Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoR/5/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky´ su´d v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a cˇlenov senátu JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a Mgr. Mariána Degmu, v pra´vnej veci zˇalobcu: P.. A. S., nar. XX.XX.XXXX, Z.. B.. C. XXX/XX, XXX XX N., proti žalovanému: CRN1, zzpo, so sídlom Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50892525, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom Martina Granca 3, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, cˇ.k. - 144 zo dnˇa 27.09.2022, takto

rozhodol:

Krajský su´d v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V cˇ.k. -144 zo dnˇa 27.09.2022 potvrdzuje. Zˇalovanému súd priznáva voči žalobcovi na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Žalobca je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti PROFINT spol. s.r.o., so sídlom M. A. Beňovského 457/60, 922 03 Vŕbové, IČO: 18046835. Spoločnosť PROFINT prevzala v roku 2013 tovar od KOVOBEL a.s., faktúru za tovar nezaplatila. Pohľadávku spoločnosti KOVOBEL a.s. kúpilo CRN1, zzpo (žalovaný). Žalovaný si pohľadávku uplatnil na rozhodcovskom súde voči žalobcovi ako konateľovi PROFINT, spol.s.r.o.

2. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn vydaného dňa 18.12.2017 Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, vo veci žalobcu : CRN1, zzpo, so sídlom Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava

- Ružinov, IČO: 50 892 525 (žalovaný v tomto konaní), proti žalovanému P.. A. S., nar. XX.XX.XXXX, C. Z..B..C. XXX/XX, XXX XX N. (žalobca v tomto konaní), konateľovi spoločnosti PROFINT, spol. s.r.o., rozhodcovský súd rozhodol, že : I. Žalobe žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 429,84 eur a 18,25% úroku z omeškania ročne, trov právneho zastúpenia v sume 116,16 eur a poplatku za rozhodcovské konanie v sume 276 Eur sa vyhovuje v celom rozsahu. II. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku nasledovnú dlžnú sumu vyplývajúcu z náhrady škody v sume 429,84 Eur, úroky z omeškania vo výške 18,25% ročne zo sumy 429,84 eur odo dňa 20.06.2013 do zaplatenia fa 20350862, zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 116,16 eur, zaplatiť žalobcovi náhradu trov rozhodcovského konania v sume 276 eur.

3. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia vyššie opísaného rozhodcovského z dôvodu, že rozsudok bol vydaný bez platnej rozhodcovskej zmluvy, rozhodca nemal právo rozhodovať iba na základe všeobecných obchodných podmienok, pretože tieto neboli žalobcovi známe a neboli ním podpísané, žalobca ani nepodpísal žiadny doklad, na ktorom by bol odkaz na všeobecné obchodné podmienky alebo inú formu rozhodcovskej zmluvy. Podľa žalobcu rozhodca nemal právo uplatniť ani o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ ZoRK“), existencie rozhodcovskej zmluvy nemohla byť uznaná, pretože žalobca nezaslal žalobnú odpoveď.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu podania svojej žaloby na kauzálne príslušný súd. Žalobca si prevzal fikciou doručenia rozhodcovský rozsudok sp. zn. dňa 04.01.2018 (deň, kedy sa zásielka vrátila späť rozhodcovskému súdu). Žalobca svoju žalobu podal na Okresný súd Bratislava V dňa 31.10.2018, t.j. až po zmeškaní hmotnoprávnej lehoty 60 dní podľa § 41 ZoRK. Argumentoval, že žalobca v rozhodcovskom konaní nepodal žalobnú odpoveď ani nevzniesol žiadnu námietku, že rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, že základná rozhodcovská doložka - zmluva uzatvorená medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou KOVOBEL, a.s. a spoločnosťou PROFINT, spol s r.o. uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov ojej platnosť, výklad alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa budú predložené (rozhodované rozhodcovským súdom) ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom podľa dohody zmluvných strán o spôsobe ustanovenia rozhodcu. Podľa žalovaného súčasne nastal vznik platnej rozhodcovskej zmluvy aj procesnou situáciou, pretože žalobca v rozhodcovskom konaní nevzniesol námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy a právomoci rozhodcovského súdu. K tvrdeniam žalobcu, že mu nebolo doručené oznámenie o začatí rozhodcovského konania a ani rozhodcovský rozsudok žalovaný uviedol, že obe zásielky sa vrátili späť rozhodcovskému súdu s poznámkou pošty: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Doručenie nastalo fikciou doručenia a to, že si žalobca na adrese trvalého bydliska nepreberá poštové zásielky, je na ťarchu žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že rozhodcovské konanie bolo vedené voči konateľovi spoločnosti dlžníka v súlade s a ods. 5 a v spojení s ZoRK.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom cˇ.k. - 144 zo dnˇa 27.09.2022 žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

6. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 18.12. bol 2017 žalobcovi doručovaný prostredníctvom pošty s podacím číslom zásielky UU399138408SK na adresu bydliska (Z.. B.. C. XXX/XX, XXX XX N.), ktorú uviedol aj žalobca v predmetnej žalobe. Dňa 29.12.2017 bola zásielka uložená na pošte a dňa 04.01.2018 vrátená späť rozhodcovskému súdu s oznámením: „ zásielka neprevzatá v úložnej dobe“. Fikcia doručenia v rozhodcovskom konaní nastáva v okamihu, kedy sa rozhodcovskému súdu nepodarí zásielku doručiť a táto sa vráti rozhodcovskému súdu späť ako nedoručená (§ 25 ods. 1 ZoRK). Fikcia doručenia nastane vždy vrátením nedoručenej zásielky súdu a táto sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie, pričom v danom prípade takto nastala fikcia doručenia rozsudku dňa 04.01.2018. Žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na súd prvej inštancie dňa 31.10.2018, t.j. po uplynutí lehoty 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku podľa § 41 ZoRK.

7. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že žalobca v predmetnom rozhodcovskom konaní (sp. zn. ) nepodal žalobnú odpoveď ani nevzniesol žiadnu námietku. S poukazom na § 40 ods. 4 ZoRK, podľa ktorého na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a/ súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu, súd prvej inštancie prijal záver, že dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 3. ZoRK o ktoré žalobca opiera svoje skutkové tvrdenia nie sú naplnené a žalobu zamietol. K trovám súdneho konania súd prvej inštancie uviedol, že ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalovanému.

II. Odvolanie

8. Proti rozsudku okresného súdu podal zˇalobca v za´konnej lehote odvolanie z do^vodu, zˇe podľa jeho názoru odôvodnenie rozsudku je nedostatočné v takom rozsahu, že rozsudok možno označiť ako arbitrárny. Žalobca navrhol, aby odvolací súd vo veci rozhodol alebo napadnutý rozsudok vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie neuviedol v napadnutom rozsudku neuviedol v rozhodcovskom rozsudku uvedené tvrdenie, že právo rozhodovať mal rozhodcovský súd v zmysle rozhodcovskej zmluvy, ktorá vznikla podľa § 4 ods. 4 ZoRK. Podľa žalobcu súd prvej inštancie uviedol v rozsudku nepravdivú skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol spor po tacitnom uzavretí rozhodcovskej zmluvy v zmysle §4ods.7 ZoRK. Žalobca v konaní namietal použitie §4 ods. 4 ZoRK rozhodcovským súdom, rozhodcovská zmluva nemohla vzniknúť ani podľa §4 ods.7 ZoKR. Súd prvej inštancie tiež neuviedol, že žalobca namietal nejasný prevod predmetnej pohľadávky zo spoločnosti KOVOBEL a.s. na žalovaného. Ak by bolo preukázané, že prevod bol neoprávnený, znamenalo by to neplatnosť rozhodcovského konania. Súd prvej inštancie neuviedol ani žalobnú námietku, že rozhodcovský súd konal v priebehu konkurzného konania na majetok PROFINT, spol s r.o. k čomu nebol oprávnený. Súd prvej inštancie v rozsudku neuviedol, že ako dôvod na zrušenie žalobca uviedol, že rozhodcovský súd rozhodoval o žalobe, ktorú podala osoba v zmysle ObchZ , hoci k tomu nebola vecne legitimovaná a neuviedol ani to, že ako dôvod na zrušenie žalobca uviedol, že „rozhodcovský súd v konaní porušil viaceré ustanovenia ZoRK, , a iné, preto mnohé právne úkony rozhod. súdu sú neplatné a neplatný by malo byť aj celé rozhodcovské konanie.“ Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že ako dôkazy žalobca požadoval doložiť rozhodcovskú zmluvu a dôkaz o prevode pohľadávky KOVOBEL a.s., pričom v rozsudku, aké dôkazy vykonal.

10. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie v bode 21 uviedol nepravdivé tvrdenie, že rozhodcovský súd rozhodol, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá tacitnym spôsobom. Zrejme z uvedeného dôvodu súd neuviedol žiadne právne posúdenie k vzniku rozhodcovskej zmluvy.

