Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcov: 1/ B. T., bytom T. XX, 2/ B. T., bytom T. XX , proti žalovanej: G. A., bytom T. XXX, zastúpená JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. -496 zo dňa 27.11.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom povinným spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalobcom v prvom a druhom rade uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania podľa pomeru úspechu žalovanej vo veci, ktorý činí 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o podaní žalobcu v 1. rade, ktorý doručil pôvodne Správe katastra Bardejov, ktorým žiadal určiť hranice medzi pozemkami. Správny orgán vec na ďalšie konanie postúpil prvoinštančnému Okresnému súdu Bardejov dňa 22.01.2003.

3. Na výzvu súdu ešte podľa žalobca svoj návrh pôvodne adresovaný Správe katastra Bardejov doplnil o žalobkyňu v 2. rade a ďalej uviedol, že uplatnený nárok si uplatňuje voči žalovanej s tým, že žiadal určiť vlastnícke právo k vymedzenej ploche pozemku určeného katastrálnym odborom v Bardejove v rozhodnutí H7/1999 z 22.01.2001, podľa doloženého variantu C v dolnej časti parcely KN XX pri poľnej ceste o šírku 3,4 m a v hornej časti parcely KN XX pri poľnej ceste o šírke 2,3 m prepojením po celej dĺžke od potoka po poľnú cestu tak ako to uvádza variant C, znázorňujúci bodmi AB, pre žalobcov v 1. a 2. rade. Uplatnil si trovy konania.

4. V priebehu konania žalobca zmenil uplatnený nárok a žiadal určiť, že vlastnícke právo k parcele č. XX/ X o výmere XX m2, parcele č. XX/X o výmere XX m2 a k parcele č. XX/X o výmere XX m2 a parcele XX/X o výmere XX m2 patrí žalobcom na základe geometrického plánu č. 20 z roku 2007. Žiadali zároveň, aby žalovaná bola povinná vydať žalobcom parcelu č. XX/X, XX/X, XX/X a XX/X. Uplatnili si trovy konania.

5. Prvoinštančný súd už raz vo veci rozhodol rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. -243 a žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie žalobcami a rozsudok

bol odvolacím Krajským súdom v Prešove uznesením č.k. -292 zo dňa 17.10.2013 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvoinštančný súd vo veci v zmysle pokynov odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a zistil, že žalobcovia sú vlastníkmi parciel v k. ú. T., a to parcely CKN XX o výmere XXX m2, CKM XX o výmere XXX m2 a CKN XX o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XX.

6. Žalovaná je vlastníčkou parciel zapísaných na LV XX v k. ú. T., a to parcely CKN XX o výmere XXX m2 a CKN XX o výmere XXX m2.

7. Všetky parcely vznikli delením pôvodnej parcely mpč. XX. Parcela CKN XX a XX zodpovedá pôvodnej časti parcely mpč. XX označovanej pod mpč. XX/X a parcelám CKN XX, XX a XX zodpovedá ďalší diel parcely mpč. XX parcela mpč. XX/X. Žalovaná sa stala vlastníčkou parciel CKN XX a XX na základe darovacej zmluvy R1556/89, ktoré získala od svojho otca, ktorých v roku 1985 kúpil od pôvodného vlastníka G.. C. M..

8. Súd zistil, že medzi mpč. XX/X a XX/X tvorí v prírode hranicu plot, ktorý tam stál už v roku 1985 a odvtedy nebol porušený.

9. Prvoinštančný súd zistil, že prvé meranie hraníc medzi súčasnými parcelami CKN XX a XX a CKN XX, XX a XX bolo realizované už v roku 1935 znalcom, B.. L., ktorý vo veci vypracoval geometrický plán. Následne v roku 1958 B.. N. vytvoril pozemno-knižné parcely mpč. XX/X, XX/X, XX/X a XX/ X, pričom následne už v roku 1966 znalec, B.. G. vypracoval znalecký posudok, kde bola určená vlastnícka hranica vtedy účastníkov konania s následnou realizáciou výkonu rozhodnutia, pričom právni predchodcovia žalobcov boli zaviazaní vydať právnej predchodkyni žalovanej presne vyčlenenú parcelu zameranú v geometrickom pláne B.. G.. Rozsudok bol vydaný Okresným súdom v Bardejove pod č. k. -67 a bol potvrdený odvolacím Krajským súdom v Prešove rozsudkom č.k. -75 zo dňa 06.03.1968. Keďže k vydaniu nehnuteľnosti nedošlo, realizoval sa výkon rozhodnutia pod sp. zn. a v rámci tohto výkonu rozhodnutia už v tom čase právnemu nástupcovi pôvodnej žalobkyne G.. M. bola vydaná nehnuteľnosť tak, že bola realizovaná stavba plota medzi pozemkami tak, aby nehnuteľnosť, ktorú právny predchodca žalovanej žiadal vydať bola aj reálne v prírode právnej predchodkyni žalovanej odovzdaná.

10. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. na základe znaleckého posudku (pre upresnenie odvolací súd udáva, že išlo o konanie ) C. I. č. 8/93. Znalec poukázal na to, že v roku 1958, kedy parcelu mpč. XX delil znalec N., nedošlo k vzatiu do úvahy skutočnej výmery tejto pôvodnej parcely, čo malo za následok spory vo výmere jednotlivých pozemkov a tým aj hraníc medzi pozemkami. Znalec C. I. potvrdil, že výkon rozhodnutia bol vedený v roku 1975 postavením plota z pletiva na železných stĺpikoch, tento, od tej doby nebol z hranice pozemkov odstránený ani menený. Preto žaloba o určenie hranice medzi nehnuteľnosťami zapísanými na LV XX a LV XX podľa vyznačenej hranice v bodoch AB na kópii z pozemkovej mapy žalobcami (totožnými ako v tomto konaní) bola zamietnutá.

11. V prejednávanej veci prvoinštančný súd opäť pribral do konania znalca, a to B.. R., ktorý v znaleckom posudku č. 31/2010 určil, že vlastnícka hranica medzi parcelami CKN XX, XX a XX zapísanými na LV č. XX v k. ú. T. vo vlastníctve žalobcov a parcelami CKN XX a XX zapísanými na LV XX v k. ú. T. vo vlastníctve žalovanej prechádza lomovými bodmi A a B a je v súlade so zákresom súčasnej platnej mape katastra nehnuteľností.

12. Prvoinštančný súd aplikoval v danom prípade vzhľadom na predmet konania ust. a a , . Vychádzal aj z ust. , 67, 67 c) ods. 5, a , o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.

13. Prvoinštančný súd zamietol žalobu, a to vo vzťahu k výroku o určenie, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, a to parcely č. XX/X, XX/X, XX/X a XX/X. Vlastnícke právo žalobcov sa nepreukázalo. Dlhodobý užívací stav naznačených parciel je totožný s hranicou a so zápisom v katastri nehnuteľností a nie je žiadny dôvod na zmenu v akomkoľvek rozsahu. Žalobcovia nie sú vlastníkmi uvedených parciel a nie je možné im tieto parcely vydať.

14. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je vo vzťahu k druhému uplatnenému výroku na vydanie nehnuteľností, resp. odovzdanie nehnuteľností len žalobou, ktorou sa predbežne rieši základ druhého uplatňovaného nároku. Žalobcovia nepreukázali vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva naliehavý právny záujem, a preto prvoinštančný súd žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol.

15. Prvoinštančný súd poukázal na doposiaľ evidované a vedené konania právnych predchodcov žalobcov voči právnej predchodkyni žalovanej a žalobcov voči žalovanej (OS Bardejov, sp. zn. a ), kde bola právoplatne určená vlastnícka hranica medzi parcelami vo vlastníctve žalobcov CKN XX, XX, XX a žalovanej CKN XX a XX, čím je súd viazaný a nemôže rozhodnúť v rozpore s týmito už vydanými rozhodnutiami. Obdobne, celú situáciu v prírode potvrdil aj B.. R. vo svojom znaleckom posudku.

