Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/307/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, v právnej veci manžela: Z. zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., Ružinovská 40, 821 03 Bratislava, a manželky: A. zastúpená: Mgr. Miroslav Staník, advokát, Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému: U. zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo Z. a O., uzavreté dňa XX.XX.XXXX. v A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu obce A. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX, rozvádza.

II. Maloletý, U. sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.

IV. Styk otca s maloletým sa neupravuje.

V. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého U., sumou 100,- eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manžel sa návrhom doručeným súdu dňa 09.11.2015 domáhala rozvodu jeho manželstva, nakoľko medzi manželmi vznikali nezhody a hádky, čo vyvrcholilo dňa 12.07.2015, kedy manželka manžela vyhodila z ich spoločnej domácnosti jej bratom. Po tomto vyhodení mu manželka zamedzila prístup k maloletému U., ktorého si ako syna manželky osvojil, a to na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -43 zo dňa 27.06.2012. Od tohto momentu manželia spolu nežijú, nehospodária a intímne sa nestýkajú. Vzájomné vzťahy medzi manželmi sú tak narušené a trvalo rozvrátené, že nebolo možné očakávať obnovenie ich spolužitia. Ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi manžel navrhol, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že styk maloletého s otcom by ostal neupravený, zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a výživné navrhol vo výške 50,- eur, čo odôvodnil tým, že od 01.11.2015 bol nezamestnaný, pričom z predchádzajúceho manželstva mal vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru celkovo vo výške 300,- eur.

2. Manželka vo vyjadrení k návrhu na rozvod zo dňa 15.11.2016 uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi rozvratu manželstva. Nezhody mali podľa manželky začať v auguste 2014, kedy ochorela a podstúpila onkologické liečenie a dve operácie. Odvtedy sa začali s manželom venovať hlavne sami sebe, hádali sa a začali mať odlišné názory na fungovanie rodiny, spoločné hospodárenie, vedenie domácnosti

a výchovu maloletého U.. Namiesto pochopenia sa malo manželke dostať len výčitiek, žiarlivosti a neustáleho podozrievania. Manželka súhlasila s tvrdením manžela, že od júla 2015 spoločne nebývajú, nehospodária a intímne sa nestýkajú. Zároveň vyjadrila súhlas s tým, aby ich manželstvo bolo rozvedené. K úprave práv a povinností k maloletému synovi uviedla, že manžel si jej syna adoptoval v roku 2011, pričom jeho vzťah k synovi nebol podľa jej názoru príkladný, nevytvorili si nikdy riadny a pekný vzťah. Po manželovom odchode syn neprejavuje záujem sa stretnúť s manželom, pri zmienke na neho reaguje výbušne a agresívne. Ona však manželovi v kontakte so synom nebráni, telefón mu nezablokovala, práve naopak, manžel zablokoval synovi všetky heslá aj mobilnú kartu. Náklady na maloletého vyčíslila vo výške 880,- eur mesačne s tým, že uviedla aj nepravidelné výdavky, v celkovej hodnote približne 1.900,- eur. Manželka súhlasila s návrhom manžela, aby bol syn zverený do jej osobnej starostlivosti, aby sa styk s otcom neupravoval a aby obaja rodičia syna zastupovali a spravovali jeho majetok. Nesúhlasila však s výškou výživného a navrhla, aby súd zaviazal manžela platiť výživné vo výške 500,- eur mesačne.

3. Ani na jednom z pojednávaní sa nezúčastnil manžel, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca, a to z dôvodu jeho pobytu v J. a následne aj zo zdravotných dôvodov. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal v jeho neprítomnosti v zmysle .

4. Manžel vo svojich následných písomných vyjadreniach a jeho právny zástupca na pojednávaniach uviedli, že manžel bol do roku 2016 aktívny vo viacerých obchodných spoločnostiach, ale tie buď zanikli, alebo on previedol svoje obchodné podiely na tretie osoby, keďže mu podnikanie prestalo fungovať. Z väčšiny týchto spoločnosti navyše nemal žiadny príjem. Príjem mala spoločnosť X. a to na základe fakturácie pre spoločnosť J.. - 2000,-eur + DPH mesačne. Spolupráca však skončila 05.06.2015 bez akéhokoľvek finančného vyporiadania. Finančné prostriedky mal manžel zo spoločnosti J.., avšak tieto použil väčšinou na úhradu dlhov veriteľom. Tak naložil aj s financiami za predaj motorového vozidla BMW vo výške 36.000,- eur, ktoré vlastnila táto spoločnosť. Tým, že vyplatil svoje dlhy a spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, nevlastnila majetok, rozhodol sa ju predať. Manžel poukázal na to, že jediný príjem ako zamestnanec mal zo spoločnosti J. a to do roku 2015. Práve spoločnosť J. bola jedinou, ktorá bola jeho od jej založenia. V ostatných 6, aj to nie vo všetkých, bol len ako spoločník, prípadne konateľ.

