Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_9Csp-56-2019.pdf
PDF · 92.06 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto. právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: K. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. U. XX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 501,58 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 452,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 452,50 eur od 2.8.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 81,96%
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.5.2019 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 501,58 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym prechodnom žalobcu (Consumer. Finance. Holding a.s. so sídlom v Ružomberku ) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 08.11.2015 uzatvorená Zmluva o pôžičke č.XXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 452,50 eur. Žalovaná mala úver splácať 22 mesačnými splátkami v sume 25 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 550,00 eur. Do dnešného dňa uhradila žalovaná sumu 0 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.05.2016 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 27.07.2016 úver zosplatnil. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania. 2. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami , procesným poučením, výzvou na vyjadrenie sa k obsahu žaloby do 10 dní formou - zverejnením oznámenia na úradnej tabuli, lebo súdne zásielky nepreberala na adrese trvalého bydliska. K obsahu žaloby sa nevyjadrila, bola pasívna. Písomnosti jej boli doručené dňa 16.7.2020 v zmysle ust. 116 ods. 2 CSP. 3. Pričom súd rešpektujúc aj ustanovenie § 295 CSP vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä konštatovaním žalobného návrhu, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadom splátok a úhrad, Zmluvou o poskytovaní služieb, predžalobnou upomienkou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere , Oznámením o postúpení pohľadávky, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Dňa 18.11.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu( Consumer finance Holding s.r.o. )a žalovanou uzatvorená Zmluva o bezúčelovom spotrebiteľskom úvere. Zmluvu tvorí len vopred pripravené formulárové tlačivo, v ktorom sú uvedené čiastočne osobné údaje žalovaného; počet splátok 22, splátka 25 eur, , celková čiastka 550,00 eur, pôžička 452.50 eur, RPMN 17,89 %, ročná úroková sadzba 17,89 %, priemerná hodnota RPMN 29,89 %, termín konečnej splatnosti 12/2017, dátum prvej splátky 20.03.2016, splatnosť ďalších splátok k 20.dňu v mesiaci.
5. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že za obdobie od 20.03.2016 do 31.03..2019 žalovaná zaplatila na splátkach 2627,14 eur. 6. Listom zo dňa 26.05.2067 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. žalovanéj poslala predžalobnú upomienku, v ktorom uviedla, že k tomuto dňu evidujú nedoplatok na splátkach vo výške 75 eur, ktorý žiadala uhradiť , s tým, že ak do 15.07.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2016, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Doručenku žalobca predložil, z ktorého je zrejmé, že si uvedený list si žalovaná neprevzala. 7. Vyhlásenie okamžitej splatnosti dlžných splátok žalobca učinil listom zo dňa 27.07.2016, v sume 501,93 eur. Doručenku súdu nepredložil. 8. Súd predovšetkým skúmal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. 9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými ( ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 10. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné 11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 13. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení zákona platnom v čase uzavretia zmluvy; 30.09.2015 - 11.12..2015; ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 15. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 16. V predmetnej veci nebolo sporné, že medzi stranami došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, pričom žalovaná, ako bola spotrebiteľkou. Taktiež vo veci nebolo sporné, že žalovaná čerpala úverovú istinu vo výške 452,50 eur. 17. Súd však po preskúmaní predmetnej zmluvy zistil, že žalobca si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 7 ods. 1 citovaného zákona, ako aj § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, a to malo za následok pri aplikácii ustanovenia § 11 ods. 2 citovaného zákona, že realizované zosplatnenie bolo neplatné a že úver v konečnom dôsledku mal byť bezúročný a bez poplatkov. 18. Samotné ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní pred uplatnením práva na zosplatnenie, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Lehota 15 dní začína plynúť nasledujúci deň potom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie právna na zosplatnenie neúčinné. (viď. Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax (komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP- I. (§ 1 - § 135 C) vydavateľstvo Eurounion, spol. s. r. o., Bratislava, 2015, komentár k § 53 ods. 9, str. 758 a 759, resp. aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/178/2017 z 19. 04. 2018). 19. V danom spore vyplynulo, že sa žalovaná dostala do omeškania pred vyhlásením okamžitej splatnosti celého úveru. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.05.2016 veriteľ v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka upozornil žalovanú, že ak do 05.07.2016 nedôjde k úhrade splátky v mesiaci 03/20176 bude oprávnený úver zosplatniť. Týmto dal žalobca žalovanej na vedomie nedoplatok na splátkach úveru v celkovej výške 75 eur, s dôrazným upozornením, že je v omeškaní s úhradou splátky za mesiac 03/2016. Súčasne bola upozornená na možnosť zosplatnenia celého úveru, pokiaľ nedôjde k úhrade uvedenej splátky. Uvedená upomienka nebola žalovanej doručená. K úhrade uvedenej splátky do troch mesiacov zo strany žalovaného nedošlo. 20. Žalobcovi teda vzniklo právo na zosplatnenie zvyšku úveru pred lehotou jeho konečnej splatnosti, k čomu pristúpil listom zo dňa 27.07.2016 - Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, po uplynutí lehoty 15 dní potom, čo žalovanú ako spotrebiteľku upozornil na možnosť zosplatnenia uvedeného úveru, čím splnil požiadavku predvídanú §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Doručenie uvedeného prípisu žalovanéj nepreukázal, ako ani jeho zasielanie bežnou poštou, teda nepreukázal, že do najbližšej splatnej splátky toto právo na zosplatnenie aj reálne uplatnil a tým sa nemohol stať splatným celý dlh žalovanéj naraz. 21. Žalobca nepreukázal, že si riadne splnil povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého bol povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom mal vziať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 22. Súd ho dňa 04.08.2020 v tomto zmysle vyzval a pripomenul mu túto povinnosť zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Na to žalobca reagoval svojím podaním zo dňa 18.8.2020 avšak neuviedol akým spôsobom túto schopnosť spotrebiteľa zisťoval, ku tejto otázke sa vôbec nevyjadril. 23. V takomto prípade podľa § 11 ods. 2 prvá veta citovaného zákona, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, a preto nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. 24. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu aj v prejednávanej veci, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, teda § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby nepochybne preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal a že si splnil povinnosti plynúce pre neho z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
25. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými, a to nie iba tvrdenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018). 26. Žalobca nepreukázal akým spôsobom overoval túto skutočnosť, resp. ako postupoval pri posudzovaní bonity žalovaného. Žalobca nemal preukázanú žiadnu konkrétnu výšku jeho mesačného príjmu za primerané obdobie pred poskytnutím úveru, nijakým spôsobom nezisťoval jeho výdavky. Žalobca nepreukázal, že by využil zákonom predpokladanú možnosť žiadať od svojho klienta (žalovaného) ako spotrebiteľa údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca si tak nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jeho platobnej schopnosti. 27. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal akým spôsobom posudzoval schopnosť splácať úver žalovaným, nezisťoval jeho príjmy ani výdavky, prípadne záväzky aj voči iným úverovým veriteľom, ani rodinný stav žalovaného, preto hrubo porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 28. Žalobca vo svojom vyjadrení ohľadne šetrenia bonity žalovanej pri uzatváraní zmluvy uviedol: „....poukazuje na Občiansky preukaz žalovaného , ktorý nebol žiadnym spôsobom odcudzený, klient spĺňal štandardné rizikové podmienky, klient prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé, prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenia jeho záväzku,..... žalovaný preukázal výšku jeho mesačného príjmu a na druhej strane aj jeho mesačné výdavky . Zmluvne stanovené jeho mesačné splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná ...“ Z uvedeného vyjadrenia súd má jednoznačne preukázané že právny predchodca žalobcu nevenoval zvýšenú pozornosť povinnosti - posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský , uspokojil sa prehláseniami žalovanej a skutočnosti ani okolnosti s ňou uvádzané žiadnym spôsobom nepreveril, čím nepostupoval podľa ust. §7 ods.1,2 citov zákona . Preto súd nárok žalobcu za dôvodný čo do skutočne poskytnutých peňazí 452,50 eur , bez úrokov a bez poplatkov. Zároveň priznal aj úroky z omeškania podľa §517 OZ v spojení s §3 nariadením vlády SR č. 97/1995 Zz., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ . Súd vo zvyšku žalobu zamietol , čo do sumy 49,08 eur s príslušenstvom ( 501,58-452,50). 29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP . O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 6alobca mal v konaní väčší úspech oproti žalovanej preto súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 81,96 % ( 90,98% : 9,02%).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.