Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoKR-12-2024.pdf
PDF · 111.56 KB
Case nature
Subarea
41CoKR/12/2024
Uznesenie
-1 -
koncept
UZNESENIE
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 255 498, proti odporcovi JUDr. Peter Plško, správca konkurznej podstaty úpadcu: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/XX, XXX XX I., so sídlom kancelárie správcu K výstavisku 107/13, 911 01 Trenčín, IČO: 17 560 373, v konaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cbi/5/2023-26 zo dňa 18. januára 2024, takto
rozhodol:
-2 -
koncept
UZNESENIE
I. Návrh odporcu na vydanie opravného uznesenia z a m i e t a .
II. Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cbi/5/2023-26 zo dňa 18. januára 2024 v odvolaním napadnutej časti druhej výrokovej vety m e n í tak, že navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Odporca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
-1 -
koncept
UZNESENIE
1. Okresný súd Trenčín napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa vyplatenia zostatku výťažku z konkurznej podstaty úpadcu F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, XXX XX I., v konkurze vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38OdK/222/2021 úpadcovi F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, XXX XX I. a tento zložiť do súdnej úschovy Okresného súdu Trenčín, a to do 3 dní od realizácie rozvrhu výťažku. Druhou výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania proti odporcovi v rozsahu 100 %.
2. Okresný súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2 zákona č. 2016/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), keď po oboznámení sa s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia dospel k záveru, sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že vzhľadom na charakter navrhovaného neodkladného opatrenia a skutočnosť, že predmetné neodkladné opatrenie je dostačujúce bez potreby vyvolania ďalšieho sporu, neuložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu v zmysle § 336 ods. 1 CSP.
3. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý skutkovo odôvodnil tým, že v dobrovoľnej dražbe organizovanej dňa 20.12.2022 na návrh odporcu ako správcu konkurznej podstaty, vykonávanej v rámci speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu v konkurze vedenom na majetok úpadcu F. G. (ďalej len „úpadca“) na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38OdK/222/2021, nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti - bytu č. XX v bytovom dome so súp. č. 10041 F. F. J. 17 F. I., zapísaného na LV č. XXXX pre kat. územie I. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Nehnuteľnosť bola do konkurzu zapísaná v zmysle zverejnenia v Obchodnom vestníku z dôvodu, že hodnota nehnuteľnosti presahovala výšku tiarch viaznucich na nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 167k ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Po vykonaní dobrovoľnej dražby navrhovateľ zistil, že nadobudol nehnuteľnosť so záložným právom Slovenskej sporiteľne, a.s. evidovaným pod č. V
- 3784/2010, nakoľko išlo o predaj nehnuteľnosti bez prihláseného zabezpečovacieho práva záložného veriteľa. Po vykonaní dražby, vzhľadom na ďalšie nesplácanie úveru zo strany úpadcu, záložný veriteľ zosplatnil pohľadávku úpadcu ku dňu 08.06.2023 a oznámil navrhovateľovi začatie výkonu záložného práva na nehnuteľnosť. Navrhovateľ dňa 05.12.2023 zrealizoval úhradu dlžnej sumy zosplatnenej pohľadávky vo výške 22.675,99 Eur, čím uhradil celú dlžnú čiastku za úpadcu. Na základe uvedeného došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ tým, že navrhovateľ plnil za úpadcu, čo podľa práva mal plniť úpadca sám, pričom pohľadávku titulom vydania bezdôvodného obohatenia si navrhovateľ uplatnil voči úpadcovi návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXXX/XXXX/ XXXX.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dražobník dňa 14.09.2023 poukázal zostatok výťažku dražby (po odrátaní nákladov dražby) na účet odporcu ako správcu. Je preto nesporné, že odporca v súčasnosti disponuje výťažkom dražby nehnuteľnosti. Na dražbe realizovanej odporcom ako správcom bola nehnuteľnosť úpadcu predaná za sumu 68.500,- Eur, t. j. sumu prevyšujúcu zistené pohľadávky veriteľov, ktoré sa budú z výťažku uspokojovať v sume 33.294,23 Eur a ďalšie náklady konkurzu, ktoré možno predpokladať v sume cca 20.000,- Eur. Po vykonaní rozvrhu výťažku správcom v zmysle § 167u ZKR bude zvyšná časť výťažku poukázaná úpadcovi ako pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti. Úpadca teda v súčasnej dobe eviduje voči odporcovi ako správcovi pohľadávku z titulu vyplatenia zostatku výťažku po jeho rozvrhnutí.
5. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že navrhovateľ naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že vzhľadom na prebiehajúci konkurz úpadcu je pravdepodobné,
že úpadca iným majetkom nedisponuje, a preto navrhovateľ nebude môcť svoju pohľadávku voči úpadcovi vymôcť žiadnym iným spôsobom. Vydaným neodkladným opatrením sa navrhovateľovi zabezpečí prakticky jediná možná forma aspoň čiastočného uspokojenia a úprava pomerov tak, aby bolo možné zabezpečiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v následnom exekučnom konaní prostredníctvom prikázania pohľadávky úpadcu voči odporcovi. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa navrhovateľa efektívny z dôvodu, že vzhľadom na bezprostrednú časovú potrebu úpravy pomerov tak, aby prípadná exekúcia pohľadávky navrhovateľa naozaj nebola ohrozená, nemožno dosiahnuť žiadnym iným zákonným prostriedkom. Neodkladnosť vydania neodkladného opatrenia vyplýva aj zo skutočnosti, že odporca ako správca v konkurze vedenom na majetok úpadcu dňa 04.12.2023 už zverejnil v Obchodnom vestníku pod č. OV 230/2023 svoj zámer zostaviť rozvrh výťažku a v ďalšom splnení pohľadávky úpadcu (a realizovaní rozvrhu podľa § 167u ZKR) mu teda nebránia žiadne skutočnosti. Sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko zabezpečovacím opatrením by došlo k situácii, kedy by sa zriadilo záložné právo k pohľadávke úpadcu voči správcovi, ktorá by v dohľadnej dobe zanikla jej splnením zo strany správcu. Zriadením záložného práva na pohľadávke úpadcu by nebol žiadnym spôsobom naplnený sledovaný cieľ neodkladného opatrenia, ktorým je potreba nevyplatenia (nezaniknutia) pohľadávky úpadcu voči odporcovi.
6. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predloženými listinnými dôkazmi navrhovateľ osvedčil dôvodnosť ním uplatňovaného nároku a zároveň existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, či úpadcom. Navrhovateľ osvedčil, že má pohľadávku voči úpadcovi v celkovej výške 22.675,99 Eur, uplatnenú voči úpadcovi v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorá mu vznikla tým, že plnil za úpadcu to, čo mal úpadca plniť sám, čím na strane úpadcu došlo k bezdôvodnému obohateniu. Zároveň osvedčil, že nadobudol nehnuteľnosť úpadcu za sumu 68.500,- Eur, pričom záväzky úpadcu, ktoré sa budú uspokojovať v konkurze sú vo výške 33.294,23 Eur a náklady konkurzu vo výške cca 20.000,- Eur. Preto je predpoklad, že zo sumy dosiahnutej vydražením nehnuteľnosti úpadcu po úhrade všetkých záväzkov zostane nejaký zostatok, ktorý bude odporca vyplácať úpadcovi.
