Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/71/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní starostlivosti súdu o maloletého G. C., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, bytom ako matka, dieťa rodičov: matky C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX a otca G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.. V. XXX/XX, N., t.č. v ÚVTOS a ÚVV B., N. XX/XXX, B., o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.05.2019 sa navrhovateľ - otec maloletého domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu vo výške 25 EUR mesačne. Návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že rozsudkom OS Skalica zo dňa 26.01.2015 sp.zn. -35 mu bolo určené výživné vo výške 90 EUR mesačne a keďže sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nie je schopný platiť túto sumu v plnej výške, čím mu vzniká neskutočný dlh na výživnom, ktorý je pre neho likvidačný. Matka mu maloletého odopiera celé roky. Matka nie je vo finančnej núdzi, žije so svojím priateľom. Kúpil si auto, postavili dom.

2. Matka v písomnom podaní zo dňa 28.04.2020 vyjadrila nesúhlas s návrhom na zníženie výživného a navrhla ho v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že otec je vo výkone trestu zaradený do práce. Nevidí dôvod na zníženie. Otec sa do problémov, v ktorých sa nachádza, dostal sám. Veci ktoré má, nadobudla matka svojim úsilím a nemá len príjem ale hlavne výdavky. Je na rodičovskej dovolenke so svojou 10 mesačnou dcérou. Maloletý chodí do 6. ročníka ZŠ, navštevuje strelecký krúžok, jeho záľuby sú rybárstvo, šachy, airsoft. Tiež má náklady na oblečenie, školské potreby, výlety, zubný strojček. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom a dvomi deťmi. Platia hypotéku. Otec maloletého sa 12 rokov o maloletého vôbec nezaujímal, nikdy nezavolal, ako sa maloletý má. Otec si za všetko môže sám svojím konaním, svojou drogovou činnosťou. Mal žiť ako poriadny občan, človek a otec. Maloletý ani ona za jeho situáciu nemôžu.

3. Kolízny opatrovník sa v konaní vyjadril, že s návrhom na zníženie nesúhlasí, keďže to nie je v záujme maloletého.

4. Súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa. Súd vyzval otca maloletého, ktorý sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, aby uviedol či trvá na osobnej účasti na pojednávaní alebo súhlasí s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti s tým, že ak sa v lehote určenej súdom nevyjadrí, bude mať súd za to, že s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti súhlasí. Otec sa na výzvu súdu nevyjadril,

preto súd otca maloletého len upovedomil o termíne pojednávania, nežiadal o jeho predvedenie a v zmysle ustanovenia s poukazom na ustanovenie konal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého.

5. Súd sa oboznámil s návrhom a vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého, listinnými dôkazmi, a to vyčíslením mesačných nákladov domácnosti matky, potvrdením o poberaní prídavkov na deti za rok 2019 a 2020 a potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2020, potvrdením o návšteve školy maloletým, odpoveďou na lustráciou matky a otca v Sociálnej poisťovni, odpoveďou ÚVTOS Leopoldov zo dňa 27.04.2020 spolu s rozúčtovaním pracovnej odmeny otca maloletého, údajmi o výživnom a pohľadávkach ostatných oprávnených, rozpisom dobrovoľných úhrad pohľadávok a údajmi o možnej sume na čerpanie ku dňu 17.04.2020, oboznámil sa s obsahom celého poručenské spisu vedenom na tunajšom súde o maloletom, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

6. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému je určená rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -35 zo dňa 26.01.2015, ktorým bola otcovi zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 50 EUR na sumu 90 EUR mesačne. Naposledy o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému rozhodoval Okresný súd Skalica rozsudkom č.k. -36 zo dňa 16.05.2017, ktorým súd zamietol návrh otca maloletého na zníženie výživného a ktorý bol potvrdení rozsudkom KS Trnava sp.zn. -54 zo dňa 20.09.2017.