Manžel k dôvodom rozvratu manželstva uviedol, že nezhody boli dlhodobé, pramenilo to podľa neho z problému z alkoholom, ktorý mala mať manželka. Manželke tiež malo prekážať, že sa začal po rokoch stretávať s dcérou z prvého manželstva, na čo podľa neho nebol dôvod, keďže sa rovnako venoval aj jej aj U.. Podľa neho bol jeho vzťah s Igorom dobrý, staral sa o neho, trávil s ním voľný čas. Nie je však pravdou, žeby trval na jeho osvojení, ale zo strany rodiny manželky bol tlačený k tomuto kroku z dôvodu, že by nebolo vhodné, aby mal Igor iné meno. Manžel v tom nevidel problém, keďže považoval ich manželstvo za celoživotný zväzok. So synom a manželkou nie sú v kontakte od augusta 2015, pričom on sa s Igorom stretávať chcel, ale nebolo mu to umožnené. Keďže sa mu manželstvo úplne rozpadlo, zároveň nemal prácu ani príjem, rozhodol sa presťahovať do J., kde sa zamestnal v spoločnosti Z. ktorá sprostredkováva predaj realít a on tam zväčša robil tlmočenie pre cudzincov. Jeho mesačný príjem bol v roku 2018 cca 796,- eur a v roku 2019 cca 800,- eur s tým, že žije v byte od zamestnávateľa, ktorého nájom by stál 100-150 eur mesačne, čiže manžel by zarobil 950,- eur. Manžel pritom poukázal na fakt, že priemerná mzda na Slovensku je cca 1100,- eur v hrubom, čo je 830,- eur v čistom, čiže jeho zárobok v J. je slušný a navyše má benefit vo forme poskytnutého bývania. Manžel uviedol, že odvolávanie sa manželky na majetkové pomery pred jeho odchodom je neaktuálne a pre určenie výživného irelevantné. Manžel k tomu tiež uviedol, že spoločnosti kde pôsobil nedosahovali zisky a v niektorých spoločnostiach figurovali spoločne s manželkou, ktorá taktiež svoju účasť v nich zrušila. V J. bankový účet už nemá, zrušil ho, nakoľko boli naň náklady a žije tam výlučne s hotovosťou. Zamestnávateľ mu mzdu dával formou paychecks, ktoré si následne dával vyplácať. Manžel zároveň objasnil pohyby na jeho slovenskom účte, keď vklady na účet boli robené jeho otcom, P., a to z dôvodu finančnej pomoci od rodičov, A.., ktorej pomáhal zabezpečovať pre jej skupinu dovolenku a keďže potreboval urobiť vklad na účet, poslala mu peniaze na tento účet. Platbu od J. mal za predaj tlačiarne a nábytku, od A. a I. za zabezpečenie dovolenky. Podľa manžela je však nelogické a nerelevantné zohľadňovať situáciu z rokov 2015-2016 pri určení výživného na čas po rozvode, keď je rok 2020. Manžel opätovne poukázal na fakt, že financie, ktoré získal v spomínaných rokoch ako aj sumu vo výške 18.500,- eur, použil na splatenie pôžičky.

K jeho kvalifikácii, pracovným možnostiam a skúsenostiam manžel uviedol, že celý život bol zamestnaný v jeho spoločnosti J. ako jediný zamestnanec. Nikdy nemanažoval žiadny kolektív, čiže reálne manažérske skúsenosti nemá žiadne. Z daňových priznaní je zrejmé, že ani príjmy neboli také ako to uvádza jeho manželka a všetky manažérske skúsenosti sú len z jeho spoločnosti, kde bol jediným zamestnancom. Manžel má len stredoškolské vzdelanie SPŠ strojnícka so zameraním na strojársku konštrukciu a nemá vysokoškolské vzdelanie ako jeho manželka.

K výške navrhovaného výživného manželkou uviedol, že výdavky na maloletého sú absolútne premrštená, nadhodnotené a neopodstatnené. Podľa manžela, je to práve manželka, ktorá sa stará o syna a určuje aj jeho osobné výdavky. Nakoľko má oveľa vyššiu životnú úroveň ako on, môže si dovoliť financovať maloletému aj iné ako základné potreby, pričom na akúkoľvek šetrnosť nehľadí. Poukázal pritom na jej príjem, cca 2.500,- eur mesačne. Podľa predložených dokladov si podľa manžela manželka vyberá drahšie obchody a služby, napriek tomu, že obdobný tovar a služby by mohla zadovážiť za oveľa nižšiu sumu. Manžel však nie je schopný ani ochotný sa na takýchto výdavkoch podieľať. Jeho výpočet výdavkov na maloletého pritom vyčíslil na sumu max. 624,18 eura. Manžel poukázal na to, ako manželka zvyšovala výdavky na maloletého keď 15.11.2016 boli vo výške 880,- eur, dňa 22.04.2017 boli vo výške 1.326,88 eura a 22.04.2019 to už bolo 1.821,61 eura. Podľa manžela ide o špekulatívnosť jeho manželky, keď umelo a nedôvodne navyšuje výdavky maloletého. Manželka ma podľa neho vyššiu životnú úroveň, vlastný byt, je konateľkou vo viacerých spoločnostiach, za čo potencionálne môže tiež poberať odmenu.