11. K predmetnej rozhodcovskej zmluve žalobca uviedol, že mohla vzniknúť len v júni 2013 pri nákupe materiálu od KOVOBEL a.s., pretože nie je známy žiadny kontakt - osobný, písomný, alebo iný medzi KOVOBEL a.s alebo CRN1 zzpo a medzi žalobcom od tohto dátumu až do oznámenia o exekúcii v roku 2018. Podľa ZoRK platného v roku 2013 mohla byť rozhodcovská zmluva uzatvorená a podpísaná len písomne podľa a ZoRK. Uvedené tvrdenia žalobca uviedol v podaní zo 07.06.2020 a žiadal predložiť rozhodcovskú zmluvu. Súd (ani žalovaný) sa k uvedenému argumentu žalobcu vôbec nevyjadril. Preto žalobca zotrval na tvrdení, že podľa je nesporné, že rozhodcovská zmluva neexistuje. Podľa žalobcu uvedená nesporná skutočnosť postačuje na to, že rozhodcovské konanie bolo nezákonné a vydaný rozhodcovský rozsudok je neplatný.

12. V rozhodcovskom rozsudku je uvedené, že oprávnenie rozhodcovského súdu konať vo veci vzniklo v zmysle § 4 ods. 4 ZoRK. Žalobca považoval za dôležité a záväzné, aký dôvod uvedie rozhodcovský súd k oprávneniu konať vo veci. Uvedený dôvod by mal byť aj potvrdený dôkazmi. Žalobca namietal, že neexistujú dôkazy, ktoré by umožnili použitie §b4 ods. 4 ZoRK ale predovšetkým, že § 4 ods. 4 ZoRK platí až od r. 2015. Žalovaný sa k uvedeným argumentom nevyjadril ale začal vo veci presadzovať vznik rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 7 ZoRK, súd sa k uvedeným skutočnostiam nevyjadril a priklonil sa k názoru žalovaného. V bode 21 odôvodnenia rozsudku uvádza „...preto rozhodcovskému súdu nič nebránilo po tacitnom uzavretí rozhodcovskej zmluvy tento spor rozhodnúť...“. Žalobca trval na tom, že je neprijateľné, aby všeobecný súd menil, opravoval alebo vylepšoval rozsudok iného súdu - rozhodcovského a to v základnej otázke rozhodujúcej vo veci. Pokiaľ súd takto konal, mal v odôvodnení uviesť dôvody, ktoré ho k tomu oprávňujú.

13. Žalobca považoval za neprípustné, aby po vydaní rozhodcovského rozsudku, v ktorom sa uvádza, že rozhodcovský súd bol oprávnený konať v zmysle § 4 ods. 4 ZoRK, mohol iný súd meniť dôvod oprávnenia konať vo veci z § 4 ods. 4 na § 4 ods. 7 ZoRK. V prípade, ak by rozhodcovský súd v predmetnej veci konal pred termínom 01.01.2015, musela by byť k žalobe pripojená konkrétna rozhodcovská zmluva. Žalobca za neprípustné považoval, aby po zmene ZoRK od 1.1.2015 platili nové ustanovenia aj pre prípady, ktoré sú z roku 2013. Pravá retroaktivita nového zákona (okrem výnimiek) nie je v právnom štáte prípustná. Aj keď rozhodcovské konanie prebiehalo v r. 2017, k tomu, aby bol rozhodcovský súd oprávnený konať, mala byť predložená rozhodcovská zmluva uzatvorená v zmysle zákona 244/2002 platného v roku 2013.

14. Žalobca poukázal na to, že žalovaný (ako žalobca v konaní pred rozhodcovským súdom) nedoručil na rozhodcovský súd so žalobou aj rozhodcovskú zmluvu. Na rozhodcovský súd nebol doručený ani žiadny iný doklad podpísaný žalobcom, ktorý by odkazoval na rozhodcovskú zmluvu. Ako rozhodcovská zmluva boli doručené nepodpísané všeobecné obchodné podmienky spoločnosti KOVOBEL a.s.. Žalovaný (ako žalobca konaní pred rozhodcovským súdom) ani netvrdil, že rozhodcovská zmluva existuje. Žalovaný nemal právo len na základe toho určovať, že spor bude riešený rozhodcovským súdom, určiť rozhodcu atď. Rozhodcovská zmluva nemohla byť uzatvorená podľa podľa § 4 ods. 4 ZoRK v zmysle rozsudku, lebo tento platí až od roku 2015.

