Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-2S-290-2020.pdf
PDF · 81.19 KB
Case nature
Subarea
BA-2S/290/2020
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Universal Development s. r. o., so sídlom Bajkalská 9, 831 04 Bratislava, IČO: 50 220 641, právne zastúpený: InLaw, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 36, 821 08 Bratislava, IČO: 36 716 979, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. MAGS OUIC 53964/20-378519 zo dňa 06.10.2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 28.12.2020 (ďalej „žaloba“) domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. MAGS OUIC 53964/20-378519 zo dňa 06.10.2020 označeného ako „Záväzné stanovisko hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy k investičnej činnosti“ (ďalej „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom do 30.04.2021 (ďalej „stavebný zákon“) vydal záväzné stanovisko podľa § 140a ods. 3, 4, § 140b stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 3 písm. d) a j) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 30.11.2020 (ďalej „zákon o obecnom zriadení“) k investičnému zámeru žalobcu pod názvom „Polyfunkčný dom Stromová“ (ďalej „investičný zámer“).
2. Žalobca v rámci podanej žaloby uviedol, že dňa 21.12.2017 podal u žalovaného žiadosť o posúdenie súladu stavby s územným plánom hlavného mesta SR Bratislava, na základe čoho žalovaný vydal dňa 26.02.2018 záväzné stanovisko č. MAGS OUIC 59242/17-478810, ktorým vyslovil súhlas s umiestnením stavby týkajúcej sa investičného zámeru žalobcu (ďalej „pôvodné záväzné stanovisko“). Toto záväzné stanovisko žalovaného bolo vydané pre účely územného konania. Podaním zo dňa 02.07.2020 požiadal žalobca o zmenu záväzného stanoviska zo dňa 26.02.2018 v rozsahu dopravného napojenia umiestňovanej stavby. Žalovaný na základe podanej žiadosti o zmenu, vydal napadnuté opatrenie, ktorým vyslovil nesúhlas s umiestnením stavby, keďže investičný zámer žalobcu nie je v súlade s územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy. Nezákonnosť postupu žalovaného vnímal žalobca v tom, že ako dotknutý orgán posudzoval navrhované umiestnenie stavby nad rámec žiadosti o zmenu pôvodne vydaného záväzného stanoviska, čím sa odklonil od zásady uvedenej v § 140b ods. 3 stavebného zákona. Napadnuté opatrenie podľa žalobcu trpí aj vadou nepreskúmateľnosti, keď z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ktoré dôvody viedli žalovaného k nahradeniu pôvodného záväzného stanoviska. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté opatrenie zrušiť.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.07.2021, pričom navrhol, aby správny súd žalobu odmietol ako neprípustnú, resp. konanie zastavil, keďže len samotné napadnuté opatrenie nie je prípustným predmetom prieskumu zákonnosti správnym súdom.
4. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/290/2020 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1, náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/290/2020.
5. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
11. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
13. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet prieskumu, t.j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka.
14. Všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jeho medze. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
15. V preskúmavanej veci nejde však o konečné rozhodnutie v správnom konaní, pretože ním nebolo vo veci územného konania meritórne rozhodnuté, preto nemohlo ani dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu práv a povinností žalobcu v zmysle § 2 ods. 2 SSP a v dôsledku tohto žalobca nebol na týchto právach ukrátený. Z uvedeného vyplýva, že samostatné záväzné stanovisko žalovaného, ako podklad pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, nie je spôsobilé súdneho prieskumu v správnom súdnictve.
16. Predmetom podanej správnej žaloby je v danom prípade záväzné stanovisko žalovaného, vydané pre účely územného konania podľa § 140a ods. 2 až 4, § 140b stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 3 písm. d) a j) zákona o obecnom zriadení, ktoré nie je samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.
17. Záväzné stanovisko k investičnému zámeru pre územné konanie (napadnuté opatrenie) nemožno považovať za výsledok rozhodovacieho procesu vo verejnej správe, keďže je len jedným z množstva záväzných stanovísk (potrebných pre vydanie územného rozhodnutia), ktoré musí pri svojom konečnom rozhodnutí správny orgán, pri vydaní územného rozhodnutia vyhodnotiť, všetky vo vzájomnej súvislosti a následne vo veci žiadosti o umiestnení stavby, rozhodnúť. Napadnuté opatrenie je len podkladom pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, a preto samostatne nepodlieha súdnemu prieskumu. Jedná sa „len“ o tzv. podkladové opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu. Konečným rozhodnutím, ktoré bude možné preskúmať súdom, bude až rozhodnutie vydané v územnom konaní, v súvislosti s ktorým, podľa rozsahu a dôvodov prípadne podanej správnej žaloby, bude podľa § 27 ods. 1 SSP predmetom súdneho prieskumu aj napadnuté opatrenie.
18. Na podporu uvedených záverov poukazuje správny súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/4/2018 zo dňa 04.07.2019 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2019 ako judikát č. 70, podľa ktorého „...kasačný súd sa v prejednávanom prípade stotožnil s názorom krajského súdu, že predmetné záväzné stanovisko žalovaného je možné preskúmavať len v rámci súdneho prieskumu územného rozhodnutia, resp. stavebného povolenia. Pri formovaní svojho právneho záveru vychádzal zo skutočností, že najvyšší súd preskúmal podmienky na súdny prieskum a zistil rovnako ako krajský súd, že v danom prípade ide o napadnuté záväzné stanovisko, ktoré je opatrením podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, ktoré je tzv. podkladom pre vydanie v danom prípade, územného rozhodnutia v územnom konaní (umiestnenia stavby rodinného domu, pre ktorý je potrebné stavebné povolenie)“. K obdobným právnym záverom dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 8Sžk/27/2018 zo dňa 24.10.2019, ako aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Sžk/43/2021 zo dňa 27.10.2022, pričom otázku preskúmateľnosti záväzného stanoviska považuje za vyriešenú v podobe ustálenej rozhodovacej praxe o neprípustnosti súdneho prieskumu tohto samostatného opatrenia orgánu verejnej správy.
19. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie napadnutého opatrenia v rámci správneho súdnictva a s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol ako neprípustnú.
20. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP, tak že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.
21. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).