Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9T-93-2018.pdf
PDF · 82 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/93/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci obvineného W. J., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom: T. N. XXXX/X, T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 10. septembra 2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
W. J. nar. XX.XX.XXXX v T. trvale bytom: T. N. XXXX/X, T.
sa uznáva za vinného, že
dňa 9. apríla 2016 v čase približne od 06.16 hodiny do 06.25 hodiny v Trnave na Veternej ulici pred obchodným centrom Arkadia spoločne s obvineným Attilom Gondom, ktorého trestná vec bola vylúčená zo spoločného konania z dôvodu jeho neprítomnosti a odovzdania trestného stíhania do Maďarskej republiky, fyzicky napadli poškodeného Branislava S. tým spôsobom, že potom ako spolu vyšli z herne Diamond Game Club a po verbálnom incidente najskôr obvinený Richard Kormúth udrel zboku päsťou Branislava S. do ľavej časti tváre v oblasti oka a následne sa poškodeného opakovane snažil udierať päsťou do oblasti tváre, ktorý údery vyblokoval, po čom sa poškodený zrýchleným krokom pokúšal z miesta utiecť, ale obvinený aj s Attilom Gondom za ním utekali, pričom Attila Gonda D. S. dostihol a zhodil na zem, kde obvinený Richard J. spoločne s Attilom Z. poškodeného na zemi opakovane a viacnásobne kopali a udierali päsťami najmä do oblasti tváre a hlavy, hrudníka, a keď sa poškodenému podarilo postaviť obvinený W. J. s O. Z. chytili Branislava S. a minimálne trikrát tohto hodili nasmerovaním hlavou o železný kontajner na smeti, čím spôsobil D. S. ľahké zranenia a to zlomeniny jarmového oblúka vľavo, hornej čeľuste vľavo, klinovej kosti vľavo a spánkovej kosti vľavo, pomliaždenie tváre vľavo, tržnú ranu ušnice vľavo, pomliaždenie a odreninu kolena vľavo, ktoré si vyžiadali odôvodnenú dobu liečenia v trvaní 4 týždne a obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodeného v období od 9.4.2016 do 18.5.2016, pričom závažné obmedzenia pretrvávali po dobu 4 týždne,
teda
- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,
- spoločným konaním sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť:
- poškodenému D. S., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom: S. D. XXXX/XXG, T. škodu vo výške 3.088,80 Eur,
- poškodenej spol. I. poisťovňa, so sídlom: Ul. XX. augusta X a XX, D. škodu vo výške 591,40 Eur,
- poškodenej spol. Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, so sídlom: Karadžičova 10, Bratislava škodu vo výške 2.447,05 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený D. S., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom: S. D. XXXX/XXG, T. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 19.12.2019 na Okresnom súde Trnava obžalobu na obvineného W. J. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.
Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bol obžalovaný W. J. na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní následne vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, a pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky týchto trestných činov - prečinov, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka a závažnosť spáchaných prečinov je vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného vyššia ako nepatrná podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste a náhrade škody.
Obžalovaný Richard J. na hlavnom pojednávaní k osobným pomerom uviedol, že je zamestnaný a jeho čistý mesačný príjem je vo výške 720,- Eur mesačne. Vlastní byt, v ktorom žije so svojou matkou a bližšie nešpecifikované pozemky.
Následne bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, z ktorých súd zistil nasledovné skutočnosti:
Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený.
Z lustrácie registra priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol postihnutý za 8 priestupkov, prevažne na úseku cestnej premávky.
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby v tejto trestnej veci je potrebné právne kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, a preto bolo obžalovanému potrebné uložiť úhrnný trest za použitia tzv. absorbčnej zásady podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorej súd v prípade súbehu trestných činov ukladá trest podľa zákonného ustanovenia, ktorý sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v tomto prípade za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona. Pri prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená do 3 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že nie je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, a to z dôvodu vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pre prípad uloženia úhrnného trestu odňatia slobody súd vychádzal zo sadzby trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu nie je nevyhnutný, a preto súd v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, ktorú považuje za postačujúcu na sledovanie správania sa obžalovaného a jeho schopnosť viesť riadny život.
Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.
Súd dospel k názoru, že v prípade obžalovaného neprichádza do úvahy uloženie alternatívneho trestu, vrátane peňažného trestu, ktorého uloženia sa obžalovaný domáhal. Súd musel zohľadniť majetkové pomery obžalovaného, ktorý má mesačný príjem vo výške 720 Eur a súd ho predmetným rozsudkom zaviazal na náhradu škody v celkovej výške 6.127,25 Eur poškodeným, a to poškodenému Branislavovi Jankovičovi škodu vo výške 3.088,80 Eur, poškodenej spol. Sociálna poisťovňa škodu vo výške 591,40 Eur a poškodenej spol. Union zdravotná poisťovňa, a.s., škodu vo výške 2.447,05 Eur, ktorú obžalovaný na hlavnom pojednávaní uznal. Náhrada škody, ku ktorej súd obžalovaného zaviazal, dosahuje 8 a pol násobok jeho čistej mesačnej mzdy a peňažný trest, ktorý by zodpovedal závažnosti spáchaného skutku, by finančné záväzky obvineného výrazne navýšil. Obžalovaný by prirodzene uprednostnil zaplatenie peňažného trestu, keďže by mu hrozila jeho premena na nepodmienečný trest odňatia slobody, čím by bola podľa názoru súdu, zmarené možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom v prospech
poškodených, pričom v takomto prípade je uloženie peňažného trestu vylúčené podľa § 56 ods. 4 Trestného zákona.
So zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody súd poškodeného D. S. odkázal na civilný proces, nakoľko v tejto časti nemal výšku uplatneného nároku na náhradu škody preukázanú a dokazovanie v tomto smere by trestné konanie predĺžilo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok