Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-23-2020.pdf
PDF · 78.13 KB
Case nature
Subarea
2Cob/23/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Š - AUTOSERVIS Vranov, s.r.o., so sídlom Požiarnická 5, 091 01 Stropkov, IČO: 36 455 385, právne zastúpený JUDr. Veronika Ruščanská, advokátka, Mierová 1908/52, 066 01 Humenné, IČO: 50245660, proti žalovanému: KA - LUX s.r.o., so sídlom Brestovská 13/118, 066 01 Humenné, IČO: 36 481 611, právne zastúpený JUDr. Janka Vasiľová, advokátka, Kudlovská 1, Humenné, IČO: 36162183, o zaplatenie 25.809,88 eur s prísl., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 7Cb/52/2020-77 zo dňa 24.6.2020, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, evidovaným Okresným úradom I., katastrálny odbor, obec I., kat. územie I., parcela reg. „C“, č. 1932 o výmere 288 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, parcela reg. „C“, č.1933 o výmere 128 m2, druh pozemku záhrada a k stavbe - administratívna budova, súp. č. XXX, stojaca na parcele č. 1932. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 343 ods. 1 a 2 CSP, § 344 CSP, § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 329 ods. 1 CSP, pričom konštatoval, že cieľom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť splnené zákonnom stanovené predpoklady, a to odôvodnenie obavy navrhovateľa, že exekúcia bude ohrozená a osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Súd prvej inštancie tvrdenie žalobcu, že by žalovaný mohol v budúcnosti scudziť svoj majetok, vyhodnotil ako nedostatočné, hypotetické a neodôvodňujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Obo/144/97, zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998, z ktorého vyplýva, že existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal dôvodnosť jeho obavy, že prípadná exekúcie bude alebo môže byť ohrozená, preto návrh na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.
2. V zákonnom stanovenej lehote podal voči predmetnému uzneseniu odvolanie žalobca namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že dostatočne osvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu hrozby zmarenia exekúcie ako aj existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana. Poukázal na znenie ustanovenia § 343 ods. 1 CSP,
pričom mal za to, že pojem „obavu z ohrozenia exekúcie“ je nevyhnutné vykladať v tom zmysle, že akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému napĺňa podmienku osvedčenia obavy. Uviedol, že predmetné ustanovenie nevyžaduje, aby „obava“ musela spočívať výhradne v úmysle žalovaného zbavovať sa svojho majetku na úkor žalobcu a môže spočívať aj v iných dôvodoch. Mal za to, že súd prvej inštancie konal arbitrárne, ak vyžadoval preukázanie úmyslu zbaviť sa majetku na strane žalovaného, keďže zákon ani právna veda uvedené skutočnosti nevyžadujú. Namietal, že zákon nevyžaduje od navrhovateľa preukázanie bezprostredného úmyslu dlžníka smerujúceho k ohrozeniu exekúcie. Podľa názoru žalobcu súdom prezentovaný výklad „ohrozenia exekúcie rozhodnutia“ vytvára pre účastníkov civilného procesu také bariéry v prístupe k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, ktoré znemožňujú k nemu prístup a tým bránia vymožiteľnosti práva a materiálnemu výkonu spravodlivosti. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdil. Uplatnené odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Uznesenie súdu prvej inštancie obsahuje vo svojom odôvodnení skutkové zdôvodnenie, na základe ktorého žalobca žiada o vydanie zabezpečovacieho opatrenia, vyhodnotenie tohto skutkového stavu aj v nadväznosti na to, čo žalobca produkoval a napokon i právne posúdenie žiadaného návrhu.
4. Treba úvodom uviesť, že predmetný návrh bol podaný do konania, v ktorom žalobca proti žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 25.809,88 eur s prísl. titulom náhrady škody.
