Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-12-2020.pdf
PDF · 117.79 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu Y. K., B.. XX. XX. XXXX, X. L. XXX, XXX XX X., proti žalovanému N.. Y. W., B.. XX. XX. XXXX, X. L. XXX, XXX XX X., zastúpenému JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom Čučmianska dlhá 21, 048 01 Rožňava, v konaní o určenie vlastníckeho práva
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.1.2020 sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný nie je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľností C. G., C. X., W..Ú.. X. evidované na LV č. XXXX v časti parc. reg. “. Č.. XXX/X zodpovedajúcej žalobcovým parcelám na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemku parcely registra „. Č.. XXX/X o výmere 123 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parcely registra „. Č.. XXX/X o výmere 23 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie.
2. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1 nachádzajúcich sa P. C. G.H., P. C. X., W..Ú.. X., I. Č.. XXX, a to parc. reg. „. Č.. XXX/X H. XXX/ X. Sporné nehnuteľnosti nadobudol Darovacou zmluvou č. G.-XXX/XX zo dňa 20.02.1975 od svojich rodičov ako pôvodnú parcelu Č.. Q. Č.. XXX/X, súčasne prečíslovaná na parcelu reg. „. Č.. XXX/X B. I. Č.. XXX, ktorá na základe geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX bola vytvorená z časti parciel č. XXX H. XXX/X. Rozhodnutím o dedičstve č. J.-XX po nebohom otcovi prešla na neho v časti vlastnícke právo k poľnohospodárskej pôde parc. č. XXX vedenej v pozemkovo knižnej vložke č. XXX. Rozhodnutím Okresného súdu Rožňava sp.zn. XC/XXX/XX o zrušení podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovo knižnej vložke Č.. XXX, W..Ú.. X., L.. Č.. XXX P. Q. P. L. L.. Č.. XXX/X sa stal výlučným vlastníkom parcely č. XXX. Podkladom predmetného súdneho rozhodnutia bol geometrický plán č. XXX-XXXX-XX, ktorým bola od pozemku parc. č. XXX/X o výmere 4028 m2 odčlenená časť pozemku a pričlenená k pozemku parc. č. XXX/X. Z tohto rozhodnutia vyplýva aj tá skutočnosť, že pozdĺžna hranica parciel č. XXX/X H. XXX/X nezasahuje do žiadnej ďalšej parcely, a teda sú identické s pozdĺžnymi hranicami pôvodných parciel č. XXX H. XXX/X. Predmetné nehnuteľnosti dlhoročne užíva ako vlastné, o čom svedčí aj vykonaný a platný zápis vlastníckeho práva. Na parc. č. XXX/X H. XXX/X sa nachádza aj jeho rodinný dom, ktorý obýva so svojou rodinou, ktorý je riadne oplotený. Na základe žiadosti bolo do katastra nehnuteľnosti zapísaný rodinný dom na základe geometrického plánu č. XXX- XXX-XXX/XX na parc. reg. „. Č.. XXX/X, pričom katastrálne konanie bolo vedené pod č. Z. XXXX/ XX. Žalovaný je vlastníkom pozemku parc. reg. „. Č.. XXX/X, Q. B. I. Č.. XXXX, W..Ú.. X.. Tituly
nadobudnutia žalovaného k sporenej nehnuteľnosti sú evidované v časti B predmetného listu vlastníctva, a to darovacia zmluva vkladového konania P.-XX/XX a kúpne zmluvy vkladových konaní P.-XX/XX, P.-XX/XX, P.-XX/XX, P.-XX/XX, P.-XX/XX. Nezhody medzi nami vplývajú na naše susedské vzťahy. Žalovaný neustále spochybňuje moje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Na LV č. XXX rovnako tak na č. XXXX je zápis poznámky, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená. Žalobca návrhom zo dňa 08.05.2014 inicioval konanie o preskúmanie rozhodnutia bývalej správy katastra Rožňava č. E. XXX/XXXX-X. o oprave údajov katastra zapísaných na I. Č.. XXX, W..