zaplatil žalobcovi sumu 8474,59 eur v zmysle predžalobnej výzvy a k tomu dňu neuhradené faktúry za uskutočnenú prepravu v sume 4050 eur. Za vyhotovenie predžalobnej výzvy žalobca uhradil svojmu právnemu zástupcovi odmenu v zmysle vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. v celkovej sume 356,33 eur. Žalobca ďalej uviedol, že uplatnenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky aj vrátane DPH nemá za následok bezdôvodné obohatenie žalobcu. Druhý nárok uplatnený v spore predstavuje sumu 310,75 eur titulom úrokov z omeškania za úhradu faktúr po lehote splatnosti. Jednotlivé faktúry boli žalovanému doručované šoférmi v deň uskutočnenia a ukončenia jednotlivej prepravy. V žalobe tvrdil, že faktúry boli doručené v deň plnenia. Žalovaný túto skutočnosť rozporuje a práve z ustanovenia 365 odsek 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa od poskytnutia služby.
8. Žalovaný na pojednávaní dňa 16.07.2020 uviedol, že výzvou dňa 05.08.2019 sa pôvodne žiadalo od žalovaného zaplatenie až 21 410,59 eur, ktorú sumu žalovaný odmietol uhradiť bez preukázania ďalších dokladov. Uvedené skutkové tvrdenia žalobca nepoprel. Predmetná výzva nebola účelná, avšak účelné boli až následne kroky, ktoré smerovali k úhrade sumy 12 524,59 eur. Zo žalobcom predloženého vyučovania odmeny za poskytnutú právnu službu nevyplýva, komu takéto vyúčtovanie bolo adresované a už vôbec nevyplýva súvis predmetného vyúčtovania s preukazovanými prijatými platbami. Toto vyúčtovanie neobsahuje ani základné náležitosti faktúry. V súvislosti s uplatnením nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky uviedol, že pri tomto nároku ide o osobitný návrh na náhradu škody, pri ktorom sa nahrádza poškodenému úbytok z jeho majetkovej sféry, ktorou je náklad za služby, ktoré vynaložil svojmu zástupcovi. Takýmto nákladom nemôže byť daň z pridanej hodnoty, nakoľko tento náklad neznížil majetok ani žalobcu ani jeho právneho zástupcu. Žalovaný nikdy nerozporoval, v ktorý konkrétny deň uhradil jednotlivé faktúry, avšak žalovaný popieral, že predmetné úhrady boli vykonané po príslušnej lehote splatnosti. Žalobca mení svoje skutkové tvrdenia o tom, kedy nastal moment, ktorému sa má pripočítavať 30 dní lehoty splatnosti, po ktorej lehote sa mal žalovaný dostať do omeškania. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uvádzal, že predmetné faktúry boli splatné
do 30 dní odo dňa ich doručenia. Na pojednávaní žalobca uvádza, že predmetné faktúry boli splatné do 30 dní odo dňa poskytnutia zdaniteľného plnenia, resp. poskytnutia vykonanej služby. Ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnutá splatnosť faktúr, tak v zmysle predmetného ustanovenia nastane splatnosť do 30 dní odo dňa tej skutočnosti, ktorá nastane neskôr. Takouto zmenou skutkového tvrdenia sa mení základný charakter uplatnenia nároku. Žalovaný poprel to, že údajné dodanie služby a údajné dodanie faktúry malo nastať v ten istý deň. Preprava sa uskutočňovala zo žalovanej spoločnosti so sídlom v Topoľčanoch smerom do materskej spoločnosti EMMEGI sídliacej v Taliansku, pričom žalobca tvrdí, že uvedené prepravy sa mali uskutočniť tak, že žalobca v rámci jedného dňa prešiel z Topoľčian do Talianska a späť do Topoľčian, pričom to stihol v rámci pracovnej doby tak, aby šofér vyzdvihol v sídle žalobcu vystavenú faktúru a následne túto zaniesol žalovanému na úhradu. Takéto vyjadrenia žalobcu sú nepravdivé a účelové.
9. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 29.07.2020 predložil medzinárodné nákladné listy (CMR) a konkretizoval deň ukončenia prepravy v súvislosti s jednotlivými faktúrami a prvý deň omeškania s ich úhradou. Uviedol, že z CMR a z už predložených potvrdení o úhradách faktúr vyplýva nasledovný počet dní omeškania s úhradou jednotlivých faktúr: faktúra č. 2019054 na sumu 1224 eur - preprava ukončená dňa 22.02.2019 - 1. deň omeškania 25.03.2019, uhradená 08.07.2019 - počet dní omeškania : 106, úrok z omeškania : 28,44 eur, faktúra č. 2019059 na sumu 1734 eur - preprava ukončená dňa 25.02.2019 - 1. deň omeškania 28.03.2019, uhradená 08.07.2019 - počet dní omeškania : 103, úrok z omeškania : 39,14 eur, faktúra č. 2019062 na sumu 480 eur - preprava ukončená dňa 26.02.2019 - 1. deň omeškania 29.03.2019, uhradená 08.07.2019 - počet dní omeškania : 102, úrok z omeškania : 10,73 eur, faktúra č. 2019067 na sumu 2850 eur - preprava ukončená dňa 04.03.2019 - 1. deň omeškania 05.04.2019, uhradená 23.07.2019 - počet dní omeškania : 110, úrok z omeškania : 68,71 eur, faktúra č. 2019071 na sumu 1998 eur - preprava ukončená dňa 11.03.2019 - 1. deň omeškania 12.04.2019, uhradená 05.08.2019 - počet dní omeškania : 116, úrok z omeškania : 50,80 eur, faktúra č. 2019073 na sumu 600 eur - preprava ukončená dňa 13.03.2019 - 1. deň omeškania 16.04.2019, uhradená 05.08.2019 - počet dní omeškania : 112, úrok z omeškania : 15,25 eur, faktúra č. 2019080 na sumu 2040 eur - preprava ukončená dňa 18.03.2019 - 1. deň omeškania 19.04.2019, uhradená 10.09.2019 - počet dní omeškania : 145, úrok z omeškania : 64,83 eur, faktúra č. 2019082 na sumu 2010 eur - preprava ukončená dňa 25.03.2019 - 1. deň omeškania 26.04.2019, uhradená 10.09.2019 - počet dní omeškania : 138, úrok z omeškania : 60,79 eur. Celkový úrok z omeškania vyčíslil na sumu 338,69 eur a na základe uvedeného navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že predmetom konania bude zaplatenie sumy 695,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 356,33 eur od 07.11.2019 do zaplatenia.
10. V podaní zo dňa 25.08.2020 žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V súvislosti s uplatneným nárokom na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky uviedol, že výzva na úhradu záväzku zo dňa 05.08.2019 bola neúčinná, nie je možné priznať daň z pridanej hodnoty k uplatnenej odmene za právne služby, žalobca nepredložil riadny daňový doklad v súvislosti s úhradou nákladov za predžalobnú výzvu, pričom tiež nie je možné priznať príslušenstvo z príslušenstva. V súvislosti s uplatneným nárokom na úhradu úrokov z omeškania vo výške 310,75 eur uviedol, že doručenie faktúr nebolo preukázané, pričom žalovaný v priebehu konania mení svoje skutkové tvrdenia z dôvodu dôkaznej núdze.
11. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 10.09.2020 v súlade s § 140 a 142 CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku) pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu doručeného súdu dňa 29.07.2020 tak, že žalobca od žalovaného požaduje zaplatenie sumy 695,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 356,33 eur od 07.11.2019 do zaplatenia.
12. Žalobca na pojednávaní dňa 10.09.2020 uviedol, že faktúry boli odovzdávané vodičom do sféry žalovaného a boli doručované v ten istý deň ako bolo uskutočnené plnenie.
