Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/161/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ponton City a.s., IČO: 44 802 625, so sídlom Horárska 12, 821 09 Bratislava, zastúpený advokátskym spoločenstvom: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., IČO: 36 862 657, so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Richard Guniš, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 05 Bratislava, za účasti: VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, IČO: 00 156 752, so sídlom Karloveská 2, P.O.BOX 45, 842 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného číslo spisu: 6733-9000/2020 zo dňa 02.06.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 01.07.2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 01.07.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 02.07.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 6733-9000/2020 zo dňa 02.06.2020, ktorým Rada žalovaného vo veci odvolania záujemcu - žalobcu (navrhovateľa) proti rozhodnutiu žalovaného č. 5248-6000/2020 zo dňa 07.04.2020 vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa smerujúcich proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Služby na zabezpečenie verejnej vodnej dopravy po Dunaji motorovou kompou medzi prístavmi Vojka nad Dunajom a Kyselica“, vyhlásenej obstarávateľom - VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK (kontrolovaný, ďalší účastník konania v konaní pred správnym súdom) v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2019/S 118-290664 zo dňa 21.06.2019 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 125/2019 zo dňa 24.06.2019 pod značkou 14873-MSS, rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie žalovaného č. 5248-6000/2020-OD zo dňa 07.04.2020 potvrdila podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že ak bude obstarávateľ pokračovať vo verejnom obstarávaní, resp. ak verejné obstarávanie ukončí uzavretím zmluvy s úspešným uchádzačom pred právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v tejto právnej veci vo veci samej, príde v prípade následného úspechu žalobcu v tomto konaní na základe žalobcom namietaných porušení o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov k vážnemu nenapraviteľnému následku, závažnej ujme, značnej hospodárskej škode a finančnej škode. Vo vzťahu k vážnemu nenapraviteľnému následku uviedol, že ak sa Krajský súd v Bratislave stotožní s argumentáciou žalobcu a tejto správnej žalobe vyhovie, rozhodnutie bude bez priznania odkladného účinku tejto správnej žalobe vydané až v čase, keď bude s najväčšou pravdepodobnosťou

dochádzať k plneniu zo zmluvy, ktorá bude výsledkom verejného obstarávania. To znamená, že ak bude obstarávateľ pokračovať vo verejnom obstarávaní, resp. ukončí verejné obstarávanie aj na základe druhostupňového rozhodnutia, príde v prípade úspechu žalobcu v prejednávanej právnej veci k nezvratnému následku, nakoľko ak by aj bol žalovaný na základe právoplatného rozsudku vydaného v prejednávanej právnej veci vo veci samej povinný opätovne o odvolaní, resp. o námietkach rozhodnúť, toto nové rozhodnutie žalovaného by bolo vydané podľa Jednalo by sa teda o rozhodnutie, v ktorom by žalovaný uviedol taxatívny výpočet ustanovení , ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. To znamená, že v prípade nepriznania odkladného účinku tejto správnej žalobe obstarávateľ v ďalšom procese verejného obstarávania, resp. po ukončení verejného obstarávania nebude môcť vykonať nápravu prípadného porušenia Následne žalobca argumentoval tým, že v takom prípade by formálne síce dosiahol spravodlivosť, avšak reálne bude verejné obstarávanie poznačené žalobcom namietanou nezákonnosťou, a súčasne bude žalobcovi znemožnené získať zákazku, ktorá je predmetom verejného obstarávania, nakoľko s ohľadom na namietaný rozpor súťažných podkladov k verejnému obstarávaniu so sa žalobca z dôvodov uvedených v námietkach, odvolaní a v tejto správnej žalobe verejného obstarávania nezúčastní. Naviac by bola zmluva uzavretá na podklade druhostupňového rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, o ktorých zákonnosti možno mať vzhľadom na argumentáciu žalobcu uvedenú v tejto správnej žalobe vážne pochybnosti. Ďalej žalobca uviedol, že špecifikom verejného obstarávania je hlavne to, že smeruje nielen k uzavretiu zmluvy s úspešným uchádzačom, ale aj k zániku aktuálne platnej a účinnej Zmluvy č. , čo znamená, že ak bude obstarávateľ pokračovať vo verejnom obstarávaní a uzavrie zmluvu s úspešným uchádzačom na základe nezákonne vykonaného verejného obstarávania, čo bude podľa žalobcu potvrdené v tomto konaní, vznikne žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, a rovnako aj finančná škoda. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že túto argumentáciu žalobcu je potrebné previazať aj na dĺžku trvania Zmluvy č. v znení Dodatku (180 mesiacov) a na škodu, ktorá môže vzniknúť, a to s poukazom na cenu plnenia vykonávaného na základe Zmluvy č. v znení Dodatku a náklady žalobcu spojené s týmto plnením. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalobca za týchto okolností prišiel o plnenie vykonávané na základe Zmluvy č. v znení Dodatku na základe nezákonne vykonaného verejného obstarávania, ujma a škoda, ktorá žalobcovi vznikne, bude s ohľadom na informácie uvedené v Zázname z PHZ počítaná v miliónoch EUR. Žalobca je naviac presvedčený, že ak nastane uvedený stav, v prípade vyhovujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v tomto konaní by mohlo dôjsť k vzniku škody aj vo vzťahu k obstarávateľovi z dôvodu prípadného nezákonného ukončenia Zmluvy č. , a prípadne aj na strane žalovaného z dôvodu vydania nezákonného druhostupňového rozhodnutia, resp. aj prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: zo dňa 18.07.2018, a na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: zo dňa 06.05.2019, a teda na obdobné prípady ako je jeho a v ktorých bolo návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovené. Vo vzťahu k verejnému záujmu žalobca tvrdil, že priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe nie je v jeho rozpore, nakoľko to, či bude služby, ktoré sú predmetom verejného obstarávania, obstarávateľovi poskytovať žalobca na základe Zmluvy č. v znení Dodatku alebo iný subjekt ako úspešný uchádzač, ktorý uzavrie zmluvu s obstarávateľom ako výsledok verejného obstarávania, je z pohľadu verejného záujmu irelevantné, t.j. zabezpečenie poskytovania dotknutých služieb bude pre obstarávateľa, resp. pre verejnosť zabezpečené v oboch prípadoch. V ďalšom stupni však v tejto veci prevažuje verejný záujem na priznaní odkladného účinku tejto správnej žalobe, nakoľko obstarávateľ pri Verejnom obstarávaní nakladá s verejnými zdrojmi, pričom je nepochybne vo verejnom záujme, aby tieto boli vynakladané v súlade so žalobca zastával názor, že ak Krajský súd v Bratislave tejto správnej žalobe neprizná odkladný účinok, bude obstarávateľ pokračovať vo verejnom obstarávaní bez žalobcu a ukončí verejné obstarávanie, ktoré je v zmysle argumentácie žalobcu poznačené porušením To znamená, že nepriznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe sa vytvorí priestor na ukončenie Zmluvy č. v znení Dodatku, čo je v rozpore s verejným záujmom, pretože ak túto nahradí zmluva uzatvorená s úspešným uchádzačom ako výsledok verejného obstarávania a Krajský súd v Bratislave následne vyhovie tejto správnej žalobe, platnú a účinnú Zmluvu č. v znení Dodatku nahradí zmluva, ktorá vzíde z verejného obstarávania, ktoré bude poznačené minimálne žalobcom namietanými porušeniami Ďalej žalobca uviedol, že nemožno opomenúť ani to, že takáto situácia by mala intenzívny dopad nielen na právnu istotu žalobcu, ale aj na právnu istotu v právnych vzťahoch s obstarávateľom, do ktorých vstupujú a/ alebo majú záujem vstúpiť záujemcovia o účasť vo verejnom obstarávaní. Na základe vyššie uvedených

