Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-27-2019.pdf
PDF · 157.79 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Saxovou v sporovej veci žalobcu: V.. V. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, K., zast. JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 402,34 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 402,34 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V časti príslušenstva žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,48 %, s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27. 03. 2019 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 402,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 402,34 eur od 23. 11. 2018 do zaplatenia a vyčíslené trovy konania.
2. Návrh skutkovo a právne odôvodnil tým, že dňa 31. 08. 2018 viedol žalobca osobné motorové vozidlo zn. D. G. XT, J.: K v smere z Q. do F. a pred ním išlo v rovnakom smere jazdy osobné motorové vozidlo zn. D. G. I, ktoré ťahalo prívesný vozík značky C., J.: F na ktorom bol prepravovaný nábytok. Z prívesného vozíka, na ktoré bolo jeho vlastníkom v postavení poistníka uzatvreté so žalovanou v postavení poisťovateľa povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, sa z prevážaného nábytku počas jazdy uvoľnila sklenená tabuľa, ktorá vypadla na cestu v dôsledku čoho sa rozbila, pričom vzniknutými úlomkami došlo k poškodeniu čelného skla na vozidle žalobcu. Žalobca následne predišiel vozidlo škodcu, ktoré na svetelné signály žalobcu zastavilo a obaja vodiči spísali Záznam o dopravnej nehode, v ktorom riadne opísali celý priebeh škodovej udalosti. Žalobca na mieste vyhotovil fotografiu dokumentujúcu rozsah poškodenia čelného skla. Následne si dal čelné sklo opraviť v spoločnosti Autoprofit, s.r.o., IČO: 36 239 763, Šaľská 743/2, Galanta, ktorá mu za výmenu čelného skla vyúčtovala sumu 402,34 eur predstavujúcu škodu žalobcu spôsobenú pri opísanej škodovej udalosti. S odkazom na predmetný skutkový stav a ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., § 427 ods. 1, 2, § 428 a § 822 O.z. si žalobca u žalovanej prostredníctvom jej formulára uplatnil dňa 07. 09. 2018 nárok na poistné plnenie, v reakcii na čo bol žalovanou dňa 08. 10. 2018 požiadaný o vyplnenie predloženého dotazníka. Žalobca
predložený dotazník riadne vyplnil a zaslal žalovanej. Listom zo dňa 07. 11. 2018 vyjadrila žalovaná k žalobcom uplatnenému nároku zamietavé stanovisko dôvodiac nepreukázaním, že k vzniku škody došlo prevádzkou poisteného, resp., že uplatňované poškodenie nie je kompatibilné s uvádzaným priebehom vzniku škody a nie je preukázaná príčinná súvislosť s premávkou vozidla škodcu (poisteného). Aj po predžalobnej výzve žalobcu zo dňa 23. 11. 2018, žalovaná mu v liste zo dňa 12. 12. 2018 oznámila, že zotrváva na zamietavom stanovisku. Žalobca označil postup žalovanej za nesprávny a v rozpore s objektívnym stavom veci. Účastníci škodovej udalosti jednoznačne opísali priebeh, ako aj vzniknuté dôsledky na vozidle žalobcu. Podľa neho, ak by z prívesného vozíka počas jazdy neodletela sklenená tabuľa, ktorá mala za následok vznik škody na motorovom vozidle žalobcu, resp. ak by si škodca (poistený) nebol vedomý tejto skutočnosti, určite by so žalobcom nikdy tento záznam nespísal. Poukázal na to, že súhlasné vyhlásenie škodcu a poškodeného vo veci vzniku škody na vozidle jedného z vozidiel je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou slovenských súdov spôsobilým dôkazným prostriedkom za účelom uplatňovania nároku na poistné plnenie voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia. Žalobca tak preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorými sú existencia škodovej udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, existencia a výška škody a príčinnej súvislosti medzi oboma týmito predpokladmi. Dňom nasledujúcim po uplynutí 15- dňovej lehoty na poskytnutie poistného plnenia podľa § 11 ods. 6, 7 a 8 zák. č. 381/2001 Z.z. si žalobca voči žalovanej uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej istiny. Dôvodnosť žalovaného nároku preukazoval priloženým záznamom o dopravnej nehode, fotografiou prasknutého čelného skla, faktúrou Autoprofit, s.r.o., príjmovým pokladničným dokladom, uplatnením nároku na náhradu škody, výzvou na doloženie dotazníka zo dňa 08. 10. 2018, dotazníkom pre poškodeného, čestným prehlásením k dotazníku, oznámením o riešení škodovej udalosti zo dňa 07. 11. 2018, predžalobnou výzvou zo dňa 23. 11. 2018, oznámením zo dňa 17. 12. 2018.
2. Okresný súd Banská Bystrica návrhu v celom rozsahu vyhovel, keď dňa 12. 04. 2019 v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 7Up/367/2019, proti ktorému podala žalovaná včas odôvodnený odpor.
3. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. V úvode poukázala na nedoručenie faktúry ohľadom žalovaného nároku a nedostatočnú špecifikáciu podstatných skutočností a dôkazov, o ktoré žalobca nárok opiera, v žalobnom návrhu. Žalobcovi vyčítal, že v žalobe relevantným spôsobom neuviedol opis priebehu škodovej udalosti a ani skutočnosti, z ktorých vyvodil záver, že k škodovej udalosti došlo práve zavineným konaním poistníka žalovanej. S odkazom na ust. § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. vyslovil názor, že žalobca nepreukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Ani prípadné súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodenie čelného skla spôsobiť a vodiča poškodeného motorového vozidla nemá charakter preukázania okolností vzniku škody, a preto žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. V časti uplatnených úrokov z omeškania označil nárok za nedôvodný s poukazom na právne závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí zo dňa 22. 11. 2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. V odpore neoznačil a nepripojil žiadne dôkazy.