13. Žalovaný na pojednávaní dňa 10.09.2020 uviedol, že podaným návrhom sa nemení len petit žaloby, ale žalobca sa snaží zmeniť aj svoje skutkové tvrdenia, ktoré charakterizujú podanú žalobu a na základe ktorých odôvodňuje svoj návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania. Túto zmenu vyjadruje tým tvrdením, že údajné omeškanie žalovaného s úhradou faktúr nastalo nie po 30 dňoch odo dňa doručenia faktúr, ako to tvrdil v podanej žalobe a aj v následnom konaní až do podaného návrhu na zmenu žaloby, pričom v návrhu na zmenu žaloby už žalobca argumentuje tým, že omeškanie nastalo
po uplynutí 30 dní odo dňa poskytnutia služby. Zmena takýchto skutkových tvrdení je čisto špekulatívna a vyplýva z neschopností žalobcu uniesť dôkazné bremeno. Nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobca definoval ako príslušenstvo pohľadávky, na zaplatenie ktorého vyzýval žalovaného, pričom túto sumu vypočítal zo sumy, ktorá sama o sebe predstavuje príslušenstvo, a to úroky z omeškania, a z tohto príslušenstva, ktoré podľa žalobcu vyplýva z príslušenstva, uplatňuje ďalšie príslušenstvo, a to úroky z omeškania, čo podľa žalovaného možné nie je.
14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: faktúry č. 2019054, č. 2019059, č. 2019062, č. 2019067, č. 2019071, č. 2019073, č. 2019080, č. 2019082, výzva na úhradu záväzku zo dňa 05.08.2019, vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.09.2019, doklady o úhradách žalovaného zo dňa 10.09.2020, 08.07.2019, 23.07.2019, 05.08.2019, vyúčtovanie odmeny právneho zástupcu za vypracovanie predžalobnej výzvy, doklady o úhradách nákladov žalobcu na predžalobnú výzvu zo dňa 19.08., 22.08. a 12.09.2020, medzinárodné nákladné listy č. SK1853158, SK0836148, SK1853157, SK0836300, SK1853160, SK1853162, SK0022358, SK1853161, SK0022362, SK1853165, SK1853163, SK0022390, SK1853166, SK0022392, vyjadreniami žalobcu a žalovaného, a zistil tento skutkový stav veci:
15. Žalobca na základe zmluvy o preprave veci vykonával prepravu tovaru, za ktorú mu prináležala odplata, z ktorého dôvodu vystavil nasledovné faktúry: faktúra č. 054/2019 na sumu 1224 eur s uvedenou splatnosťou dňa 21.03.2019, faktúra č. 059/2019 na sumu 1734 eur s uvedenou splatnosťou dňa 25.03.2019, faktúra č. 062/2019 na sumu 480 eur s uvedenou splatnosťou dňa 28.03.2019, faktúra č. 067/2019 na sumu 2850 eur s uvedenou splatnosťou dňa 04.04.2019, faktúra č. 071/2019 na sumu 1998 eur s uvedenou splatnosťou dňa 11.04.2019, faktúra č. 073/2019 na sumu 600 eur s uvedenou splatnosťou dňa 15.04.2019, faktúra č. 080/2019 na sumu 2040 eur s uvedenou splatnosťou dňa 18.04.2019, faktúra č. 082/2019 na sumu 2010 eur s uvedenou splatnosťou dňa 25.04.2019.
16. Výzvou zo dňa 05.08.2019 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu sumy 21410,59 eur, ktorá pozostávala zo sumy 8474,59 eur z titulu omeškania s úhradou faktúr a sumy 12936 eur z titulu neuhradených faktúr.
17. Žalovaný časť faktúr v celkovej výške 8886 eur uhradil do dňa vypracovania výzvy, a to konkrétne sumu 1224 eur dňa 08.07.2019 (faktúra č. 054/2019), sumu 1734 eur dňa 08.07.2019 (faktúra č. 059/2019), sumu 480 eur dňa 08.07.2019 (faktúra č. 062/2019), sumu 2850 eur dňa 23.07.2019 (faktúra č. 067/2019), sumu 1998 eur dňa 05.08.2019 (faktúra č. 071/2019) a sumu 600 eur dňa 05.08.2019 (faktúra č. 073/2019).
18. Až neskôr (po predžalobnej výzve), a to dňa 10.09.2019 žalobca uhradil sumu 8474,59 eur z titulu omeškania a sumu 4050 eur z titulu neuhradených faktúr (faktúry č. 080/2019 a č. 082/2019), celkom sumu 12 524,59 eur.
