Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-43P/148/2018

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. Q., nar. XX.XX.XXXX,, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa matky F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., Z. 1, prechodne E., U. XX, zast. JUDr. Rastislavom Cestickým advokátom so sídlom v Košiciach, Palackého 1 a otca B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., O. XX, zast. JUDr. Jozefom Göblom, advokátom so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

I. Dočasne zveruje maloletú R. Q., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Ruší uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.01.2019, sp. zn. XCoPno/X/XXXX - 161.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 12.08.2020, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa, žiadala matka maloletej nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd maloletú dočasne zveril do jej osobnej starostlivosti až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Podanie tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila predovšetkým tým, že otec maloletej od vykonateľnosti a právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach doposiaľ úmyselne a neodôvodnene neumožňuje styk matky s maloletou, čím znemožňuje výkon rodičovských práv a povinností vyplývajúcich jednak zo Zákona o rodine ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa, čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov ( čl. 7, 8 Dohovoru). Preto podala návrh na výkon rozhodnutia, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. . Argumentovala tým, že je vylúčená z pravidelného styku s maloletou, čo je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, pretože dlhodobá absencia matky pri výchove môže so zreteľom na jeho vek spôsobiť odcudzenie, preto je potrebné dočasne neodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Matka opísala aj stanovisko kolízneho opatrovníka v správach zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 17.01.2019, zo dňa 05.06.2019, z ktorých vyplýva, že otec dlhodobo nespolupracuje, nereflektuje na možnú spoluprácu za účelom riešenia danej situácie, zámerne marí výkon rozhodnutia, čím dlhodobo porušuje zákon, keď úmyselne matke bráni v styku s maloletou, dieťa manipuluje a vystavuje konfliktu lojality, čo bolo preukázané dňa 14.01.2019 a 16.01.2019 pri vykonaní šetrenie v mieste prechodného bydliska maloletej. Do pozornosti matka dáva aj nerešpektovanie súdom nariadeného výchovného opatrenia zo strany otca. Odborné poradenstvo na Referáte poradenskopsychologických služieb ÚPSVaR Košice sa neuskutočnilo ani v jednom prípade, pretože sa im nepodarilo nadviazať spoluprácu s otcom maloletej, ktorý nereagoval ani na telefonické, ani na písomné pozvanie. Z uvedeného dôvodu súdom uložené výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel. Preto kolízny opatrovník odporúča zveriť maloletú do výlučnej starostlivosti matky. Matka zároveň uviedla, že voči otcovi prebieha

trestné stíhanie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Matka dala do pozornosti, že aktuálne ešte len prebieha konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej, že doposiaľ otcovi maloletú nikto nezveril do jeho osobnej starostlivosti a to ani len dočasne, dieťa jednoducho vytrhol zo života matky a ostatných rodinných príslušníkov, pričom zdôraznila, že kolízny opatrovník konštatoval, že život, zdravie a najlepší záujem maloletej je ohrozený, preto sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia.

3. Matka k návrhu pripojila fotokópiu uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č.k. XCoPno/X/XXXX

- 161 zo dňa 31.1.2019, potvrdenia zo dňa 08.03.2019, zo dňa 22.03.2019, zo dňa 05.04.2019 o podaní trestného oznámenia, upovedomenie zo dňa 08.07.2019 o začatí trestného stíhania, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach U.: X.-XXX/X-VYS.KE-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie č. 1Pv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 22.01.2020 o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu ČVS: X.-XXX/X- VYS.KE-XXXX zo dňa 30.11.2019,zápisnivu o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 18.02.2020.

4. Podľa , súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

5. Podľa ust. , podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

6. Podľa ust. , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. (ďalej len „“), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa ust. , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa ust. , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa ust. , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

12. Podľa ust. , súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

13. Podľa ust. , , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa ust. , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

15. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia

predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Z charakteru neodkladného opatrenia taktiež vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem dieťaťa.

16. Po oboznámení sa s obsahom návrhu neodkladného opatrenia a obsahom spisu má súd za to, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Súd má za to, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť potreby úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa. Naliehavosť dočasnej úpravy pomerov je daná záujmom maloletého dieťaťa na udržaní citovej väzby k obom rodičom. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatné posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto majú obaja aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa. Právna úprava rodičovských práv a povinností vyplýva jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Je koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa) a v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s rodičmi. Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne okolnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine ustanovuje, že ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

17. Z obsahu spisu doposiaľ vyplýva, že otec maloletú svojvoľne vzal od matky a neumožňuje jej žiadne stretnutia a to aj napriek existujúcemu vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, na základe ktorého bol styk s matkou upravený. Dieťa doposiaľ nebolo súdom zverené do osobnej starostlivosti žiadnemu z rodičov. Zo záverov znaleckého posudku vypracovanom pre účely tohto konania PhDr. Sklenárovou (vo veci samej) vyplýva, že matka a maloletá sú si emocionálne blízke, maloletá matke dôveruje, rešpektuje ju ako autoritu, dodržiava jej pravidlá, v jej prítomnosti sa cíti bezpečne, od matky dostáva primerane aj podnety na rozvoj a stimuláciu, prevládajú vzájomné pozitívne citové väzby. Aj vzťah otca k maloletej hodnotí ako pozitívny. Uvádza sa aj to, že maloletá sa nachádza v dvojakom výchovnom prostredí a to buď u starej matky (matky otca) alebo u otca, avšak obe prostredia sú s vysokou pravdepodobnosťou negatívne nastavené na matku. Tým, že otec znemožňuje styk matky a dcéry, spôsobuje rizikové okolnosti pre budúci psychický vývin dieťaťa, manipuluje s ňou.

18. Zo správ kolízneho opatrovníka vyplýva, že odporúča maloletú zveriť do výlučnej starostlivosti matky, nakoľko otec absolútne nerešpektoval súdom nariadené výchovné opatrenie ( uznesením zo

dňa 09.12.2019, č.k. - 250, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2020) podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradenskopsychologických služieb po dobu 3 mesiacov, preto úrad konštatoval, že odborné poradenstvo nesplnilo svoj účel, nakoľko sa nepodarilo nadviazať spoluprácu s otcom.

19. Maloletá je dlhodobo izolovaná od matky a jej kontakt s matkou je determinovaný výlučne otcom. Súd má za to, že aj keď je vo veci samej vytýčený termín pojednávania na 26. októbra 2020 aktuálne existuje potreba zachovania vzťahu maloletej s matkou. Súd na strane matky nezistil z doposiaľ zisteného skutočného stavu jej nespôsobilosť vychovávať dieťa z dôvodu jej zdravotného stavu, alebo pre nevhodné, či nedostatočné výchovné prostredie.

20. Súd ma za to, že matka osvedčila svoje tvrdenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyvolávajúce potrebu bezodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov konania. Toto rozhodnutia súdu nijakým spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu a zhodnotení výsledkov a vplyvu takto nariadenej dočasnej úpravy na maloleté dieťa úplne odlišné od rozhodnutia obsiahnutého v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia, preto súd jej návrhu vyhovel.

21. Súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č.k. - 161 zo dňa 31.01.2019, ktorým bolo neodkladným opatrením upravený styk matky s maloletou, nakoľko za danej situácie, kedy súd zveruje maloletú do osobnej starostlivosti matky, toto rozhodnutie stráca na význame.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice II. V zmysle ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitosti uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust., , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa ust. , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.