4. Okresný súd Banská Bystrica dňa 10. 06. 2019 podľa § 14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21. 05. 2019 označil námietky žalovanej týkajúce sa obsahových náležitosti návrhu na vydanie platobného rozkazu za účelové. Uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú a žalovaná v podanom odpore neuviedla žiadne relevantné dôkazy, ktoré by boli spôsobilé nárok žalobcu spochybniť. Dôvody, pre ktoré žalovaná odmieta plniť, sú tak len v rovine subjektívnych tvrdení. Na podporu svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie výsluchom priamych účastníkov škodovej udalosti, a to žalobcu a svedka C. X..
6. Žalovaná sa na výzvu realizovanú uznesením tunajšieho súdu zo dňa 29. 07. 2019, č. k. 23C/27/2019-93 za súčasného poučenia o procesnej sankcii podľa § 153 CSP k vyjadreniu žalobcu v súdom stanovenej 15- dňovej lehote nevyjadrila. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalovanej doručené dňa 30. 09. 2019.
7. Vo veci sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, od čítania ktorých, resp. oznámenia obsahu na pojednávaní v súlade s § 204 CSP upustil, dokazovanie vykonal výsluchom žalobcu a svedka C. X., z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
8. Zo záznamu o dopravnej nehode spísaného dňa 31. 08. 2018 vyplýva, že v uvedený deň o 18.00 hod. v Krásnej nad Kysucou boli motorové vozidlá žalobcu zn. D. G., J.: GA XXXDK a C. X. zn. C., J.: F účastné dopravnej nehody. Držitelia uvedených motorových vozidiel boli zároveň aj ich vodičmi v čase dopravnej nehody. Ako viditeľné poškodenie na motorovom vozidle žalobcu bolo označené poškodenie čelného skla. Za osobu, ktorá zavinila dopravnú nehodou bol označený C. X.. Záznam podpísali obaja účastníci dopravnej nehody.
9. Poškodenie čelného skla zachytáva žalobcom predložená fotografia.
10. Faktúrou vystavenou spoločnosťou Autoprofit s.r.o. dňa 20. 09. 2018, splatnou dňa 20. 09. 2018 bola žalobcovi za výmenu čelného skla vyúčtovaná suma 402,34 eur, ktorej úhrada platobnou kartou v deň splatnosti vyplýva z priloženej fotokópie pokladničného dokladu.
11. Podľa obsahu žalobcom dňa 07. 09. 2018 vyplneného predtlačeného formulára žalovanej označeného ako Uplatnenie nároku na náhradu škody, k vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu malo dôjsť tak, že predchádzajúce vozidlo zn. D. G. ťahalo prívesný vozík s nákladom nábytku, z ktorého vypadla sklenená tabuľa, ktorá sa rozbila a kusy skla dopadli na nasledujúce vozidlo žalobcu, pričom na jeho vozidle došlo k prasknutiu čelného skla a puknutiu plastového nárazníka.
12. Výzvou zo dňa 08. 10. 2018 žalovaná vyzvala žalobcu o vyplnenie predloženého dotazníka za účelom ukončenia likvidácie škodovej udalosti.
13. Žalobca v dotazníku vyplnenom dňa 21. 10. 2018 uviedol, že dňa 31. 08. 2018 v čase o 18.00 hod. v Krásnej nad Kysucou došlo k dopravnej nehode, ktorej boli účastné motorové vozidlo žalobcu zn. D. G. GA XXX DK a prívesný vozík zn. C. F Svedkami dopravnej nehody boli žalobca, N. D., C. X.. V čase dopravnej nehody malo byť jasno a sucho. V rámci popisu priebehu dopravnej nehody žalobca uviedol, že predchádzajúce vozidlo D. G. I ťahalo prívesný vozík zn. C. F na ktorom bol umiestnený pod plachtou nábytok a z neho sa počas jazdy uvoľnila sklenená tabuľa, ktorá vypadla na cestu a rozbila sa. Nasledujúce vozidlo žalobcu schytalo spŕšku kusov rozbitého skla na čelné sklo a puklo, ako to vidieť na fotografii. Následne po krátkom reakčnom brzdení žalobca zvýšil rýchlosť, aby predbehol motorové vozidlo škodcu a dal mu znamenie na zastavenie. V nákrese dopravnej situácie žalobca uviedol približnú vzdialenosť medzi miestom prvého vzájomného kontaktu vozidiel a konečnou polohou vozidiel po dopravnej nehode cca 500 až 1000 metrov. Za príčinu dopravnej nehody označil uvoľnenie sklenenej tabule z prevážaného nábytku umiestneného na prívesnom vozíku ťahanom predchádzajúcim vozidlom. Odhadom určil aj rýchlosť oboch vozidiel na 60- 80 km/hod. pri zaradenom rýchlostnom stupni 5 na jeho motorovom vozidle. Uviedol, že pri kolízii brzdil z dôvodu nárazu rozbitého skla z cesty na čelné sklo jeho vozidla cca 100 metrov a následne zvýšil rýchlosť za účelom predbehnutia predchádzajúceho vozidla a jeho zastavenia. Brzdenie nebolo príliš intenzívne, bola to reakcia na vzniknutú situáciu. Žalobca spolu s dotazníkom podpísal aj text žalovanou priloženého čestného prehlásenia k dotazníku, v ktorom čestne prehlásil, že všetky ním uvedené informácie sú úplné, pravdivé, presné, dostatočne jasné a pri poskytovaní údajov žiadnym spôsobom nespolupracoval s druhým účastníkom škodovej udalosti a toho nekontaktoval a neposkytol mu žiadne informácie za súčasného poučenia o trestnoprávnych následkoch trestného činu poisťovacieho podvodu, príp. jeho pokusu.
14. Listom zo dňa 07. 11. 2018 žalovaná žalobcovi oznámila výsledok šetrenia škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 08. 2018 na základe obhliadky vykonanej zodpovednými pracovníkmi Slovexperty a preverením oddelenia kontroly, v zmysle ktorého uplatňované poškodenie nie je kompatibilné s uvádzaným priebehom vzniku škody a nie je preukázaná príčinná súvislosť s premávkou vozidla poistenca žalovanej.
15. Listom zo dňa 17. 12. 2018 žalovaná oznámila žalobcovi, že zotrváva na pôvodnom stanovisku riešenia škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX.
