Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_11CoCsp-6-2024.pdf
PDF · 99.91 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/6/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, Sídl. C. XXXX/XX, D., zastúpenému advokátskou kanceláriou: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 860,06 eur s príslušenstvom, v konaní o späťvzatí žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v celom rozsahu, z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 9Csp/90/2022-148 zo dňa 04. 12. 2023 a konanie z a s t a v u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 9Csp/90/2022-148 zo dňa 04. 12. 2023 konanie v časti o zaplatenie 462,- eur s príslušenstvom zastavil (I. výrok), žalobu vo zvyšnej časti zamietol (II. výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške (III. výrok).
2. Po právnej stránke svoj rozsudok odôvodnil citáciou ust. § 1 ods. 2 prvá veta, § 2 písm. d/, § 7 ods. 1, § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 129/2010 Z. z.), ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 483/2001 Z. z.), ust. § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 54 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník) a ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP). 3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu, t. j. Všeobecná úverová banka, a.s. sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 860,06 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola dňa 22. 08. 2018 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere Quatro-pôžička, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.800,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 48-ich mesačných splátkach po 49,74 eur až do celkovej sumy 2.387,52 eur, pričom žalovaný zaplatil iba 1.195,86 eur, čím porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a právny predchodca žalobcu dňa 21. 09. 2019 oznámil žalovanému, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. K zosplatneniu úveru došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej doby na plnenie, a to vo vzťahu k splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Neuhradením splátky uvedenej v predžalobnej
upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, preto veriteľovi v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vzniklo oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu.
4. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz č. k. 9Csp/92/2022-45 dňa 31. 05. 2022, voči ktorému podal žalovaný včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva z viacerých dôvodov. Poukázal na to, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, teda nebolo preukázané, že žalovaný mal možnosť sa oboznámiť s obsahom prejavu vôle. Taktiež namietal, že žalobca nepreukázal, akým spôsobom bola overená bonita klienta, pričom ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nie je oprávnený od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
5. V priebehu konania žalobca postúpil pohľadávku na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. na základe dodatku č. 5 uzatvoreného dňa 30. 11. 2021 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 30. 11. 2017 a súdu prvej inštancie bol podaný návrh na pripustenie zmeny účastníka na strane žalobcu v zmysle ust. § 80 CSP. Súd mal za preukázané, že procesné predpoklady boli splnené, preto návrhu vyhovel a uznesením č. k. 9Csp/90/2022-96 zo dňa 23. 02. 2023 pripustil namiesto pôvodného žalobcu vstup do konania spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 03. 2023.
6. Podaním zo dňa 22. 08. 2023 zobral žalobca späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 264,- eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaný po podaní žaloby v tomto rozsahu plnil a následne podaním zo dňa 24. 11. 2023 zobral žalobca žalobu späť aj v časti o zaplatenie sumy 198,- eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaný v priebehu konania uhradil aj túto sumu.
7. Súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré uviedol v 8. bode odôvodnenia svojho rozsudku, na základe ktorých zistil skutkový a právny stav, ktorý popísal v 9. bode rozsudku.
8. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že sa prioritne zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou na strane žalobcu, ktorý nadobudol pohľadávku na základe dodatku č. 5 uzatvoreného dňa 30. 11. 2021 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 30. 11. 2017 a v rámci toho skúmal hmotnoprávne okolnosti postúpenia a vyhodnocoval, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi bankou a žalobcom, keďže na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní je súd povinný prihliadať ex offo.
8.1 Na základe predložených listín dospel k záveru, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, nakoľko v danom prípade išlo o postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, bolo potrebné prihliadnuť aj na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z. z., ktorý upravuje podmienky, za ktorých môže banka svoju pohľadávku postúpiť na nebankový subjekt. Zároveň uviedol, že ide o spotrebiteľský úver, preto bolo k platnému postúpeniu pohľadávky potrebné dodržať aj ustanovenia o predčasnej splatnosti úveru a možnosti postúpiť pohľadávku podľa ust. § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj dojednania v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť, pričom postúpenie určitých pohľadávok môže byť zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne môže byť zákonom dovolené, ale len za určitých podmienok. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z. z. je práve takýmto ustanovením, ktoré upravuje ďalšie špeciálne podmienky popri všeobecných podmienkach upravených v Občianskom zákonníku, za ktorých môže byť banková pohľadávka postúpená. Z ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dojednaná možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti, a to za dodržania zákonných ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt je potrebné navyše dodržať aj špeciálne podmienky upravené v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z. z. Nedodržanie týchto ustanovení by malo za následok, že by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom a bolo by v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
8.2 Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu opieral o nadobudnutie pohľadávky voči žalovanému, pričom pôvodný veriteľ považoval pohľadávku voči žalovanému za splatnú, keď mu doručil podanie označené ako predžalobná upomienka zo dňa 25. 07. 2019, v ktorej uviedol, že eviduje nedoplatok na splátkach vo výške 149,22 eur a upozornil ho, že ak do 05. 09. 2019 nedôjde k jeho úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Toto podanie bolo žalovanému riadne doručené dňa 08. 08. 2019. Veriteľ v ňom konkrétne neuviedol, ktoré splátky sú v omeškaní, išlo iba o všeobecné konštatovanie o existencii nedoplatku úveru. Súd prvej inštancie mal za to, že predžalobnú upomienku nie je možné považovať za výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z. z., pričom v čase doručenia tejto predžalobnej upomienky žalovaný nebol v omeškaní so splatením svojho záväzku viac ako 90 dní. Následne podaním zo dňa 21. 09. 2019 veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, v ktorom oznámil, že dlh z úverovej zmluvy č. 1820017368 sa stal splatným v celom rozsahu naraz a vyčíslil dlžnú čiastku vo výške 1.658,22 eur, avšak ani v tomto podaní nie je uvedené, pre ktorú splátku bol úver zosplatnený. Navyše žalobca nepredložil doručenku o jeho prevzatí, preto nebolo preukázané, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti bolo žalovanému doručené.
