Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/27/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté detí: U. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. č. XX, U. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. č. XX, T. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. č. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, detí rodičov, otec: I. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. č. XXX, matka: T. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. č. XX, o návrhu matky na určenie výživného, takto

rozhodol:

I. Otec mal. detí I. J., nar. XX.X.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. U. J., nar. X.X.XXXX sumou 70 eur mesačne, na výživu mal. U. J. nar. XX.X.XXXX sumou 70 eur mesačne a na výživu mal. T. J., nar. XX.X.XXXX, sumou 50 eur mesačne, ktoré výživne je povinný platiť vždy do 15.dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky T. J., počnúc dňom 9.3.2020.

II. Dlžné výživne za obdobie od 9.3.2020 do 31.8.2020 v celkovej sume 833 eur sa otcovi maloletých detí p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 80 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka mal. detí (ďalej len navrhovateľka) podala na tunajší súd návrh, ktorým žiadala aby súd zaviazal otca maloletých detí platením výživného v sume 100 eur pre každé dieťa. Návrh odôvodnila tým, že otec detí napriek tomu, že sľúbil výživné platiť, tento sľub neplní. Ďalej uviedla, že otec detí pracuje príležitostne v ČR.

2. Súd uznesením č.k. -11 zo dňa 11.3.2020 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

4. Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení k návrhu doručeným súdu dňa 27.4.2020 uviedol, že momentálne nepracuje, je dobrovoľne nezamestnaný, jeho príjem pozostáva z príležitostných brigád cca v sume 100 eur mesačne. Jeho výdaje pozostávajú z platenia inkasa - elektriny a plynu. Navrhol určiť výživné v sume 30 eur pre každé dieťa.

5. Pojednávania vytýčeného na deň 10.9.2020 sa otec detí nezúčastnil, napriek tomu, že predvolanie mu bolo riadne a včas doručené, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s pojednával v jeho neprítomností.

6. Na pojednávaní navrhovateľka na podanom návrhu trvala, uviedla, že s otcom detí nevedie spoločnú domácnosť od augusta 2019, že otec detí jej na výživu neprispieva od podania návrhu jej poukázal 3 krát po 86 eur. Ďalej opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, ako aj pomery svojich detí.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o detí, navrhol určiť výživné zodpovedajúce potrebám deti v rozsahu preukázaných nákladov a to pre mal. U. a U. po 70 eur a pre mal. T. 50 eur.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov detí, rodinné pomery rodičov a maloletých detí na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

9. Maloleté detí pochádza z manželského vzťahu T. J. a I. J., rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácností, detí sú v starostlivosti matky.

10. Matka detí je nezamestnaná od 3.9.2020 je v evidencií uchádzačov o zamestnanie, jej jediným príjmom sú rodinné prídavky, ktoré poberá v sume 74,85 eur. Býva so svojimi rodičmi a sestrou v prízemnom murovanom dome, ktorý je vo vlastníctve starej matky. Mal. U. a U. navštevujú 2. ročník ZŠ I. a mal. T. prípravku. Matka pred kolíznym opatrovníkom vyčíslila náklady na starostlivosť o mal. U. a U. v sume cca po 150 eur mesačne a na mal. T. v sume 130 eur mesačne.

11. Otec detí je dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný, z jeho písomného vyjadrenia vyplýva, že jeho príjem pozostáva z príležitostných brigád v sume cca 100 eur mesačne. Napriek výzve súdu otec detí nepreukázal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. Súd zistil, že otec detí bol v období od 30.3.2019 do 19.6.2019 držiteľom živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania prípravné práce k realizácii stavby. Za toto obdobie dosiahol príjem, čo vyplýva z faktúr doložených matkou, v sume 1 075 eur a 695 eur.

12. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté detí. Hygiena v domácnosti je na dobrej úrovní. Z vyjadrení detí pred kolíznym opatrovníkom bolo preukázané, že o detí sa stará navrhovateľka, s jej starostlivosťou sú detí spokojné.

13. Vo veci maloletých detí už bolo tunajším súdom vedené konanie pod sp. zn. kde sa matka detí domáhala určenia výživného, toto konanie bolo pre späťvzatie návrhu zastavené uznesením sp. zn. zo dňa 28.1.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2020. Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že rodičia sa dohodli, otec detí na pojednávaní dňa 28.1.2020 sľúbil, že výživné bude matke dobrovoľne platiť. Na tomto pojednávaní otec detí uviedol, že má sľúbenú prácu v ČR v Zlíne, s príjmom cca 800 eur.

14. Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

24. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

28. Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

29. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Právne posúdenie vecí:

30. Predmetom konania je určenie výživného zo strany otca detí.

31. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že starostlivosť o detí zabezpečuje výlučne navrhovateľka - matka detí. Doposiaľ nebolo zistené, aby matka starostlivosť o detí zanedbávala a ani nebolo preukázané, aby o detí nebolo náležitým spôsobom postarané. Otec k starostlivosti matky o detí nemal výhrady.

32. Matka podaným návrhom žiadala určiť výživné v sume 100 eur mesačne na každé dieťa.

33. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

34. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.

35. Matka náklady na starostlivosť o mal. U. a U. vyčíslila sumou 150 eur mesačne, a na mal. T. sumou 130 eur mesačne, pričom jej príjem pozostáva len z prídavkov na detí.

36. Otec detí je podľa jeho tvrdenia dobrovoľne nezamestnaný má si príležitostne zarobiť na brigádach 100 eur mesačne. Otec detí výzvu súdu, aby preukázal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery odignoroval, žiadne dôkazy o výške svojich príjmov či nákladov na chod domácnosti a živobytie súdu nedoložil. Súdu sa podarilo zistiť, že v roku 2019 bol držiteľom živnostenského oprávnenia, na základe ktorého si dokázal zarobiť sumu cca 1770 eur za obdobie od 30.3.2019 do 19.6.2019 (za dva a pol mesiaca). Ďalej z jeho vyjadrenia v konaní sp. zn. zo dňa 28.1.2020 vyplýva, že mal sľúbenú prácu s príjmom cca 800 eur mesačne.

37. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

38. Súd má za to, že otec maloletých detí je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. U. a U. v rozsahu po 70 eur mesačne a voči mal. T. v rozsahu 50 eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť.

39. Výdavky či iné náklady nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd poznamenáva, že je povinnosťou povinného rodiča ( v danom prípade otca detí), aby hľadať všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojim deťom poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti (U. a U. v sume po 70 eur a T. v sume 50 eur mesačne), ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí.

40. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb maloletých detí a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o detí, dopĺňa zdroje výživy deťom na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom.

41. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť.

42. Vzhľadom na uvedené skutočností súd zaviazal otca detí prispievať na výživu mal. U. a U. sumou po 70 eur mesačne a na výživu mal. T. sumou 50 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu t.j. 9.3.2020. Výživné v takomto rozsahu zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletých detí.

43. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil, v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. dňom podania návrhu (9.3.2020), keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd.

44. Súd zároveň zaviazal otca mal. detí zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 9.3.2020 do 31.8.2020 vo výške 896 eur, ktoré povolil otcovi dieťaťa v zmysle splácať v pravidelných

mesačných splátkach po 80 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

45. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného pre všetky tri detí 190 eur (70 + 70 + 50) čo za uvedené obdobie činí sumu 1 091 eur (3/20 - 190:31x23 dní čo je 141 eur + 4/20 až 8/20 x 190 čo je 950 eur, spolu 1 091). Podľa vyjadrenia navrhovateľky otec detí za uvedené obdobie uhradil 3x po 86 eur, čo je 258 eur, potom dlžné výživné činí sumu 833 eur (1 091 -258). Na základe uvedeného dlžné výživné činí 833 eur.

46. Keďže navrhovateľka žiadala určiť výživné pre všetky tri maloleté detí v sume po 100 eur mesačne, súd dospel k záveru, že odôvodeným potrebám maloletých detí ako aj schopnostiam a možnostiam povinného otca zodpovedá výživné v rozsahu pre mal. U. v rozsahu 70 eur mesačne, mal. U. v sume 70 eur mesačne, pre mal. T. v sume 50 eur mesačne, tretím výrokom nad takto určený rozsah výživného súd návrh matky ako nedôvodný zamietol.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa nerozlučné spoločenstvo podľa . V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa (, ). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( .). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku na pojednávaní dňa 10.9.2020 výslovne vzdali odvolania voči všetkým jeho výrokom.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.