Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-2475-2023.pdf
PDF · 94.69 KB
Case nature
Subarea
19Ek/2475/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C. D., zák. zast. matkou: E. C., F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C. D., právne zast.: JUDr. Darina Kučerová, advokátka, Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 51 721 589, proti povinnému: G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX H. I., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 1.648,00 Eur a bežného výživného, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Straku, Exekútorský úrad so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, sp. zn. 275EX 20/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 49,41 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
III. Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.10.2023 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 1.648,00 Eur a bežného výživného, a to na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov – rozsudok Okresného súdu považská Bystrica sp. zn. 5P/42/2017 zo dňa 29.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.02.2018 a rozsudok Okresného súd Trenčín sp. zn. 17CoP/31/2023 zo dňa 27.07.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.08.2023 (ďalej v texte aj ako „exekučné tituly“).
2. Súd výzvou zo dňa 13.11.2023 a opätovnou výzvou zo dňa 05.12.2023 vyzval oprávneného, aby predložil súdu exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5P/42/2017 ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný orgánom, ktorý ho vydal, alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti (§ 48 ods. 6 prvá veta Exekučného poriadku). 3. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie a opravou návrhu vydal dňa 22.01.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Strakovi, Exekútorský úrad so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, ktorá vedie exekúciu pod sp. zn. 275EX 20/24.
4. Súdny exekútor dňa 11.03.2024 predložil súdu podanie povinného označené ako „Námietky proti exekúcii vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. J. Straka pod č. ex 275Ex20/24-3“ zo dňa 22.02.2024. Návrh na zastavenie exekúcie povinný podal na Okresný súd Trenčín dňa 23.02.2024. Okresný súd Trenčín postúpil daný návrh na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 29.02.2024.
Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinný ďalej uviedol, že exekučným titulom – rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5P/42/2017 zo dňa 29.01.2018 mu bola uložená povinnosť zaplatiť vymyslenú vymáhanú sumu. Povinný uviedol ďalej to, že má všetky podlžnosti uhradené v plnej a zákonnej výške a nič nikomu nedlhuje, „z dôvodu podvodu zo strany sudkyne J., ktorá falšovala, pozmeňovala a zneužila právomoc verejného činiteľa“. Vedome a úmyselne vydala falošné nariadenie pod rúškom korupcie. Je tu dôvodná obava úmyselného páchania trestnej činnosti zo strany sudkyne J.. Povinný má za to, že ide o závažný dôvod, pre ktorý má byť exekúcia zastavená. Povinný si zároveň uplatňuje od oprávneného náhradu škody vo výške 5.000 Eur a trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podané námietky.
5. Spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného zo dňa 04.03.2024, v ktorom oprávnený uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko k zániku vymáhaného nároku nedošlo. Zároveň si oprávnený uplatňuje trovy v plnom rozsahu.
6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt. 12. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. 14. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 15. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 16. Z priložených listín mal súd za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 02.02.2024, čo je preukázané aj doručenkou. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2
Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie však bol podaný na poštovú prepravu až dňa 22.02.2024, teda návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty, t. j. oneskorene. 17. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na zastavenie bol povinným podaný oneskorene, súd bližšie neskúmal jeho dôvodnosť a ten v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia). 19. Súd však nad rámec zdôrazňuje, že predmetná exekúcia sa vedie na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov. Povinný ako dôvod pre zastavenie exekúcie v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 22.02.2024 namietal to, že exekučným titulom – rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5P/42/2017 zo dňa 29.01.2018 mu bola uložená povinnosť zaplatiť vymyslenú vymáhanú sumu. Povinný uviedol ďalej to, že má všetky podlžnosti uhradené v plnej a zákonnej výške a nič nikomu nedlhuje, „z dôvodu podvodu zo strany sudkyne J., ktorá falšovala, pozmeňovala a zneužila právomoc verejného činiteľa“. Vedome a úmyselne vydala falošné nariadenie pod rúškom korupcie. Je tu dôvodná obava úmyselného páchania trestnej činnosti zo strany sudkyne J.. V tejto súvislosti súd uvádza, že predmetné námietky povinného sú neopodstatnené a zjavne nedôvodné, nemajú oporu v žiadnych dôkazoch. Súd uvádza, že sa nejedná o skutočnosti, ktoré nastali po podaní návrhu na zastavenie exekúcie a predmetné námietky mal povinný uplatniť v základnom konaní. V danom prípade súd nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie. Naopak, zohľadniac obranu povinného, ktorú uplatnil v rámci návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 22.02.2024 dospel k záveru, že predmetná exekúcia sa začala a je vedená dôvodne. Vychádzajúc z daného skutkového stavu a s ohľadom na neexistenciu dôvodu na zastavenie exekúcie a nepreukázanie iných dôvodov, pre ktoré by mohol súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, súd dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 22.02.2024 neobsahuje skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli samy o sebe odôvodňovať iné rozhodnutie, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku tento návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
20. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
21. Exekučný súd je v exekučnom konaní viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom a nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva spochybniť. Exekučný súd počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným, prípadne orgánom, ktorý vydal exekučný titul a povinným. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len také skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by
nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Preto návrh na zastavenie exekúcie nie je (a ani nemôže byť) opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Súd v tomto smere zdôraznil, že exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom vykonáva exekúcia proti povinnému. Nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, bol predmetom skúmania súdu v tom konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a rovnako nie je príslušný ani skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní. Exekučný súd je viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania rovnako neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný exekučným titulom, ktorý je vykonávaný a ktorý zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči v ňom označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Súd tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
22. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v prípade rozhodnutia súdu, ktorým exekučný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní.
23. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 24. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 25. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 28. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému podľa ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v prebiehajúcej exekúcii. Právny zástupca oprávneného si vo svojom podaní uplatnil náhradu trov konania spojených s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. O trovách konania preto súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vo výške 1/2 odmeny za 1 úkon právnej služby (spracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie úkon – 35,68 Eur + 1x režijný paušál vo výške 13,73 Eur = 49,41 Eur). Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného súdneho exekútora (II. výroková veta rozhodnutia).
29. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
31. Nakoľko povinný bol v tomto konaní neúspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči oprávnenému mu tak nevznikol nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (§ 255 ods. 1 CSP). Aj samotné ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku hovorí o tom, že povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, preto súd rozhodol tak, že povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (III. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.