Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31C/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Žigom, v právnej veci žalobcu: S. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX Z., proti žalovanej: O. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom 1. K. XX/XX, XXX XX K., zastúpená: S.. K. J., s.r.o., X.: XX XXX XXX, sídlom T. 3, D. D., o zaplatenie: 9500€ s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 08.02.2019 doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 9500€. Tvrdil, že dňa 23.11.2017 požičal žalovanej sumu 15.000 € s tým, že túto mu bude splácať v splátkach v jej možnostiach do 31.12.2018. O pôžičke spísali zmluvu a podpisy overili na Matričnom úrade, mesto Malacky. Dňa 03.01.2018 a dňa 04.01.2018 mu žalobkyňa poslala na účet po 2500 €, v mesiaci február 2018 mu uhradila v hotovosti sumu 500 € a spolu mu uhradila 5500 €. Ďalej udával, že zmluva o pôžičke sa mu po istom čase stratila. Po telefonických urgenciách mu peniaze odmietla vrátiť. V januári 2019 ju vyzval písomne na vrátenie sumy 9500 €, na čo reagovala listom zo dňa 23.01.2019. Nakoľko nedošlo medzi nimi k dohode, podal žaloba na súd.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 10.10.2019. Nárok žalobcu v celom rozsahu poprela a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že dňa 23.11.2017 sa žalobca rozhodol, že požaduje sumu 15.000€ za auto RCZ, ktoré bolo v tom čase havarované a bola vyčíslená totálna škoda. Bola v časovej tiesni pre prepis firmy a na jeho žiadosť mu vyplatila 15.000 €, ako vyrovnanie/ vyplatenie dlhu a to dňa 27.11.2017 mu vyplatila v hotovosti 500€ v jej byte, potom dňa 02.01.2018 mu uhradila sumu 2500 € a opätovne dňa 03.01.2018 sumu 2500 € a dňa 01.06.2018 mu vyplatila zvyšnú sumu 9500 € v hotovosti do rúk žalobcu za účasti dvoch svedkov N. a túto skutočnosť sú ochotní potvrdiť aj pred súdom, ktorých výsluch navrhla. Uviedla, že na základe dôvery bežne platila žalobcovi peniaze v hotovosti. Poukázala na to, že so žalobcom žila 15 rokov v spoločnej domácnosti a po rozvode odišla do prenájmu. Počas spolužitia nadobudli dve nehnuteľnosti, mali obchod, pričom po rozvode požiadala žalobcu, aby sa vzdal pozície konateľa spoločnosti. Mali dohodu, že firma sa mala koncom roka 2017 prepísať na žalovanú.

3. Žalobca dňa 05.02.2020 doručil súdu písomnú repliku k vyjadreniu žalovanej. Tvrdil, že žalovaná svoj dlh uznala na matrike a do 03.01.2018 mu riadne plnila. Následne sa dozvedela, že žalobca má vážnu známosť a prestala splácať. Tvrdil, že v prípade poslednej splátky 9500 € klame, keď ako svedkov

uviedla neter N. v ktorými má blízke vzťahy. Udával, že keďže žalovaná bola po ich rozchode sama s dvoma deťmi, nemohla mu sumu 9500 € uhradiť. Zamýšľal sa nad tým, prečo to neurobila prevodom, ale v hotovosti. Potom nemusela navštíviť 01.06.2018 notára na deň detí. Považuje predmetné čestné vyhlásenie za nepravdivé a taktiež žiadal o predvolanie predmetných svedkov. Uviedol, že koncom roka 2017 daroval žalovanej firmu a bola spísaná dohoda o vyrovnaní a to že vozidlo peugeot RCZ mu bude vrátené ku dňu 01.01.2018, k čomu nedošlo a bolo havarované s totálnou škodou, pričom poisťovňa vyčíslila škodu na 11.500€ a na jeho účet prišlo 9000€, ktoré obratom poslal žalovanej. Udával, že všetky tržby ich spoločnosti Q. si žalovaná nechala.