7. Podľa záverov okresného súdu navrhovateľ osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či dôvodnú obavu z ohrozenia výkonu exekúcie, už len samotnou skutočnosťou, že voči úpadcovi aktuálne prebieha konkurz. Z uvedeného je podľa názoru okresného súdu zrejmé, že úpadca mal problémy s finančnou disciplínou, nebol schopný sám riešiť svoje záväzky a uspokojovať ich bez odborného dozoru v osobe správcu nad jeho majetkom. Hospodárenie úpadcu bolo značne nevyvážené, aj keď mal majetok (minimálne vyššie uvedenú nehnuteľnosť), nedokázal si svoje záväzky usporiadať sám tak, aby veritelia, ktorých mal, boli postupne uspokojovaní v lehote splatnosti svojich pohľadávok. Navrhovateľ má dôvodnú obavu o uspokojenie svojej pohľadávky a obavu predovšetkým z toho, že finančné prostriedky, ktoré zostanú z predaja nehnuteľnosti po uspokojení všetkých veriteľov a úhrade nákladov konkurzu a budú vrátené úpadcovi, budú použité na iný účel ako na uspokojenie práve jeho pohľadávky. Okresný súd dal za pravdu navrhovateľovi, že nezodpovednosť predchádzajúceho hospodárenia úpadcu vedie navrhovateľa k záveru, že po poskytnutí finančných prostriedkov úpadca by ich mohol použiť na svoju potrebu, bez uspokojenia jeho ako veriteľa a keďže úpadca iný majetok už nemá, následne by to viedlo k stavu, keby by jeho pohľadávka nebola ani len čiastočne uspokojená. Okresný súd uviedol, že konkurz, čiže generálne uspokojovanie veriteľov správcom, je krajné riešenie a nastupuje až v prípade, že dlžník nie je sám schopný riešiť svoju finančnú situáciu, svoje záväzky, preto ak v uvedenom prípade konkurz na majetok úpadcu aktuálne prebieha, zatiaľ nie je možné hovoriť o nejakej zmene v nastavení úpadcu a dôvodnosť obavy z nezodpovedného správania voči svojim veriteľom je v uvedenom prípade na mieste.
8. Okresný súd považoval za splnenú podmienku proporcionality, teda primeranosti zásahu s tým, že v uvedenom prípade sa predmetné neodkladné opatrenie nijak nedotkne činnosti odporcu ako správcu. Správca vykoná všetky úkony tak ako je potrebné, uspokojí všetkých prihlásených veriteľov do konkurzu a vyrovná aj náklady konkurzu. Akurát zvyšok finančných prostriedkov, ktoré mu po uvedených úkonoch zostanú, neprevedie úpadcovi, ale do súdnej úschovy. Čo sa týka úpadcu, úpadca aktuálne finančnými prostriedkami sám nijak nedisponuje a uvedená situácia sa v podstate nezmení.
9. K princípu efektívnosti, okresný súd uviedol, že realizáciou nariadeného neodkladného opatrenia sa dosiahne ochrana práv navrhovateľa, pričom samotným neodkladným opatrením nedôjde k žiadnemu
neprimeranému zásahu vo vzťahu k odporcovi, ani k vytvoreniu nejakého nenávratného stavu. Finančné prostriedky, ktoré zostanú, po úhrade všetkých nákladov a veriteľov sa len zložia do súdnej úschovy až do výkonu exekúcie vo vzťahu k pohľadávke navrhovateľa.
10. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd ku konečnému zneniu výroku neodkladného opatrenia uviedol, že navrhovateľ navrhol, čo sa týka samotného výroku neodkladného opatrenia, buď sa zdržať vyplatenia zostatku z výťažku konkurznej podstaty úpadcovi eventuálne, aby tento výťažok odporca zložil do súdnej úschovy. Vychádzajúc z odôvodnenia neodkladného opatrenia, mal okresný súd za to, že navrhovateľ žiada aby správca predovšetkým nevyplatil zvyšok výťažku úpadcovi, a tento buď si nechal v svojej dispozícii alebo poukázal na účet súdu. Z dôvodu, aby nedochádzalo zbytočnému zaťažovaniu správcu správou finančných prostriedkov úpadcu, okresný súd považoval za praktickejšie riešenie ich zloženie do súdnej úschovy, kde budú zložené, až kým nedôjde k realizácii výkonu exekúcie v prospech navrhovateľa. Správca ukončením konkurzu ukončí všetky úkony súvisiace s majetkom úpadcu a nebude musieť sledovať a spravovať zvyšok výťažku. Preto z navrhovaného znenia výrokov neodkladného opatrenia okresný súd rozhodol tak, že na jednej strane uložil správcovi povinnosť zdržať sa vyplateniu zostatku z rozvrhu výťažku a zároveň mu uložil povinnosť tento zložiť do súdnej úschovy, a to do troch dní od zrealizovania rozvrhu výťažku. Povinnosť zložiť zvyšok rozvrhu výťažku okresný súd uložil v lehote 3 dní od realizácie rozvrhu výťažku, lebo len po konečnej realizácii rozvrhu výťažku bude správca presne vedieť, aký konkrétny zostatok mu zostane.