7. V čase vyhlásenie rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. -35 zo dňa 26.01.2015 študovala matka na strednej škole, mala príjem z brigád, žila v spoločnej domácnosti so svojím otcom. Otec maloletého žil v spoločnej domácnosti s družkou a maloletou dcérou, bol zamestnaný, kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem vo výške 736,83 EUR. Maloletý navštevoval 1. ročník ZŠ, bol zdravým dieťaťom, mal bežné výdaje primerané jeho veku.

8. V čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. -36 zo dňa 16.05.2017, ktorým súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, maloletý navštevoval 3. ročník ZŠ, jeho zdravotný stav bol dobrý, matka mala zvýšené výdaje so zaplatením plaveckého výcviku. Žiadnemu z rodičov nepribudla vyživovacia povinnosť, osobnú starostlivosť o maloletého naďalej zabezpečovala len matka. Matka ukončila štúdium na strednej škole, pracovala ako SZČO so zárobkom 460 EUR mesačne, bývala u svojho otca s maloletým. Súd v predmetnom rozhodnutí skonštatoval, že k výraznejšej zmene pomerov došlo na strane otca, s ktorým bol ukončený pracovný pomer, pričom otec sa nachádzal vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, voči otcovi bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, čím boli podstatne obmedzené zárobkové možnosti otca. Súd podotkol, že musí pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti rodiča zohľadniť aj to, čo viedlo k zmene pomerov u osoby povinnej platiť výživné, teda je povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. K vyššie uvedenej zmene pomerov došlo zavinením otca, jeho trestnou činnosťou, čoby v žiadnom prípade nemalo byť na ujmu maloletého dieťaťa. Následky konania otca by sa nemali prenášať na maloletého, maloleté dieťa nemôže doplácať na konanie otca a z toho dôvodu byť ukrátené na uspokojovaní svojich nárokov na výživné. Otec maloletého sa vlastným zavinením v dôsledku protizákonnej činnosti ocitol v situácii, že stratil pravidelný príjem zo zamestnania, z ktorého bol schopný riadne uhrádzať výživné. Pracovný pomer s otcom bol ukončený okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa z dôvodu absencií, nepochybne z dôvodu vzatia otca do väzby. Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti (R 27/1970). Pokiaľ mal otec príjem zo zamestnania, bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť včas v súdom určenej výške. Nie je prípustné, aby povinný svojím úmyselným konaním znižoval rozsah svojej vyživovacej povinnosti, resp. aby odôvodňoval zníženie výživného zhoršením svojich príjmových pomerov, ktoré si sám subjektívne privodil. Otec pred jeho vzatím do väzby reálne mal schopnosti aj možnosti na riadne plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému a k zhoršeniu tohto stavu nedošlo na základe objektívnych, závažných dôvodov, ale protiprávnou činnosťou otca, na základe ktorej bol obmedzený na osobnej slobode. Porušenie pracovnej disciplíny u otca potom malo logicky za následok rozviazanie pracovného pomeru. Na uvedené však nemôže doplácať maloleté dieťa. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod, napr. zdravotné dôvody, organizačné zmeny, zmena bydliska) je potom skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného, resp. pri zvažovaní zmeny rozsahu vyživovacej

povinnosti vychádza z potenciálneho príjmu, v danom prípade z príjmu, ktorý otec dosahoval pred vzatím do väzby a skončením pracovného pomeru. Keďže otec žiadal znížiť výživné z dôvodu straty príjmu a výkonu väzby, k čomu nemožno z vyššie popísaných dôvodov prihliadať a výdavky na odôvodnené potreby maloletého s ohľadom na jeho pribúdajúci vek sa nemohli znížiť oproti ostatnej úprave výživného, súd návrh otca na zníženie výživného pre maloletého zamietol, keď nebola zistená iná výrazná zmena pomerov na strane osôb výživou povinných a na výživu odkázaných, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti otca k maloletému.