4. Žalobkyňa dňa 21.02.2020 doručila súdu dupliku k vyjadreniu žalobcu. Uviedla, že žalobca jej sumu 15.000 € nepožičal a ani nebola spísaná zmluva o pôžičke. Žalovaná podpísala iba dňa 23.11.2017 uznanie dlhu. Na základe uznania dlhu postupne žalobcovi plnila dňa 27.11.2017 sumu 500 €, dňa 02.01.2018 sumu 2500 €, dňa 03.01.2018 sumu 2500 € a dňa 9500 € v hotovosti za prítomnosti uvádzaných svedkov. Pokiaľ dávala žalobcovi nejaké peniaze vždy to bolo v hotovosti, iba dve splátky po 2500 € uhradila prevodom z účtu a to len z dôvodu, že trval na okamžitej úhrade. Ďalej poukázala na výpis z účtu, ktorý potvrdzuje, že 16.10.2017 vybrala hotovosť 8500€, ktoré mala odložené doma a zároveň priložila výpis k 31.12.2017, kde mala na účte 10.450€. K navrhnutým svedkom uviedla, že žalobca klame, čo sa týka jej vzťahu k svedkom a poukázala na to, že žalobca má doposiaľ so svedkami nadštandardné vzťahy a dokonca mu bola svedkyňa N. svedkom na svadbe. Pravidelne sa navštevujú a so žalobcom sa stretávali spoločne na dome v Gajaroch aj počas jeho vzťahu s terajšou manželkou. Stretnutia žalovaná ukončila v mesiaci jún 2018 po finančnom vyrovnaní a pre svoj pokojnejší život. Čo sa týka podpísanej dohody o urovnaní žalobca od nej požadoval auto RCZ a druhé Ford Focus malo zostať majetkom firmy. Súhlasila pod podmienkou, že bude mať zákaz nakladať s majetkom firmy a zákaz rozhodovať v mene spoločnosti. Došlo k nehode auta RCZ a žalovaná navrhla žalobcovi nech si nechá aspoň peniaze za vrak auta za cenu 100€.

5. V prejednávanej veci súd stanovil termín pojednávania na deň 05.08.2020 a následne pojednávanie pokračovalo 14.08.2020 a bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 11.09.2020. Strany sporu boli riadne na jednotlivé termíny pojednávaní predvolané a riadne na pojednávaniach zúčastnili.

6. Súd vykonal výsluch svedkyne N. a sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré boli všetky riadne doručené stranám, ktoré nepopreli ich pravosť a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

7. Žalobca na súdnom pojednávaní uviedol, že so žalovanou sa dohodol, že mu vyplatí sumu 15.000€. Na základe toho, že mala v jeho priestoroch uskladnenú bižutériu a vrak auta, boli tam aj iné veci. Ponechal jej firmu. Uzavreli to na 15.000€ a napísali uznanie dlhu. Prevodom mu uhradila 2 x 2500€ a raz 500€ v hotovosti. Potom mu hovorila, že nebude svedčiť v dedičskom konaní po strýkovi a že jej má odpustiť dlh. Keďže sa stretávali, zobrala mu písomné uznanie dlhu, ale na matrike bol o tom zápis. Nie je pravda, že mu dlh uhradila.

8. Žalovaná zastúpená zástupcom na pojednávaní predniesla, že žalovanej nebola žalobcom daná pôžička, pričom nedošlo k odovzdaniu sumy, pričom pôžička je reálnou zmluvou. Ďalej poukázal na to, že uznané záväzky boli medzi žalobcom a žalovanou verejne urovnané. Uznanie dlhu sa malo týkať dvoch áut, kde na jednom bola konštatovaná totálna škoda. Pričom majiteľom áut nebola žalovaná, ale firma Q.. Ďalej žalovaná tvrdila, že predmetnú sumu žalobcovi uhradila v hotovosti.