K výške výživného na jeho maloletú dcéru S. manžel uviedol, že s jej matkou sa dohodli na sume 300,- eur, keďže v tom čase, v roku 2012, dosahoval lepší príjem, mal dohodnutú odmenu zo spoločnosti X., kde vystupoval vtedy ako konateľ a spoločník, čo sa od vtedy zmenilo. Vzhľadom na jeho zdravotný stav sa dohodol s matkou jeho dcéry na tom, že jej bude platiť výživné vo výške 130,- eur.

Manžel ďalej uviedol, že od septembra 2019 rieši vážne zdravotné problémy, keď 15.09.2019 absolvoval bezodkladnú operáciu. Dôvodom bola vysunutá platnička, ktorá mu tlačila na miechu. Zdravotný stav po operácii manžela bol a je taký, že ho obmedzuje v chôdzi, keď na pohyb využíva chodítko, prípadne invalidný vozík, je odkázaný na pomoc druhých ľudí, hlavne jeho priateľky, ktorá ho aj finančne podporuje, keďže on je aktuálne práceneschopný. Manžel pravidelne rehabilituje a jeho cieľom je začať aspoň riadne chodiť, čo sa mu do augusta 2020 nepodarilo. Od operácie je manžel práceneschopný, a teda nemá žiaden príjem. Manžel zároveň poukázal na to, že nemá dôvod nepravdivo popisovať svoj zdravotný stav, keďže konanie o rozvod a o úprave práv a povinností k maloletému sa vedie od roku 2015 a k jeho úrazu a následnej operácii došlo až v rokoch - 2019. Všetky lekárske správy ako aj snímky z magnetickej rezonancie podľa manžela jednoznačne preukazujú jeho závažný zdravotný stav. Úraz sa mu stal vo fitnesscentre. Operácia bola nutná, trvala 7,5 hodiny a mali sa počas nej vyskytnúť viaceré komplikácie. Manželova pravá noha ostala veľmi slabá, nie je v nej sila a jej pohyby sú nekoordinované. Bedro, koleno a členok sú nestabilné a koleno sa podlamuje. Rovnako tak pocit tŕpnutia a necitlivosti pretrváva aj v ľavej nohe a časti pása. Manžel uviedol, že ani cestu na WC neabsolvuje bez pomoci a má problém sa postaviť. Vzhľadom na jeho zdravotný stav nemá manžel 09/2020 žiaden príjem. Jeho výdavky hradí priateľka v J. a trovy právneho zastúpenia by manžel mal hradiť sám za pomoci rodiny. Žiadne sociálne dávky manžel v J. nedostáva, preto je jeho príjem nulový. Manžel poukázal na to, že ináč ako dokladoval nie je možné jeho tvrdenia preukázať. Úradný preklad správ si z dôvodu finančnej núdze nemohol dovoliť.

5. Manželka na pojednávaniach a písomných vyjadreniach uviedla, že s manželom od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti v kontakte nie je, pričom manžel nekontaktoval ani maloletého Igora. Výdavky na syna vyčíslila v roku 2019 na sumu 1.821,61 eura s poukazom na fakt, že syn žije v domácnosti len so svojou matkou, ktorá sa o neho osobne stará. Syn podľa manželky trpí poruchami učenia a má diagnostikované ADHD, preto pravidelne navštevuje doučovania zo slovenského jazyka, matematiky a anglického jazyka.

K výške výživného manželka uviedla, že súd by mal vychádzať pri jeho určení zo zásady potencionality, nie zásady fakticity. Súd by tak mal prihliadať na zjavne nevyužité schopnosti povinného rodiča, preto by nemal byť smerodajný príjem, ktorý manžel reálne má, ale ktorý by mohol objektívne zarobiť s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu a odbornosť. Zároveň platí, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd vtedy, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, čo je podľa manželky práve

prípade jej manžela. Podľa manželky sa manželov tvrdený príjem nezakladá na skutočnosti, keďže do doby jeho odsťahovania pôsobil ako konateľ alebo spoločník vo viacerých obchodných spoločnostiach, kde získal bohaté manažérske skúsenosti. Sám v predloženom potvrdení od zamestnávateľa uviedol, že pracuje na pozícii generálneho riaditeľa, nie tlmočníka, ako to uviedol. Podľa manželky má manžel určite aj iné príjmy ako príjem zo závislej činnosti, ktorú dokladoval výpisom z jeho príjmu, ktorý navyše nie je overiteľný. Podľa matky si slovenský účet manžel vedie len za účelom deklarovania svojej finančnej situácie a nejde o jeho primárny účet, nechodí naň ani manželom uvádzaný príjem od jeho zamestnávateľa. Poukázala tiež na to, že v rokoch 2015-2016 príjmy manžela od spoločnosti J. dosahovali až päťciferné čísla a tieto odzrkadľovali jeho skutočné zárobkové možnosti a schopnosti. Pri určovaní výživného tak má podľa manželky súd prihliadať na objektívne možnosti manžela sa zamestnať a dosahovať príjem vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, zručnosti a pracovné skúsenosti, a to rovnako aj vtedy ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd by mal podľa manželky pri hodnotení manželových reálnych zárobkových možností zohľadniť práve obdobie rokov 2015-2016, kedy manžel vo viacerých spoločnostiach pôsobil ako štatutár či spoločník a do J. mal odísť z dôvodu, že mu stroskotalo podnikanie na Slovensku. V danom období si manžel mohol dovoliť kupovať dovolenky, šperky, či motorové vozidlo, ktoré patrilo jednej z jeho spoločností. Manžel navyše nepreukázal, na čo použil peniaze poukázané mu zo spoločnosti J. a nepredložil súdu výpis z jeho thajského účtu, ktorý by mohol aspoň čiastočne preukazovať štruktúru jeho príjmov a výdavkov.

Výdavky na maloletého podľa manželky neurčuje sama, ale sú určené odôvodnenými potrebami maloletého, ktorý má nárok podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Do odchodu manžela obaja rodičia prispievali do domácnosti dostatočnými finančnými prostriedkami aby vedeli pokryť tak svoje náklady, ako aj náklady maloletého. Manžel nebol v čase spolužitia závislý od príjmu manželky, a teda má dostatočné možnosti zabezpečiť maloletému také výživné, ktoré je vzhľadom na jeho odôvodnené potreby primerané. Napriek tomu maloletému uhrádza výživné len vo výške 50,- eur. K výdavkom na maloletého manželka uviedla, že výdavok vo výške 250,- eur na doučovanie bol reálnym, niekedy aj vyšším. Za dve hodiny doučovania dvakrát týždenne zo slovenského jazyka manželka platí 40,- eur, čo je mesačne 160,- eur a za doučovanie matematiky, za 1,5 hodiny dvakrát týždenne manželka platí 30,- eur, čo je mesačne 120,- eur. Doklady na preukázanie týchto výdavkov manželka nemá. Manželka synovi tiež nakupuje každoročne školské potreby, knihy z anglického a nemeckého jazyka, rôzne iné knihy a súhrnná suma 250,- eur je podľa nej primeraná. Rovnako tak má manželka za to, náklady na oblečenie a obuv sú vo výške 150,- eur mesačne primerané, čo matka doložila dokladmi. Syn je vo vývoji, čo je spojené s rastom a prispôsobovaniu jeho odievania ročnému obdobiu. Syn má podľa manželky problém s pleťou s akné, preto potrebuje kvalitnú kozmetiku, ktorá tieto problémy nezhoršujem ale eliminuje. Okrem toho má maloletý podľa manželky právo na kvalitnú a šetrnú kozmetiku, keďže možnosti oboch rodičov zakúpenie takej kozmetiky odôvodňujú. Manželka rovnako považuje za primeraný výdavok na stravu vo výške 250 ,- eur mesačne, ako aj výdavok na krúžky vo výške 250,- eur mesačne. Maloletý intenzívne trénuje posilňovanie a fitness s osobným trénerom, a to trikrát týždenne. S osobným trénerom sa venuje aj paddleboardu. Za primeraný považuje manželka tiež výdavok na zubára, 20,83 eura mesačne, čo je 249,96 eura ročne. Výdavok na dovolenky v sume 1.500,- eur je taktiež podľa manželky primeraný možnostiam oboch rodičov, keď s manželom bežne v minulosti pravidelne absolvovali dovolenky v súhrnne vo vyšších sumách.

K zdravotnému stavu manžela manželka uviedla, že jeho tvrdenia o vážnom zdravotnom stave sú zavádzajúce, účelové a nepreukázané relevantným dôkazom, napr. znaleckým posudkom. Podľa manželky z lekárskych správ nevyplýva, že by bol manžel paralyzovaný, nevedel chodiť, šoférovať a bol odkázaný na pomoc druhých. Z lekárskych správ vyplýva, že návrat do normálneho života má trvať niekoľko mesiacov, pričom manželovo povolanie si nevyžaduje fyzickú námahu, ale ide prácu duševného charakteru, takže fyzická indispozícia - slabosť pravej nohy nemôže byť relevantnou prekážkou výkonu jeho pracovných činností. Podľa manželky manžel svoju zanedbateľnú zdravotnú indispozíciu zneužíva pre účely tohto konania s cieľom presvedčiť súd o nepravdivej neprimeranej závažnosti a potencionálnej trvalosti svojho stavu. Keby bol manžel ostal na Slovensku, bola by mu podľa manželky poskytnutá lepšia zdravotná starostlivosť, vyplácali by mu sociálne dávky a neprišiel by úplne o príjem. Úraz si podľa jej výpovede spôsobil sám, pri potápaní, ktoré mal od lekárov zakázané už aj na Slovensku. Manželka poukázala na to, že manžel v J. nežije ako chudák, nakoľko podľa vyjadrení jeho matky žije v prenajatej vile s bazénom. Jeho matka mala tiež uviesť, že manžel musí veľa cvičiť a má vysoké náklady.