16. Žalobca listom zo dňa 23. 11. 2018 označeným ako predžalobná výzva žalovanú opätovne vyzval na úhradu sumy 402,34 eur. Poukázal na vedomosť vinníka dopravnej nehody v čase spisovania záznamu o dopravnej nehode o tom, že na prívesnom vozíku ťahanom jeho motorovým vozidlom, na ktorom prevážal rôzne kusy nábytku, chýbala sklenená časť, ktorá s ohľadom na svoje materiálové vlastnosti a umiestnenie v časti nábytku vyletela a na prívesnom vozíku chýba. Po preukázaní škody na čelnom skle na motorovom vozidle žalobcu a úlomkov skla z uvoľnenej časti kusu nábytku na vozovke, vinník jednoznačne vinu uznal. Vzhľadom na charakter predmetu, ktorý sa uvoľnil z prívesného vozíka v jazdenej súprave s motorovým vozidlom vinníka (sklo z kusa nábytku) a fakt, že sa na vozovke v danom čase obe motorové vozidlá nachádzali v bezprostrednej blízkosti, mal za to, že nie je fakticky možné, aby k vzniku škody došlo inak, či iným motorovým vozidlom. Dôkazom uvedeného bol spísaný záznam o nehode a tiež svedkyňa V.. N. D. sediaca na sedadle spolujazdca. Žalovanej zároveň vytkol, že aj napriek jej žiadosti o identifikáciu ďalších svedkov dopravnej nehody, označenú svedkyňu V.. N. D. žiadnym spôsobom nekontaktovala a nevyvinula tak maximálne úsilie pre riadne a správne zistenie skutkového stavu. Za nepochybnú označil tiež skutočnosť, že práve v dôsledku pohybu v určitej rýchlosti, nerovností na ceste a okolností súvisiacimi s mechanickými vlastnosťami príslušného kusu nábytku sa tento uvoľnil z prívesného vozíka. V situácii, kedy by jazdná súprava nebola v pohybe, a teda by nebola v prevádzke na vozovke, nedošlo by k uvoľneniu a odfúknutiu kusu nábytku do čelného skla jeho motorového vozidla v dôsledku bežných fyzikálnych javov. Žalovanej tiež vytkol neuvedenie žiadnych konkrétnych výsledkov, resp. záverov z plánovaného zisťovania skutkového stavu na tvare miesta škodovej udalosti, o ktorom bol žalobca informovaný p. I. H. zo spoločnosti A3P, s.r.o. podieľajúcim sa na zisťovaní okolností škodovej udalosti v mene a na účet žalovanej, ktoré by podporovali tvrdenie o nepreukázaní príčinnej súvislosti.
17. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že čelné sklo na jeho motorovom vozidle dňa 31. 08. 2018 malo byť poškodené v dôsledku pádu sklenenej tabule z prívesného vozíka, ktoré ťahalo auto idúce pred ním vo vzdialenosti cca 30- 50 metrov, na vozovku a následného odrazenia sa niekoľkých úlomkov, ktoré dopadli na čelné sklo jeho motorového vozidla, čo bolo sprevádzané aj pomerne silným zvukovým efektom. K počtu a veľkosti úlomkov skla uviedol, že sa jednalo o úlomky od cca 1 mm do 1 cm a bolo ich odhadom od 1.000 až do 10.000 kusov. Následne predbehol auto p. X. a dal mu signál na zastavenie, s tým, že motorové vozidlá zastali cca 300 metrov od miesta udalosti. Potom došlo k spísaniu záznamu o dopravnej nehode. Žalobca vo výpovedi okrajovo doplnil, že za ním zastalo ešte jedno motorové vozidlo, z ktorého vystúpila skupina mužov (Rómov) nárokujúcich si tiež odškodnenie za poškodenie ich vozidla, čo s p. X. vyriešili tak, že po obdržaní malého finančného obnosu sa uspokojili a odišli. Žalobca vo výpovedi tiež uviedol, že vozík bol prekrytý nejakou plachtou. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či na motorovom vozidle spozoroval aj iné poškodenia uviedol, že po bezprostrednej obhliadke si všimol škrabance aj v prednej časti motorového vozidla aj na plastových častiach, ale nevenoval im bližšiu pozornosť, nakoľko si nebol istý, či poškodenie súvisí s danou nehodovou udalosťou. Vzhľadom na časový odstup si nebol istý, či to boli iba škrabance, alebo aj prasknutie plastového nárazníka, ale okrem škrabancov nevylúčil aj puklinu v jednej časti nárazníka. Nárazník si nedal opravovať a škodu z prasknutého nárazníka si neuplatňoval, nakoľko ako už uviedol, nebol si istý, či poškodenie nárazníka bolo spôsobené pri škodovej udalosti dňa 31. 08. 2018. Na následnú otázku, či mal pred danou udalosťou aj inú škodovú udalosť, uviedol, že nemal. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovanej tiež doplnil, že v súvislosti s prešetrovaním škodovej udalosti sa obrátil aj na Národnú banku Slovenska, z odpovede ktorej vyplynulo, že jeho podnet evidujú, ale, že nie sú kompetentný riešiť danú škodovú udalosť. K fotografii dokumentujúcej poškodenie čelného skla, vyhotovenej z interiéru vozidla jeho manželkou, uviedol, že viac fotiek nebolo urobených, a to aj s poukazom na veľký šok spôsobený v dôsledku silného zvukového efektu sprevádzaného náraz, v dôsledku čoho sa s manželkou viac venovali upokojeniu detí, ktoré s nimi cestovali. Vo vzťahu ku komunikácii so svedkom C. X. uviedol, že boli v kontakte v súvislosti so zabezpečením jeho účasti na pojednávaní a rovnako pred pojednávaním za účelom identifikácie sídla súdu. Nevylúčil ani kontakt po škodovej udalosti, ale vzhľadom na časový odstup tento nevedel potvrdiť ani vylúčiť. Žalobca vylúčil, že by svedkovi v súvislosti s jeho výpoveďou na súde sľuboval nejaké benefity. Na otázku právneho zástupcu žalovanej potvrdil, že sa so svedkom rozprával aj pred pojednávacou miestnosťou, a to všeobecne od priebehu jeho príchodu do Bratislavy, toho, že sa pred budovou súdu vizuálne nespoznali. M. sa týkal aj ich motorových vozidiel a v rámci tejto debaty sa dozvedel, že p. X. už svoje auto predal.