9. Súd vykonal výsluch svedkyne N., ktorá vypovedala, že dňa 01.06.2018 prišla do bytu žalovanej, kde sa žalobkyňa a žalobca dohodli na tom, že ich dlh je urovnaný. Potom jej bola domov doručená listina o uznaní dlhu, ktorú roztrhala. Svoje čestné vyhlásenie predložené súdu myslela tak, že bola svedkom toho, že sa žalobca a žalovaná dohodli. V ten deň v byte žalovanej počuli, že žalobca a žalovaná sa dohodli. Nevidela, že by žalovaná odovzdala žalobcovi finančnú hotovosť. Myslela si, že vec je uzatvorená, keď roztrhali listiny o urovnaní.

10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v uznaní dlhu sa vyrovnal so žalovanou a držal jej ešte rok prístup do svojich skladov, ktoré sú jeho vlastníctvom, kde žalovaná mala uskladnené veci z firmy.

11. Žalobca predložil súdu potvrdenie z osvedčovacej knihy mesta Malacky zo dňa 17.10.2018, z ktorého mal súd preukázané, že žalobcovi bol overený podpis na listine, ktorú podpísal na Matričnom úrade

mesta Malacky z 23.11.2017, pod číslom, XXXX/XXXX, kde žalobca podpísal listinu uznanie dlhu vo výške 15.000€ do 31.12.2018 ako dlžník označená O. kde žalobca bol veriteľ za predaj auta.

12. Ďalej žalobca predložil súdu potvrdenia zo Slovenskej sporiteľne, že žalovaná mu poslala na účet dňa 03.01.2018 sumu 2500€ a dňa 04.01.2018 sumu 2500€.

13. Medzi stranami bolo nesporné, že došlo k úhrade sumy vo výške 5500 € žalobcovi žalovanou z titulu predmetnej dohody o uznaní dlhu. Spornou bola skutočnosť, či došlo k uhradeniu aj sumy 9500€, pričom žalovaná tvrdila, že predmetnú sumu žalobcovi uhradila v hotovosti.

14. Žalobca výzvou ( na č.l. 6) bez uvedenia datovania vyzval žalovanú na uhradenie sumy 9500€ z titulu dlhu splatného 31.12.2018. Žalovaná túto skutočnosť nenamietala, pričom žalobcovi zaslala odpoveď na výzvu zo dňa 23.01.2019 ( na č.l. 7), v ktorej poprela nárok žalobcu a poukázala na vyplatenie celej sumy žalobcovi.

15. Súd mal z uznania dlhu ( na č.l. 55 spisu) predloženého žalovanou preukázané, že strany sporu podpísali dňa 22.11.2017 písomné uznanie dlhu v ktorom je ako dlžníčka označená žalovaná a žalobca je označený ako veriteľ. Výška dlhu bola uvedená ako 15.000€ bez ďalšej špecifikácie. Dôvod vzniku bol uvedený nasledovne : „ predaj aut peugeot RCZ, ford focus, prenájom skladu, stodole, miesta na vrak auta peugeot RCZ, zároveň aktívna pomoc pri vypratávaní vecí v spomínaných nehnuteľnostiach do 30.06.2018, v prenájme je zahrnuté aj samotné vypratanie po 30.06.2018 na náklady majiteľa predmetných nehnuteľností.“ Splácanie dlhu bola stanovené na splátky v akejkoľvek výške, až do splatenia celkovej sumy pätnástisíc eur, najneskôr do 31.12.3018. V prípade, ak sa dlžník omešká s čo i len jednou splátkou, stáva sa splatným celý dlh.