16. Zapísané údaje v katastri nehnuteľnosti tak ako sú na aktuálnych listoch vlastníctva sú v súlade s právnym stavom vytvoreným už aj predchádzajúcimi rozhodnutiami súdov o určenie hranice medzi spornými pozemkami. Aktuálne žalobcovia nepreukázali, že predmet konania im vlastnícky patrí, a preto nemôžu úspešne žiadať odovzdať žalovanej časti parciel patriacej žalovanej, ktoré vlastnícky žalobcom nepatria a nesvedčí im ani vlastnícke a ani iné právo odôvodňujúce vyhoveniu tejto časti uplatneného nároku.

17. Prvoinštančný súd predchádzajúce konania o uplatnených nárokoch žalobcov nepovažoval za konania, ktoré by tvorili prekážku rozsúdenej veci vzhľadom na skutkové tvrdenia a uplatnené nároky, ktoré vo vzťahu k prejednávanej veci boli odlišné.

18. Prvoinštančný súd vo vzťahu k námietkam žalobcu v 1. rade uviedol, že pre účely znaleckého posudku nie je potrebné, aby znalec pozemky meral na mieste samom za prítomnosti a súčinnosti účastníkov. Prvoinštančný súd nezistil žiadne zmeny, ktoré by odôvodňovali vyhotovenie nového geometrického plánu. Znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku neporušil svoje povinnosti a keďže neboli zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce zmenu predchádzajúceho už rozhodnutého stavu, nebolo možné založený aktuálny právny stav bez ďalšieho meniť. Úlohou znalca bolo zistiť, či hranica v prejednávanej veci prebieha v súlade so zapísaným stavom pre účely rozhodnutia o uplatnenom nároku žalobcov. Prvoinštančný súd žiadne zmeny nezistil, všetky doposiaľ vykonané znalecké merania boli vykonané v súlade so zákonom, poukázal aj na závery znaleckého posudku C. I. v konaní , kde bolo podrobne vysvetlené, prečo žalobcovia majú menšiu výmeru svojich pozemkov. Tieto závery C. I. potvrdil aj znalec B.. R. v znaleckom posudku nariadenom v tomto konaní. Prvoinštančný súd nemohol akceptovať závery znaleckého posudku, ktorý vyhotovil R. E. a úradne overil B.. W., ani variant C G. M., ktoré nerešpektovali geometrický základ daný skoršími technickými podkladmi.

19. Prvoinštančný súd nemohol akceptovať ani rozhodnutie Okresného úradu v Bardejove, katastrálny odbor č. H7/99 zo dňa 22.01.2001, pretože k tomuto rozhodnutiu nebola vytvorená žiadna právna listina, ktorá by mala za následok zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti oproti súčasnému stavu. Prvoinštančný súd zmenu stavu hraníc nezistil ani na ohliadke, ktorú v prejednávanej veci vykonal ako dôkaz. Nezistil pri vykonaní ohliadky ani potrebu vyhotoviť nový geometrický plán. Zamietol ďalšie návrhy na dokazovanie, pretože všetky ďalšie dôkazy by boli vzhľadom na nezmenený skutkový stav zbytočné a neúčelné.

20. Prvoinštančný súd sa zaoberal aj rozhodnutím Okresného úradu v Bardejove katastrálny odbor zo dňa 22.01.2001 pod číslom H7/99, ktoré bolo základom pre vytvorenie geometrického plánu R. E. a rozhodnutia v prejednávanej veci a zistil, že toto rozhodnutie bolo Krajským súdom v Prešove v konaní -46 zo dňa 31.03.2015 zrušené. O dovolaní žalobcu v 1. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. rozhodol tak, že konanie zastavil.

