Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42T-7-2024.pdf
PDF · 100.35 KB
Case nature
Area
Subarea
42T/7/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Jany Grendárovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.marca 2024 v Bratislave
rozhodol:
obžalovaný Z. H. V. H. Ó. Y. : nar.XX.XX.XXXX v Budapešti, Maďarsko, bytom Maďar- sko, Y. Y. XX, K., štátny občan Maďar- ska, vo väzbe v Ústave na výkon väzby Bratislava od 27.septembra 2023
u z n á v a s a z a v i n n é h o, že
dňa 27.septembra 2023 v čase o 22:10 hod po predchádzajúcej dohode a vzájomnej komunikácii prostredníctvom mobilných telefónov s osobou z Maďarskej republiky pod menom Z., v úmysle získať pre seba finančnú výhodu v presne nezistenej výške, nedovolene pomáhal pri prechode cez územie Slovenskej republiky osobám Q. U., nar. XX.XX.XXXX, U., B. U., nar. XX.XX.XXXX, U., K. U., nar. XX.XX.XXXX, U., K. J., nar. XX.XX.XXXX, U., I. J. J., nar. XX.XX.XXXX, U., ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a to tým spôsobom, že sa dňa 27.septembra 2023 v čase okolo 17:00 hod dostavil s osobným motorovým vozidlom továrenskej značky Citroen C8, evidenčné číslo vozidla: G.-XXX (H), VIN: B na presne nezistenú cestu na okraji lesa pri meste Dunarvasány, Maďarsko, na ktorej umožnil uvedeným osobám nastúpiť do vozidla, následne s vozidlom a uvedenými osobami prešiel toho istého dňa v presne nezistenom čase cez doposiaľ nezistený hraničný prechod medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou až na územie Slovenskej republiky s úmyslom uvedené osoby prepraviť do Nemeckej spolkovej republiky, pričom predmetné vozidlo bolo dňa 27.septembra 2023 v čase o 22:10 hod v súvislosti s výkonom policajno- bezpečnostnej kontroly, zameranej na boj proti nelegálnej migrácii zastavené pred križovat- -2- 42T/7/2024 kou Schengenská 5 - Schengenská 1135/5, v smere od vodného diela Čunovo, Bratislava, hliadkou Oddelenia železničnej polície Policajného zboru Bratislava, ktorá kontrolou zistila, že sa v ňom nachádza okrem jeho vodiča, ktorým bol András Bibók aj päť osôb tureckej národnosti, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. T e d a
konaním v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, umožnil nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách
č í m s p á c h a l
zločin prevádzačstvo podľa § 355 odsek 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to:
-mobilný telefón značky Samsung SM-A715F, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to:
-peňažný prostriedok vo výške 100 eur (sto) eur, ktoré sa nachádzajú na depozite účtu Mestského súdu Bratislava I, na čísle účtu: G., pod druh trov konania: D16, Úschovy, položka registra: 3, rok 2024,
- peňažný prostriedok vo výške 49 500 HUF (štyridsaťdeväťtisíc päťsto) HUF, ktoré sa nachádzajú na depozite účtu Mestského súdu Bratislava I, na čísle účtu: G. pod druh trov konania: D16, cudzie peniaze, položka registra: 4, rok 2024.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. -3- 42T/7/2024
Podľa § 83 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona sa ukladá ochranné opatrenie a to zhabanie veci - mobilného telefónu značky Samsung SM-Z IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX.
Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabanej veci stáva štát.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba obžalovaný bol poučený o svojich právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie, že je vinný vo vzťahu ku žalovanému skutku .
Keďže podľa § 257 ods. 7 Tr.por. súd vyhlásenie obžalovaného prijal preto podľa § 257 ods. 8 Tr.por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykonal. Vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Právny stav veci
Pri právnom hodnotení dokazovaním súd dospel k právnemu záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr.zák.
V tomto smere súd pri predmetnej právnej kvalifikácii žalovaného skutku poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2019 - Rozhodnutie 18).
Objektom predmetného žalovaného trestného činu je záujem štátu, aby sa štátne hranice prekračovali v súlade so zákonom, medzinárodnými dohovormi. Išlo tak i o aplikáciu práva Európskej únie, preto postihovanie tohto trestného činu je upravené v rámcovom rozhodnutí Rady 2002/946/SVV zo dňa 28.novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska a v smernici Rady 2002/90/ES, zo dňa 28.novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska. Uvedená smernica okrem iného ustanovuje, že každý členský štát Európskej únie prijme primerané postihy voči každej osobe, ktorá úmyselne napomáha osobe, ktorá nie je štátnym občanom členského štátu, aby vstúpila alebo prešla cez územie členského štátu, porušujúc právne predpisy dotknutého členského štátu týkajúce sa vstupu alebo tranzitu cudzincov (čl. ods. 1 písm. a/ smernice). Táto definícia je v princípe zhodná tak aj so základnou skutkovou podstatou trestného činu prevádzačstva podľa § 355 ods. 1 Tr.zák.
Objektívna stránka spočíva v alternatívach - v danom prípade súd mal za to, že zo strany obžalovaného išlo o pomoc v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej -4- 42T/7/2024
republiky a to viacerým osobám - celkove päť osobám - pôvodom z Tureckej republiky - ktoré by predmetným osobám pochádzajúcich z tretích krajín umožňovali vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky. Malo ísť o rodinu - jeden muž, jedna žena a jedno dieťa. S nimi boli ešte dvaja mladíci.
Vo vzťahu k jeho osobe - išlo o päť osôb a tak bola naplnená kvalifikovaná skutková podstata trestného činu-zločinu podľa § 355 ods. 3 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr.zák. - páchanie trestného činu na viacerých osobách - ( viď § 127 ods. 12 Tr.zák. - viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby).
V predmetnej žalovanej veci mal súd ma za to, že obžalovaný z hľadiska subjektívnej stránky konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona. Obžalovaný umožnil občanom cudzej štátnej príslušnosti nastúpiť do motorového vozidla, ktorého bol on vodičom v úmysle prekročiť s ním štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou - a to napriek tomu, že predmetné osoby nemali oprávnenie na predmetný vstup a legálny pobyt na území Slovenskej republiky. Obžalovaný ako vypovedal predmetné osoby vyzdvihol, resp. na neho čakali - pri ceste na okraji lesa. Ako vypovedal - zo zákruty bola taká poľná, vedľajšia cesta, asi 50 - 100 metrov ešte trebalo ísť po nej. Bolo to pri meste Dunavarsány. Mal som odbočiť z cesty 51 doľava.
K druhu trestu a výroku o treste
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú vymedzené okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
V predmetnej veci súd konštatuje, že ide o mimoriadne rozšírenú páchanú trestnú činnosť - kedy i v tomto prípade zo strany obžalovaného išlo o získanie finančných prostriedkov vo svoj vlastný prospech. Toto však je neakceptovateľné.
V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, ktorý vypovedal, že predmetný skutok dokonal z dôvodu, že bol v nepriaznivej finančnej situácii. Peniaze potreboval na opravu komína. O tom, že za predmetnú činnosť mal obdržať finančné prostriedky obžalovaný mal
vedomosť dopredu a to bol i dôvod - prečo pristúpil na ponuku od osoby pod meno možno Z. - aby predmetnú rodinu previezol do Bratislavy. V tejto súvislosti súd poukazuje na jeho výpoveď - tiež mi povedal (osoba pod menom možno Z.), že po prevoze by mi vedel pomôcť s peniazmi, nehovoril koľko konkrétne, ale povedal, že to bude dobre.
-5- 42T/7/2024
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V súlade s vyššie citovaným ustanovením výmera uloženého trestu u obžalovaného splní nielen preventívny účel trestu, ale najmä represívny účel a zabezpečí izoláciu obžalovaného pred spoločnosťou a obžalovanému zabráni v páchaní trestnej činnosti.
Vo vzťahu k obžalovanému súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to priznanie sa ku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu. Spáchanie predmetného skutku oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr.zák.). Predmetná ľútosť obžalovaného nebola formálnym vyhlásením, ale jeho vnútorným postojom k predmetnej veci. Spáchanie skutku ľutoval počas celého dokazovania (prípravného konania ako i konania pred súdom).
Súd ďalšie poľahčujúce okolnosti (§ 36 Tr.zák.) a ani priťažujúce okolnosti (§ 37 Tr.zák.) nezistil.
Súd v danom prípade neaplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.zák. Z odpisu registra trestov na území Slovenskej republiky mal preukázané, že nemal žiadny záznam - ale súd v tejto veci poukazuje na Európsky informačný systém registrov trestov - ECRIS - z ktorého vyplynulo odsúdenie v Maďarsku, trestný čin mal byť dokonaný dňa 19.januára 2019 (úmyselné spôsobenie ujmy na zdraví) a rozhodnutie bolo vydané dňa 12.mája 2021. Teraz žalovaný trestný čin bol dokonaný dňa 27.septembra 2023.
Pokiaľ išlo o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. - táto poľahčujúca okolnosť nebola vo vzťahu k obžalovanému preukázaná z dôvodu - priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti je založené na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní trestnej činnosti, vyžaduje sa, aby páchateľ uviedol dôkazy, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu. Jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ svojím prístupom participuje na objasnení trestného činu. Otázka naplnenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. bola predmetom zjednocujúcich úvah trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutých v STANOVISKU č. 44 uverejneného v Zbierke č. 5/2017, v ktorom sa konštatuje potreba nového prvku, presahujúceho podstatu priznania a ľútosti podľa § 36 písm. l/ Tr.zák.
Priznanie obžalovaného, oľutovanie, vyhlásenie obžalovaného, že je vinný - toto sú skutočnosti, ktoré zohrávajú úlohu v rámci aplikácie poľahčujúcej okolnosti podľa ustanovenia § 36 písm. l/ Tr.zák. nemôže byť zároveň aj poľahčujúcou okolnosťou podľa ustanovenia § 36 písm. n/ Tr.zák.
V súvislosti s ukladaním trestov je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr.zák., ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov. -6- 42T/7/2024
Preto ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr.zák. základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Závery na primeranosť a najmä zákonnosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť. To sa nepochybne vzťahuje aj na posudzovanie splnenia podmienok pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona.
Súd v danej trestnej veci - vo vzťahu k obžalovanému aplikoval STANOVISKO trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.júna 2017, pod sp.zn. Tpj/55/2016, ... ak možno páchateľovi trestného činu pri uzatvorení a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad amior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keď páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody o vine a treste súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní) v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné procesné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti - R - 12/2017).
Je potom na mieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť - čo v danom prípade aj vykonal - pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste.
Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Tu súd poznamenáva, že okolnosti prípadu sú jedným z kritérií pre mimoriadne zníženie trestu upravených v § 39 ods. 1 Tr.zák - pričom musí ísť o také okolnosti priaznivé pre páchateľa, ktoré sa svojím významom alebo intenzitou vymykajú bežne sa vyskytujúcim
-7- 42T/7/2024
okolnostiam pri trestných činoch určitého druhu a ktoré tak odôvodňujú miernejší postih páchateľa tohto trestného činu.
Súd vo vzťahu k obžalovanému nemal preukázané výnimočné okolnosti podľa § 39 ods. 1 Tr.zák.
I keď vo výpovedi v prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, že je osoba ktorá zabezpečuje finančné a materiálne prostriedky pre riadne poskytovanie starostlivosti o rodinu, ako i zabezpečenie výchovy maloletému synovi - o predmetnom nepredložil žiadne listinné dôkazy. Taktiež nepredložil žiadne listinné dôkazy týkajúce sa jeho osobných, rodinným, majetkových pomerov.