Ú.. X.. Výsledkom uvedeného konania bol vznik dvoch nových parciel, ktoré vznikli odčlenením od parc. č. XXX/X. Zároveň došlo k úprave hranice pozemku parc. reg. „Q. Č.. XXX/X vo vlastníctve žalovaného, ktorej výmera sa zväčšila z 944 m2 na 1090 m2, teda o 146 m2 a jej posunutiu na úkor pozemku žalobcu parc. reg. „. Č.. XXX/X, ktorej výmera sa zmenšila o pôvodnú plochu, ktorá je totožná s výmerou sporných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Súčasný právny stav je evidovaný na daných listoch vlastníctva, z ktorých vyplýva zápis duplicitného vlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam, a to parciel reg. „. Č.. XXX/X, XXX/X, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a na druhej strane časti pozemku parc. reg. „. Č.. XXX/X v rozsahu 146 m2 vo vlastníctve žalovaného. Žalobca sa snažil danú situáciu riešiť prostredníctvom obce X., avšak bez adekvátnej odpovede. Za sporné nehnuteľnosti si riadne plní daňovú povinnosť. Predmetné nehnuteľnosti považuje za svoje vlastníctvo, dlhoročne ich v dobrej viere užíva v celom rozsahu. Doposiaľ jeho vlastnícke právo nebolo spochybnené inou osobou ako žalovaným. Na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam má naliehavý právny záujem, nakoľko línia hranice pozemku prechádza priamo cez rodinný dom žalobcu. Žalovaný dokonca prezentoval, že si bude voči žalobcovi uplatňovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Stav právnej neistoty, ktorý pretrváva tak bráni pokojnému užívaniu vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam žalobcovi. Nakoľko správne orgány danú situáciu doposiaľ nevyriešili a na riešenie predmetnej otázky nie sú príslušné, obrátil sa so svojimi oprávnenými záujmami na súd touto žalobou. Žiadal tiež, aby súd ako predbežnú otázku vyriešil, že mu ako žalobcovi patrí vlastnícke právo k časti pozemku parcely reg. „. Č.. XXX/X zodpovedajúcu v registri „. L.. Č.. XXX/X H. XXX/X, W..Ú.. X.. Posúdenie predbežnej otázky považoval za nevyhnutné z dôvodu zápisu vlastníckeho práva parc. reg. „. Č.. XXX/X, W..Ú.. X., v prospech žalovaného aj v časti, ktorá zodpovedá parc. W. Č.. XXX/X H. XXX/X, W..Ú.. X., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu.
3. Žalobca na preukázanie svojho nároku k žalobe pripojil listinné doklady: Vyjadrenie Obce X. zo dňa 25.11.2019, rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 10.4.2015, výpis z LV Č.. XXXX, W..Ú.. X., výpis z LV Č.. XXX,W..Ú.. X., darovaciu zmluvu zo dňa 20.2.1975 a rozhodnutie Štátneho notárstva v Rožňave č. J. XX/XX-XX zo dňa 28.1.1976.
4. Žalobu spolu s prílohami podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd doručil žalovanému dňa 2.5.2018 a vyzval ho, aby sa do 15 dní písomne vyjadril k pripojenej žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 10.3.2020, v ktorom uviedol, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú. Hoci žalobca uvádza, že je vlastníkom parciel reg. „C“ č. XXX/X H. XXX/X, tento zápis je sporný, čo vyplýva z poznámky zapísanej na uvedenom liste vlastníctva. Navyše sa žalovaný domnieva, že mu vlastníctvo k označeným pozemkom parc. reg. „C“ nepatrí. Ako titul nadobudnutia je na príslušnom LV Č.. XXX, W..Ú.. X. uvedené Dar. Zmluva G. N. XXX/XX-XX/ XX, Rozsudok XC XXX/XX-X/XX, Rozhodnutie J.-XXX/XX, Žiadosť Z. XXXX/XX, Rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte E. XXX/XXXX-X.-XX/XX a Rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte č. C.-G.-W.-XXXX/X-XX-U.-XX/XXXX. Rovnaký titul nadobudnutia Darovaciu zmluvu G. N. XXX/XX zo dňa 20.02.1975 uvádza v podanej žalobe aj žalobca, keď uvádza, že tieto nehnuteľnosti nadobudol od svojich rodičov ako pôvodnú parc. č. XXX/X, ktorá bola na základe geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX vytvorená z časti parc. č. XXX H. XXX/X. Hranica pôvodnej parc. č. XXX, z ktorej k dnešnému dňu zostali len parc. č. XXX/X H. XXX/X je zjavná a táto na severnej strane hraničí so súčasnou parcelou č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného. Rovnako tak parc. č. XXX/X, z ktorej väčšia časť o výmere XXX m2 bola prevzatá do novovytvorenej parc. č. XXX/X susedí s pôvodnou parc. č. XXX z južnej strany, a tak nemohla presahovať hranice súčasnej parcely č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného. Celková plocha tejto parc. č. XXX/X mala výmeru 801 m2, ktorá bez 11m2 zodpovedá súčasnej výmere pozemku parc. reg. „. Č.. XXX/X, naopak spočítaním súčasnej výmery parc. reg. „. Č.. XXX/X o výmere 790 m2 a parciel reg. „. Č.. XXX/X H. Č.. XXX/X ku ktorým sa žalobca de facto
domáha určenia by činila 936 m2, teda výmeru značne väčšiu ako pôvodná parc. č. XXX/X, od ktorej žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo. Pokiaľ žalobca uvádza, že rozhodnutím o dedičstve č. J. XX/ XX-XX po nebohom otcovi, ktoré tvorí prílohu žaloby, prešlo na neho v časti vlastnícke právo k parc. č. XXX vedenej v pozemkovo knižnej vložke č. XXX, tak táto skutočnosť rozhodnutia o dedičstve č. J. XX/XX-XX nevyplýva. Predmetom dedenia malo byť 10/24 z domovej nehnuteľnosti, poľnohospodárske nehnuteľnosti v užívaní JRD, tieto sú však bez označenia parcelných čísiel či pozemkovo knižných vložiek. Žalovaný sa stal vlastníkom označených nehnuteľností len v rokoch 2008 až 2010 a vie potvrdiť teda len to, že tento pozemok bol predmetom ich sporov. Od predávajúcich, ktorí už dnes nežijú je mu známe aj to, že pôvodní vlastníci boli v konfliktných situáciách so žalobcom resp. jeho matkou a tak podmienka nerušeného užívania nehnuteľností dozaista splnená nie je. Z pohľadu žalobcu negatívne susedské vzťahy sú zapríčinené predovšetkým jeho správaním a týkajú sa sporných nehnuteľností. Žalovaný navrhol žalobcovi odkúpenie predmetných nehnuteľností za zanedbateľnú cenu oproti trovám konania, ktoré v konaní môžu vzniknúť. Žalovaný tiež nesúhlasí, aby súd otázku nastolenú žalobcom riešil ako predbežnú, nakoľko táto bude predmetom konania samého. Tiež má za to, že žalobcom navrhovaný petit je nevykonateľný a tento neodstráni stav právnej neistoty. Navrhol preto žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 100%.
6. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) predložil ďalšie listinné dôkazy- rozhodnutie Okresného národného výboru Rožňava č. XXX/XX-U. zo dňa 13.4.1976, výkaz výmer LV Č.. XXX, Námietky zo dňa 17.9.2012 adresované Obvodnému pozemkovému úradu v Rožňave, výzva žalovaného zo dňa 27.7.2012, upozornenie žalovaného zo dňa 5.3.2015, upovedomenie o odložení veci zo dňa 10.6.2016 Okresného úradu Rožňava, výkaz výmer LV Č.. XXX, uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.4.1962, nájomnú zmluvu zo dňa 26.6.2009, rozhodnutie Okresného úradu Rožňava č. N.-X/XX zo dňa 30.1.2014, list žalobcu zo dňa 20.8.2012, prípis Poľnohospodárskeho družstva R. L. zo dňa 26.6.2009 a požiadal o osobné predvolanie, kde by podrobne vysvetlil skutočnosti.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) uviedol, že žalobca v podanom vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti a predložené dôkazy nijako neosvedčujú žalobné tvrdenia.
8. Súd vykonal dokazovanie v súlade s § 204 CSP, a to oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi špecifikovanými v bode 3 a 6 odôvodnenia tohto rozsudku a výsluchom strán sporu.
9. Súd pojednával a rozhodol v prítomnosti sporových strán na pojednávaní dňa 11.9.2020. Žalobca vo svojej výpovedi zotrval na podanej žalobe, uviedol, že už roky toto vybavujem. Ide o sporné parcely č. XXX/X, XXX/X, rovnako tak ďalšie 1.400 m2, aj cestu. Žalovaný to skupoval v r. 2008, vymerali mu tam 944 m2, keď to merala spoločnosť GEOPLAN. Išlo o to, že on dostal viac a ja menej. Vyzval ma, či s tým súhlasím ale nie. Ja som s tým nesúhlasil. Volal som na žalovaného aj políciu, ako dôkaz je to uznesenie OO PZ v Rožňave. Zároveň poukazujem na LV č. XXX, W..Ú.. X., kde som vedený ako výlučný vlastník. Žiadam súd, aby určil, že celá parcela, pôvodne označenie č. XXX o výmere 1.457 m2 + cesta 48 m2 patrí do môjho výlučného vlastníctva. Ako dôkaz, že uvedená parcela patrí do môjho výlučného vlastníctva predkladám aj rozhodnutie o povolení stavby, kde mi bolo určené, že môj dom má byť postavený na pozemku vo vzdialenosti 3 m od hranice medzi našimi pozemkami. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že parcelu č. XXX/X nadobudol od pôvodných vlastníkov v priebehu rokov 2008 a 2010. Parcely č. XXX/X H. XXX/X nikdy neboli súčasťou pôvodnej parcely č. XXX. Pri sceľovaní pozemkov v r. 2010 bol upozornený pracovníkmi, ktorí uvedené meranie vykonávali, že majetková hranica sa nestotožňuje s hranicou plota. Navrhli preto, aby sa sporné výmery vyporiadali tak, že tie ktoré akoby zasahovali do pozemku žalobcu, mu boli pridané na konci pozemku. Žalovaný s tým súhlasil, žalobca s tým nesúhlasil. Žalobca súdu predložil zároveň - mailovú komunikáciu týkajúcu sa overenia hraníc sporných nehnuteľností, sťažnosť, ktorú podal na ústavný súd zo dňa 19.04.2017, oznámenie o odložení podania zo dňa 16.05.2017, ktoré mu bolo doručené Ústavným súdom SR, pozemno-knižnú kópiu z mapy k.ú. X., vyhotovenú správou katastra Rožňava. Sporové strany nenavrhli žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania okrem listinných dôkazov založených v spise. Žalobca na výzvu súdu zhrnul svoj návrh slovami chcem, aby súd rozhodol, že to je moje dedičstvo. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žaloba v pôvodnom žalobnom návrhu nemôže obstáť tak z procesného, ako aj hmotnoprávneho hľadiska. Z procesného namietam riešenie predbežnej otázky ako vlastníctva, ako aj negatórny žalobný petit a v prípade modifikovaný petit na dnešnom pojednávaní rovnako neobstojí, pretože v tomto smere žalobca neprodukoval žiadne dôkazy. Mám za to, že žaloba neobstojí ani hmotnoprávne, a to predovšetkým z toho dôvodu, že sám žalobca zavinil to, že geometrický plán z r.
1990 nebol zapísaný v katastri nehnuteľností v čase vykonávania ROEP a mal trojročnú lehotu na to, aby tento stav zosúladil, čiže má za to, že svojim konaním zavinil aj po stránke hmotnoprávnej to, že vlastníctvo je duplicitné. Navrhol žalobu zamietnuť a rozhodnúť o náhrade trov konania vo výške 100 % v prospech žalovaného.
10. Z vyjadrenie Obce X. zo dňa 25.11.2019 vyplýva, že žalobcovi bolo odporúčané obrátiť sa na pomoc advokáta a spory riešiť právnou cestou.