18 Svedok C. X., účastník škodovej udalosti, bez pomeru k osobe žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že v deň nehody mal na vozíku naložený nábytok, ktorý viezol do svojej predajne, ktorú práve zariaďoval.
Jednalo sa o dva pulty s rozmermi cca 50 x 70 cm. Nábytok mal riadne uchytený, nakoľko však vozík bol pomerne ľahký a na vozovke sa nachádzali aj výmole, vozík nadskakoval a pri rýchlosti cca 60 km/hod. muselo dôjsť k prasknutiu skla, ktoré z vozíka vyletelo a dopadlo na zem a následne odrazený úlomok trafil čelné sklo motorového vozidla idúceho za ním. Po svetelnej signalizácii žalobcu autá odstavili pri krajnici a spísali záznam o dopravnej nehode. Svedok potvrdil, že v súvislosti s rozbitím skla, ktoré bolo na vozíku, zastavilo aj ďalšie motorové vozidlo, v ktorom boli Rómovia a rovnako chceli preplatenie škody, na čo keď im povedal, že zavolá políciu, tak si vypýtali 20 eur. Nakoľko svedok mal pocit, že chceli len využiť vzniknutú situáciu, keďže auto bolo evidentne poobíjané, dal im 20 eur a odišli. Svedok uviedol, že po spísaní záznamu sa vrátil na miesto nehody a ručne z vozovky odstránil najväčšie kusy skla (cca 10-15 cm úlomky) s tým, že veľa malých úlomkov zostalo na vozovke. Jedna sklenená tabuľa ostala na vozíku, avšak bola prasknutá a z druhej chýbala minimálne jedna polovica. Svedok potvrdil, že vozík bol prikrytý plachtou, ktorá zostala v zadnej časti prerezaná od skla, túto cca mesiac až dva po nehode nechal odloženú pre prípad, že by si ju vyžiadala poisťovňa a následne ju pre nemožnosť opravy vyhodil, nakoľko sa ďalej trhala. Na položenú otázku uviedol, že na vlastné oči nevidel priebeh škodovej udalosti, ale po zastavení na signál žalobcu videl črepiny skla na vozíku, ako aj na vozovke a nemal najmenší dôvod polemizovať o tom, že škoda nevznikla takýmto spôsobom. Pri obhliadke motorového vozidla žalobcu videl poškodenie čelného skla a možno bol poškodený aj nárazník, na čo ho upozornil samotný žalobca. Svedok uviedol, že v danej chvíli bol rád, že sa nestalo niečo horšie, k čomu by došlo, keby vypadla celá sklenená tabuľa na auto priamo za ním. Svedok razantne vylúčil, že by bol akýmkoľvek spôsobom navádzaný na to, ako ma na pojednávaní vypovedať. Žalobca ho kontaktoval pred nejakou dobou, aby mu uviedol, že bude v danej veci predvolaný na súd za účelom jeho výsluchu. V rámci rozhovoru so žalobcom pred pojednávacou miestnosťou iba uviedli, že každý povie svoju verziu škodovej udalosti, ďalej sa do rozhovoru medzi právnym zástupcom a žalobcom nezapájal. Následne na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovanej uviedol, že sa žalobcovi zmienil o tom, že motorové vozidlo už predal. Rovnako uviedol, že bol to začiatok jeho podnikania, na ceste bola premávka a nenapadlo ho v danej chvíli vyhotoviť fotodokumentáciu jeho prívesného vozíka. Stav motorového vozidla žalobcu pred škodovou udalosťou nepoznal. Svedok na otázku uviedol, že bezprostredne pred škodovou udalosťou ho nepredbiehalo žiadne motorové vozidlo.
19. Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese poukázal na dôkazné bremeno, ktorého v zmysle zák. o povinnom zmluvnom poistení zaťažuje žalobcu. Zotrval na tvrdení, že deklarovaný opis škodovej udalosti a jej následkov nekorešponduje s poškodením motorového vozidla. Vo vzťahu k výpovediam žalobcu a svedka mal za to, že boli zjavne zosúladené a dokreslené aj legendou o riešení ďalšieho motorového vozidla, ktoré si malo uplatňovať odškodnenie od p. X., na výške ktorého sa svedok a žalobca s neskutočnou presnosťou zhodli. Poukázal na rozpory medzi opisom škodovej udalosti svedkom a žalobcom na pojednávaní a skutočnosťami zadokumentovanými priamo v likvidačnom spise žalovanej. Konkrétne uviedol, poškodenie plachty, ktoré z fotodokumentácie v likvidačnom spise nebolo viditeľné. Zároveň považoval za vylúčené, aby vymrštené črepiny z rozbitého skla po kontakte s vozovkou boli spôsobilé vymrštiť sa do výšky 1,2 metra, v ktorej bolo zadokumentované poškodenie. Mal za to, že fragmenty týchto črepín vo veľkosti uvádzanej žalobcom objektívne nemohli poškodiť ani nárazník. Za markantný rozdiel označil aj odpoveď Národnej banky Slovenska, ktorá pri prešetrení likvidácie poistnej udalosti nezistila porušenie všeobecných poistných podmienok a konštatovala konanie žalovanej s odbornou starostlivosťou, zatiaľ čo žalobca sa vo výpovedi zmienil len o tom, že NBS mu odpovedala, že podnet eviduje. Vzhľadom na rozdiely vo výsluchoch na pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie pripojením likvidačného spisu žalovanej, z ktorého vyplýva, že dnes zrealizované výsluchy nemajú oporu v zdokumentovanom skutkovom stave, pričom skutkový stav vylučuje vznik škodovej udalosti tak, ako bola opísaná žalobcom. Za nedôvodný označil aj žalobou uplatnený nárok na úroky z omeškania.
