Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-50-2019.pdf
PDF · 75.16 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu: Mesto Humenné, Kukorelliho 34, 066 01 Humenné, IČO: 00323021 proti žalovaným 1. F. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXXXX O., a 2. M. X., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXXXX O. v konaní o vypratanie a odovzdanie bytu a zaplatenie 807,61 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní byt č. XX pozostávajúci z 1 izby a príslušenstva, nachádzajúci sa na ul. Q. XXXX/XX v O., na X. poschodí, vypratať a vyprataný odovzdať žalobcovi najneskôr do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 807,61 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 1. 10. 2019 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na súd dňa 4. 11. 2019 žalobu, ktorou žiadal vypratať a odovzdať byt od žalovaných a zaviazať ich na zaplatenie sumy 807,61 eur z dôvodu, že bola ukončená zmluva o nájme bytu, ktorý im žalobca prenechal do užívania. Napriek tomu v byte naďalej žijú, čím vzniklo bezdôvodné obohatenie.
2. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili tak, že je to síce pravda, ale že oni sa pokúsia uvedený dlh zaplatiť, k čomu však nedošlo a to aj napriek tomu, že súd viackrát pojednávanie odročil za účelom možného mimosúdneho vysporiadania sporu.
3. Na poslednom pojednávaní zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe, dlh na uvedenom byte naďalej narastá, žalovaní nezaplatili ani žalovanú sumu s tým, že bola voči ním spísaná petícia zo strany ostatných spolubývajúcich, že sa zle správajú, predovšetkým žalovaný v 2. rade.
4. Súd zistil tento skutkový a právny stav. Strany konania uzatvorili zmluvu o nájme bytu z 15. 12. 2015, na základe ktorej bol žalovaným prenechaný do užívania jednoizbový byt č. XX na Q. XX v O., ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Žalovaným dňom uzavretia nájomnej zmluvy vznikla povinnosť platiť za predmet nájmu dohodnuté nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu. Žalovaní si túto povinnosť neplnili riadne a včas a ku dňu 30. 9. 2019 predstavuje dlžná suma na istine 807,61 eur. Rovnako tieto skutočnosti vyplývajú aj z prehľadu mesačných úhrad a z výziev žalobcu na vypratanie a odovzdanie bytu.
Z petície doručenej mestu 25. 8. 2020 vyplýva, že spolubývajúci v danom bytovom dome sa sťažujú aj na žalovaných pre užívanie alkoholu a agresívne správanie, rušenie nočného kľudu a domového poriadku.
Z nájomnej zmluvy vyplýva, že nájom bol uzavretý na dobu určitú od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2016. Nájom zanikol uplynutím tejto doby. Nová nájomná zmluva ani dodatok k starej nájomnej zmluve uzavretý nebol. Od 31. 12. 2016 tak žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu, teda bez platne uzavretej nájomnej zmluvy a neplatia žalobcovi nič. Z tohto dôvodu nemajú nárok na bytovú náhradu.
5. Na uvedený vzťah je potrebné použiť predovšetkým tieto právne predpisy:
Podľa ustanovenia § 685 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
6. Podľa ustanovenia § 686 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
7. Podľa ustanovenia § 710 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
8. Podľa ustanovenia § 712a odsek 9 Občianskeho zákonníka, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.
9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníctva a práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zdržuje.
10. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Žalobca v konaní preukázal svoje tvrdenia, bola uzavretá zmluva o nájme bytu zo dňa 15. 12. 2015, avšak na dobu určitú od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2016, zanikla teda 31. 12. 2016 a od tej doby žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu, teda ide o bezdôvodné obohatenie. Bolo dohodnuté nájomné a z tvrdení žalobcu, rovnako z tvrdení žalovaných dlžníkov, z prehľadu mesačných úhrad vyplýva, že žalovaní neuhradili žalobcovi ku dňu podania žaloby sumu 807,61 eur, čo predstavuje stav ich záväzkov k 30. 9. 2019. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných na zaplatenie žalovanej peňažnej sumy vrátane zákonného úroku z omeškania, pretože sa dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku. Taktiež nariadil vypratať uvedený byt.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) č. 160/2015 Z.z.. Žalobca bol v tomto konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.