11. Z rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 10.4.2015 okrem iného z odôvodnenia vyplýva, že konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je nesporové konanie. V uvedenom prípade ide o spor o hranicu susedných pozemkov resp. o právny vzťah k novovytvoreným pozemkom, ktorý sa tak uvedeným postupom správy katastra dostal do režimu duplicitného vlastníctva. Riešenie tohto sporu však nepatrí do kompetencie správneho orgánu, ale do kompetencie súdu. Podľa úradu tiež je právny dôvod na opravu chyby v katastrálnom operáte, avšak zápis poznámky na LV Č.. XXX H. Č.. XXXX o spochybnení hodnovernosti údajov katastra je v rozpore s právnymi predpismi.
12. Z výpisu z LV č. XXXX, W..Ú.. X., vyplýva, že žalovaný N.. Y. W. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXX/X o výmere 1090 m2, druh pozemku orná pôda. Tie nadobudol na základe darovacej zmluvy P. XXX/XX-XX/XX, kúpnej zmluvy P. XXX/XX-XX/XX, kúpnej zmluvy P. XXXX/XX-XX/XX, kúpnej zmluvy P.-XX/XX, kúpnej zmluvy P.-XX/XX, kúpnej zmluvy P. XXX/XX XX/XX, protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte E. XXX/XXXX-X.-XX/XX a rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte E. XXX/XXXX-X.-XX/XX. V časti poznámky je uvedené, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená.
13. Z výpisu z LV č. XXX, W..Ú.. X., vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXX/X H. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, spolu o výmere 146 m2, pričom tieto nadobudol na základe darovacej zmluvy G. N. XXX/XX-XX/XX, rozsudku XC XXX/XX-X/XX, rozhodnutia J.-XXX/XX, žiadosti Z. XXXX/XX, rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte E. XXX/XXXX-X.-XX/XX a rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte č. C.-G.-W.-XXXX/X-XX-U.-XX/XXXX. Rovnako tak je uvedená v časti poznámky poznámka, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená.
14. Z darovacej zmluvy zo dňa 20.2.1975 vyplýva, že darujúci Y. K., B.. XX.XX.XXXX a T. K. B.. XX.XX.XXXX a obdarovaný syn Y. K., B.. XX.XX.XXXX uzavreli darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bolo, že časť parc. č. XXX o výmere 118 m2 daroval otec a matka darovala časť nehnuteľnosti parc. č. XXX/X o výmere 683 m2.
15. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Rožňave č. J. XX/XX-XX zo dňa 28.1.1976 vyplýva, že dedičstvo po nebohom Y. K., ktoré tvorí 10/24-in z domovej nehnuteľnosti nadobudli jeho manželka T. K. a syn J. K..
16. Z rozhodnutia Okresného národného výboru Rožňava č. XXX/XX-U. zo dňa 13.4.1976 vyplýva, že žiadateľovi Y. K. T.. sa povoľuje v obci X. na pozemku parc. č. XXX/X novostavba pozostávajúca zo 6 izieb s 2 kuchyňami o zastavanej ploche 131 m2.
17. Z výkazu výmer LV č. XXX, ktorý je účasťou geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX/XX, vyplýva, že Y. K. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXX a parc. č. XXX/X H. XXX/X.
18. Z podania označeného ako Námietky zo dňa 17.9.2012 adresované Obvodnému pozemkovému úradu v Rožňave súd nezistil žiadne významné skutočnosti.
19. Z výzvy žalovaného zo dňa 27.7.2012 vyplýva, že žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho pozemku za posledné 3 roky. Žiadal o zaplatenie 438 Eur.
20. Z podania označené ako Upozornenie na rešpektovanie hraníc pozemkov žalovaného zo dňa 05.03.2015 vyplýva, že žalovaný upozornil žalobcu na rešpektovanie majetkových pomerov hraníc parciel. Zakázal žalobcovi vstup na parc. č. XXX/X, ktorá je v jeho osobnom vlastníctve. Zakázal mu prevádzať akékoľvek zemné práce na tejto parcele.