16. Žalovaná predložila súdu listinné dôkazy preukazujúce skutočnosť, že držiteľom a následne vlastníkom motorového vozidla Peugeot RCZ bola spoločnosť Q. Predložila súdu potvrdenie poisťovne UNIQA a.s. ( na č.l. 68 spisu) zo dňa 19.09.2016 k vozidlu Peugeot K., v ktorom je ako držiteľ vozidla uvedená spoločnosť Q. Taktiež predložila súdu potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 01.07.2017, v ktorom je označená spoločnosť Q. ako držiteľ motorového vozidla Peugeot RCZ. Napokon predložila súdu faktúru spoločnosti France - tech, s.r.o. ( na č.l. 66) č. XXXXXXXXX, ktorá fakturovala sumu 13.000 € za ojazdené motorové vozidlo Peugeot RCZ spoločnosti Q., s.r.o. Dátum dodania bol 15.08.2017. Predmetná spoločnosť LeskStar, s.r.o. listom zo dňa 11.09.2017 ( na č.l. 71) podala poisťovni UNIQA výpoveď z poistenia motorového vozidla Peugeot RCZ z dôvodu jeho vyradenia z evidencie. Ďalej žalobkyňa predložila súdu dohodu o urovnaní zo dňa 01.12.2016 podľa ktorej mal vozidlo Peugeot, ktoré bolo majetkom spoločnosti Q. nadobudnúť po urovnaní od spoločnosti Q. žalobca.

17. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

19. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa , právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

22. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Žalobca sa v žalobe domáhal zaplatenia sumy 9500€ z titulu, že žalovanej dňa 23.11.2017 požičal sumu 15.000€ a z tejto sumy mu žalovaná nevrátila jej časť vo výške 9500€. V žalobe uvádzal, že o tejto pôžičke uzatvorili aj zmluvu o pôžičke, ktorá sa mu stratila, pričom podpisy mali byť overené

na matričnom úrade mesta Malacky. V prvom rade súd uvádza, že žalobca svoje tvrdenie, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o pôžičke žiadnym spôsobom nepreukázal a nepreukázal, že by sumu vo výške 15.000€ žalobkyni skutočne poskytol. Uznanie dlhu, ktoré strany sporu podpísali dňa 23.11.2017 ( na č.l. 55 spisu) ako právny dôvod uznania dlhu pôžičku neuvádza a teda tvrdenie žalobcu o poskytnutí pôžičky žalovanej mal súd za nepreukázané, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tejto skutočnosti zaťažovalo žalobcu. Žalovaná poprela tvrdenie žalobcu, že jej bola poskytnutá zo strany žalobcu pôžička, pričom žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne preukázania odovzdania peňazí žalovanej ako aj preukázania právneho dôvodu poskytnutia peňazí. Žalobca dôkazné bremeno ohľadne tvrdenej pôžičky neuniesol.

23. Následne žalobca až na súdnom pojednávaní ústne bez toho, aby písomne navrhol zmenu žaloby tvrdil, že išlo o určité vyrovnanie medzi stranami sporu v dôsledku ktorého žiada zaplatenie spornej sumy 9500€ na základe uznania dlhu. Tvrdil, že žalovaná mala v jeho priestoroch uskladnenú bižutériu a vrak auta. Urovnaním sa vyrovnali, keďže jej ešte rok držal prístup do jeho skladov, ktoré sú jeho vlastníctvom, keďže žalovaná tam mala uskladnené firemné veci. Súd po oboznámení sa s uznaním dlhu zo dňa 22.11.2017, ktoré súdu poskytla až žalovaná zistil, že dôvod vzniku dlhu je v predmetnom uznaní uvedení neurčito a to“ predaj auta peugeot RCZ, ford focus. Prenájom skladu, stodole, miesta na vrak auta peugeot RCZ, zároveň aktívna pomoc pri vypracovávaní vecí v spomínaných nehnuteľnostiach do 30.06.2018, v prenájme je zahrnuté aj samotné vypratanie po 30.06.2018 na náklady majiteľa predmetných nehnuteľností. „ Žalovaná poprela, že by sa ústne so žalobcom dohodli na urovnaní a vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobca sa rozhodol, že od nej požaduje 15.000€ za auto RCZ, ktoré však v tom čase bolo havarované, bola na ňom totálna škoda a keďže bola v časovej tiesni postupne mu zaplatila 15.000€. Z uvedeného vyjadrenia nie je možné dospieť k záveru ako to tvrdil žalobca, že by žalovaná dlh žalobcu uznala a nepoprela. Na pojednávaní uviedla, že uznanie dlhu podpísala deň po prevode firmy. Súd uvádza, že povinnosť žalovanej na poskytnutie peňažného plnenia nevyplýva ani z predloženej dohody o uznaní zo dňa 01.12.2016 ( na č.l. 73 spisu).

