Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Ek-750-2020.pdf
PDF · 73.4 KB
Case nature
Subarea
31Ek/750/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava-Ružinov, IČO: 31357814, v konaní zast.: W.. O. O., advokát so sídlom L. 2, XXX XX Z.-L., proti povinnému: W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX K., o vymoženie 3853,86 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 31Ek/750/2020 zo dňa 25.05.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.05.2020 domáhal od povinného vymoženie 3853,86 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Rob/243/2008 zo dňa 22.07.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.09.2008.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 25.05.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 EUR. Svoje rozhodnutie za použitia ustanovení § 50 ods. 1, 53 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) odôvodnil tým, že oprávnený si pri podaní opätovného návrhu podľa § 9 ZoUNEK uplatnil nárok na náhradu paušálnej náhrady trov starej exekúcie v celkovej výške 42 EUR. Vyšší súdny úradník uviedol, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa “nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu, pričom oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku za návrh. Oprávnený nemá nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Zo znenia ust. § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Navyše znenie § 9 ods. 3 ZoUNEK striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Na základe uvedeného konštatoval, že oprávnený si uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie nárok v rozpore s ust. § 9 ods. 3 ZoUNEK, čím (súd) zistil, že je tu dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byť v tejto časti zastavená, a preto súd v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. b) v spojení s ust. § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol návrh oprávneného v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 42 EUR.
3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 3 ZoUNEK sa týka výlučne trov spojených s opätovným podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Náhrada tzv. iných trov titulom paušálnych trov
pri zastavení starej exekúcie však nepredstavuje trovy spojené s podaním návrhu, ale príslušenstvo exekučne vymáhanej pohľadávky, tzv. náklady spojené s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 OZ). Výklad ust. § 9 ods. 3 ZoUNEK prezentovaný súdom odporuje čl. 20 a čl. 46 Ústavy SR, keďže oprávneného zbavuje možnosti uplatniť si proti povinnému náklady vynaložené na vymáhanie pohľadávky a to dokonca v dôsledku svojvoľného populistického zastavenia exekúcie a teda bez legitímneho vecného dôvodu, čo nemôže obstať v ústavnom teste proporcionality. Čl. 152 ods. 4 Ústavy SR pritom ukladá súdu povinnosť ústavne konformného výkladu. Ustanovenie § 9 ods. 3 ZoUNEK preto treba vykladať tak, že nebráni uplatneniu iných trov titulom paušálnych trov pri zastavení starej exekúcie.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v exekučnom konaní v sume 42 EUR.
9/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 42 EUR, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného.
11/ Neobstojí ani názor oprávneného, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak mienil oprávnený uvedený nárok v exekúcii uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, teda hmotnoprávny nárok (nie procesný), potom absentuje spôsobilý exekučný titul na jeho uplatnenie. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42 EUR od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu situáciu, prednosť pred inými ustanoveniami upravujúcimi exekučné konanie. Pokiaľ by súdy neaplikovali účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR viazaný.
12/ Účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb. Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný. Nie je možné sa tak stotožniť s názorom oprávneného, že výklad ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK vyjadrený súdom v napadnutom rozhodnutí ho zbavuje možnosti uplatniť si proti povinnému náklady vynaložené na vymáhanie pohľadávky, keď ide o dôsledok skutočnosti, že vedená exekúcia nebola úspešná, a to ani z časti, a oprávnený sa naďalej domnieva, že v exekučnom konaní bude úspešný.
13/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 31Ek/750/2020 zo dňa 25.05.2020 vecne správne, v dôsledku čoho sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).