21. Už aj s poukazom na uvedené považoval prvoinštančný súd nárok žalobcov za nedôvodný, a preto žalobu zamietol.

22. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s ust. . Žalobcovia v 1. a 2. rade boli v tomto konaní neúspešní, a preto im súd uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania podľa pomeru úspechu žalovanej vo veci, ktorý činí 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

23. Prvoinštančný súd o návrhu žalovanej na zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Bardejov katastrálny odbor H7/99 zo dňa 22.01.2001 nerozhodoval, pretože tak, ako to bolo uvedené už v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, nejde o návrh na začatie konania na zrušenie administratívneho rozhodnutia. Naviac poukázal na to, že o zrušení bolo rozhodnuté v konaní pred Krajským súdom v Prešove rozsudkom č. k. -46 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

24. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 1. rade. Žalobca v 1. rade namietal, že znalec v prejednávanej veci nemeral hranicu pozemkov na mieste samom spôsobom, aký presne označil v odvolaní a ktorý namietal v priebehu prvoinštančného konania. Namietal znalecký posudok vypracovaný v prejednávanej veci znalcom B.. R. a uviedol, že v priebehu konania jeho kontrolné znalecké dokazovanie inými znalcami bolo zamietnuté. Namietal postup prvoinštančného súdu, keď sudca sa bránil zisteniu spornosti hraníc. Uviedol, že v prejednávanej veci skúmanie existencie plota nebolo predmetom konania, ale išlo o predmet konania o vydanie časti pozemku žalovanej. Žalobca v 1. rade zrekapituloval proces prvoinštančného súdu a rozsudok prvoinštančného súdu, ktorý bol skoršie vo veci vydaný a zrušený a hodnotil znalecké dokazovanie znalcom B.. R., s ktorou činnosťou a závermi nesúhlasil. Žalobca v 1. rade žiadal vo veci rozhodnúť podľa geometrického plánu pána E.. 20 z roku 2007. Žalobca ďalej zrekapituloval postup prvoinštančného súdu po zrušení veci odvolacím súdom, kde sa nestotožnil s obsahom výpovede znalca B.. R. a poukázal na to, že na postup sudcu u predsedníčky Okresného súdu Bardejov podal sťažnosti. Namietal priebeh dokazovania a vyhodnotenie dôkazov súdom.

25. Žalobca v odvolaní podľa jednotlivých odsekov porovnal pôvodný prvoinštančný rozsudok, ktorý bol odvolacím súdom zrušený a nový prvoinštančný rozsudok. Uviedol, že dôkazmi preukázal dôvodnosť žaloby, pretože znalec B.. R. podal vo veci nepravdivý znalecký posudok. Plot, ktorý je medzi pozemkami žalobcov a žalovanej nie je plotom, ktorý tvorí hranicu týchto pozemkov, pretože k meraniu hranice malo dôjsť iným spôsobom, než ako to vykonal znalec B.. R.. Žalobca v odvoalní spochybnil vlastníctvo žalovanej k parcelám CKN XX aj XX.

26. Tvrdil, že bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces, keď súd zvýhodnil žalovanú a postavil ju na úroveň vlastníka, ako sú žalobcovia v 1. a 2. rade, a ďalej, keď vychádzal zo znaleckého posudku B.. R.. Nesprávnym procesným postupom zabránil vykonaniu ďalších dôkazov a skutkový stav zistený prvoinštančným súdom nemôže obstáť. Preto žiadal, aby súd žalobe vyhovel a rozhodol o povinnosti žalovanej vydať žalobcom nehnuteľnosti č. XX/X, XX/X, XX/X a XX/X nachádzajúce sa v k. ú T. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnil si trovy konania.

27. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj žalobkyňa v 2. rade, ktorá taktiež žiadala, aby žalovaná vydala žalobcom žiadané nehnuteľnosti a poukázala na dôvody odvolania žalobcu v 1. rade. Naviac uviedla, že postup súdu pri vykonávaní dokazovania a pri hodnotení dôkazov nebol správny. Namietala, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil delenie nehnuteľnosti ich právnych predchodcov, prvoinštančný súd nezobral na vedomie preukázaný existujúci skutkový stav, že žalobkyňa nie je vlastníčkou CKN XX a XX. Zhodne s odvolaním žalobcu namietala spôsob merania pri delení nehnuteľnosti a pri stanovovaní hraníc nehnuteľnosti. Žiadala v napadnutom rozsahu rozsudok zrušiť, určiť v prospech žalobcov vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a určiť povinnosť vydať nehnuteľnosti žalovanou. Vychádzala z geometrického plánu č. 20 z roku 2007 zo dňa 05.12.2007 vypracovaným B.. E..

28. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov aj napriek výzve prvoinštančného súdu nevyjadrila.

29. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania podľa a contrário a zistil, že rozhodnutie súdu 1. inštancie je správne. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na závery prvoinštančného súdu v celom rozsahu poukazuje a len na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia je potrebné uviesť, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k časti parciel, ktoré aktuálne sú zapísané na liste vlastníctva č. XX k. ú. T. na žalovanú v podiele 1/1 s tým, že žalovaná získala tieto nehnuteľnosti od svojho právneho predchodcu na základe zmluvy R I 556/89. Žalobkyňa je vlastníčkou parcely CKM XX, XX. Žalobcovia

ako vlastníci susedných parciel zapísaných na LV XX k.ú. T. V. XX,XX, a XX sa cítia byť vlastníkmi k časti parciel žalovanej, ktoré označili ako parcela č. XX/X a XX/X, ktoré boli vyčlenené geometrickým plánom číslo 20/2007 R. E., a parciel číslo XX/X, XX/X vyčlenený tým istým geometrickým plánom. Geometrický plán žalobcovia predložili súdu a nachádza sa na čl. 92 spisu. Z geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že znalec vyčlenil časti parciel, ktoré aktuálne patria do vlastníctva žalovanej na základe rozhodnutia Okresného úradu Bardejov, odbor katastrálny zo dňa 22.01.2001 pod číslom H7/99.

30. Tak, ako to uviedol už odvolací súd v svojom prvšom zrušujúcom rozhodnutí, skúmanie stavu konania o opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu 47/99 bolo podstatným pre určenie záväznosti geometrického plánu č. 20 z roku 2007 a pre prípadné ďalšie úkony, ktoré by od tohto geometrického plánu boli nasledovali ako právne skutočnosti, ktoré by zakladali zmenu vlastníckych prípadne iných vzťahov k vyčleneným nehnuteľnostiam v súlade s týmto geometrickým plánom. Ako to nakoniec vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. -46 zo dňa 31.03.2015, Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, odbor katastrálny zo dňa 22.01.2001 pod č. H7/99 a vrátil vec Okresnému úradu Bardejov na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že podklad pre vypracovanie geometrického plánu na základe ktorého žalobcovia chceli meniť hranicu medzi ich pozemkami aktuálne zapísanými na LV č. XX a nehnuteľnosťami patriacimi žalovanej, ktoré sú zapísané na LV č. XX zanikol. Bolo zrušené, ako keby nebolo vôbec vydané. Preto nie je možné na základe geometrického plánu, ktorý vzhľadom na to, že bol vypracovaný na základe rozhodnutia správneho orgánu, ktoré neskôr bolo zrušené, vlastnícky meniť aktuálny právny stav k časti parciel patriacich žalovanej, pokiaľ tomu nenasvedčujú žiadne ďalšie okolnosti a skutočnosti, ktoré by preukazovali, že žalobcovia sú legálnymi vlastníkmi žiadaných nehnuteľností č. XX/X, XX/X a XX/X a XX/X, že ich nadobudli na základe právnych úkonov, resp. právnych skutočnosti, ktoré by im zakladali vlastnícky vzťah k tejto časti pozemkov patriacej aktuálne žalovanej.