11. Okresný súd zároveň rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi, ktorý bol plne úspešný v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia priznal nárok na náhradu trov proti odporcovi v plnom rozsahu.
12. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s tým, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nezákonné. V odvolaní uviedol, že vo veci vyhláseného konkurzu na majetok dlžníčky F. G., nar. XX.XX.XXXX, H. XX/XX, XXX XX I., vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXXXX/XXX/ XXXX, bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty dlžníčky. V tomto konaní má odporca ako správca osobitné procesné postavenie, pričom súd mu svojím rozhodnutím ukladá pokyn, ako postupovať v konkurznom konaní. V danom prípade odporca ako správca disponuje prostriedkami patriacimi do konkurznej podstaty dlžníčky a v rámci konkurzného konania koná za a na účet dlžníčky. Bol preto toho názoru, že odporca je v konaní nesprávne označený, pričom na podporu svojej argumentácie poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 30.06.2022. Odporca ďalej namietal, že napadnutým rozhodnutím okresného súdu bol zaviazaný ako fyzická osoba na náhradu trov konania navrhovateľovi a tento získal voči nemu exekučný titul. Vzhľadom na jeho osobitné procesné postavenia ako správcu uvedené považuje za neprípustné. Bol toho názoru, že v danom prípade mal okresný súd bez akýchkoľvek pochybností uvedené skutočnosti posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a trovy konania navrhovateľovi nepriznať. Vzhľadom na nesprávne označenie odporcu navrhovateľom, rozhodnutie súdu nesmeruje proti konkurznej podstate dlžníčky, za ktorú a na účet ktorej správca koná, ale priamo proti správcovi ako fyzickej osobe, čo by v prípade exekúcie znamenalo postihnutie súkromného majetku správcu. Uviedol, že okresný súd v tomto prípade dáva svojim rozhodnutím správcovi pokyn ako postupovať v konkurznom konaní, preto pokiaľ aj súd priznal náhradu trov konania navrhovateľovi, mohol ju priznať iba proti konkurznej podstate a nie proti správcovi. V závere odvolania odporca navrhol, aby odvolací súd druhý výrok napadnutého uznesenia okresného súdu zrušil a trovy konania v zmysle § 257 CSP nepriznal. Zároveň žiadal opravu označenia odporcu ako správcu.
13. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 ods. 2 písm. a) CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné v časti, ktorou navrhol zmenu druhej výrokovej vety napadnutého rozhodnutia.
15. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
16. Podľa § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
17. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
22. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti druhého výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu, a zároveň aj posúdenie správnosti označenia odporcu v záhlaví napadnutého rozhodnutia.
23. Odvolací súd konštatuje, že podstatnou otázkou pre rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP je otázka úspechu vo veci. Keďže okresný súd v danej veci vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že v konaní bol úspešný navrhovateľ. Odvolací súd však reflektujúc na námietku odporcu ohľadne použitia ustanovenia § 257 CSP uvádza, že citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania upravenej v § 255 CSP. V zmysle uvedeného ustanovenia súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitné zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom použitie ustanovenia § 257 CSP negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982).
24. Zákon pre rozhodnutie nepriznania náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri dôvodoch hodných osobitného zreteľa súd prihliada nielen na pomery strán sporu, ale musí si všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa preto je potrebné prihliadnuť na neprimeranú tvrdosť priznania trov, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, okolnosti a povahu sporu, ako aj zložitosť v doposiaľ neriešenej právnej problematike.
25. Odvolací súd v preskúmavanej veci za dôvody, pre ktoré by navrhovateľovi nemala byť priznaná náhrada trov konania považoval osobitné dôvody samotného konania, s poukazom na to, že odporca v danom prípade vystupuje v pozícii správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý len z titulu funkcie správcu, do ktorej bol ustanovený súdom, disponuje výťažkom po úspešnom speňažení majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu.
26. Odvolací súd zastáva názor, že pri posudzovaní uplatneného nároku navrhovateľa na náhradu trov konania na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo v tomto prípade potrebné vziať do úvahy aj širšie súvislosti, teda z akých dôvodov bol tento návrh voči správcovi podaný a čo podaným návrhom navrhovateľ sledoval. Cieľom konania navrhovateľa bolo v prípade úspechu v inom súdnom konaní, ktoré vedie voči úpadcovi, vymôcť uspokojenie svojej pohľadávky z finančných prostriedkov (t. j. zostatku výťažku z konkurznej podstaty úpadcu), ktoré po ukončení konkurzu majú pripadnúť úpadcovi a z dôvodu obavy z ohrozenia prípadnej exekúcie ešte pred vyplatením zostatku výťažku úpadcovi zabezpečiť, aby úpadca do právoplatného skončenia konania vedeného voči nemu navrhovateľom, nemohol s uvedenými prostriedkami nakladať. Keďže nevyhnutným predpokladom pre nariadenia neodkladného opatrenia zložením peňažnej sumy do súdnej úschovy v zmysle § 325 ods. 2 písm. b) CSP je to, že osoba, proti ktorej takýto návrh smeruje, má spornú vec, resp. peňažnú
sumu u seba, len správcovi ako fyzickej osobe, disponujúcej zostatkom výťažku v čase rozhodovania okresného súdu, mohla byť nariadeným neodkladným opatrením uložená povinnosť zdržať sa vyplatenia zostatku výťažku z konkurznej podstaty úpadcovi a tento zložiť do súdnej úschovy. Z uvedeného dôvodu preto aj podaný návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia správne smeroval voči správcovi, nie voči úpadcovi.
27. Na základe vyššie uvedených výnimočných okolností, pokiaľ ide o otázku náhrady trov konania dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré poukazuje odporca a ktoré spočívajú v okolnostiach daného sporu, vzniknutej procesnej situácii a okolnostiach týkajúcich sa okolností na strane úpadcu, za ktoré odporca nezodpovedá (nemajetnosť úpadcu). Odporca sa sám nepričinil o vznik a vedenie predmetného konania, ale uvedené konanie vzniklo z potreby zabezpečiť pohľadávku navrhovateľa voči úpadcovi tým spôsobom, že odporca disponujúci zostatkom výťažku z dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, po realizácii rozvrhu výťažku, uspokojení pohľadávok do konkurzu prihlásených veriteľov a vyrovnaní nákladov konkurzu, teda po ukončení všetkých úkonov súvisiacich s majetkom úpadcu, zostávajúce finančné prostriedky neprevedie úpadcovi, ale zloží ich do súdnej úschovy.
28. S ohľadom na okolnosti daného sporu odzrkadľujúcich sa v dôvodoch hodných osobitného zreteľa, nie je možné uložiť odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania tak, ako to nesprávne urobil okresný súd. Vyššie uvedené skutočnosti zakladajú relevantné dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré výnimočne je potrebné prihliadnuť pre nepriznanie náhrady trov konania ani jednej zo strán tak, ako to navrhol odporca. Priznanie nároku na náhradu trov konania navrhovateľovi voči odporcovi napadnutým uznesením okresného súdu je potrebné vyhodnotiť ako neprimerané, v rozpore so záujmom na spravodlivom usporiadaní vzťahov medzi stranami sporu.
29. Odvolací súd preto uzavrel, že v danom prípade je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, pretože formálny prístup súdu pri rozhodovaní o trovách konania by bol neprimerane tvrdý, nezohľadňoval by všetky aspekty sporu a bol by nespravodlivý. Výnimočné okolnosti odvolací súd videl aj v tom, že u odporcu nejde o subjektívne konanie, ktorým by sa usiloval privlastniť si majetkový prospech na úkor navrhovateľa, ale za danej situácie len spravuje finančné prostriedky, ktoré má zložiť do súdnej úschovy, a to z titulu výkonu svojej funkcie, do ktorej bol ustanovený rozhodnutím súdu.
30. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti druhej výrokovej vety týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil a stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
31. Odvolací súd sa však v danom prípade nestotožnil s navrhovaným procesným postupom odporcu, ktorý sa v rámci podaného odvolania domáhal opravy označenia odporcu, poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 30.06.2022. V zmysle uvedeného rozhodnutia dovolací súd v inej právnej veci začatej na návrh úpadcu, predmetom ktorej bolo určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, konštatoval nesprávne označenie žalobcu v záhlaví rozhodnutia súdu nižšej inštancie s tým, že: „žalobcom nie je správca konkurznej podstaty, ale i po vyhlásení konkurzu na majetok žalobkyne, naďalej žalobkyňa ako fyzická osoba, za ktorú a na účet ktorej správca konkurznej podstaty len koná v prejednávanej veci, ktorú zrejmú nesprávnosť je vhodné podľa § 224 CSP, tu i v spojení s § 378 ods. 1 rovnakého zákona odstrániť súdom, ktorý sa jej dopustil“.
32. Odvolací súd konštatuje, že z citovaného ustanovenia § 224 CSP síce vyplýva, že v prípade ak sa v rozhodnutí vyskytnú chyby v písaní, počítaní ako aj iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo v písomnom vyhotovení rozhodnutia, súd tieto chyby opraví. Pokiaľ však odporca v odvolaní uviedol, že on ako správca konkurznej podstaty len disponuje prostriedkami patriacimi do konkurznej podstaty dlžníčky a v rámci konkurzného konania koná za a na účet dlžníčky, a z toho dôvodu sa domáhal vykonania opravy v označení odporcu, odvolací súd v tomto prípade odporcom namietanú chybu v označení odporcu nevyhodnotil ako chybu pisársku, ani ako inú zrejmú nesprávnosť.
33. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zistil, že v danom prípade pri písaní rozhodnutia okresného súdu nedošlo k chybe v písaní a ani k iným zrejmým nesprávnostiam. V záhlaví rozhodnutia odvolacieho súdu bol odporca označený všetkými potrebnými identifikačnými údajmi v súlade s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom návrh smeroval voči
odporcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu, t.j. osobe majúcej právnu aj procesnú subjektivitu a súd rozhodol v súlade s podaným návrhom. Uvedené označenie odporcu nebolo možné v tomto prípade považovať za inú zrejmú nesprávnosť, ktorá sa vyskytla len nedopatrením osoby vyhotovujúcej písomný návrh. Právny pojem „iná nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, je však potrebné ho vykladať tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba v písaní alebo v počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej, či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhlasovala alebo vyhotovovala a ktoré sú úplne zjavné. Tieto pochybenia sa môžu zreteľne prejaviť napríklad v rozpore výroku rozhodnutia a jeho odôvodnenia. Po preskúmaní podaného návrhu odvolací súd konštatoval, že tu nie je rozpor medzi označením odporcu a opisom skutkových okolností uvedených v návrhu, keď v rámci opísania skutkového stavu je odporca označený rovnakým spôsobom, ako je označený na prvej strane návrhu a návrh neobsahuje žiadnu zmienku, že by mal smerovať voči úpadcovi.
34. Zároveň platí, že predmetom opravy môžu byť len také očividné pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení (vydávaní) alebo písomnom vyhotovovaní rozhodnutia, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní, či inou zrejmou nesprávnosťou na strane súdu, nie na strane účastníka konania. Odvolací súd po preskúmaní veci žiadne pochybenie súdu v tomto smere nezistil. Vzhľadom na to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie opravného uznesenia, pretože pri písaní uznesenia okresného súdu nedošlo k chybe v písaní ani k inej zrejmej nesprávnosti, odvolací súd návrh odporcu na vydanie opravného uznesenia zamietol.
35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný odporca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 CSP.
36. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
-1 -
koncept
UZNESENIE
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).