dôvodov mal žalobca za to, že okamžitým výkonom druhostupňového rozhodnutia by hrozila značná ujma, hospodárska škoda a finančná škoda, čo podľa jeho názoru preukázal a osvedčil relevantnými tvrdeniami a dôkazmi. Žalobca mal taktiež za to, že preukázal, že uvedená hrozba je reálna a možné dopady (ujmy a škody) nie sú nepatrné. Súčasne mal žalobca za to, že preukázal aj to, že v zmysle vyššie uvedeného hrozí aj nezvratný stav, t.j. nenapraviteľný následok a že priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe nie je s ohľadom na vyššie uvedené ani v rozpore s verejným záujmom, resp. je vo verejnom záujme. Tvrdil, že odkladný účinok správnej žaloby zabezpečí efektívnu ochranu zo strany Krajského súdu v Bratislave a splní svoj účel tak, aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale aj materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 07.08.2020, osobne podaným Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.08.2020. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že argumentácia žalobcu v tejto súvislosti je totožná s argumentáciou žalobcu v žalobe zo dňa 17.02.2020, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného č. 16544-9000/2019 zo dňa 15. 1. 2020 a žiada o priznanie odkladného účinku tejto žalobe. Predmetnou argumentáciou sa Krajský súd v Bratislave zaoberal a uznesením č. k. -209 zo dňa 29.07.2020 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe zamietol, keďže konštatoval, že vo veci žalobca nepreukázal splnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. . Žalovaný mal za to, že nie sú splnené predpoklady na priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe podľa a preto navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

4. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadrili i ďalší účastník konania, a to v rámci vyjadrenia k podanej správnej žalobe žalobcu. Zastávajúc názor, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku žaloby v zmysle ust. , žiadal, aby správny súd správnej žalobe odkladný účinok nepriznal. Ďalší účastník konania mal za to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe, keďže žalobca v rámci žaloby nepreukázal, že by mu okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného hrozila závažná ujma, hospodárska či iná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný (nezvratný) následok.

5. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

7. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým

tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. ani podľa ust. .

10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou vážneho nenapraviteľného následku, hrozbou závažnej ujmy, hrozbou značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Hrozbu takýchto následkov videl v tom, že ak by obstarávateľ - kontrolovaný pokračoval vo verejnom obstarávaní, resp. že ak dôjde k ukončeniu verejného obstarávania uzavretím zmluvy s úspešným uchádzačom pred právoplatným rozhodnutím v tomto konaní o žalobe. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu a vyjadrením ďalšieho účastníka konania (kontrolovaného, obstarávateľa), nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi vážny nenapraviteľný následok, závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda tunajšiemu súdu nepredložil. Subjektívne presvedčenie žalobcu o jeho nároku na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe a o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného, opierajúce sa o žalobcovu prejudikciu rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, nemôže byť dôvodom pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. v ustanovení zakotvuje možnosť, a nie povinnosť, správneho súdu uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a to za splnenia podmienok stanovených pod písm. a) prípadne b) daného ustanovenia. Rozhodnutie o tejto otázke, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu.

11. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie

tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Podľa tunajšieho súdu žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o hrozbe možných následkov neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.

13. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku vážneho nenapraviteľného následku, závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Všeobecne koncipované a dôkazmi nepodopreté tvrdenia nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku žaloby vyhovel. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

14. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd pre úplnosť dopĺňa nasledovné: Hoci neobsahuje legálnu definíciu hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v , pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov, však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by osvedčovali dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd vo všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu značnej hospodárskej škody a finančnej škody na jeho strane, ktorú žalobca ani len rámcovo nevymedzil.

15. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

16. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .