Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_5T-44-2019.pdf
PDF · 79.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/44/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obžalovaného Z. L., pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 10.09.2020, takto
rozhodol:
obžalovaný
Z. L. K. Y. , narodený XX.XX.XXXX M. Ž. N. S., trvale bytom E. - Č. XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
v období od 27.11.2013 do 02.12.2013, potom, čo si v jeho prítomnosti poškodená V. A. dňa 19.11.2013 založila účet v Tatra banke v Nitre a prevzala aj platobnú kartu k tomuto účtu, vedel od nej aj PIN kód platobnej karty a vedel, že na tento účet budú poškodenej poukázané peniaze z Nemecka vo výške 5.000 eur, si od poškodenej vypýtal jej platobnú kartu pod zámienkou, že mu jeho kamarát má poslať prevodom tiež z Tatra banky 2.000 eur, tak si ich dá poslať na jej účet, poškodená mu platobnú kartu odovzdala s tým, že jej oznámi, keď jej prídu na účet peniaze, potom, čo poškodenej bola pripísaná na účet suma vo výške 5.000 eur, poškodenej nič neoznámil, ale pomocou platobnej karty poškodenej, s úmyslom získať peniaze, vybral z jej účtu dňa 27.11.2013 o 18:49 hodine z bankomatu v Nitre sumu vo výške 1.000 eur, dňa 28.11.2013 o 18:51 hodine z bankomatu v Košiciach sumu vo výške 1.000 eur, dňa 30.11.2013 o 11:46 hodine sumu vo výške 500 eur a o 12:29 hodine sumu vo výške 500 eur, dňa 02.12.2013 platobnú kartu vrátil poškodenej s tým, že žiadne peniaze jej stále na účet neprišli, keď poškodená skontrolovala stav na svojom účte, zistila, že peniaze vo výške 5.000 eur jej boli na účet poukázané už 27.11.2013, žiadne iné peniaze od iného subjektu na jej účet pripísané neboli, čím spôsobil poškodenej V. A. škodu vo výške 3.000 eur,
t e d a :
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a využil niečí omyl, týmto činom spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
t ý m s p á c h a l :
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože nepodmienečné tresty uložené skorším rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/309/2014 zo dňa 10.09.2015, právoplatným dňa 10.09.2015 a skorším trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 46T/115/2016 zo dňa 12.09.2016, právoplatným dňa 10.05.2017, považuje na ochranu spoločnosti a na nápravu obžalované za dostatočné.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť uhradiť V. A., N. XX.XX.XXXX M. T., C. A. Y. XXXX, XXX XX P., Č. T., škodu vo výške 3.010,- eur.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra, podanej na Okresný súd Nitra dňa 07.06.2019 pod č. 3Pv/18/2014, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému Z. L. (ďalej len „ obžalovaný“).
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 20.08.2019 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu, po poučení o neodvolateľnosti prijatého vyhlásenia o vine a v tomto rozsahu aj o nenapadnuteľnosti takéhoto vyhlásenia o vine odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby a následne súd vykonal dokazovanie iba pokiaľ išlo o výrok o treste a o náhrade škody.
V súvislosti s rozhodovaním o treste súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Z obsahu spisového materiálu, z vyžiadaných lustrácií ako aj zo všetkých pripojených spisov ako aj zo správ súdov vyplynulo, že obžalovaný bol dvakrát priestupkovo prejednávaný, a to zakaždým za porušenie pravidiel cestnej premávky, že doteraz bol 11x súdne trestaný, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, naposledy bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/41/2019 z 12.11.2014, právoplatným dňa 28.12.2019 odsúdený za prečin podvodu
podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, za ktorý mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 46T/115/2016 a tiež, že sa voči obžalovanému vedú ešte ďalšie neskončené súdne konania a trestné stíhania. Súd tiež zistil, že obžalovaný bol v konaniach vedených na Okresnom súde Kežmarok sp. zn. 7T/309/2014 rozsudkom zo dňa 10.09.2015, právoplatným dňa 10.09.2015 odsúdený za skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona spáchaný dňa 05.02.2014 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace a dva dni so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý aj celý vykonal a že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 46T/115/2016 zo dňa 12.09.2016, právoplatným dňa 10.05.2017 za skutok spáchaný koncom augusta 2015 a kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovaný odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol dňa 13.12.2018 podmienečne prepustený. Keďže v tomto konaní prejednávaný prečin podvodu obžalovaný spáchal vo viacčinnom súbehu s prečinmi podvodu, za ktoré bol odsúdený v trestných konaniach vedených na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 7T/309/2014 a na Okresnom súde Bratislava III. sp. zn. 46T/115/2016, boli splnené všetky zákonné predpoklady - formálne podmienky zakotvené v ustanoveniach § 42 odsek 1 a § 41 odsek 1 Trestného zákona na uloženie súhrnného trestu odňatia slobody. Napriek uvedenému konštatovaniu však súd považoval uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere jeden až päť rokov, pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36 písmeno l, písmeno n), § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona), vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti za nesúladné so zásadou proporcionálnosti trestu.
V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania súhrnného trestu podľa ustanovení § 42 odsek 1 a § 41 odsek 2 Trestného zákona súd skúmal aj to, či sú splnené podmienky na upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa ustanovenia § 44 Trestného zákona, teda či tresty uložené skoršími rozhodnutiami Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/309/2014 a Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 46T/115/2016 možno pokladať na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočné. Podľa názoru súdu tresty odňatia slobody uložené obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/309/2014 zo dňa 10.09.2015, právoplatným dňa 10.09.2015 vo výmere 4 mesiace a dva dni a skorším trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 46T/115/2016 zo dňa 12.09.2016, právoplatným dňa 10.05.2017 vo výmere 20 mesiacov, sú dostatočné - primerané, vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného. Tento trest dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom takto uložený trest v plnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery obžalovaného.
Poškodená V. A. si nárok na náhradu škody voči obžalovanému uplatnila včas a riadne, preto jej ju súd v uplatnenej výške 3.000,-eur podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.