Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/159/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XXX, E. F., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17.8.2023, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom 19.3.2024 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa písmeno d), sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa sa obžalovaný

A. B. G. H. I. J. K. F., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XXX, E. F.,

o d s u d z u j e :

Podľa s použitím písmeno j), písmeno l) , , na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa písmeno a) sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa , sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 (štyri) roky.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“), rozsudkom zo dňa 17.8.2023 sp. zn. (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa na tom skutkovom základe, že dňa 6. mája 2023 v čase o 14:00 hod. po predchádzajúcom požití alkoholu, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo Ford Mustang, evidenčného čísla C. v Trnave, po parkovisku pred OC Sever na ulici Východnej, kde bol hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, kontrolovaný a podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu meračom AlcoQuant 6020 Plus, výrobného čísla A409689, ktorým mu bola v čase o 14:02 hod. nameraná hodnota 1.71 mg/l alkoholu v dychu (v prepočte 3,56 promile), a opakovanou dychovou skúškou mu bola v čase o 14:24 hod. nameraná hodnota 1,65 mg/l alkoholu v dychu (v prepočte 3,44 promile).

Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa s prihliadnutím na písmeno j), písmeno l), na trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, pričom pre výkon trestu obžalovaného podľa písmeno a) zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa , bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 48 mesiacov.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku dňa 17.8.2023 si prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava aj obžalovaný ponechali lehotu na podanie odvolania.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu elektronickým podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.8.2023 doručil odvolanie proti výroku o treste. Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 16.10.2023, v ktorom uviedol, že uložený trest odňatia slobody považuje za neprimeraný s ohľadom na druh trestu (nepodmienečný) aj výšku trestu. Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, avšak mal prihliadnuť aj na poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno n) a ustanovenie . Obžalovaný sa od začiatku ku skutku priznával a tento úprimne oľutoval. Obžalovaný sa dopustil ohrozovacieho trestného činu, kde je nízka trestná sadzba. Obžalovanému bolo možné uložiť alternatívny trest, pričom nepodmienečný trest nie je v prípade obžalovaného adekvátnym trestom. Trest uložený obžalovanému má spĺňať požiadavky individuálnej prevencie a zohľadňovať všetky osobitosti prípadu. Obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a uložiť primeraný trest.

Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 19.3.2024, ktorého sa zúčastnili prokurátorka krajskej prokuratúry, obžalovaný a obhajca obžalovaného. Po oboznámení správy o stave veci sa pristúpilo ku konečným návrhom, keďže krajský súd dokazovanie nedopĺňal, nakoľko v tomto smere žiadne návrhy neboli. V rámci konečných návrhov prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, keďže napadnutý rozsudok je zákonný a vecne správny, pričom okresný súd prihliadol na všetky poľahčujúce okolnosti a obžalovanému uložil primerané a spravodlivé tresty. Obhajca obžalovaného navrhol odvolaniu vyhovieť a obžalovanému uložiť iný trest ako trest odňatia slobody, resp. uložiť trest odňatia slobody podmienečne odložený. Obžalovaný sa pridržal vyjadrenia jeho obhajcu. Podľa , o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ustanovenie krajský súd preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k napadnutému výroku o treste procesne správne a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.

Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ustanovením prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

Pokiaľ ide o povahu spáchaného prečinu, trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa je ohrozovací trestný čin. Objektom tejto skutkovej podstaty je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Z hľadiska ovplyvnenia alkoholom rozumieme pod pojmom stav vylučujúci spôsobilosť taký stav, kedy hladina alkoholu v krvi vodiča motorového vozidla dosiahne 1,0 g/kg (1 promile), nakoľko podľa poznatkov lekárskej vedy nie je žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla, schopný bezpečne viesť motorové vozidlo pri takejto hladine alkoholu v jeho krvi. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Krajský súd je toho názoru, že pokiaľ páchateľ viedol motorové vozidlo v cestnej premávke pod vplyvom alkoholu v stave vylučujúcom spôsobilosť, tak nie je v zásade jedno, v akom stupni opitosti sa nachádzal, resp. o akú hodnotu páchateľ prekročil kľúčovú hranicu jedného promile alkoholu v krvi. Krajský súd zastáva názor, že každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť k vedeniu motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych a včasných vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je dôležité vedieť, k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom návykovej látky, spravidla alkoholu, došlo. Z logiky veci platí, že čím vyššia je hladina alkoholu v krvi páchateľa tohto činu, t. j. stupeň jeho opitosti (resp. čím vyššia je miera jeho ovplyvnenia inou návykovou látkou ako je alkohol), tým je jeho schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia (problematickejšia, obmedzenejšia) a naopak potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených vyššie. Na základe uvedeného je preto krajský súd toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie.

V tomto prípade z ustálených skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný viedol ako vodič osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 1,71 miligramov alkoholu na liter vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte 3,56 promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu alkoholu v krvi možno označiť za veľmi ťažkú opitosť. Krajský súd nezdieľa názor okresného súdu, že páchateľa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , u ktorého bola zistená veľmi ťažká opitosť (nad 3 promile alkoholu v krvi), nemožno potrestať trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ak sú na to splnené zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem stupňa opitosti majúceho vplyv na závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti nápravy páchateľa a ochranu spoločnosti. A práve tieto podmienky v prípade obžalovaného podľa názoru krajského súdu stále splnené sú, čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody ako ho ukladal okresný súd v napadnutom rozsudku. Ide totiž o to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, priestupkovo bol postihnutý len raz dňa 27.4.2022 za prekročenie rýchlosti pokutou 10 eur, pričom držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1992. U takéhoto prvopáchateľa trestnej činnosti, ktorý sa pred skutkom nedopúšťal ani opakovane ani závažných priestupkov v doprave, je podľa názoru krajského súdu možné racionálne očakávať, že v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu spolu s trestom zákazu činnosti bude naplnený účel trestu sledovaný ustanovením , a to najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci účinok samotného trestného konania. Pokiaľ ide teda o druh trestu, okresný súd postupoval správne a zákonne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody, avšak náležite nezohľadnil všetky okolnosti v zmysle písmeno a) Trestného

zákona, pre ktoré je možné uložený trest odňatia slobody podmienečne odložiť. Vzhľadom na doterajší v podstate bezúhonný život obžalovaného, a to aj vo vzťahu k vedeniu motorového vozidla, keďže bol priestupkovo postihnutý len raz za menej závažný priestupok, i prostredie, v ktorom žije a pracuje, keďže je riadne zamestnaný, a taktiež okolnosti prípadu, kedy je potrebné u obžalovaného zohľadniť, že išlo o prvé zlyhanie v súvislosti s vedením vozidla pod vplyvom alkoholu, je možné mať dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti prihliadnuc aj na uložený trest zákazu činnosti, a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Obžalovanému s ohľadom na tieto skutočnosti krajský súd ukladal trest odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu, pričom z dôvodu, že išlo o podmienečne odložený trest odňatia slobody, mohol obžalovanému napriek len jeho odvolaniu, uložiť aj vyšší trest odňatia slobody, a to vo výmere 3 mesiace, hoci okresný súd ukladal trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac. Pre obžalovaného, ktorému krajský súd uložený trest odňatia slobody podmienečne odkladal na skúšobnú dobu, bol aj trest odňatia slobody vo vyššej výmere priaznivejší. Krajský súd tak ako okresný súd u obžalovaného preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa písmeno j), písmeno l) , že pred spáchaním činu viedol riadny život a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, v dôsledku čoho pri prevahe poľahčujúcich okolností aplikoval ustanovenie , ktorým znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby z 12 mesiacov o jednu tretinu, t. j. na 8 mesiacov. Krajský súdom vymeraný trest odňatia slobody 3 mesiace vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu, najmä namerané vysoké promile alkoholu, možno považovať za dostatočne prísny a spravodlivý. Taktiež uložená skúšobná doba 2 roky je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný spôsobom svojho života preukázal polepšenie. Proti výroku o treste zákazu činnosti obžalovaný nebrojil a krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zmenu takto uloženého trestu, preto rovnako ako okresný súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 roky. Krajský súd je súčasne názoru, že práve vyšší trest zákazu činnosti uložený obžalovanému, ktorý viedol vozidlo vo veľmi ťažkom stupni opitosti, bude plniť dostatočne predovšetkým ochrannú funkciu trestu tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o obžalovaným v podanom odvolaní vytýkanej skutočnosti, že mu nebola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa písmeno n) , krajský súd poukazuje na to, že samotné vyhlásenie viny obžalovaným nie je dôvodom na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti, zohľadniac aj skutočnosť, že trestné činy sa objasňujú v prípravnom konaní a nie na hlavnom pojednávaní. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na závery stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa písmeno n) a písmeno l) v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa písmeno b) alebo písmeno c) , podľa ktorého, súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa . Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa písmeno n) . Táto poľahčujúca okolnosť je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej, či inej trestnej činnosti. Vyžaduje si aktívnu účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu, a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. Vychádzajúc nielen z citovaného zjednocujúceho stanoviska, ale aj z gramatického a logického výkladu ustanovenia písmeno n) krajský súd konštatuje, že pre priznanie poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti sa vyžaduje určitá aktivita obžalovaného vo vzťahu k orgánom prípravného konania, ktorého účelom je objasňovanie trestnej činnosti, spočívajúca v poskytnutí takej súčinnosti, bez ktorej by k objasneniu určitých podstatných skutkových okolností došlo len s vynaložením nezanedbateľného úsilia orgánov činných v trestnom konaní. V zmysle uvedeného nie je možné prijať záver, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže z obsahu spisu (ani z obsahu vyšetrovacieho spisu) nevyplýva, akým významným spôsobom obžalovaný napomáhal v objasňovaní jeho trestnej činnosti, aby mu mala byť priznaná i táto poľahčujúca okolnosť.

Z dôvodu, že krajský súd mal za to, že napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia ohľadom toho, že napriek splneniu všetkých zákonných kritérií na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody v zmysle písmeno a) , nebol obžalovanému v napadnutom rozsudku uložený trest odňatia slobody podmienene odložený na skúšobnú dobu, bol napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušený a krajský súd obžalovanému uložil vo svojom súhrnne zákonné, primerané a spravodlivé tresty, ktoré splnia svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdia konanie obžalovaného.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.