19. Žalobca súdu predložil doklady o úhrade odmeny právneho zástupcu za vypracovanie predžalobnej výzvy, ktorá bola uhradená v troch splátkach: dňa 19.08.2019 suma 200 eur, dňa 22.08.2019 suma 40 eur a 12.09.2019 suma 116,33 eur. Súdu predložil vyúčtovanie odmeny zo dňa 11.09.2019, v ktorom je uvedené, že tarifná hodnota veci je 12524,59 eur za jeden úkon právnej služby - 287,14 eur + režijný paušál 9,80 eur + DPH 59,39 eur, spolu 356,33 eur. Suma 12524,59 eur zodpovedala sume, ktorú žalovaný uhradil po vypracovaní a doručení predžalobnej výzvy.
20. Žalobca súdu predložil medzinárodné nákladné listy na preukázanie dňa poskytnutia plnenia, ktorých obsah žalovaný nerozporoval. Išlo o medzinárodné nákladné listy č. SK1853158, SK0836148, SK1853157, SK0836300, SK1853160, SK1853162, SK0022358, SK1853161, SK0022362, SK1853165, SK1853163, SK0022390, SK1853166, SK0022392. Preprava bola ukončená v prípade faktúry č. 054/2019 dňa 22.02.2019, v prípade faktúry č. 059/2019 dňa 25.02.2019, v prípade faktúry č. 062/2019 dňa 26.02.2019, v prípade faktúry č. 067/2019 dňa 04.03.2019, v prípade faktúry č. 071/2019 dňa 11.03.2019, v prípade faktúry č. 073/2019 dňa 13.03.2019, v prípade faktúry č. 080/2019 dňa 18.03.2019, v prípade faktúry č. 082/2019 dňa 25.03.2019, čo žalovaný v konaní nerozporoval.
21. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
23. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
24. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
25. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
26. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky 21/2013 Z.z. (ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
27. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
28. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
29. Podľa § 186 ods. 2 prvá vety CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
30. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
31. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
33. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
34. Podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. (o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za úkon právnej služby - predžalobná výzva,
35. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca na základe zmluvy o preprave veci vykonával pre žalovaného prepravu tovaru, za čo mu prináležala odplata, z ktorého dôvodu vystavil nasledovné faktúry: faktúra č. 054/2019 na sumu 1224 eur, faktúra č. 059/2019 na sumu 1734 eur, faktúra č. 062/2019 na sumu 480 eur, faktúra č. 067/2019 na sumu 2850 eur, faktúra č. 071/2019 na sumu 1998 eur, faktúra č. 073/2019 na sumu 600 eur, faktúra č. 080/2019 na sumu 2040 eur, faktúra č. 082/2019 na sumu 2010 eur.
36. Žalobou sa žalobca pôvodne domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 667,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 356,33 eur od 07.11.2019 do zaplatenia. Žalovaná suma pozostáva z dvoch zložiek, a to zo sumy 310,75 eur, čo predstavuje úroky z omeškania vo výške 8% p.a. za oneskorenú úhradu faktúr, a sumy 356,33 eur (spolu s úrokom z omeškania vo 8% ročne zo sumy 356,33 eur od 07.11.2019 do zaplatenia), čo predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (296,94 eur + DPH 59,39 eur - tarifná odmena právneho zástupcu za jeden úkon vychádzajúca z tarifnej hodnoty 12 524,59 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.).
