Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15S-29-2019.pdf
PDF · 68.79 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/29/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: MIRKOM s. r. o., so sídlom Tržničné námestie 4810, 945 01 Komárno, IČO: 44 886 764, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100157180/2019 zo dňa 14. 01. 2019, takto
rozhodol:
Správny súd konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 27. 02. 2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100157180/2019 zo dňa 14. 01. 2019, pričom súčasne navrhol aj zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101908953/2018 zo dňa 26. 09. 2018 a vrátenie veci na ďalšie konanie.
2. Správny súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č. k. 15S/29/2019 - 148 zo dňa 26. 05. 2020 tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
3. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra správny súd zistil, že spoločnosť MIRKOM s. r. o., so sídlom Tržničné námestie 4810, 945 01 Komárno, IČO: 44 886 764, bola uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 23CbR/13/2019 - 164 zo dňa 11. 05. 2020, právoplatného dňom 09. 06. 2020, zrušená bez likvidácie a dňa 09. 07. 2020 ex offo vymazaná z obchodného registra.
4. Podľa § 35 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.
5. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
6. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
7. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
9. Podľa § 99 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
10. V zmysle teórie práva pri právnickej osobe nie je v hmotnoprávnej rovine významné rozlišovanie medzi spôsobilosťou mať práva a povinnosti a spôsobilosťou na právne úkony, pretože obe sú viazané na tie isté predpoklady. Obdobne je to aj v prípade procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti, keďže moment ich nadobúdania a straty splýva. Okamih nadobudnutia spôsobilosti na právne úkony, a teda aj procesnej spôsobilosti sa stotožňuje so spôsobilosťou na práva a povinnosti, t. j. procesnou subjektivitou, a teda existenciou samostatného subjektu. Zánik právnickej osoby, a teda aj zánik procesnej spôsobilosti takejto právnickej osoby je obdobne ako vznik právnickej osoby viazaný na dve právne skutočnosti. Prvým predpokladom je zrušenie právnickej osoby a druhou fázou je výmaz z príslušného registra, v ktorom je táto právnická osoba evidovaná. Výmaz právnickej osoby z príslušného registra je okamihom, kedy dochádza k zániku jej právnej subjektivity, a teda aj procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti.
11. Predpokladom vydania meritórneho rozhodnutia správneho súdu je aj splnenie procesných podmienok konania. Procesná spôsobilosť spolu s procesnou subjektivitou patrí medzi procesné podmienky na strane účastníka konania. Bez splnenia procesnej podmienky, a to existencie procesnej subjektivity u účastníka konania, nie je možné vo veci meritórne rozhodnúť. Na splnenie tejto procesnej podmienky musí správny súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Ustanovenie § 66 CSP upravuje situáciu, ak k strate procesnej subjektivity dôjde po tom, čo už súd vyhlásil rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
12. Z vyššie zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca výmazom z obchodného registra (09. 07. 2020) stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť na právne úkony. K uvedenej právnej skutočnosti došlo skôr, ako rozsudok č. k. 15S/29/2019 - 148 zo dňa 26. 05. 2020, ktorým správny súd žalobu zamietol, nadobudol právoplatnosť. Keďže k zániku žalobcu došlo bez právneho nástupcu a vo vzťahu k žalobcovi ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, správny súd konanie podľa § 99 písm. b) SSP zastavil.
13. O trovách konania správny súd týmto uznesením nerozhodoval, lebo o tých už bolo rozhodnuté vyššie uvedeným rozsudkom, ktorým zostáva správny súd podľa § 25 SSP v spojení s § 66 CSP časť vety za bodkočiarkou, viazaný.
14. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.