5. Tak, ako je uvedené vyššie, súd prvej inštancie v dôvodoch zdôraznil, že samotné tvrdenie žalobcu o existencii dlhu žalovaného voči nemu, nezakladá dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom poukázal na judikát R 20/1998, zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk. Konštatoval pritom, že žalobca nepreukázal dôvodnosť jeho obavy, že prípadná exekúcie bude alebo môže byť ohrozená a jeho tvrdenia bez existencie konkrétneho konania žalovaného sú nedostatočné, hypotetické a neodôvodňujúce potrebu nariadiť zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktoré sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Odvolací súd poukazuje na to, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca však v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení musí osvedčiť jednak existenciu nároku, a taktiež existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Bez osvedčenia uvedených skutočností nie sú naplnené základné predpoklady na nariadenie tohto inštitútu. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje relevantné skutočnosti nevyhnutné na nariadenie zabezpečovacieho inštitútu, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Je však nevyhnutné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia osvedčil ako existenciu nároku tak aj existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.
9. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho obavu, že zo strany žalovaného dochádza k úkonom, ktorými disponuje s predmetnými nehnuteľnosťami a tým ku konaniu, ktoré by ohrozovalo možnosť následného núteného výkonu jeho v budúcnosti priznaného nároku. Žalobca iba tvrdil, že nemá vedomosť o žiadnom majetku žalovaného s výnimkou uvedených nehnuteľností a hypoteticky v prípade ich scudzenia, by žalovaný nedisponoval žiadnym majetkom, z ktorého by bol spôsobilý uhradiť pohľadávku žalobcu, žalovanú v predmetnom konaní. Žalobca netvrdil, že žalovaný vykonáva nejaké úkony za účelom dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami, nenavrhol a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali záver, že žalovaný mieni s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať tak, že by to sťažilo alebo znemožnilo prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu, preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru o nenaplnení základného predpokladu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená.
10. Zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva plní úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad, preto sa nariaďuje bezprostredne v čase, kedy dochádza zo strany žalovaného k takým úkonom, ktoré reálne môžu ohroziť uplatnené právo žalobcu. Žalobca však v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani v odvolaní proti napadnutému uzneseniu neuviedol žiadne konkrétne úkony žalovaného, ktoré by mohli ohroziť uplatnené právo žalobcu. Žalobca sa odvolával len na prípadnú možnosť žalovaného vykonať takéto úkony v budúcnosti. Odvolací súd je však názoru, že k osvedčeniu existencie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, resp. k osvedčeniu nebezpečenstva takejto ujmy, nie je postačujúce tvrdenie žalobcu o možnosti vykonania takýchto úkonov v budúcnosti v hypotetickej rovine. Práve naopak možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná len v prípade, ak konkrétnym správaním žalovaného dochádza k možnému ohrozeniu následného vymoženia pohľadávky, ktorú žiada žalobca v súdnom konaní priznať, preto sa vyžaduje naliehavé a bezprostredné poskytnutie súdnej ochrany. Naliehavosť musí byť ako podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia daná, reálna a priama.
11. Nakoľko z tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva len žalobcom uvažovaná obava, že k takémuto konaniu žalovaného by mohlo dôjsť, nebola podľa názoru odvolacieho súdu daná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podobe osvedčenia reálnej existencie obavy z ohrozenia exekúcie.
12. Na základe uvedeného je nevyhnutné dospieť k záveru, že súd prvej inštancie správne procesne postupoval, dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto následne správne právne posúdil. Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd posúdil ako nedôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne postupom podľa 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. V podrobnostiach odkazuje na správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie aj s uvedením stále aktuálnej a použiteľnej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Žiada sa dodať, že predmetné uznesenie, ani odvolanie pri aplikácii ust. § 331 ods. 1 CSP správne nebolo doručované žalovanému.
13. O nároku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodoval v rámci konania, v ktorom sa rozhodne o podanej žalobe. V konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o náhrade trov spojených s týmto konaním o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (§ 262 ods. 1 CSP).
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).