Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Pc-18-2019.pdf
PDF · 93.71 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou, v právnej veci navrhovateľky: Q. J., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. U. 3, N., v konaní zastúpená JUDr. Petrom Polákom, advokátom so sídlom v Leviciach, M. R. Štefánika 3, proti osobe povinnej z výživného: R. Y., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. 4, Y., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky Q. J., nar.: XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 49,79 Eur (1500,- Sk) mesačne na sumu 170,- mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 14.06.2019.
II. Návrh navrhovateľky sa vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Zaostalé výživné za obdobie od 14.06.2019 do 11.09.2020 vo výške 1017,44 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 16.05.2008 č.k. 8P/28/2008-43.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 14.06.2019 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca zo sumy 49,79 eura na sumu 450,- eur mesačne odo dňa podania návrhu na súd. Zaostalé výživné navrhla otca zaviazať zaplatiť v splátkach. Podaný návrh odôvodnila zmenou pomerov na jej strane, ktoré súvisia so štúdiom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Poukázala na zvýšené náklady na štúdium, ubytovanie a cestovné. Uviedla, že otec svoju vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne, navyše jej nič neposkytuje. Naposledy o výživnom rozhodol Okresný súd Levice rozsudkom pod č.k. 8P/28/2008-43, ktorým schválil dohodu jej rodičov, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na jej výživu zvýšeným výživným vo výške 1.500,-Sk (49,79 eura). Dňa 08.07.2001 sa rodičia mimosúdne dohodli na zvýšení vyživovacej povinnosti na sumu 100,- eur mesačne počnúc dňom 01.08.2011.
2. Osoba výživným povinná, otec navrhovateľky s podaným návrhom nesúhlasil, v priebehu konania navrhol zvýšenie výživného na sumu 150,- eur mesačne. Poukázal na to, že pracuje len príležitostne na dohodu. Od apríla 2018 až do júna 2019 nepracoval, jednak pre zápal žíl ako aj z dôvodu, že musel nevyhnutne zabezpečovať starostlivosť o svoju matku. V tom období si príležitostne privyrábal na stavbách, za mesiac zarobil okolo 100,- až 200,-eur. Odvody si uhrádzal sám. Je vyučený nástrojár, prácu si hľadá osobne ako strojník, keďže vo vyučenom odbore nemá prax. Zo živnosti, ktorú si v
priebehu konania otvoril mu plynie minimálny príjem. Sporadicky si privyrába zemnými a výkopovými prácami. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. S navrhovateľkou sa nestýkajú, naposledy ju videl v roku 2011. Nepoprel, že sa mohol omeškať s platením výživného alebo neuhradiť výživné v plnej sume.
3. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav: Vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľke bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.05.2008 pod č.k. 8P/28/2008-43, ktorým súd schváli dohodu rodičov, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu v tom čase maloletej navrhovateľky zvýšeným výživným zo sumy 700,-Sk (23,24 eura) na sumu 1.500,- Sk (49,79 eura) vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2008. V tom čase maloletá navrhovateľka navštevovala siedmy ročník základnej školy v Leviciach. Navštevovala základnú umeleckú školu, za ktorú matka uhrádzala poplatok 200,-Sk (6,64 eura). Mala zhoršený zdravotný stav, užívala vitamínové doplnky. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 4.560,- Sk (151,36 eura) a prídavkov na dve deti v sume 1.080,-Sk (35,85 eura). Žila v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý bol v tom čase nezamestnaný, bez príjmu. Mesačne uhrádzali za bývanie 4.200,-Sk (139,41 eura), elektrinu 850,-Sk (28,21 eura), inkaso 300,-Sk (9,96 eura). Mala vyživovaciu povinnosť k mal. Y., nar. XX.XX.XXXX. Otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 9.000,-Sk (298,75 eura). Býval sám v rodinnom dome. Mesačne uhrádzal za elektrinu 800,-Sk (26,56 eura), plyn 2.100,-Sk (69,71 eura). Mal vyživovaciu povinnosť k mal. L. a mal. R..
4. Dňa 08.07.2011 uzavreli rodičia v tom čase maloletej navrhovateľky dohodu o zvýšení výživného, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej navrhovateľky sumou 100,-eur mesačne vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.08.2011.
5. Navrhovateľka bola v čase podania návrhu na súd poslucháčkou prvého ročníka denného magisterského štádia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V akademickom roku 2019/2020 nastúpila do druhého ročníka, ktorý úspešne ukončila dňom 18.08.2020 obhajobou diplomovej práce. Výdavky súvisiace s návštevou školy pozostávali zo zápisného poplatku 15,- eur, prolongačnej známky preukazu študenta 13,- eur. Z potvrdenia vysokej školy vyplýva, že bežné finančné náklady študenta na jeden semester akademického roka na realizáciu semestrálnej práce predstavovali sumu od 100 do 120,- eur podľa náročnosti projektu, v prípade využitia finančne náročnejších materiálov s využitím technológie z externého prostredia môžu výdavky predstavovať sumu 400,- až 900,- eur. Navrhovateľka uhrádza nájomné za byt vo výške 225,- eur mesačne, cestovné 30,- eur na mesiac a pol. Je nemajetná. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý je zamestnaný, spoločne nehospodária. Zdravotný stav navrhovateľky je dobrý. Z predložených výpisov z účtu navrhovateľky má súd preukázané, že navrhovateľka dosahovala počas štúdia vlastný príjem za realizované grafické práce, ktorý za rok 2019 a 2020 (od januára do augusta) predstavoval sumu v priemere 621,18 eura mesačne.
6. Osoba z výživného povinná, otec navrhovateľky, bol od 13.06.2019 do 30.09.2019 zamestnaný v spoločnosti STAVES, spol. s r.o., na dohodu o pracovnej činnosti. Za uvedené obdobie mu bolo v priemere mesačne v čistom vyplatených 78,92 eura. Pracovný pomer skončil dohodou, pričom bližšie okolnosti skončenia pracovného pomeru neboli aktuálnemu konateľovi obchodnej spoločnosti známe. Počnúc dňom 21.10.2019 začal otec navrhovateľky vykonávať živnostenské podnikanie. Za rok 2019 vykázal daňovú stratu vo výške 66,78 eura, výdavky činili 66,78 eura, príjem za predmetné zdaňovacie obdobie nevykázal. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že v januári 2020 mu bola na jeho účet vložená suma 800,- eur, vo februári 700,- eur, v marci 885,- eur, v apríli 500,- eur, v máji 200,- eur. Z otcom predložených faktúr vyplýva, že v mesiaci apríl vystavil faktúru na 385,- eur, v júni na sumu 560,- eur. Je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Y. - rodinného domu, vinice a ornej pôdy, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXX. Predmetné nehnuteľnosti otec využíva pre vlastnú potrebu. Žije v spoločnej domácnosti s partnerkou X. M., ktorá je riadne zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 600,- eur, od 08.01.2020 je poberateľkou dávky nemocenského poistenia v sume 453,90 eura mesačne. S partnerkou spoločne hospodária. Mesačne výdavky pozostávajú z odvodov na zdravotné poistenie 63,- eur, elektriku 28,- eur, plyn 35 až 40,- eur, vodu 90,- eur polročne. Otec mesačne spláca úver vzatý za účelom opravy strechy rodinného domu, ktorého splátka činí 198,- eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k mal. R. Y., nar. XX.XX.XXXX a toho času plnoletej L. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu bola rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 13.04.2011 pod č.k. 11P/347/2010-40 stanovená vo výške 53,- eur na mal. R. a vo výške 60,- eur na L..
7. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
15. Výživou dieťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa , od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, atď.), ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, kultúru, športové potreby a pod.). Na druhej strane sú odôvodnené potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
16. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania o výživnom. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného, alebo objektívne napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 odsek 3 Zákona o rodine, už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
17. V prejednávanej veci je nesporné, že od poslednej úpravy výživného sa kvalifikovane zmenili pomery tak na strane navrhovateľky ako aj jej otca ako osoby z výživného povinnej. V čase ostatného rozhodnutia súdu o výživnom navštevovala navrhovateľka základnú školu, v čase podania návrhu na súd do 18.08.2020 bola riadnou študentkou denného vysokoškolského magisterského štúdia. K zmene pomerov na jej strane došlo tak fyzickým vyspievaním, v ktorej súvislosti sa zvýšili jej celkové náklady na stravovanie, ošatenie, hygienu, kultúrne, či spoločenské vyžitie, ale predovšetkým zvýšenými nákladmi spojenými s jej vysokoškolským štúdiom, ktoré s poukazom na študijný odbor navrhovateľky preukázateľne vyžadujú vynakladanie zvýšených výdavkov, či už na kúpu špeciálnych pomôcok pre jednotlivé grafické techniky, papierov, grafického náčinia, farieb. Okrem uvedeného uhrádza navrhovateľka náklady za ubytovanie, cestovné, stravu. Na strane matky navrhovateľky došlo k výraznej zmene jej pomerov, zvýšil sa jej príjem z vykonávanej podnikateľskej činnosti. K zmene jej osobných, majetkových pomery alebo počtu vyživovacích povinností nedošlo. U otca navrhovateľky došlo k zvýšeniu jeho príjmu. Jeho majetkové pomery, či počet vyživovacích povinností sa nezmenil.
Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá je v pracovnom pomere, spoločne hospodária, spoločne sa podieľajú na výdavkoch domácnosti, v dôsledku čoho sa pomerne znižujú výdavky otca oproti času posledného rozhodnutia o výživnom kedy žil sám. Rozhodovanie súdu o konkrétnej výške výživného je ovplyvňované tak faktormi na strane oprávneného ako aj povinného. Na strane povinnej osoby súd neprihliada na jej skutočné príjmy, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, teda nielen to, čo povinná osoba skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobila s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, prax, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, dopyt na trhu práce a podobne. S poukazom na uvedené súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z potencionálnych príjmov otca, ktoré by mohol vzhľadom na jeho skúsenosti, prax, zdravotný stav dosahovať. Otec dieťaťa je vyučený nástrojár, napriek jeho tvrdeniu, že si prácu hľadá súdu nepreukázal. V roku 2019 pracoval tri mesiace na dohodu o pracovnej činnosti , z ktorej mu bola vyplatená odmena v priemere 78,92 eura mesačne, v októbri si otvoril živnosť. V období predchádzajúcom otvoreniu živnosti otec súdu nepreukázal aktívne hľadanie si zamestnania, pričom na jeho strane neboli zistené žiadne objektívne prekážky, ktoré by mu znemožňovali aj s poukazom na jeho dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti nájsť si zodpovedajúce zamestnanie. Napriek tomu, že otec počas konania deklaroval svoju bezpríjmovosť, prípadne vykazoval nízky príjem väčšinou pochádzajúci z pomocných brigádnických prác súd jeho tvrdenia nepovažoval za uveriteľné. Ak bol otec schopný za ním deklarovanej zárobkovej situácie uhrádzať všetky pravidelné výdavky na chod domácnosti, svoje osobné výdavky ako aj splácať úver, ktorého splátka dosahovala výšku takmer 200,- eur nemohol tak činiť bez primeraného finančného zabezpečenia. Uvedenému nasvedčuje aj to, že sám navrhol určiť výšku výživného v sume 150,- eur mesačne. Tvrdenie otca o finančnej výpomoci jeho družky súd považuje za nezodpovedajúce realite. Je zrejmé, že vzhľadom na výšku jej príjmu nie je v jej možnostiach uhrádzať v plnej miere všetky otcom deklarované a riadne preukázané výdavky.
18. Súd zvýšil výživné zo strany otca na navrhovateľku odo dňa začatia konania na súde, majúc za preukázanú zmenu pomerov na strane navrhovateľky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole. Výživné vo výške 170,- eur mesačne prihliadnuc na výživné zo strany matky ako aj vlastný príjem navrhovateľky je spôsobilé pokryť odôvodnené potreby navrhovateľky, pričom je primerané majetkovým pomerom, možnostiam a schopnostiam povinnej osoby. Vo zvyšnej časti považujúc podaný návrh za nedôvodný súd zamietol.
19. Súd výživné zvýšil od 14.06.2019, teda odo dňa začatia konania na súde v súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine, nakoľko už v tomto čase mal súd preukázané, že na strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov. Otec prispieva na výživu navrhovateľky výživným v sume 100,- eur mesačne, naviac neprispieva finančne ani vecne. Vychádzajúc zo zhodných vyjadrení účastníkov konania mal súd preukázané, že otec výživné v plnej sume 100,- eur naposledy uhradil v mesiaci august 2020.
20. Odo dňa začatia konania do rozhodnutia súdu vznikla osobe z výživného povinnej zaostalosť na výživnom vo výške 1.017,44 eura (mal zaplatiť jún 2019 : 170,- eur : 30 dní = 5,67 eura x 16 dní + 14 mesiacov roku 2019 a 2020 (júl 2019 až august 2020) x 170,- eur; otec zaplatil jún 2019 : 100,- eur : 30 dní = 3,33 eura x 16 dní + 14 mesiacov roku 2019 a 2020 (júl 2019 až august 2020) x 100,- eur, ktorú súd otca zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty na zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného a zárobkové a majetkové pomery povinnej osoby. V záujme neuvedenia osoby výživou povinnej do nepriaznivej finančnej situácie tým, že by ho zaviazal sumu zaostalého výživného uhradiť jednorazovo mu umožnil uhradiť zameškané výživné v splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, pričom mal za to, že doba, v rámci ktorej dôjde k postupnému splateniu nedoplatkov, nie je neprimerane dlhá, priečiaca sa spotrebnému charakteru výživného.
21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, nakoľko v konaní nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by náhradu trov konania niektorému z jeho účastníkov mohol priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jej spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť) týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).