Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/57/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členiek senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu J.. W. A., bytom B. XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Slovenská 40, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO , zo dňa 27.12.2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný - Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov preskúmavaným rozhodnutím č. KaPO , zo dňa 27.12.2017 ako príslušný správny orgán podľa , o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na ustanovenie o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci.

2. Predmetom administratívneho konania označeného v bode 1) odôvodnenia tohto rozsudku bolo rozhodovanie o poskytnutí právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1566485/2016 zo dňa 28.09.2016 vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. .

3. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia odcitoval ustanovenie , , , a o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku žiadateľ predložil fotokópiu rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1566485/2016 zo dňa 28.09.2016, správnej žaloby zo dňa 23.10.2016 o neplatnosť rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1566485/2016 zo dňa 28.09.2016, poštového podacieho lístka zo dňa 16.11.2016, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 04.10.2017.

4. Žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 27.12.2017 o nepriznaní nároku žalobcovi na poskytovanie právnej pomoci obsahuje aj nasledovné odôvodnenie: „Z uvedeného vyplýva, že hodnota sporu, s ktorým sa žiadateľ na centrum obrátil, je vo výške 67, 85 Eur ako suma dane z nehnuteľnosti na rok 2015 vyrubenej rozhodnutím Obce Studenec č. 197/2015

zo dňa 17.06.2016, proti ktorému sa žiadateľ odvolal, a ktoré Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán potvrdilo. Hodnota sporu tak neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z. z, t.j. sumu 435 Eur, a preto má centrum za to, že podmienka hodnoty sporu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia nie je splnená.“

5. Žalovaný - Centrum právnej pomoci vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.12.2017 ďalej uviedol, že v minulosti v obdobných právnych veciach priznával nárok na poskytovanie právnej pomoci, ale pristúpil k zmene svojej rozhodovacej praxe po oboznámení sa s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 29.11.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -25 zo dňa 27.10.2015. Týmto rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Hlohovec, ktorá v obdobnej právnej veci, a to vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 Eur, nepriznáva žiadateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu. 6. Žalovaný v závere uviedol, že žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, a to podmienku uvedenú v ustanovení Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o návrhu na poskytnutie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa žalovaný s ohľadom na vyššie uvedené splnením ďalších podmienok nezaoberal.

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. Žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v , , , , . Tvrdil, že splnil všetky zákonné podmienky pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Uviedol, že hodnotu sporu vzhľadom na skutočnosť, že ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nie je možné vyčísliť v peniazoch, a preto splnil aj podmienku uvedenú v pre priznanie pre poskytnutie právnej pomoci.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.09.2018 k obsahu argumentácie uvedenej v súdnej žalobe uviedol: „Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a žalovaný v plnom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. K samotnému obsahu správnej žaloby žalovaný uvádza, že žalobca sa obmedzil len na konštatovanie, že rozhodnutie je zmätočné, nepreskúmateľné, šikanózne, účelové a svojvoľné, ale neuviedol jasné a konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné v zmysle Žalovaný má za to, že aj napriek skutočnosti, že žalobcovi bol v minulosti priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v obdobných prípadoch, po oboznámení sa s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.11.2016, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -25 zo dňa 27.10.2015, žalovaný pristúpil k zmene svojej rozhodovacej praxe, na čo žalovaný poukázal aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ako správny orgán je povinný rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný po oboznámení sa s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prehodnotil svoj postoj k poskytovaniu právnej pomoci vo veciach, v ktorých síce ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, avšak jedná sa o rozhodnutia, ktorých predmetom je zaplatenie presne určenej sumy (napr. dane za konkrétny rok), nie dávky opakujúcej sa do budúcna s neurčitou dĺžkou trvania (napr. dôchodku). V prípade žalobcom napadnutého rozhodnutia je hodnota sporu daná pevnou sumou, a to výškou vyrubenej dane z nehnuteľností na rok 2015, čiže hodnotu sporu je možné vyčísliť v peniazoch. V spojitosti so splnením zákonných podmienok na poskytovanie právnej pomoci žalovaný uvádza, že vo veci, s ktorou sa na neho žalobca obrátil, nebola splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. S odkazom na odôvodnenie napádaného rozhodnutia žalovaného a z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca na centrum obrátil, predstavuje sumu 67,85 Eur ako daň z nehnuteľností vyrubenú rozhodnutím Obce Studenec, ktoré napadol žalobca odvolaním a o ktorom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo tak, že rozhodnutie obce potvrdilo, teda hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády Slovenskej republiky č. , t. j. sumu 435 Eur, a preto má centrum za to, že podmienka hodnoty sporu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia nie je splnená. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -25 zo dňa 27.10.2015, s ktorým sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 29.11.2016 vyplýva že krajský súd