Ako aktuálny príjem k 09/2020 manželka uviedla príjem zo spoločnosti W. vo výške 2.700,- eur v hrubom a odmenu z funkcie konateľky v spoločnosti W. vo výške 700,- eur.

6. Kolízna opatrovníčka na pojednávaniach uviedla, že voči návrhu na rozvod manželstva ani k úprave práv a povinností manželov nemá pripomienky. K otázke výživného uviedla, že to necháva na úvahe súdu s tým, že navrhovaná výška 50,- eur mesačne je nedostatočná.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom manželky, vizuálnym vzhliadnutím fotografií z mobilného telefónu právneho zástupcu manžela a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

8. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -43 zo dňa 27.06.2012, právoplatného dňa 13.07.2012 súd zistil, že maloletý sa od právoplatnosti uvedeného rozsudku stal osvojencom manžela, Z..

9. Z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -321 zo dňa 28.11.2012 súd zistil, že manžel má na dcéru, S. povinnosť platiť výživné vo výške 300,- eur mesačne.

10. Z písomnej informácie o maloletom zo Spojenej školy, J. zo dňa 14.06.2019 súd zistil, že maloletý je slušný žiak, na polroku bol vyznamenaný. Napriek jednotke zo slovenského jazyka a dvojke z matematiky chodí na doučovania z týchto predmetov. Maloletý má veľké vedomosti v oblasti softvéru a na podnet matky sa venuje športu - posilňovaniu a kultúre.

11. Z dokladov o podnikateľskej činnosti manžela súd zistil, že dňa 21.10.2015 sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti M., pričom táto spoločnosť bola 13.01.2017 vymazaná z Obchodného registra SR. Táto spoločnosť mala za rok 2014 stratu -603,- eur. Spoločnosť T.. mala za rok 2015 stratu - 4.739,- eur. Svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti manžel previedol na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 16.10.2015, a to za odplatu 5.000,- eur. Spoločnosť J. mala za rok 2015 zisk 4.069,- eura. Obchodný podiel v tejto spoločnosti manžel previedol za základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 08.09.2016 za odplatu 1,- euro. Spoločnosť J.. mala za rok 2015 stratu -6.778,- eura. Svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti manžel previedol na základe zmluvy o prevode obchodného podielu dňa 07.10.2015 za odplatu 5.000,- eur. V spoločnosti X. bol manžel konateľom, jeho funkcia zanikla dňa 30.04.2015. V spoločnosti R.. bol manžel konateľom a spoločníkom, pričom funkcia konateľa mu zanikla 19.04.2016 a spoločníkom bol do 18.08.2016. Z výpisu z Obchodného registra SR ku dňu pojednávania, 10.09.2020, manžel nebol spoločníkom ani štatutárnym orgánom v žiadnej obchodnej spoločnosti.

12. Z dokladovania o príjmoch manžela súd zistil, že mesačný príjem manžela bol v roku 2018 vo výške 795,76 eura v čistom a v roku 2019 do marca vo výške 808,50 ,- eura v čistom.

13. Z výpisu z Katastra nehnuteľností SR súd zistil, že ku dňu 10.09.2020 manžel nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území SR.

14. Z lustrácie bankových účtov manžela súd zistil, že na Slovensku má len jeden účet vedený na jeho meno, a to v L. s disponibilným zostatkom ku dňu 14.05.2020 vo výške 803,49 eura a ku dňu 10.09.2020 vo výške 494,04 eura.

15. Z lekárskych správ súd zistil, že diagnóza manžela bola správou zo dňa 09.09.2019 opísaná ako spondylóza s degeneratívnym ochorením diskov ako dehydratácia disku, difúzna znížená výška disku, schmorlové uzly na L4 hrudnom koncovom disku, vydutie/vyklenutie disku v kombinácii s okrajovými výbežkami a fazetovou artrózou. Vydutie disku s extrúziou jej zadnej časti na úrovni T10-11, kompresia miechy s jemne zvýšenou intenzitou signálu miechy na T2. Dňa 15.09.2019 podstúpil operáciu - laminektómiu, diskektómiu a fixáciu pomocou skrutiek a tyčky na stavcoch T10-11. Podľa správy zo dňa 07.11.2019 nemohol manžel normálne chodiť ani pracovať, s tým, že prognóza návratu do normálneho života bola niekoľko mesiacov. Z lekárskej správy zo dňa 10.03.2020 následne súd zistil, že manžel mal odporúčaný dostatočný odpočinok pre regeneráciu nervového systému a pravidelnú fyzioterapiu. Hojenie malo trvať ešte niekoľko mesiacov a lekár odporúčal chôdzu len s podporou a neodporúčal zdvíhať žiadne závažia a zaťažovať chrbticu. Z lekárskej správy zo dňa 08.07.2020 súd zistil, že po operácie chrbtice u manžela pretrvávajú symptómy ako pri predchádzajúcej kontrole 10.03.2020 s tým, že mu lekár odporučil vzhľadom na opuch v kolene úplný kľud.

16. Z dokladovania o príjmoch manželky súd zistil, že jej mesačný príjem zo spoločnosti W. je vo výške 2.700,- eur v hrubom a zároveň jej mesačne je vyplácaná odmena z funkcie konateľky v spoločnosti W. vo výške 700,- eur.

17. Z výpisu z Katastra nehnuteľností SR súd zistil, že ku dňu 10.09.2020 je manželka vlastníčkou bytu na A..

18. Zo zoznamu výdavkov na maloletého predloženého manželkou súd zistil, že aktuálne výdavky boli vyčíslené vo výške 1.821,61 eura.

19. Podľa § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva boli splnené. Bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj účel a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko od manželov nemožno reálne očakávať obnovenie spolužitia a rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd ustálil v rozdielnosti pováh, názorov manželov ako aj v odchode manžela zo spoločnej domácnosti a následnému nadviazaniu novej známosti.

21. Podľa (ďalej len C.m.p), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi manželmi bola zhoda v časti úpravy osobnej starostlivosti o maloletého, zastupovania a spravovania jeho majetku, ako aj v úprave styku maloletého s manželom (otcom). S týmito návrhmi zároveň vyjadril súhlas aj kolízny opatrovník, preto súd podrobnejšie dokazovanie v tomto smere nevykonával a rozhodol v najlepšom záujme maloletého tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia a styk maloletého s otcom súd na návrh oboch manželov neupravil.

26. Medzi manželmi bola sporná výška výživného, ktorú má manžel (otec) na maloletého po rozvode manželstva mesačne uhrádzať, keďže manžel navrhol výživné vo výške 50,- eur a manželka vo výške 900,- eur. Manžel výšku navrhovaného výživného odôvodňoval tým, že žije v J., kde jeho príjem dosahoval v priemere 800,- eur v čistom, avšak od septembra 2019 je bez príjmu, keďže

absolvoval náročnú operáciu, z ktorej sa pomaly zotavuje, avšak je práceneschopný a sociálne dávky v J. nedostáva. Manželka navrhovanú výšku výživného odôvodnila tým, že výdavky na maloletého sú priemerne 1.821,61 eura na mesiac a otec by sa tak mal aspoň z polovice podieľať na týchto výdavkoch, pričom poukázala na to, že na Slovensku otec zarábal slušné peniaze ako podnikateľ a keby tu ostal, tak jeho príjem by bol oveľa vyšší.

27. Súd pri určení výšky výživného vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v čase jeho rozhodovania dospel k záveru o tom, že na strane manžela (otca) sa v priebehu konania zmenili pomery podstatné pre určenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pred rokom 2015 a následne v rokoch 2015-2016 manžel podnikal a že jeho príjmy boli vyššie, avšak po jeho odchode do J. bol jeho príjem maximálne 800,- eur v čistom na mesiac. Z listinných dôkazov, mal súd za preukázané, že z obchodných spoločností, v ktorých manžel pôsobil či už ako spoločník, alebo konateľ, bola zisková len spoločnosť J. preto súd nemal za to, že by sa manžel predajom obchodných podielov, či ukončením vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, úmyselne zbavil možnosti dosahovania vyššieho príjmu. Z výplatných pások, ako aj z lustrácii v systéme Sociálnej poisťovne SR mal súd preukázané, že manžel mal v období od roku 2007 do októbra 2015 príjem zo spoločnosti J. ako zamestnanec len vo výške 400,- eur mesačne v hrubom. Príjmy, ktoré vyplývajú z bankového účtu manžela v roku 2015 síce preukazujú, že mu boli vyplácané aj iné peňažné sumy, najvyššia z 19.08.2015 vo výške 27.000,- eur, označená ako vrátenie pôžičky, ale následne boli peňažné prostriedky vo vyšších sumách manželom uhrádzané s označením vrátenie pôžičky, ako napr. platba vo výške 18.500,- eur zo dňa 19.08.2015. Po tom, ako manžel previedol svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti, iné príjmy z nej ani z iných spoločností už nemal. Súd neprihliadol na tvrdenia manželky, že sa manžel zbavil možnosti príjmu, napr. aj predajom jeho obchodného podielu v spoločnosti J. nakoľko aj samotná manželka bola spoločníčkou v tejto spoločnosti, avšak len do 17.07.2015, čiže svoj obchodný podiel previedla ešte skôr, ako jej manžel. Súd má teda za to, že keby bola táto spoločnosť tak zisková, svoj obchodný podiel by ani manželka nepreviedla. Z aktuálneho výpisu z obchodného registra mal súd za preukázané, že manžel nie je spoločníkom ani štatutárom v žiadnej obchodnej spoločnosti a nedosahuje v tejto oblasti žiaden príjem.

28. Manželka vo svojich vyjadreniach často poukazovala na to, aby súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na zásadu potencionality, keď mala za to, že manžel sa odchodom do J. dobrovoľne vzdal svojho príjmu a vzhľadom na jeho vek, zdravie, vzdelanie a skúsenosti mohol na Slovensku zarábať oveľa viac. Súd však zistil, že manžel má len stredoškolské vzdelanie, pričom podľa lustrácie v histórii jeho zamestnaní, pôsobil len ako zamestnanec, prípadne ako štatutárny orgán či spoločník v jeho obchodných spoločnostiach. Súd tak z dôkazov predložených matkou, ani z iných dôkazov nemal za preukázané, že by otec maloletého zastával v minulosti vysoké manažérske posty, ktoré by potencionálne mohol zastávať na Slovensku aj dnes, zvlášť keď má len stredoškolské vzdelanie zo strednej priemyselnej školy strojníckej a jeho pôsobenie v iných zamestnaniach ako v jeho vlastných obchodných spoločnostiach v konaní preukázané nebolo. Bez ohľadu na to, súd pri určení výšky výživného na čas po rozvode manželstva musel vychádzať predovšetkým zo skutočnosti, že manžel je aktuálne dlhodobo práceneschopný, keď v septembri 2019 absolvoval náročnú operáciu a aj v súčasnosti podľa lekárskych správ nie je schopný sa riadne pohybovať a podrobuje sa rehabilitačnej liečbe. Počas tohto obdobia manžel nemá žiaden príjem. Napriek tomu, že manželka namietala lekárske správy, súd nemá dôvod k tomu, aby lekárske správy a doklady predkladané otcom považoval za nevierohodné. Rovnako tak preklad lekárskych správ súd považuje za dostatočný, keď ani manželka neuviedla, ktorá lekárska správa, alebo niektorá časť v nej by bola neodborne preložená, prípadne vymyslená. To, v akom je manžel stave, mal súd preukázané aj z fotografií, ktoré na pojednávaní dňa 10.09.2020 ukázala jeho právna zástupkyňa v mobilnom telefóne, a z ktorých bola zrejmá veľká zašívaná jazva na jeho chrbte, ako aj potreba používať pri pohybe pomocné chodítko, či invalidný vozík. To, že na fotkách bol skutočne manžel, potvrdila aj jeho manželka.

29. Súd aj s prihliadnutím na spomínanú zásadu potencionality, považoval pre určenie výšky výživného na maloletého 100,- eur na mesiac za vodiacu mieru schopnosti, možnosti a majetkových pomerov manžela. Súd tu prihliadol na to, že momentálny fyzický stav manžela, bez ohľadu na to, či by bol v tomto stave na Slovensku alebo v J., mu nedovoľuje pracovať a zarábať, pričom jeho príjem v J. je počas jeho práceneschopnosti nulový. Pri určení výšky výživného preto súd vychádzal aj z možnej potencionálnej výšky nemocenského v prípade takmer ročnej práceneschopnosti na území Slovenska, ktorá by pri príjme cca 900,- eur v hrubom (podľa výpočtu hrubej mzdy v J., ktorú manžel dokladoval

za časť roka 2019) predstavovala približne sumu 450,- eur na mesiac. Pri sume, ktorú manžel podľa lustrácie v sociálnej poisťovni zarábal do roku 2015 na Slovensku, t.j. 400,- eur, by nemocenské bolo maximálne 250,- eur mesačne. Súd mal zároveň preukázané, že manžel okrem zostatku na účtu v banke vo výške 494,04 eura nevlastní na Slovensku žiaden iný hnuteľný či nehnuteľný majetok. Súd sa zároveň pokúšal zistiť cez Ministerstvo spravodlivosti SR, či je možné vykonať dokazovanie aj na medzinárodnej úrovni v spolupráci s thajskými orgánmi, avšak toto sa ukázalo ako nehospodárne a neefektívne, keďže ministerstvo emailom zo dňa 26.09.2018 súdu oznámilo, že spolupráca s thajskými justičnými orgánmi je málo úspešná a ministerstvo nemá možnosť požadovať od nich vybavenie vecí týkajúcich sa právnej pomoci na ich území. Súd teda musel pri rozhodovaní vychádzať len z dôkazov predložených manželmi a tých, ktoré bolo možné získať lustráciami alebo dožiadaniami na území Slovenska. Súd zároveň zohľadnil to, že manžel si už jednu vyživovaciu povinnosť plní, a to reálne vo výške 130,- eur, napriek tomu, že súd mu ju určil vo výške 300,- eur, avšak vzhľadom na jeho aktuálne možnosti a schopnosti sa dohodol s matkou jeho maloletej dcéry na znížení platieb. Výšku výživného 100,- eur teda súd považoval za primeranú aj vzhľadom na to, aby úroveň oboch maloletých detí manžela, ktoré sú takmer v rovnakom veku, bola približne na rovnakej úrovni.

30. Súd dáva do pozornosti aj vyčíslenie mesačných výdavkov maloletého manželkou (matkou), ktoré boli vo výške 1.821,61,- eura, pričom má za to, že tieto výrazne presahujú reálne potreby maloletého. Za neprimerane vysoké považoval súd výdavky na doučovania a krúžky, každý vo výške 250,- eur mesačne, pričom tieto výdavky matkou neboli nijak preukázané. Za neprimerané taktiež súd považoval aj výdavky na stravu vo výške 250,- eur mesačne a na oblečenie a obuv vo výške 150,- eur mesačne, keď manželka dokladovala niektoré z týchto výdavkov bločkami zo značkových obchodov (napr. ponožky 1 pár za 14,99 eura, či 24,90 eura, pyžamo 1ks za 32,70 eura, mikina 1ks za 52,- eur a za 59,99 eura, topánky za 99,99 eura a iné), pričom súd má za to, že obuv či oblečenie obdobnej kvality by bolo možné zakúpiť aj za oveľa nižšie ceny. Súd má zároveň za to, že neprimerané sú aj výdavky na mobil na maloleté dieťa vo výške 54,- eur mesačne, ako aj výdavky na dovolenky vo výške 1.500,- eur ročne (125,- eur na mesiac). Napriek tomu, že maloletý má zdravotné problémy s pokožkou, aj mesačný výdavok na kozmetiku vo výške 50,- eur sa súdu javí ako neprimeraný. Za neprimerané a zároveň nepreukázané považuje súd tiež náklady za bývanie vyčíslené matkou na maloletého vo výške 430,- eur na mesiac, pričom na základe vyčíslenia S. vyplýva, že náklady na bývanie na byt sú vo výške 1.802,39 eura na rok, t.j. približne 150,- eur za mesiac plus elektrina, ktorá bola preddavkovo vyúčtovaná spoločnosťou ZSE vo výške 172,- eur. Z emailu od ZSE predloženého matkou maloletého ale nie je zrejmé, za aké obdobie sa táto preddavková platba platí. Do úvahy treba brať aj skutočnosť, že maloletý v byte žije spolu s matkou, preto tieto výdavky nie sú len jeho samotného. Vo vyčíslených výdavkoch sú tiež započítané náklady na detskú izbu, vo výške 1.000,- eur (83,33 eura mesačne), pričom v danom prípade ide o jednorázový výdavok, na ktorom by sa otec podieľať mal, avšak v takejto výške ho nie je možné započítať k pravidelnej mesačnej vyživovacej povinnosti. To, že ide o nadhodnotený a zjavne účelový výpočet výdavkov na maloletého vyplýva aj zo skutočnosti, že od novembra 2016, kedy manželka vyčíslila výdavky na maloletého vo výške 880,- eur, tieto za necelé 4 roky mali vzrásť o takmer 1.000,- eur, na sumu 1.821,61 eura. Po vyhodnotení jednotlivých položiek deklarovaných matkou maloletého súd považuje za primerané mesačné výdavky na maloletého výdavky maximálne vo výške 900,- eur.

31. Manželka preukázala súdu, že jej príjem je v súhrne približne 3.000,- eur v čistom, čo jej umožňuje zabezpečovať vyššiu životnú úroveň maloletého. Pre určenie vyživovacej povinnosti je však smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča. Životnú úroveň maloletého tak pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je však životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, čo je aktuálne prípad manžela (otca), je nevyhnutné, ak je to potrebné, obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Aj napriek tomu, že matkou vyčíslené výdavky sú vyššie ako bežné priemerné výdavky na maloleté dieťa vo veku 15 rokov, súd nemá v úmysle znižovať jeho životnú úroveň, avšak vzhľadom na aktuálne majetkové a zárobkové možnosti manžela (otca), nebolo možné, aby bola vyživovacia povinnosť súdom určená vo vyššej hodnote, napríklad takej , ktorá by pokrývala minimálne 50 % výdavkov na maloletého vyčíslených súdom.

32. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené v odseku V. výrokovej časti tohto rozsudku a manžela (otca) zaviazal platením výživného na maloletého vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiace k rukám matky, a to počnúc dňom právoplatnosti výroku I. tohto rozsudku.

33. Súd zároveň poukazuje na fakt, že v prípade ak sa zmenia pomery na strane manžela (otca), jeho zdravotný stav sa zmení a bude znovu práce schopný, má manželka (matka) možnosť podať návrh na súd na zvýšenie výživného na maloletého, a to v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( ): a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 C.m.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.