Existencia takýchto - výnimočných okolností (ako pri § 39 ods. 1 Tr.zák.) sa pre účely analogického použitia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák. nevyžaduje, pretože aplikácia tohto ustanovenia môže byť odôvodnená aj takými okolnosťami, ktoré síce nemajú výnimočnú povahu, avšak majú spoluurčujúci význam pre náležité zhodnotenie povahy spáchaného skutku a trestného činu a tým významne prispievajú k určeniu primeranej výmery trestu tak, aby bol dosiahnutý účel trestu.
Predmetná základná sadzba nebola vo výmere sedem rokov - desať rokov, ale bola upravená podľa § 38 ods. 3 Tr.zák. - sedem rokov - deväť rokov.
Práve za použitia ustanovenia 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák. per analogiam bolo následne možné obžalovanému zmierniť trest odňatia slobody na výmeru štyri roky osem mesiacov, čo v danom prípade aj uložil. V tomto smere súd poukazuje na postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, ktorý sa prejavil v jeho vyhlásení o vine, jeho ľútosť nad spáchaným trestným činom, jeho motív spáchania skutku - považoval súd takúto výmeru trestu za adekvátnu, reflektujúcu požiadavku na dosiahnutie účelu trestu, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá. I keď závažnosť spáchaného trestného činu je s ohľadom na predmetné okolnosti vysoká, nemožno skutočnosti vzťahujúce sa na osobu obžalovaného ignorovať. Súd mal za to, že možno očakávať naplnenie všetkých funkcií trestu aj pri znížení výmery trestu odňatia slobody, pričom na jeho primeranosť je potrebné nazerať i v rovine uloženia i trestu prepadnutia veci, ktorý mu bol tiež uložený.
V predmetnej výmere súd zohľadnil práve individualizáciu testu, jeho adekvátnosť a spravodlivosť, aby spĺňal funkcie a účel v rámci zásad trestného práva.
Takáto výmera trestu podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou ( § 34 ods. 1 Tr. zák.).
Predmetný trest splní tak svoju ochrannú i výchovnú funkciu, ako má to na mysli Trestný zákon a zároveň vyjadril i morálne odsúdenie páchateľa - obžalovaného.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaný bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na skutočnosť, že v posled- -8- 42T/7/2024
ných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý im bol uložený za úmyselný trestný čin.
Pokiaľ išlo o zaistený mobilný telefón, ktorý bol vydaný obžalovaným ešte v prípravnom konaní - o predmetných mobilných telefónoch vypovedal, že boli jeho. Vlastníctvo však mal len k mobilnému telefónu značky Samsung SM-A715F, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX. Predmetný mobilný telefón bol použitý na spáchanie trestného činu (§ 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.). Vlastníkom predmetnej veci sa stal štát (§ 60 ods. 5 Tr.zák.).
Pokiaľ išlo o mobilný telefón značky Samsung SM-Z IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX predmetný mobilný telefón bol vo vlastníctve mobilnej spoločnosti - bol náhradným mobilným telefónom za jeho pokazený (iný) a bol teda vo vypožičaní. Preto vo vzťahu k tomuto mobilnému telefónu súd rozhodol podľa § 83 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. - ochranné opatrenie - zhabanie veci (§ 83 ods. 1 písm. d/ Tr.zák.) a vlastníkom sa stal štát (§ 83 ods. 2 Tr.zák.).
Vo vzťahu ku finančným prostriedkom, ktoré boli zaistené a to konkrétne - 100,-- eur a 49 500 HUF - o predmetných finančných prostriedkoch vypovedal, že boli jeho vlastné - v úmysle ich mal použiť za natankovanie motorového vozidla, resp. ak by vznikol pri predmetnej odvoze osôb nejaký problém s motorovým vozidlom. Súd preto vo vzťahu k predmetným finančným prostriedkom rozhodol, že tieto boli použité na spáchanie trestného činu - tankovanie vozidla na predmetnú trestnú činnosť (§ 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.) - pretože keby predmetnú trestnú činnosť nevykonal, peniaze by na takýto účel neboli ním určené. Vlastníkom sa stal tiež štát (§ 60 ods. 5 Tr.zák.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.