21. Z upovedomenia o odložení veci zo dňa 10.6.2016 Okresného úradu Rožňava súd zistil, že ide o priestupkovú vec proti priestupku, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že v jeseni v r. 2015 v presne nezistenom čase na pozemku na ulici L. v obci X. mal úmyselne spôsobiť škodu na cudzom majetku tým, že rozobral plot, ktorý sa skladal z drevených podvalov a kovového pletiva a zároveň rozdeľoval pozemky medzi ním a žalobcom, čím poškodenému žalobcovi mal spôsobiť škodu vo výške 30 Eur. Okresný úrad vec odložil s odôvodnením, že nejde o priestupkovú zodpovednosť žalovaného, ale sa jedná o občianskoprávny spor.
22. Z výkazu výmer LV č. XXX bez uvedenia dátumu súd zistil, že v prípade parc. č. XXX/X H. XXX/X spolu vo výmere 146 m2 je zapísané duplicitné vlastníctvo v prospech Y. K. H. N.. Y. W..
23. Z uznesenia Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.4.1962 vyplýva, že podľa geometrického plánu Ústavu geodézie a kartografie pre Východoslovenský kraj v Prešove zo dňa 21.02.1962 sa parc. č. XXX rozdeľuje na parc. č. XXX/X vo výmere 61 árov 08 m2 a parc. č. XXX/X vo výmere 29 árov 56 m2.
24. Z nájomnej zmluvy zo dňa 26.6.2009 súd zistil, že žalobca Y. K. a nájomca Poľnohospodárske družstvo R. L. uzavreli nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bola poľnohospodárska pôda v k.ú. C. X. vo výmere 1,4941 ha.
25. Z rozhodnutia Okresného úradu Rožňava č. N.-X/XX zo dňa 30.1.2014 súd zistil, že Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií týkajúcich sa nadobudnutia pozemkových nehnuteľností v k.ú. X. N.. Y. W..
26. Z listu žalobcu zo dňa 20.8.2012 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu. Vyzval žalovaného, aby ďalej nezasahoval do jeho vlastníckych práv.
27. Z prípisu Poľnohospodárskeho družstva R. L. zo dňa 26.6.2009 vyplýva, že pri porovnávaní údajov v pôvodných nájomných zmluvách boli zistené rozdiely žalobcom vlastnenej poľnohospodárskej pôdy. Z uvedeného dôvodu mu boli zaslané na podpis dve kópie nájomnej zmluvy.
28. Z mailovej komunikácie týkajúcej sa overenia hraníc sporných nehnuteľností zo dňa 19.04.2012 vyplýva návrh usporiadania vlastníckych vzťahov medzi stranami sporu.
29. Zo sťažnosti, ktorú podal na ústavný súd žalobca dňa 19.04.2017, vyplýva, že žalobca sa na ústavnom súde domáha vydania rozhodnutia, ktorým by právoplatné rozhodnutie Správy katastra Rožňava č. E.-X. zo dňa 06.11.2012, ďalej rozhodnutie Správy katastra Košice, právny odbor č. E.-XX zo dňa 07.01.2013, ďalej rozhodnutie Úradu Geodézie, Kartografie a katastra SR č. I. XXXX/XXXX- XXX-P. z 10.04.2015, ďalej rozhodnutie Úradu Geodézie, Kartografie a katastra SR č. L. XXXX/XXXX z 21.10.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
30. Ústavný súd Slovenskej republiky oznámením o odložení podania zo dňa 16.05.2017 oznámil žalobcovi, že jeho sťažnosti nebolo možné vyhovieť z dôvodu nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí.
31. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
32. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
33. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
34. S poukazom na skutočnosť, že v tomto spore bola podaná určovacia žaloba podľa §137 písm. c) CSP, súd sa ako prvoradou zaoberal otázkou, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, teda či jeho postavenie z hľadiska právneho je postavením neistým, resp. ohrozeným a či takýto
stav právnej neistoty možno odstrániť práve podanou žalobou. Na existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vymedzenom v petite žaloby súd prihliadal z úradnej povinnosti.
35. Určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP je svojou povahou žalobou preventívnou, ktorej účelom je predísť stavu právnej neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický
- nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch. Ustanovenie citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje istú kvalitu určovacej žaloby spočívajúcu v tom, že žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žaloba na začatie konania s petitom určovacím je prostriedkom procesnej prevencie a možno ju podať predovšetkým tam, kde do oprávnených práv a záujmov ešte nebolo zasiahnuté a kde sa podaním žaloby predíde zásahu alebo sa vytvorí základ pre usporiadanie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Tam, kde k zásahu došlo, je namieste petit iný než určovací. Právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že žalobca nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a existujúca spornosť z právneho vzťahu medzi stranami sporu môže byť odstránená len podaním žaloby s petitom určovacím. Žaloba, ktorá nerieši spornosť vzťahu strán sporu, nie je procesne prípustná. Úspešne môže podať žalobu určovaciu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý tu nahrádza vecnú legitimáciu účastníka. Podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to na určení proti označenému žalovanému, ak sa žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a tým sa potom zabráni prípadným ďalším žalobám.
36. Hlavným predpokladom úspešnosti určovacích žalôb je teda preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení v zmysle § 137 písm. c/ CSP, pričom súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, v opačnom prípade bez skúmania vecnej stránky veci musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť.
37. Zákon trvá na tom, aby v prípade určovacej žaloby išlo o právny záujem naliehavý, ktorý je daný spravidla v prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací žalobný petit (t.j. to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací petit je vhodným, správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany jeho práva, t.j. či sa ním môže skutočne dosiahnuť odstránenie spornosti, alebo spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva súdne konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné súdne konanie. Určovací žalobný petit sa uplatní najmä v prípade, keď je určovací výrok potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom) alebo v prípade, keď výrok o určení je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. pred správou katastra nehnuteľností). Určovacia žaloba má skôr preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a jednak tam, kde určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu vzťahov, ktorá je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu a ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude daný ani právny záujem na takomto určení. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha t.j. v danom prípade žalobcu.
38. Ako je z uvedeného zrejmé, žalobca je pri podaní určovacej žaloby, tak ako je tomu aj v tomto prípade povinný preukázať danosť svojho naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom určení, ktorý právny záujem v danom prípade žalobca konštatuje tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX k.ú. X. - parc. reg. „. Č.. XXX/X H. XXX/X a teda má záujem na tom, aby sa určilo, že zároveň žalovaný nie je nie je výlučným vlastníkom nehnuteľností okres G., C. X., W..Ú.. X. evidované na LV č. XXXX v časti parcely reg. “. Č.. XXX/X zodpovedajúcej žalobcovým parcelám na liste vlastníctva č. XXX a to pozemku parcely registra „. Č.. XXX/X o výmere 123 m2,druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parcely registra „. Č.. XXX/X o výmere 23 m 2,druh
pozemku - zastavaná plocha a nádvorie. Vzhľadom na takto formulovaný žalobný petit, má súd za to, že na strane žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení vlastníckeho práva, pretože súdnym výrokom o takomto žalobnom petite by nedošlo ani k odstráneniu spornosti, keďže takýto výrok by nebol ani spôsobilým pre ďalšie konanie napr. katastrálneho úradu. Pozitívne určenie vlastníckeho práva má prednosť pre negatívnym určením (že žalovaný nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti) lebo z negatívneho určenia nevyplýva, kto je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. Také rozhodnutie ani nemôže byť podkladom na vykonanie zmien v katastri nehnuteľností, lebo by nemohlo vytvoriť podklad na vyjasnenie právnych vzťahov medzi účastníkmi (Rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/201/2011). Takýmto negatívnym určením by sa právne postavenie žalobcu v porovnaním s existujúcim stavom nezlepšilo, uspokojivo by sa neodstránila jeho neistota v danom právnom vlastníckom vzťahu ale pretrvala by naďalej a nevylučovalo by to ďalšie konania o vlastníctve predmetných nehnuteľností. V danej veci preto nie je daný naliehavý právny záujem. Z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu v interakcii na v žalobnom petite požadovanom určení, okresný súd musel žalobu zamietnuť.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa § 255 CSP, v zmysle ktorého v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Súd tiež skúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, spočívajúcich v predmete sporu resp. okolnostiach na strane strán sporu, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Z predmetu sporu súd dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil, rovnako tak ani u strán sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Rožňava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.