8.3 Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže dodávateľ uplatniť právo na zosplatnenie úveru podľa ust. § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie práva na zosplatnenie neúčinné. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje využiť právo veriteľa požiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. V prípade spotrebiteľských záväzkov musí ísť o dva právne úkony veriteľa, a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotné uplatnenie práva na zosplatnenie úveru, t. j. žiadosť o zaplatenie celého zostatku úveru. Podmienkou riadneho zosplatnenia úveru je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi.
8.4 Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dohodnutá možnosť predčasného zosplatnenia pohľadávky, a to za podmienok ustanovených v ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, avšak veriteľ takto nepostupoval. Podanie zo dňa 25. 07. 2019 bolo naformulované iba všeobecne bez uvedenia splátky, pre ktorú bol dlžník v omeškaní. Len z prehľadu splátok a úhrad bolo možné vyvodiť, že žalovaný bol v omeškaní so splátkou splatnou dňa 20. 06. 2019 po dobu jedného mesiaca a so splátkou splatnou dňa 20. 07. 2019 po dobu 5 dní. V tomto podaní žalobca poskytol lehotu na plnenie do 05. 09. 2019 a upozornil dlžníka na možnosť úver zosplatniť. Ďalším podaním zo dňa 21. 09. 2019 veriteľ oznámil, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru s tým, že po doručení tohto oznámenia má dlžník uhradiť celý dlh vo výške 1.658,22 eur. Žalobca však nepreukázal, že toto oznámenie bolo dlžníkovi riadne doručené a ani to, že by zásielka bola odoslaná poštou na adresu žalovaného. Právny predchodca žalobcu nepostupoval v súlade s ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a aj keď žalovaný neplnil splátky úveru v lehote ich splatnosti, nemohlo dôjsť k účinnému zosplatneniu úveru, pretože právny predchodca žalobcu doručil žalovanému iba predžalobnú upomienku, ale nepredložil dôkaz o doručení oznámenia o zosplatnení úveru, takže žalovaný sa o tomto úkone ani nemusel dozvedieť. Navyše predžalobná upomienka a aj oznámenie o zosplatnení úveru neobsahovali všetky potrebné údaje, absentovala v nich riadne špecifikovaná omeškaná splátka, pre nezaplatenie ktorej sa veriteľ rozhodol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, čo je dôležité preto, aby bolo možné preveriť zákonnosť postupu, ktorý mal predchádzať vyhláseniu splatnosti celého úveru, ako aj pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Predžalobná upomienka zo dňa 25. 07. 2019 je úkon neurčitý, nejasný a s poukazom na § ust. 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný (rozsudok Krajského súdu Prešov pod sp. zn. 6Co/26/2017 zo dňa 28. 06. 2018).
8.5 S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalobcu neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktoré nebolo doručené žalovanému nemôže spôsobovať žiadne právne následky. V zmysle ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, kedy jej dôjde. Súd bol toho názoru, že ak sa oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nedostalo do sféry dispozície žalovaného, nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru, čo malo za následok, že pohľadávka pôvodného veriteľa, ktorá sa nestala splatnou, nemohla byť ani platne postúpená na žalobcu. Taktiež neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z. z. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. 92 ods. 8 tohto zákona môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Ak nedošlo k zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, resp. pohľadávka veriteľa sa nestala splatnou, nie je ani postupiteľná (postúpenie je neprípustné). Ak napriek tomu dôjde k postúpeniu pohľadávky, ktorá podľa ust. § 525 Občianskeho zákonníka nie je dovolená, je zmluva o postúpení pre jej rozpor so zákonom absolútne neplatná (ust. § 39 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplynulo, že žalobca nemohol nadobudnúť predmetnú pohľadávku, a preto nebol aktívne vecne legitimovaný v predmetnom spore. 8.6 Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je dôvodom pre zamietnutie žaloby, pretože subjekt bez aktívnej vecnej legitimácie nie je nositeľom hmotnoprávneho nároku uplatneného žalobou. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
9. Na doplnenie k veci súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný, ktorý zjavne neobdržal oznámenie o zosplatnení úveru, pokračoval v úhrade splátok, pričom do apríla 2023 ich splácal nepravidelne a v rôznych výškach a od apríla 2023 ich platil v pravidelných mesačných splátkach vo výške 66,- eur, takže je zrejmé, že zostatok úveru, ktorý ku dňu 20. 11. 2023 činil už iba 398,06 eur, bude v najbližšej dobe riadne splatený.