37. Pri výpočte sumy 310,75 eur - úrokov z omeškania vo výške 8% p.a. za oneskorenú úhradu faktúr žalobca vychádzal z okamihu splatnosti jednotlivých faktúr uvedených vo faktúrach s tým, že faktúry boli doručované vodičom v deň ich vystavenia. Žalovaný spochybnil okamih doručenia faktúr, z toho dôvodu žalobca s prihliadnutím na § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka v podaní doručenom súdu dňa 29.07.2020 predložil medzinárodné nákladné listy (CMR) a konkretizoval deň ukončenia prepravy v súvislosti s jednotlivými faktúrami a prvý deň omeškania s ich úhradou, z ktorých údajov následne vychádzal pri určení doby omeškania. Úroky z omeškania následne vyčíslil na sumu 338,69 eur a zároveň požiadal o pripustenie zmeny žaloby. Žalovaný v konaní namietal takýto postup žalobcu ako neunesenie dôkazného bremena a podstatnú zmenu skutkových tvrdení. Zo strany žalobcu však išlo len o procesnú obranu na skutočnosť, ktorá sa spornou stala až v priebehu konania. V čase podania žaloby splatnosť jednotlivých faktúr sporná nebola a spornou sa stala až po vyjadrení žalovaného. Súd preto uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 10.09.2020 pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu doručeného súdu dňa 29.07.2020 tak, že žalobca od žalovaného požaduje zaplatenie sumy 695,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 356,33 eur od 07.11.2019 do zaplatenia.
38. Žalobca v žalobe požadoval s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v predsúdnom konaní za písomné podanie - predžalobnú výzvu zo dňa 05.08.2019, ktorou žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu sumy 21410,59 eur, ktorá pozostávala zo sumy 8474,59 eur z titulu omeškania s úhradou faktúr a sumy 12936 eur z titulu neuhradených faktúr. Ku dňu vypracovania výzvy však bola už časť faktúr uhradená a výzva nezodpovedala faktickému stavu omeškania žalovaného. Žalovaný časť faktúr v celkovej výške 8886 eur uhradil do dňa vypracovania výzvy, a to konkrétne faktúry č. 054/2019, č. 059/2019, č. 062/2019, č. 067/2019, č. 071/2019, č. 073/2019). Až neskôr (po predžalobnej výzve), a to dňa 10.09.2019 žalobca uhradil sumu 8474,59 eur z titulu omeškania a sumu 4050 eur z titulu neuhradených faktúr č. 080/2019 a č. 082/2019, celkom sumu 12 524,59 eur. Žalovaný popieral, že k úhrade dlžnej sumy došlo na základe uvedenej výzvy, keďže zvyšok dlžnej sumy 12 524,59 eur uhradil až na základe ďalšej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, keďže výzva neobsahovala správne údaje. To, že výzva nezodpovedala faktickému stavu omeškania žalovaného v konaní sporné nebolo, a preto nemožno hovoriť o účelnosti výzvy ako celku. Žalobca sa uvedené snažil zhojiť určením tarifnej hodnoty veci z neskôr uhradenej sumy. Vo svojich vyjadreniach však nespochybnil tvrdenie žalovaného, že k úhrade zostatku došlo až po ďalšej komunikácii medzi sporovými stranami. Navyše podľa názoru súdu nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v predsúdnom konaní za predžalobnú výzvu nemožno v konaní uplatňovať cez § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Priznanie náhrady za predžalobnú výzvu ako príslušenstvo pohľadávky nemožno požadovať za situácie, ak takýto úkon je honorovaný v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. (o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), keď nárok na odmenu za tento právny úkony má advokát v zmysle uvedenej vyhlášky s účinnosťou od 15.06.2019. V prípade advokátskej tarify ide o špeciálnu právnu úpravu k § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uplatňovanie náhrady za takýto úkon právnej služby nie je možné obchádzať prípadnou aplikáciou § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom je potrebné zdôrazniť, že predžalobná výzva sa musí týkať neskôr žalovanej sumy, čo v danom prípade splnené nebolo. Súd preto nárok žalobcu na úhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo výške 356,33 eur (spolu s úrokom z omeškania vo 8% ročne zo sumy 356,33 eur od 07.11.2019 do zaplatenia) vyhodnotil ako nedôvodný.