31. Okolnosti, ktoré boli zistené na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -67, kde spor prebiehal ešte medzi právnymi predchodcami aktuálnych strán sporu a okolnosť, že 14.08.1975 bol prvoinštančný rozsudok vykonaný postavením plota na hranici pozemkov vlastnícky patriacich právnej predchodkyni žalovanej a právnym predchodcom žalobcov do súčasnej situácie nebol zmenený a zmena žalobcami nebola preukázaná. Preto nie je zákonný dôvod na to, aby sa vlastnícky z hranicou, ktorá sa od roku 1975 nemenila hýbalo a aby v prospech žalobcov bola pririeknutá časť pozemkov, ktorú vlastní žalovaná a ktorú sa rozhodili žalobcovia vlastniť a žiadajú od žalovanej vydať.

32. Žalobcovia svoje vlastnícke právo nepreukázali. Nepreukázali, že žalovaná užíva a vlastní žiadané časti svojich nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, preto správne postupoval prvoinštančný súd, že žalobu žalobcov zamietol.

33. Okolnosti namietané žalobcom v 1. rade a žalovanou v 2. rade nemajú zásadný a podstatný vplyv na priebeh konania a na správnosť rozhodnutia vo veci. Znalec B.. R. potvrdil zakonzervovaný stav z roku 1975, sudca sa nebránil zisteniu spornosti hraníc pozemkov, nakoniec táto okolnosť nebola základom pre preukazovanie uplatneného nároku. Základom preukazovania uplatneného nároku bolo trvanie, resp. zákonné získanie vlastníckeho práva žalobcov k pozemkom, ktoré žiadali od žalovanej vydať, čo žalobcovia nepreukázali, preto nebolo možné žalobe vyhovieť.

34. Prvoinštančný súd správne rozhodol, keď dôkazy, ktoré žiadali ďalej vykonávať žalobcovia zamietol. Je pravdou, že takéto dôkazy v rámci dôkaznej situácie, ktorú bolo potrebné preukazovať pred prvoinštančným súdom nebolo potrebné vykonať, tieto dôkazy by boli nehospodárne. Nič nebránilo žalobcom, pokiaľ považovali tieto dôkazy podľa ich názoru za preukazujúce uplatnený nárok, aby si na vlastné náklady obstarali tento dôkaz a predložili ho súdu.

35. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali konštatovať, že bolo porušené právo žalobcov na spravodlivý súdny proces v žiadnom štádiu konania. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických (aj právnických) osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.

36. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

37. Je povinnosťou súdu sa zaoberať námietkami a argumentami a dôkaznými nárokmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci. V takom prípade je možné rozhodnutie súdu už aj predvídať.

38. Procesný postup prvoinštančného súdu bol správny, skutkový stav bol zistený dostatočne tak, aby o uplatnenom nároku žalobcov bolo možné rozhodnúť. Myšlienkový postup prvoinštančného súdu pri hodnotení dôkazov a aplikovaní hmotnoprávnej normy je dostatočne vysvetlený, odôvodnený. Za vadu nemožno považovať závery prvoinštančného súdu, ktoré nie sú totožné s očakávaniami žalobcov.

39. Aj právne posúdenie veci je prvoinštančným súdom vykonané správne. Skutkové zistenia sú riadne podriadené citovaným právnym normám, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

40. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa ako správny potvrdil.

41. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a , . V odvolacom konaní bola žalovaná úspešnou stranou sporu. Ako úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalobcom, ktorí sú povinní žalovanej tieto trovy uhradiť, vzhľadom na to, že išlo o uplatnený nárok do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spoločne a nerozdielne. Žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná, preto rozsahu úspechu je vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté prvoinštančným súdom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto konania.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.