24. Súd preto uvádza, že uznanie dlhu je jednostranné vyhlásenie dlžníka adresované veriteľovi, ktorým dlžník vyhlasuje v písomnej forme, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Jednou z obligatórnych náležitostí uznania dlhu je vymedzenie dôvodu dlhu a teda určenie primárneho titulu, z ktorého vznikol dlh, resp. primárneho záväzku. Dôvod dlhu musí byť v uznaní vymedzený tak, aby bolo možné dôvod uznaného dlhu stanoviť určito a zrozumiteľne, pričom na takéto určenie dôvodu stačí aj odkaz napríklad na konkrétnu zmluvu, faktúru, z ktorého je dlh nepochybne určiteľný. Právnymi dôvodmi sú napríklad zmluva, škoda, bezdôvodné obohatenie, iná právna skutočnosť vyplývajúca zo zákona.

25. Ak dlžník uznáva viacero dlhov, musí nepochybne určiť, ktoré jednotlivé dlhy ( čo do dôvodu a výšky) uznáva a sľubuje zaplatiť. / Najvyšší súd ČR 32 Odo 376/2003/.

26. Súd preto ( aj s poukazom na horeuvedenú judikatúru) musí poukázať na to, že v uznaní dlhu zo dňa 22.11.2017 o ktoré žalobca opiera svoj nárok, je uvedených niekoľko rôznych dôvodov uznania dlhu, ako predaj auta, prenájom skladu, aktívna pomoc pri vypratávaní, pričom však tieto jednotlivé dôvody uznania nie sú špecifikované do výšky, pričom aj samotné vymedzenie jednotlivých dôvodov je neurčité. Ako predmet primárneho dlhu nie je uvedená dohoda o urovnaní ako tvrdil žalobca, ale viaceré neurčité nároky. Ďalej súd poukazuje na to, že predmetom uznania dlhu má byť napríklad predaj auta Peugeot RCZ, pričom medzi stranami bolo nesporné a aj zo žalovanou predložených listinných dôkazov (oznámenie o totálnej škode na č.l. 20 zo dňa 25.07.2017, faktúra č. XXXXXXXXX, potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu na č.l. 67, potvrdenie poisťovne na č.l. 68 spisu) preukázané, že predmetné motorové vozidlo patrilo spoločnosti Q. a teda nie žalovanej, ktorá sa mala zaviazať na zaplatenie sumy za predaj predmetného vozidla. Dokonca v dohode o urovnaní spísanej medzi konateľmi spoločnosti Q. dňa 01.12.2016 sa strany sporu dohodli v bode 2.2.1, že osobné motorové vozidlo Peugeot požaduje konateľ - žalobca prepísať na seba ako súkromnú osobu, pričom je zrejmé, že subjektom oprávneným na prepis mohol byť jedine oprávnený držiteľ vozidla a to spoločnosť Q.. a nie žalovaná. Tým, že právny úkon uznania dlhu za predaj motorového vozidla Peugeot RCZ v prejednávanej veci bol vykonaný bez ohľadu na hmotnoprávne predpisy ( uznanie dlhu nevykonal hmotnoprávny dlžník, teda spoločnosť Q., ale žalovaná a teda subjekt, ktorý nebol vlastníkom motorového vozidla), bol vykonaný v rozpore so zákonom, a teda sa na neho hľadí, ako keby nebol urobený. Tu treba poukázať aj na to, že samotný žalobca na pojednávaní uviedol, že veci, ktorého boli u neho uskladnené a mali byť predmetom dohody o urovnaní boli predmetom podnikania spoločnosti Q. a to predovšetkým šperky. Súd musí na neplatnosť