20. Právny zástupca žalobcu v reakcii na pojednávaní prednesený návrh na doplnenie dokazovania poukázal na to, že žalovaná predmetným likvidačným spisom disponovala už pred začiatkom pojednávania a nič jej nebránilo v tom, aby ho súdu predložila, v dôsledku čoho navrhoval uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania. V súvislosti s odpoveďou NBS poukázal na to, že táto v rámci poisťovníctva vykonáva dohľad len pokiaľ sa týka posudzovania správnosti procedurálnych postupov poisťovní pri likvidácii poistných udalostí a nie je oprávnená posudzovať dôvodnosť nároku na náhradu škody.
21. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase škodovej udalosti (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
22. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
23. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
25. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
27. Podľa § 427 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase škodovej udalosti (ďalej len „OZ“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
28. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
29. Podľa § 489 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase škodovej udalosti (ďalej len „OZ“) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
30. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
31. Podľa § 789 ods. 2 OZ osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie“).
32. Podľa § 790 písm. c) OZ poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
33. Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
34. Podľa § 5 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesnú úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
35. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
36. Podľa čl. 8 CSP strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
37. Podľa § 149 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prostriedkami procesné útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
38. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce sa sporu.
39. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana vyslovene nepoprela, sa považujú za nesporné.
40. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
41. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
42. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
43. Podľa § 167 ods. 2 CSP s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
44. Podľa § 167 ods. 3 CSP ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
15. Podľa § 167 ods. 4 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
46. Podľa § 179 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu a účel konania.
47. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo počas konania najavo.
48. Sporové súdne konanie, v ktorom proti sebe stoja strany sporu s kontradiktórnym záujmom na výsledku konania je ovládané prejednacou zásadou, t. z. stranu sporu zaťažujú dve vzájomne prepojené povinnosti- povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí), neunesenie ktorých je spojené s neúspechom v spore. Strana sporu je tak v záujme vlastného úspechu v konaní povinná substancovať všetky skutkové okolnosti podstatné a rozhodujúce z hľadiska hypotézy hmotnoprávnej normy, z ktorých vyvodzuje svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia kontruje povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Vzhľadom k tomu, že súd je v sporovom konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu (princíp formálnej pravdy), povinnosť tvrdenia nadobúda v intenciách Civilného sporového poriadku kľúčový význam a predstavuje jeden z kardinálnych princípov civilného procesu. Viaže sa na podstatné a rozhodujúce skutočnosti relevantné z hľadiska hmotného práva. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je jeho neúspech v spore a rovnako platí, že následkom porušenia povinnosti žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu (dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany v spore tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili). Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následné neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovanej strany k procesnej pasivite, sankcionovanej stratou sporu. Rozhodujúcim pre riadne splnenie týchto povinností nie je len obsahové hľadisko (kvalita a relevantnosť tvrdenia a navrhovania dôkazov, pravdivosť a úplnosť, t. j. substancované tvrdenie), ale aj časové hľadisko. Civilné sporové konanie totiž od strán sporu vyžaduje adekvátnu mieru vigilancie a diligencie (bdelosť a dôslednosť). V zmysle normatívnej úpravy nadväzujúcej na rímskoprávnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) je strana sporu je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Porušenie v čl. 8 CSP všeobecne vyjadrenej povinnosti riadneho vedenia sporu, tzv. procesnej diligencie môže mať v kontradiktórnom sporovom konaní za následok sudcovskú koncentráciu konania, využitie ktorej súdu umožňuje neprihliadnuť na oneskorene uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Účelom tohto inštitútu procesného práva je zabrániť predlžovaniu súdneho sporu oneskorene vykonanými procesnými úkonmi a tým prispieť k zabezpečeniu rýchlej a efektívnej ochrany ohrozených či porušených subjektívnych práv. Možno ňou predísť neželateľným situáciám, akými sú napr. predkladanie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov stranou sporu až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie už nariadeného pojednávania či požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania vo veci. Sudcovská koncentrácia tak zároveň predstavuje aj normatívne vyjadrenie princípu zakotveného v čl. 5 CSP. Na rozdiel od koncentrácie upravenej v ust. § 154 CSP je sudcovská koncentrácia v diskrečnej právomocí súdu, a preto jej využitie, príp. nevyužitie nie je stranou sporu nárokovateľné. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyhodnocuje súd v okolnostiach konkrétneho prípadu a zákonodarca ponecháva na úvahe súdu, či prípadné omeškanie procesného úkonu sudca ospravedlní alebo využije procesnú sankciu a neprihliadne na oneskorený úkon strany sporu. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné (viď napr. D., M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2016, str. 578) a má za následok procesnú preklúziu práva uplatniť v spore skutkové tvrdenie alebo dôkazný návrh.
49. Na základe vykonaného dokazovania aplikujúc citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v časti uplatnenej istiny.
50. Predmetom konania je nárok na náhradu škody spôsobenej na čelnom skle motorového vozidla, ktorý si žalobca ako poškodený v súlade s § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. uplatnil priamo voči poisťovateľovi motorového vozidla, v súvislosti s prevádzkou ktorého malo dôjsť k vzniku škody. Za nesporný medzi stranami považoval súd vlastnícky vzťah žalobcu k osobnému motorovému vozidlu zn. D. G. XT, J.: K na ktorom malo dôjsť k vzniku škody, ako aj poistný vzťah svedka C. X. k žalovanej, ktoré súčasne preukazujú aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán v spore. Žalobcu v zmysle uvedeného ustanovenia zák. č. 381/2001 Z.z. v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania existencie udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi spôsobenou škodou a danou udalosťou.
Súd má za to, že žalobca predloženým záznamom o dopravnej nehode, obsah ktorého deklarovali obaja účastníci dopravnej nehody svojim podpisom, ako aj výsluchom žalobcu a svedka X., preukázal, že dňa 31. 08. 2018 došlo k škodovej udalosti, keď počas jazdy v smere z Čadce do Žiliny z prívesného vozíka C. X. zn. Pongratz, J.: F (poistenec žalovanej) idúceho pred motorovým vozidlom žalobcu zn. D. G. XT, J.: K vypadla na vozovku časť sklenenej tabule, ktorá sa po dopade na vozovku rozbila na množstvo úlomkov rozdielnej veľkosti, pričom niektorý z odrazených úlomkov trafil čelné sklo motorového vozidla žalobcu, na ktorom vzniklo poškodenie zaznamenané na žalobcom predloženej fotografii vyhotovenej v čase škodovej udalosti spolujazdkyňou žalobcu z interiéru vozidla. Žalobca, ako aj svedok zhodne popísali priebeh škodovej udalosti, ako aj okolnosti nasledujúce po odstavení motorových vozidiel. Je celkom prirodzené, že svedok C. X. ako vodič motorového vozidla ťahajúceho vozík s nákladom nemohol počas vedenia motorového vozidla, a to ani v spätnom zrkadle priamo objektívne vidieť pád sklenej tabule na vozovku. Po svetelnej signalizácii žalobcu však motorové vozidlo ihneď odstavil a zistil, že v prepravovanom nábytku chýba časť sklenej tabule, úlomky z ktorej sa nachádzali tak na prívesnom vozíku, ako aj vozovke. Potvrdil, že čelné sklo, na poškodenie ktorého ho žalobca upozornil, bolo prasknuté, a poškodený bol aj predný nárazník. Za danej situácie nielenže nepochyboval o tom, že k škode došlo v príčinnej súvislosti s rozbitím ním prepravovaného nákladu, ale zároveň vyjadril úľavu, že došlo len k takejto škode na veci, keď si predstavil čo všetko sa mohlo stať pri priamom páde sklenej tabule na za ním idúce motorové vozidlo. Svedok tiež uviedol, že bezprostredne pred škodovou udalosťou, ho nepredbiehalo žiadne motorové vozidlo. Po spísaní záznamu o dopravnej nehode so žalobcom, svedok ručne odstraňoval najväčšie úlomky skla z vozovky o rozmeroch cca 10- 15 cm s tým, že potvrdil skutočnosť uvádzanú žalobcom, že sklenená tabuľa, ktorá z pred ním idúceho motorového vozidla vypadla sa rozbila na množstvo malých kúskov. Vzhľadom na pohyb motorových vozidiel žalobcom a svedkom zhodne uvádzaný v rýchlosti okolo 60 km/hod., potrebu jeho okamžitej reakcie na vzniknutú situáciu a s tým spojený šok, len samotná skutočnosť, že žalobca označil rozmer úlomkov skla od niekoľko mm do 1 cm podľa súdu neznamená, že sklo sa nerozbilo aj na väčšie kúsky, ktoré si žalobca nepovšimol a tieto zostali ležať na vozovke, z ktorej ich odpratával už len svedok C. X.. Rovnako to, že žalobcov odhad vzdialenosti miesta, na ktorom došlo ku nehodovej udalosti a miesta zastavenia vozidiel, uvedený vo výpovedi (cca 300 m) nebol celkom zhodný s odhadom uvedeným v dotazníku k škodovej udalosti (cca 500 až 1000 metrov), sám o sebe nevylučuje autentickosť opisu vzniku škody na čelnom skle jeho motorového vozidla, a rozdiel je vysvetliteľný aj značným časovým odstupom nehody od výpovede žalobcu.
51. Súd má z tvrdeného a vykonanými dôkazmi zisteného skutkového stavu za to, že nehodový dej, ktorého priebeh bol žalobcom zhodne opísaný aj v listinách označených ako uplatnenie nároku na náhradu škody a dotazník k škodovej udalosti, spísaných do dvoch mesiacov od škodovej udalosti, má priamu príčinnú súvislosť s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla škodcu, t. j. vo veci je daná aj priama kauzálna súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky poistenca žalovanej a vzniknutou škodou, keď k uvoľneniu kusu skla z nábytku prepravovaného na prívesnom vozíku došlo v dôsledku pohybu a rýchlosti motorového vozidla, príp. ako uviedol svedok vo svojej výpovedi v súvislosti s nerovnosťami na ceste, t. j. s okolnosťami vyplývajúcimi z povahy a zvýšeného rizika spojeného s prevádzkou motorového vozidla. Objektívna zodpovednosť sa v danom prípade nepochybne spája s prejavmi typickými pre prevádzku a riadenie dopravných prostriedkov, ich pôsobenie na okolie spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa a premiestňovať pri tom osoby a veci. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v danom prípade valivý rotačný pohyb kolies motorového vozidla a jeho prívesného vozíka, ktorý pri dosiahnutej rýchlosti a kontakte s nerovnosťami na vozovke spôsobil pád časti prepravovaného nákladu a následne po odraze od vozovky poškodenie čelného skla na motorovom vozidle žalobcu. Predmetnej zodpovednosti sa preto v zmysle ust. § 428 OZ veta prvá nemôže prevádzateľ zbaviť (liberovať). Naviac obaja účastníci škodovej udalosti zhodne potvrdili, že motorové vozidlá išli bezprostredne za sebou a svedok zároveň potvrdil, že bezprostredne pred pádom nákladu z jeho prívesného vozíka na vozovku ho žiadne iné motorové vozidlo nepredbiehalo, čo podľa súdu bez ďalšieho vylučuje prípadný vplyv iných motorových vozidiel na vznik škody.
52. V neprospech žalobcu súd nevyhodnotil ani žalovanou poukazované poškodenie predného nárazníka, nakoľko žalobca sám uviedol, že náhradu škody za škrabance, príp. puklinu na prednom nárazníku si neuplatňoval voči žalovanej, nakoľko si nebol istý, či sa jedná o poškodenie spôsobené pri predmetnej nehode. V tejto súvislosti súd uvádza, že nemožno porovnávať poškodenie čelného skla, tak ako je zadokumentované na žalobcom predloženej fotografii, ktoré je pre vodiča, ako aj spolujazdca
neprehliadnuteľné už pri nastúpení do motorového vozidla a poškodenie prednej časti nárazníka, ktoré si vodič, príp. majiteľ auta nemusí všimnúť ani pri ďalšej jazde po jeho poškodení. V súvislosti s prevádzkou motorového vozidla nie sú ničím výnimočné drobné poškodenia nárazníka, o ktorých, ako už súd uviedol, nemusí mať vlastník okamžitú vedomosť.
53. Pokiaľ sa týka svedkom novo uvedenej skutočnosti, že plachta, ktorou bol prepravovaný nábytok prikrytý, bola poškodená, táto sama podľa názoru súdu nevylučovala uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania, nakoľko sa nejedná o podstatnú skutočnosť, resp. skutočnosť, ktorá by v spojení s inými doposiaľ uvádzanými skutočnosťami, bola spôsobilá zmeniť rozhodnutie súdu. Procesná obrana žalovanej sa do výpovede svedka obmedzila len na všeobecné a bližšie nekonkretizované tvrdenie o nekompatibilite vzniknutej škody s uvádzaným priebehom škodovej udalosti. Tak žalobca ani žalovaná nepredniesli žiadne skutkové tvrdenia v súvislosti s plachtou, ktorou bol náklad prikrytý, a ktoré by sa v dôsledku tvrdenia svedka o jej poškodení pri predmetnej nehode rozporovali. Súd je toho názoru, že pokiaľ by žalovaná strana konkretizovala dôvody, ktoré mali zakladať ňou tvrdenú nekompatibilitu poškodenia a škodovej udalosti, t. j. v záujme úspechu v konaní by sa účinne bránila tvrdeniam protistrany, bolo by možné vzájomne konfrontovať skutkové tvrdenia oboch sporových strán sporu, čo je imanentným princípom kontradiktórneho konania. Žalovanej podľa súdu nič nebránilo uviesť vlastné a predovšetkým vecné tvrdenia, ktorými by sa snažila súd presvedčiť, prečo nemohlo k tvrdenej škode dôjsť v dôsledku pádu sklenenej tabule z prívesného vozíka jej poistenca, a ktoré by mohli byť následne pri prípadnom rozpore so skutočnosťami zistenými výsluchom žalobcu či svedka, verifikované prostredníctvom ďalších súdom pripustených dôkazov, a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaná disponuje odbornými zamestnancami, ktorí kvalifikovane z technickej stránky posudzujú príčiny a poškodenia pri poistných udalostiach. Pokiaľ preto žalovaná bola v predmetnom konaní pasívna a súdu v rámci procesnej obrany neprezentovala konkrétne dôvody, ktoré mali vylučovať pravdivosť skutkových tvrdení protistrany, na preukázanie ktorých žalobca riadne a včas navrhol dokazovanie, nemožno považovať všeobecné popretie žalobcom tvrdených skutkových tvrdení za účinné. Takúto obranu založenú na výlučne formálnom popretí skutkových tvrdení protistrany bez uvedenia vlastných skutkových tvrdení, resp. vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nebola priamym účastníkom škodovej udalosti, vecnej argumentácie vylučujúcej a relevantne spochybňujúcej skutkové tvrdenia žalobcu, nemožno vyhodnotiť inak ako neúčinnú. Kým žalobca bol v spore aktívny a na preukázanie skutkových tvrdení predložil listinné dôkazy, navrhol vypočuť žalobcu a svedka C. X., žalovaná nielenže neprodukovala žiaden dôkaz, ale ani včas nenavrhla žiadne dokazovanie. Svoju obranu viac sústredila na spochybňovanie dôveryhodnosti vypočutého svedka, ako konkretizovanie skutočností, ktoré mali vylučovať príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a prevádzkou motorového vozidla jej poistenca. Žalovanou tvrdený rozpor medzi skutočnosťami zistenými z výsluchu žalobcu a svedka je možno daný v súvislosti s jej vlastnými zisteniami vyplývajúcimi z likvidačného spisu, ktorým disponovala od začiatku súdneho konania, a ktorého pripojenie bez ospravedlniteľných dôvodov súdu včas nenavrhla.
54. V nadväznosti na uvedené zistenia a závery súdu je tiež potrebné uviesť, že za irelevantnú pre rozhodnutie v danej veci súd považoval výpoveď žalobcu a svedka vo vzťahu k druhému motorovému vozidlu, ktoré si voči svedkovi C. X. malo tiež nárokovať odškodnenie, a ktorá mala byť súdu ponúknutá na dokreslenie vzniknutej situácie, a rovnako aj výsledok šetrenia Národnej banky Slovenska, do právomoci ktorej nepatrí rozhodovať o nároku na náhradu škody.
55. Súd pri starostlivom zvážení okolností v prejednávanej veci, a to konkrétne skutočnosti, že žalovanej nič v konaní nebránilo, resp. opak ňou nebol tvrdený, či už v rámci podaného odporu proti platobnému rozkazu alebo dupliky (možnosť uskutočnenia ktorej žalovaná nevyužila), navrhnutie dokazovania pripojením likvidačného spisu, ktorým žalovaná disponovala nepochybne už v čase súdom poskytnutého priestoru na relevantnú obranu v spore, využil normatívnu možnosť uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania, keď nepripustil až na pojednávaní navrhnuté doplnenie dokazovania pripojením likvidačného spisu. Súd má za to, že uvedený procesnoprávny inštitút má uplatnenie práve v danom prípade a nie je to súd, kto žalovanej uprel možnosť na riadne bránenie jej práv, ale samotná žalovaná, ktorá bola v konaní právne zastúpená, na výzvu súdu podľa § 167 ods. 3 CSP žiadnym spôsobom nereagovala a bola riadne poučená o následkoch predpokladaných v ust. § 153 CSP. Pasivita žalovanej v spore v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) tak viedla k s tým spojenej zákonnej sankcii v podobe nepripustenia oneskorene ponúknutých návrhov na doplnenie dokazovania, ktorých vykonanie by viedlo k ďalším pojednávaniam vo veci. Súd zároveň návrh na doplnenie dokazovania
pripojením likvidačného spisu nepovažuje za dôvodný ani z pohľadu toho, že by zo strany žalovanej išlo o bezprostrednú reakciu na nové podstatné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Výpoveď žalobcu a svedka C. X. sa v podstatných skutočnostiach týkajúcich sa nehodového deja škodovej udalosti zhodovala a z dôkazov vykonaných na pojednávaní, a to práve vzhľadom na absenciu splnenia povinnosti tvrdenia žalovanej, nevyplynuli žiadne nové podstatné skutočnosti, vo vzťahu ku ktorým by bolo vylúčené a neadekvátne využitie tohto procesného inštitútu. Pokiaľ preto žalovaná na pojednávaní poukazovala na rozpor v opise nehodového deja svedkom a žalobcom oproti skutkovému stavu zistenému pracovníkmi žalovanej vykonaným prešetrovaním poistnej udalosti, tento z tvrdení a dôkazov predložených sporovými stranami, nevyplynul, keď žalovaná v rámci svojej obrany neuviedla skutočnosti, ktoré zistila v rámci vykonaného prešetrovania, a ktoré relevantným spôsobom spochybňujú či vylučujú príčinnú súvislosť medzi škodou na čelnom skle žalobcu a osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla jej poistenca.
56. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik objektívnej zodpovednosti škodcu (C. X.) za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku na čelnom skle jeho motorového vozidla, a to náhodnej udalosti spočívajúcej vo vymrštení kusu skla z rozbitého prepravovaného nákladu v dôsledku prevádzky motorového vozidla do čelného skla motorového vozidla žalobcu, na ktorom došlo k vzniku škody vo výške 402,34 eur, ktorej výška bola v konaní preukázaná faktúrou spoločnosti Autoprofit č. XXXXXXXX vystavenou za opravu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu a dokladom o jej úhrade. Na druhej strane žalovaná relevantným a právne účinnom spôsobom nespochybnila priebeh škodovej udalosti potvrdený žalobcom, ktorý žalovanej za účelom prešetrenia poistnej udalosti poskytol potrebnú súčinnosť, ako aj poistencom žalovanej.
57. Záverom súd v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov uvádza, že výpoveď svedka C. X. vyhodnotil ako dôveryhodný dôkaz, na ktorý pri hodnotení výsledkov dokazovania prihliadol, nakoľko aj napriek snahe právneho zástupcu žalovanej o jeho spochybnenie, svedok bol pred výsluchom na pojednávaní poučený o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede podľa Trestného zákona, počas výpovede opakovane potvrdil, že nebol nikým ovplyvňovaný v súvislosti so svojou výpoveďou, nebol mu za výpoveď ponúknutý žiaden benefit a osobu žalobcu pred danou dopravnou nehodou nepoznal a ani v súčasnosti nemá k nemu žiaden vzťah a neudržiaval s ním žiaden kontakt mimo oslovenia za účelom jeho výsluchu v danej veci. Rovnako len samotná skutočnosť, že sa svedok pred pojednávacou miestnosťou bavil so stranou, ktorá jeho výsluch navrhla (čo aj vzhľadom na vzniknutú situáciu nemožno hodnotiť ako práve najvhodnejšie), sama o sebe, aj vzhľadom na už uvedené, nemôže viesť k záveru o nedôveryhodnosti svedka. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že pokiaľ by mal reálny záujem, pôsobiť na svedka v súvislosti s jeho výpoveďou, asi by k takému kroku nepristúpil krátko pred pojednávaním pred pojednávacou miestnosťou kúsok od právneho zástupcu žalovanej. Rovnako súd zo samotných výpovedí svedka a žalobcu nenadobudol dojem o ich cielenej zosúladenosti.
58. Obranu žalovanej, v rámci ktorej namietala nedostatočný opis nehodového deja, ako jednu z náležitostí kvalifikovanej žaloby, považoval súd za účelovú. Súd obsahové náležitosti žaloby vyhodnotil ako dostatočné, a preto procesne nepostupoval podľa § 129 CSP.
59. Ako nedôvodnú však vyhodnotil súd žalobu v časti uplatneného príslušenstva žalovanej pohľadávky. Žalobca si voči žalovanej uplatnil s odkazom na ust. § 11 ods. 6, 7 a 8 zák. č. 381/2001 Z.z. aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 23. 11. 2018 majúc za to, že žalovaná sa dostala do omeškania uplynutím 15- dňovej lehoty plynúcej od dátumu vyrozumenia k škodovej udalosti zo dňa 07. 11. 2018, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že žalovaná považuje nárok za nepreukázaný. Žalovaná v tomto smere správne poukázala na súdnou praxou akceptované právne závery vyslovené Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 22. 11. 2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, v zmysle ktorých je sankcia v podobe úrokov z omeškania podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. viazaná výlučne na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v ust. § 11 ods. 6 písm. a) a b) zák. č. 381/2001 Z.z. V danej veci bolo v konaní preukázané, že žalovaná si splnila povinnosť uloženú predmetným ustanovením zák. č. 381/2001 Z.z., keď na základe výsledkov prešetrovania v lehote troch mesiacov od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti (07. 09. 2018) listom zo dňa 07. 11. 2018 žalobcu informovala o dôvode, pre ktorý odmieta poskytnúť poistné plnenie. Z uvedeného dôvodu nebola naplnená dikcia ust. § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. pre priznanie úrokov z omeškania.
60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
62. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
63. Vzhľadom k tomu, že žiadna zo sporových strán nemala plný úspech vo veci, súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa zásady pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie istiny vo výške 402,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej istiny od 23. 11. 2018 do zaplatenia, ktorý ku dňu pojednávania t. j. k 10. 09. 2020 predstavuje sumu 36,26 eur. Žalobca si tak voči žalovanej spolu ku dňu rozhodovania súdu uplatnil sumu 438,58 eur a úspešný bol len v časti žalovanej istiny, t. j. v sume 402,34 eur. Percentuálne vyjadrenie úspechu žalobcu zodpovedá 91,74 %, od ktorého súd odpočítal úspech žalovanej 8,26 % a žalobcovi tak priznal nárok na náhradu trov konania vo výške jeho čistého úspechu, t. j. 83,48 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I. (§ 355, § 362 ods. 1 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 358, § 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.