Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Ek-958-2020.pdf
PDF · 82.82 KB
Case nature
Subarea
62Ek/958/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného I. F., V.: XX XXX XXX, so sídlom T. obetí komunizmu 1, XXX XX F., právne zast. Z. kancelária K., s.r.o., V.: XX XXX XXX, so sídlom N. XXXX/XX, XXX XX I., konajúca konateľom N.. I. K., advokátom, proti povinnému C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX F., o vymoženie XX,XX,-EUR, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu B. súdu H. H. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa 8. júla XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/958/2020 zo dňa 8. júla 2020 z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/958/2020 zo dňa 8. júla 2020.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu dňa 14.4.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Výkaz daňových nedoplatkov Mesta Žilina sp. zn. OE/Aug/162/0100771 zo dňa 20.6.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.6.2014 (ďalej len „exekučný titul“). Pôvodná exekúcia bola vedená súdnou exekútorkou JUDr. Barborou Božíkovou Ághovou, so sídlom exekútorského úradu Jaskovský rad 79, 831 01 Bratislava pod EX 1355/14, pričom dňa 3.3.2020 došlo k ukončeniu exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2Er/2194/2014.
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn. 62Ek/958/2020 zo dňa 8.7.2020, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v časti vymoženie iných trov - paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,-EUR, nakoľko zistil dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená.
3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia peňažného nároku a iných trov vo výške 42,- EUR (paušálnych trov starej exekúcie).Oprávnený uvádzal, že s poukazom na dôvodovú správu k § 9 ZoUNEK, môže požadovať od povinného aj úhradu paušálnych nákladov, ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Vyšší súdny úradník uviedol, že uhradením sumy 42,-EUR bol zaviazaný oprávnený a nie povinný.. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, je náhradu možné priznať len za zaplatený súdny poplatok. Na náhradu iných nákladov oprávnený nemá nárok, znáša ich v zmysle § 6 ods. 2 ZoUNEK, on sám. Vyšší súdny úradník tak nemal osvedčené, že by táto povinnosť oprávneného prešla na povinného. Na základe uvedeného potom vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil nárok v rozpore s ust. § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a preto v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, zamietol návrh oprávneného v časti iných trov (paušálnych trov starej exekúcie) vo výške 42,-EUR.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 13.7.2020, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.7.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Oprávnený v podanej sťažnosti poukázal na znenie ustanovenia § 6 ods. 1, ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z., na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na čl. 20 Ústavy SR. Poukázal na to, že tým, že zákonodarca zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní, zaviedol retroaktívne nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov, domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), ale naopak títo veritelia, musia znášať ďalšie náklady, spojené s týmto krokom zákonodarcu, zrejem zákonodarca v snahe o určité „vyváženie" vzniknutej situácie, v dôvodovej správe k § 6 predmetného zákona uvádza: „Celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej len „paušálne trovy"), ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného" sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky." V prípade ak by nemal možnosť (tak ako to tvrdí súd v napadnutom uznesení) v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie požadovať od povinného náhradu paušálnych trov starej exekúcie, (ktoré znášal nie vlastným zavinením) ako príslušenstva vymáhanej pohľadávky, bolo by ustanovenie § 6 zák. č. 233/2019 celkom zjavne v rozpore s Ústavou SR. Uviedol, že takýto právny názor je aj v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR, v uznesení sp. zn. IV. ÚS 160/2020-18 zo dňa 13.5.2020, kde v bode 32 odôvodnenia je uvedené, že sťažovateľkám nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z.z., v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.
5. Na základe uvedeného preto oprávnený navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty', ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
11. Podľa § 6 ods. ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
12. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
13. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
14. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami oprávneného.
15. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď s poukazom na znenie ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, podaný opätovne po zastavení starej exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Ustanovenie § 6 ods. 3 ZoUNEK je v danom zákone uvedené takým jednoznačným spôsobom, že nie je možné dospieť k jeho opačnému výkladu tak, ako ho vykladá oprávnený s poukazom na dôvodovú správu k nemu. Súd zdôrazňuje, že dôvodová správa, na ktorú poukazuje oprávnený, nie je pre súd záväzná a pokiaľ aj uvádza, že paušálne trovy síce zaplatí oprávnený, ale z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky), čo znamená, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu od povinného, v paragrafovom znení zákona, ktoré je pre súd záväzné, takýto zámer zákonodarcu, upravený vôbec nie je.
16. Rovnako súd poukazuje aj na skutočnosť, že oprávnený nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,-EUR voči povinnému a preto paušálne náklady súdneho exekútora spojené so zastavením starej exekúcie (ktoré mu oprávnený už uhradil) nemôže pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie uplatňovať nielen podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, t.j. zo zákona, ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým s poukazom na ustanovenia § 45 a § 61r Exekučného poriadku, keďže jednou zo základných zásad exekučného konania je, že exekúciu možno viesť zásadne iba v rozsahu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu, uvedených v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie. Oprávnený nedisponuje exekučným titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému a nie oprávneného voči povinnému. Rovnako, pokiaľ by oprávnený uvedený nárok uplatňoval voči povinnému ako príslušenstvo pohľadávky, podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, potom ani k takémuto príslušenstvu, nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom voči povinnému. Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté.
17. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje žiadnym exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu voči povinnému, v časti sumy zamietnutej napadnutým uznesením.
18. Exekučný súd môže k tvrdeniam oprávneného už iba dodať, že právna argumentácia oprávneného, poukazujúca na disproporcionalitu práv veriteľa a dlžníka, pri zastavení starých exekúcií (t.j začatých za účinnosti právnej úpravy, ktorá časovo neobmedzovala trvanie exekúcie) priamo osobitným zákonom, t.j. proti vôli veriteľa ako oprávneného, ktorý ako jediný má právo disponovať podaným návrhom na vykonanie exekúcie, je pre súd pochopiteľná. Súd však musí vychádzať zo zákonnej úpravy ZoUNEK, či iných právnych predpisov tak, ako ich schválila Národná rada SR väčšinou hlasov svojich poslancov, a to napriek tomu, že ako naznačil oprávnený, právne predpisy sú voči nemu nespravodlivé. Na druhej strane, rešpektujúc očakávania oprávneného na vymoženie pohľadávky od povinného, súd poukazuje aj na to, že už aj v súčasnosti platná a účinná právna úprava exekučného konania, časovo ohraničuje trvanie exekúcie voči povinnému, pričom zákonodarca mu ponechal po zastavení exekúcie možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náhradu nákladov, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, mu však zákonodarca priznal vo vzťahu k povinnému iba v rozsahu opätovne zaplateného súdneho poplatku (§ 9 ods. 3 ZoUNEK).
19. Exekučný nemôže akceptovať ako „exekučný titul“ zamýšľané zámery predkladateľa návrhu zákona uvedené v Dôvodovej správe k zákonu, ktoré zákonodarca (poslanci Národnej rady SR) nezahrnul do ustanovení samotného zákona. Ak by tak súd urobil, postupoval by arbitrárne, svojvoľne, v rozpore so ZoUNEK a v rozpore s ďalšími ustanoveniami Exekučného poriadku.
20. K rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.5.2020, na ktoré oprávnený poukazuje, súd uvádza, že predmetné rozhodnutie Ústavný súd SR vydal v skutkovo odlišnej právnej veci. Ústavný súd sa zaoberal zastavením tzv. starých exekúcií súdnym exekútorom na základe osobitného zákona, teda v rozpore s prejavom vôle oprávneného, ktorého zákon zaťažil ešte aj platením trov súdneho exekútora v takto zastavenej exekúcii. Ústavný súd sa v uvedenom rozhodnutí preto zaoberal predovšetkým podstatou a zmyslom prijatia ZoUNEK a postupom súdneho exekútora určeného týmto zákonom. Znením ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK sa ústavný súd vôbec nezaoberal. Skutočnosť, že v závere svojho rozhodnutia uviedol jednu vetu, na ktorú poukázal oprávnený, súd v kontexte ostatného odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu, nepovažuje za zaujatie stanoviska ústavného súdu k aplikácii a výkladu § 9 ZoUNEK.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú, keďže oprávnený nedisponuje exekučným titulom voči povinnému na vymáhanie nároku, ktorý si v podanom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil a zamietol ju.
22. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
26. Keďže exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania (v danom prípade ani táto podmienka konania nie je splnená), oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Výškou nároku sa preto súd už nezaoberal.
27. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).