pre rozpor so zákonom podľa a teda na absolútnu neplatnosť uznania dlhu vždy prihliadať. / viď taktiež NS SR sp. zn. 4 Obo 45/2011/

27. Napokon súd musí poukázať na to, že v predmetnom uznaní dlhu bol uznaný dlh, ktorý v čase uznania ešte neexistoval, pričom uznanie dlhu neodkazuje na žiadny iný záväzkový vzťah medzi stranami a teda samotná dohoda o zaplatení sumy 15.000€ v splátkach mala vzniknúť až pri spísaní uznania a splatnosť nastala až nasledujúci deň po podpísaní uznania dlhu. Takéto uznanie dlhu do budúcnosti je neprípustné, keďže dlh už v čase spísania uznania dlhu musí existovať. Napríklad z právneho dôvodu uvedeného v uznaní dlhu a to „aktívna pomoc pri vypratávaní vecí v spomínaných nehnuteľnostiach do 30.06.2018 a vypratanie po 30.06.2018“ je zrejmé, že žalovanej má byť poskytnutá služba až v budúcnosti niekedy do 30.06.2018 a taktiež prenájom skladov mal podľa vyjadrenia samotného žalobcu uvedeného na pojednávaní trvať do konca roka 2018. / pozri uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.1.2013, sp. zn.

28. Z výpovede svedkyne N. možno vyvodiť, že táto v byte žalovanej počula iba to, že strany sa už vyrovnali a vec je uzatvorená. Následne obaja účastníci mali toto uznanie dlhu pred ňou roztrhať, pričom do jej bydliska prišli spoločne. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj to, že súdu bola iba žalovanou predložená kópia listiny o uznaní dlhu a žalovaný už nemal uznanie dlhu ani k dispozácii. Žiadna strana tvrdenie o roztrhaní listiny o uznaní dlhu nenamietala. Je teda zrejmé, že žalobca a žalovaná si svoje vzájomné práva a povinnosti urovnali taktiež formou ústneho urovnania sporných nárokov / / Samotný tvrdený pôvodný záväzok, t.j. právny dôvod uznania dlhu ( tvrdené usporiadanie, urovnanie vzťahov medzi žalobcom a žalovanou) nebol ani podľa tvrdenia žalobcu dohodnutý v písomnej forme, a teda mohol byť urovnaný aj ústnou formou.

29. Súd vzhľadom na absolútnu neplatnosť písomného uznania dlhu zo dňa 22.11.2017 pre jeho rozpor so zákonom s poukazom na , (uznanie budúceho dlhu, uznanie subjektu, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti) ako aj pre jeho neurčitosť s poukazom na , dospel k záveru, že žalobca súdu nepreukázal ani právny dôvod na uhradenie sumy 9500€ z dôvodu tvrdeného urovnania prezentovaného na súdnom pojednávaní, ktoré predmetom mal byť predaj motorových vozidiel, uskladnenie vecí a pomoc pri vypratávaní uskladnených vecí. Žalovaná sa v konaní úspešne bránila a preukázala, že ako fyzická osoba nebola vlastníkom vozila, ktoré malo byť predmetom uznania dlhu.

30. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie ohľadne poskytnutia pôžičky žalovanej a neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadne tvrdeného nároku na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu urovnania so žalovanou a uznania dlhu, pričom žalovaná jeho tvrdenia poprela, súd žalobu zamietol.

31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa . Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a teda žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná. Súd preto súd zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania žalovanej v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).