týmto rozsudkom potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelárie Hlohovec, ktorá v obdobnej právnej veci, a to vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 Eur, nepriznala žiadateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu. Žalovaný k vyhodnoteniu nesplnenia podmienky, že vec, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného, neprevyšuje svojou hodnotou výšku minimálnej mzdy dodáva aj úvahu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19. mája 2015: „Úlohou Centra je filtrovať šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy svojich žiadateľov, čím odbremeňuje činnosť súdov. Zároveň však týmto Centrum určitým spôsobom aj chráni žiadateľov pred podávaním neúspešných žalôb, či pokračovaní v neúspešnom súdnom konaní (...).“ Hodnota právnej služby, ktorú by v danom prípade uhradil štát ustanovenému advokátovi po priznaní právnej pomoci, je v danom prípade niekoľkokrát vyššia než suma, ktorá mala byť žalobcovi „nezákonne vyrubená“. K tomu viď vyhláška MSSR č. tretia hlava plus advokátovi patrí režijný paušál za každý úkon právnej služby. Z uvedeného vyplýva, že je to najmenej 130 Eur. Efektívnosť štátom vynaložených peňažných prostriedkov je teda minimálna, pričom dávame súdu do pozornosti, že žalobca sa obracia na žalovaného s obdobnými prípadmi opakovane viackrát ročne už niekoľko rokov po sebe, pričom je úspešnosť jeho sporov minimálna. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. “

9. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa () preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v právnych medziach žaloby ( ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

10. Žiadosťou zo dňa 18.12.2017 žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1566485/2016 zo dňa 28.09.2016 vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. . Týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Obce Studenec č. 197/2015 zo dňa 17.06.2016, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľnosti za rok 2015 vo výške 67,85 Eur.

11. Podľa ust. sa tento zákon vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len ""), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte a e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa ust. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

13. Podľa ust. podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.

14. Podľa ust. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa a tým nie je dotknuté. Ustanovenie sa použije primerane.

15. Podľa ust. príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

16. Správny súd v danej veci predovšetkým na základe aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR k danej právnej problematike uvádza, že hodnotenie podmienky pís. c/ týkajúcej sa hodnoty sporu pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci na základe žiadosti žalobcu je zákonným postupom a relevantným právnym hľadiskom. . Žalovaný správny orgán - Centrum právnej pomoci pri skúmaní, či žalobca ako fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti teda aplikoval správne aj ustanovenie

17. Žalovaný správny orgán - Centrum právnej pomoci na základe správneho vyhodnotenia danej podmienky pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci dospel k záveru, že kritérium hodnoty sporu sa týka aj posudzovanej veci žalobcu. V uvedenom konaní išlo totiž o preskúmanie rozhodnutia finančného správneho orgánu, ktorého predmetom je aj podľa názoru správneho súdu taký predmet administratívneho konania, ktorý je možné vyčísliť a posúdiť v peniazoch. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konajúc o žiadosti žalobcu na poskytnutie právnej pomoci preto správne posúdil danú vec, riadiac sa pritom aj predchádzajúcou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (Rozsudok NS SR č.k. z 29.11.2016), potvrdenou aj judikatúrou súčasnou (bod 19. Odôvodnenia tohto rozsudku).

18. Správny súd vychádzal tiež z obsahu spisu, ktorý je vedený na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , z ktorého vyplynulo, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia a postupu finančného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím Obce Studenec o vyrubení dane z nehnuteľností žalobcovi za rok 2015. Výšku vyrubenej dane podľa správneho súdu je možné považovať za hodnotu sporu.

19. Správny súd v závere tohto rozhodnutia považuje za nevyhnutné poukázať na adekvátnu judikatúru Najvyššieho súdu SR k predmetnej problematike, obsiahnutú v rozsudku č.k. zo dňa 26.06.2019, v ktorom kasačný súd argumentoval nasledovne: „je povinnosťou žalovaného pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytovanie právnej pomoci skúmať splnenie podmienok podľa Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c/ uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „Spor" . Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona podľa a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc" podľa je vo všeobecnosti pod pojmom „spor" možné rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania. ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Pojem „spor" preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. To platí primerane aj vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu". V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napr. konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného je potom aj prípady v rámci správneho súdnictva (o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci, potrebné posudzovať tak, či spĺňajú podmienky stanovené v , a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm. c/, t. j. hodnoty sporu. Samozrejme za predpokladu, že sa hodnota sporu v rámci správneho súdnictva dá vyčísliť v peniazoch. Prípad žalobcu patrí práve do tejto skupiny sporov, keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými mu bola vyrubená daň z nehnuteľnosti v presne stanovenej výške. Iným prípadom v rámci správneho súdnictva, v ktorom by hodnotu sporu nebolo možné vyčísliť v peniazoch, sú napríklad konania podľa štvrtej časti , t. j. konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a i. " Predmetný rozsudok priamo poukazuje na obdobný prípad, kedy žalobcovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky.

20. Žalobca sa v správnej žalobe domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného nielen z dôvodu uvedeného v ustanovení (nesprávne právne posúdenie veci), ale aj z dôvodov uvedených v ustanovení , , , . Tieto zákonné dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného však skutkovo ani právne nezdôvodnil, a preto sa nimi správny súd nemohol zaoberať.

21. Z hore uvedených dôvodov správny súd žalobu zamietol podľa .

22. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( a nasl. ), ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.