9. Pri výsluchu matka uviedla, že jej čistý mesačný príjem je 420 EUR, čo predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na deti. Žije so svojim partnerom a 2 deťmi. Jej náklady sú v zmysle doručeného vyčíslenia, t.j. 500 EUR hypotéka, splátka VUB 70 EUR, poistka 90 EUR, elektrina 100 EUR, telefón 50 EUR, strava cca 300 EUR. Náklady na maloletého sú okolo 200 EUR bez stravy, ide o bežné náklady na oblečenie krúžky. Maloletý je v 7. ročníku ZŠ, od poslednej úpravy výživného sa náklady zvýšili. Od otca dostáva výživné približne vo výške 20 EUR mesačne. Náhradné výživné nepoberá.

10. Z odpovede ÚVTOS vyplýva, že otec je vo výkone trestu pracovne zaradený. Podľa rozúčtovania pracovnej odmeny od ÚVTOS otec ku dňu 17.04.2020 dosiahol za obdobie rokov 2016 až 2020 čistú mzdu spolu vo výške 4 883,88 EUR, z toho v roku 2019 vo výške 1 830,82 EUR a v roku 2020 (do 17.04.) vo výške 526,66 EUR. Z údajov od ÚVTOS o výživnom vyplýva, že otec prispieva na výživu na maloletého mesačne sumou 21,02 EUR, pričom rovnakou sumou prispieva aj na svoje druhé dieťa. Z listiny označenej ako možná suma na čerpanie súd zistil, že ku dňu 17.04.2020 má otec nesplatené pohľadávky spolu vo výške 9 807,04 EUR.

11. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

12. Podľa ust. , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa vyššie citovaného ustanovenia Zákona o rodine a ust. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu v pomeroch je neprípustná. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Súd pri posudzovaní návrhu preto v prvom rade skúmal, či nastala zmena pomerov od posledného súdneho rozhodnutia.

20. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného nenastala na strane účastníkov zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného. K zníženiu výživného, a teda aj životnej úrovne dieťaťa možno pristúpiť len z vážnych dôvodov, teda keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z dôvodov, ktoré sám nezavinil, nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Otec sa po tom, čo bol obmedzený na osobnej slobode už raz domáhal zníženia výživného z dôvodu, že je v ÚVTOS Leopoldov, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyššie citovanými závermi uvedenými v odôvodení Okresného súdu Skalica č.k. -36 zo dňa 16.05.2017 a v plnom rozsahu na ne poukazuje. Otec je stále obmedzený na osobnej slobode, čo však naďalej nie je dôvodom na zníženie výživného, keďže táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade pričítaná na ťarchu maloletého ale výlučne len na ťarchu otca, ktorý túto situáciu sám zavinil. Po prepustení otca z výkonu trestu bude na otcovi, aby vynaložil potrebnú snahu a úsilie, aby si svoj v súčasnosti stále narastajúci dlh postupne splatil.

21. Súd porovnaním terajších pomerov na strane účastníkov s pôvodnými pomermi účastníkov existujúcimi v čase predchádzajúceho rozhodnutiu nezistil zmenu pomerov takého charakteru, ktorá by odôvodňovala znížiť výživné a tým zmeniť predchádzajúce súdne rozhodnutie. Náklady na maloletého sa s jeho pribúdajúcim vekom nepochybne stále zvyšujú, čo skôr odôvodňuje zvýšenie výživného. Čo sa týka príjmu matky, tak tá aktuálne poberá len rodičovský príspevok a prídavky na deti, jej príjem sa teda nezvýšil. Okrem toho v súčasnosti určené výživné nie je stanovené v nadštandardnej výške, ide o sumu, ktorá je dokonca nižšia ako životné minimum na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovené v platnom znení v spojení s Opatrením MPSVaR SR č. na sumu vo výške 98,08 EUR.

22. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. , podľa ktorého na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Taktiež Ústavný súd ČR sa vo svojom náleze, ktorého závery možno naplno aplikovať aj na prejednávanú vec vyjadril, že ak sa zbavil rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený k trestu väzenia, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu (§ 85, § 96 Zákona o rodine; u nás § 62 a § 75 Zákona o rodine - pozn. autora), nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. (nález Ústavného súdu Českej republiky zo 6. februára 2008, sp. zn. )

23. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, nakoľko od poslednej úpravy výživného nenastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Preto súd návrh otca v celom rozsahu zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.