39. Ako už bolo spomenuté vyššie, žalovaný spochybnil okamih doručenia faktúr, z ktorého dôvodu žalobca s prihliadnutím na § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka v podaní doručenom súdu dňa 29.07.2020 predložil medzinárodné nákladné listy (CMR) a konkretizoval deň ukončenia prepravy v súvislosti s jednotlivými faktúrami a prvý deň omeškania s ich úhradou, z ktorých údajov následne vychádzal pri určení doby omeškania. Následne požadoval úhradu úrokov z omeškania vo výške 338,69 eur. Súd s prihliadnutím na ust. § 365 ods. 2 vety druhej Obchodného zákonníka neakceptoval snahu žalovaného spochybniť počiatok omeškania. V zmysle príslušného zákonného ustanovenia, ak je deň doručenia faktúr neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Žalovaný v podaní zo dňa 25.08.2020 a následne ani na pojednávaní dňa 10.09.2020 žalobcom uvedený deň ukončenia prepravy v súvislosti s jednotlivými faktúrami a ani prvý deň omeškania s ich úhradou nerozporoval. Súd preto deň poskytnutia plnenia a prvý deň omeškania považoval za skutočnosť, ktorá medzi účastníkmi sporná nie je.
40. V prípade faktúry č. 054/2019 bola preprava ukončená dňa 22.02.2019, prvý deň omeškania nastal 25.03.2019, faktúra bola uhradená dňa 08.07.2020 a úrok z omeškania predstavoval sumu 28,43 eur (namiesto žalobcom nesprávne vyčíslených 28,44 eur). V prípade faktúry č. 059/2019 bola preprava ukončená dňa 25.02.2019, prvý deň omeškania nastal 28.03.2019, faktúra bola uhradená dňa 08.07.2020 a úrok z omeškania predstavoval sumu 39,14 eur. V prípade faktúry č. 062/2019 bola preprava ukončená dňa 26.02.2019, prvý deň omeškania nastal 29.03.2019, faktúra bola uhradená dňa 08.07.2019 a úrok z omeškania predstavoval sumu 10,73 eur. V prípade faktúry č. 067/2019 bola preprava ukončená dňa 04.03.2019, prvý deň omeškania nastal 05.04.2019 (žalobca uviedol neskorší deň ako deň splatnosti, t.j. žiada menej), faktúra bola uhradená dňa 23.07.2019 a úrok z omeškania predstavoval sumu 68,71 eur. V prípade faktúry č. 071/2019 bola preprava ukončená dňa 11.03.2019, prvý deň omeškania nastal 12.04.2019 (žalobca uviedol neskorší deň ako deň splatnosti, t.j. žiada menej), faktúra bola uhradená dňa 05.08.2019 a úrok z omeškania predstavoval sumu 50,79 eur (namiesto žalobcom nesprávne vyčíslených 50,80 eur). V prípade faktúry č. 073/2019 bola preprava ukončená dňa 13.03.2019, prvý deň omeškania nastal 16.04.2019 (žalobca uviedol neskorší deň ako deň splatnosti, t.j. žiada menej), faktúra bola uhradená dňa 05.08.2019 a úrok z omeškania predstavoval sumu 14,72 eur (namiesto žalobcom nesprávne vyčíslených 15,25 eur). V prípade faktúry č. 080/2019 bola preprava ukončená dňa 18.03.2019, prvý deň omeškania nastal 19.04.2019 (žalobca uviedol neskorší deň ako deň splatnosti, t.j. žiada menej), faktúra bola uhradená dňa 10.09.2019 a úrok z omeškania predstavoval sumu 64,83 eur. V prípade faktúry č. 082/2019 bola preprava ukončená dňa 25.03.2019, prvý deň omeškania nastal 26.04.2019 (žalobca uviedol neskorší deň ako deň splatnosti, t.j. žiada menej), faktúra bola uhradená dňa 10.09.2019 a úrok z omeškania predstavoval sumu 60,79 eur. Z dôvodu nesprávneho výpočtu má žalobca nárok na úhradu úrokov z omeškania v celkovej výške 338,14 eur namiesto ním požadovanej sumy 338,69 eur.
41. Súd na základe vyššie uvedeného uložil žalovanému povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 338,14 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
42. Z vyššie uvedeného odôvodnenia vyplýva, že žaloba bola podaná dôvodne v časti o zaplatenie sumy 338,14 eur (48,65 % žalovanej sumy), na základe čoho predstavuje celkový úspech žalovaného (po odpočítaní úspechu žalobcu) v konaní 2,70 %. V uvedenom rozsahu súd žalovanému s poukazom na § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Topoľčany. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.