10. Vzhľadom na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa súd prvej inštancie nezaoberal ďalšími námietkami žalovaného týkajúcimi sa správnosti výšky RPMN a zisťovania bonity žalovaného.
11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, nakoľko žaloba nebola podaná dôvodne pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a vyhodnotil, že zastavenie konania v časti uplatneného nároku pre späťvzatie žaloby procesne zavinil žalobca a vo zvyšnej časti nároku bol úspešný žalovaný, preto postupom podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške žalovanému. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.
12. Po doručení rozsudku súdu prvej inštancie (právnemu zástupcovi žalobcu a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 12. 02. 2024), ešte predtým ako nadobudol právoplatnosť, vzal žalobca zastúpený právnym zástupcom, podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. 02. 2024, žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd späťvzatie pripustil, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil.
13. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 26. 02. 2024 vyzval žalovaného, aby sa v určenej lehote vyjadril k späťvzatiu žaloby.
14. Žalovaný (zastúpený právnym zástupcom) sa k predmetnej výzve súdu vyjadril vo svojom podaní zo dňa 05. 03. 2024 doručenom súdu dňa 06. 03. 2024, v ktorom uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby v celom rozsahu. Navrhol, aby súd konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd postupom podľa ust. § 370 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP), pripustil späťvzatie žaloby v celom rozsahu, zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 9Csp/90/2022-148 zo dňa 04. 12. 2023 a konanie zastavil.
16. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
17. Vyššie citovaná zákonná úprava rešpektuje žalobcu ako dominus litis, keď disponovať s predmetom konania môže nielen tým, že podá žalobu na začatie konania v zmysle ust. § 131 CSP, ale aj tým, že podanú žalobu môže vziať späť (sčasti alebo celkom), a to nielen počas konania na súde prvej
inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak len do doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Ide o dispozičný úkon žalobcu so žalobou, ktorý môže učiniť až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Späťvzatie žaloby je procesným úkonom žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a vo veci meritórne nerozhodovalo. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná nesúhlasom protistrany so zastavením konania z vážnych dôvodov, ktorých existenciu a dôkazné bremeno na jej preukázanie zaťažuje protistranu.
18. Žalobu na začatie konania možno zobrať späť až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ak žalobca vezme späť žalobu v celom rozsahu bez podania opravného prostriedku, avšak v lehote na jeho podanie, koná odvolací súd podľa ust. § 370 CSP. Účinnosť dispozičného úkonu späťvzatia žaloby v celom rozsahu závisí od súhlasu (nesúhlasu) druhej strany sporu, teda žalovaného, ktorý sa prejavuje písomne alebo ústne do zápisnice pred súdom. Aby späťvzatie žaloby na začatie konania po vynesení rozhodnutia prvoinštančným súdom bolo účinné, je potrebné, aby odvolací súd späťvzatie pripustil. Späťvzatie žaloby odvolací súd nepripustí, ak druhá strana sporu (žalovaný) s tým nesúhlasí. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie, tento súd výzvou zo dňa 26. 02. 2024 vyzval žalovaného, aby sa k späťvzatiu žaloby vyjadril. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 05. 03. 2024 súhlasil so späťvzatím žaloby a navrhol, aby súd konanie zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
19. Na základe uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú splnené všetky podmienky v zmysle ust. § 370 ods. 1, 2 CSP na to, aby pripustil späťvzatie žaloby v predmetnej veci, rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 9Csp/90/2022-148 zo dňa 04. 12. 2023 zrušil a konanie zastavil, rešpektujúc tak dispozičné oprávnenie žalobcu a zaoberajúc sa jeho procesným úkonom (späťvzatím žaloby).
20. Tým, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodov, procesne zavinil zastavenie konania. Z toho dôvodu odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako protistrane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom a v súvislosti s týmto zastupovaním mu vznikli i trovy právneho zastúpenia (ktoré si zároveň uplatnil vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 03. 2024 k späťvzatiu žaloby). Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 10 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)