15. Žalobca považoval za neplatné ustanovenie Ing. Valacha do funkcie rozhodcu dňa 20.11.2017, bol porušený bol § 6 ods 1 ZoRK, bez platnej rozhodcovskej zmluvy nemohla byť ani dohoda na počte rozhodcov, preto mali vo veci rozhodovať traja rozhodcovia. Nezákonný bol aj postup rozhodcovského súdu po prijatí žaloby, pretože podľa § 18 ods. 2 ZoRK mala byť k žalobe pripojená kópia rozhodcovskej zmluvy. Keďže pripojená nebola, rozhodcovský súd mal určiť lehotu na doplnenie v zmysle §18 ods. 3 ZoRK a následne mal rozhodcovský súd podľa § 30 ods. 1 ZoRK zastaviť rozhodcovské konanie, pretože žaloba nebola doplnená v súlade s §18 ZoRK o rozhodcovskú zmluvu.

16. Žalobca ďalej uviedol, že v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania. Nie je pritom podstatné, že žaloba nebola podaná na úpadcu PROFINT spol. s r.o., ale na žalobcu ako jej konateľa. Žaloba sa týka majetku PROFINT spol. s r.o., čo bolo v rozpore s § 47 ods. 4 ZoRK. Žaloba nebola v rozpore s § 135a ods. 5 ObchZ podaná správcom, ale osobou, ktorá k tomu nebola vecne legitimovaná, preto nebol rozhodcovský súd oprávnený vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok.

17. Žalobca požadoval vykonať dôkaz k tomu, či pohľadávka KOVOBEL a.s. bola oprávnene prevedená na žalovaného, pretože z predloženého dokladu nie je zrejmé kto prevod pohľadávky spravil, žalobca telefonicky zistil, že v septembri 2018 bola pohľadávka stále vedená v účtovníctve KOVOBEL a.s., pri osobnom jednaní v KOVOBEL a.s. nedostal žalobca odpoveď či pohľadávka bola prevedená na inú osobu alebo nie. Žalovaný sa k prevodu pohľadávky nevyjadril.

III. Vyjadrenia účastníkov po podaní odvolania

18. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 05.01.2023, odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné a žiadal, aby krajský súd odvolaním napadnutý rozsudok prvej inštancie potvrdil.

19. Uviedol, že žalobca nepodal v rozhodcovskom konaní sp. zn. žiadnu žalobnú odpoveď, pričom takáto situácia sa nedá nijako konvalidovať. Konanie o zrušenie nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku nie je konaním odvolacím. Súd sa nemôže odchýliť od kogentných ustanovení (dôvodov) uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) odsek 1 až 4 ZoRK. Možnosť zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu odpustenia zmeškania podania žalobnej odpovede na rozhodcovský súd v zákone uvedený ani nie je. Takáto možnosť je práve opačne priamo vylúčená a to v § 17a a v § 40 ods. 4 ZoRK.

20. Žalovaný poukázal na to, že žalobca podal žalobu až po zmeškaní hmotnoprávnej lehoty 60 dní podľa § ZoRK. Napriek tomu, že sa súd prvej inštancie nemusel zaoberať žiadnymi námietkami žalobcu, vysporiadal sa zo všetkými relevantnými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojej žalobe. Tie sa týkali neexistencie rozhodcovskej zmluvy a právomoci rozhodcovského súdu (táto námietka je bezpredmetná nevznesením námietky právomoci počas rozhodcovského konania, čím zároveň vznikla tacitná rozhodcovská zmluva), doručovania písomností v rozhodcovskom konaní (táto námietka žalobcu bola irelevantná, nakoľko aj v rozhodcovskom konaní platí princíp fikcie doručenia) a toho, že rozhodcovský súd nemôže konať o žalobe o náhradu škody voči konateľovi spoločnosti dlžníka vyvolanej podľa (toto tvrdenie žalobcu je tiež irelevantné, nakoľko ZoRK takúto výluku právomoci rozhodcovského súdu nikde neuvádza). Žalobca svoju žalobu rozšíril o nové tvrdenia. Vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobcu v rozhodcovskom konaní sp. zn. (táto námietka je ale irelevantná, nakoľko súd nemôže posudzovať procesnú otázku legitimácie účastníkov rozhodcovského konania a takýto dôvod ani nemôže spôsobiť zrušenie rozhodcovského

rozsudku, nakoľko by prišlo k obchádzaniu § 40 ods. 1 písm. a) odsek 1 až 4 ZoRK). Žalobca tiež požadoval aj meritórny prieskum rozhodcovského konania (takáto námietka je tiež irelevantná, nakoľko súd konajúci o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže nijako meritórne posudzovať napádané rozhodcovské konania - takýto prieskum je v zákone priamo vylúčený). Žalobca vzniesol námietku postúpenia žalovanej pohľadávky v rozhodcovskom konaní sp. zn. (takáto námietka je irelevantná, nakoľko súd konajúci o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže meritórne posudzovať hmotnoprávne otázky napádaného rozhodcovského konania). Ani jedna z vyššie uvedených námietok žalobcu nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. , pretože tieto námietky žalobca nenamietal v rozhodcovskom konaní (§17a, § 40 ods. 4 ZoRK) a tiež preto, že časť týchto námietok žalobca nezahrnul do svojej základnej žaloby, a preto o nich už súd prvej inštancie nemohol rozhodovať z dôvodu preklúzie (§ 41 ZoRK).

21. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním zo dňa 07.03.2023. Argumenty žalovaného spochybňoval žalobca z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že žalovaný nepredložil rozhodcovskú zmluvu, pretože žiadna rozhodcovská zmluva neexistuje. Ak neexistuje rozhodcovská zmluva, rozhodcovský súd nebol oprávnený vo veci konať, inak by konal v rozpore s § 3 ods 1 ZoRK. Žalobca namietal, že akákoľvek odpoveď je hodnotená ako žalobná odpoveď a pristúpenie na rozhodcovské konanie, za čo rozhodcovský súd naúčtuje žalovanej strane neprimeraný poplatok. Nepodaná odpoveď je hodnotená tiež ako pristúpenie na rozhodcovské konanie s tým, že žalovaná strana stráca právo napr. na podanie žaloby na všeobecný súd o zrušenie takto vydaného rozhodcovského rozsudku. Dodal, že stačí aby občan odišiel z trvalého bydliska na týždeň mimo a po návrate zistí, že je proti nemu vydaný rozhodcovský rozsudok, s ktorým už nič nespraví, lebo v predpísanej lehote neposlal na rozhodcovský súd námietky. Pokiaľ sa žalovaný vo vyjadrení venoval fikcii doručenia v rozhodcovskom konaní, žalobca s uvedeným súhlasil avšak len pre prípady rozhodcovských konaní, kde bola uzatvorená rozhodcovská zmluva a trval na tom, že doručovanie žaloby podľa pravidiel rozhodcovského súdu bez platnej rozhodcovskej zmluvy je neplatný právny úkon.

22. Žalovaný sa následne vyjadril podaním zo dňa 12.06.2023. Vo vyjadrení poukázal na § 17a a § 40 ods. 4 ZoRK a uviedol, že procesná vada môže byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku len pod podmienkou, že dotknutý účastník ju v lehote podľa § 17a ZoRK namietal. V opačnom prípade sa tejto vady v zmysle § 40 ods. 4 nemôže dovolávať ani v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pod aplikačným výkladom § 40 ods. 4 ZoRK sú nesporne zahrnuté všetky zrušovacie dôvody definované § 40 ods. 1 písm. a) odsek 1 - 4 a to vrátane námietky právomoci rozhodcovského súdu, námietky neexistencie rozhodcovskej zmluvy, námietky voči procesným vadám rozhodcovského konania. Všetky žalobcom uvádzané námietky v jeho žalobe sú preto irelevantné. Mantinel § 17a, § 40 ods. 4 ZoRK súd nemôže moderovať. Jedná sa o kogentné ustanovenia. Podanie žaloby (a to bez ohľadu na právomoc rozhodcovského súdu) má podľa § 19 ods. 1 ZoRK rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na všeobecný súd a vydaný rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZoRK rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je opravným konaním voči základnému rozhodcovskému konaniu. Všetky svoje námietky mal žalobca uplatniť v základnom rozhodcovskom konaní.

IV. Relevantné právne predpisy účinné v čase rozhodcovského konania

23. Podľa § 1 ods. 2 ZoRK v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

24. Podľa § 1 ods. 3 ZoRK v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.

25. Podľa § 1 ods. 4 ZoRK v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

26. Podľa § 3 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

27. Podľa § 3 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

28. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

29. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

30. Podľa § 4 ods. 7 ZoRK rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

31. Podľa § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

32. Podľa § 17 ZoRK na porušenie ustanovení tohto zákona, od ktorých je možné odchýliť sa dohodou, alebo ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania sa prihliada len vtedy, ak ich účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote; ak lehota nie je takto určená, bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel.

33. Podľa § 18 ods. 4 ZoRK v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak konanie neprebieha pred stálym rozhodcovským súdom a rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

34. Podľa § 21 ods. 1 ZoRK účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

35. Podľa § 25 ods. 1 ZoRK ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

36. Podľa § 25 ods. 2 ZoRK ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.

37. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20170101.html> tohto zákona.

38. Podľa § 41 ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20170101.html>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

39. Podľa § 51 ods. 3 ZoRK ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi,18) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20160701.html> ak to povaha veci pripúšťa.

40. Poznámka 18 k zákonu: .

V. Posúdenie veci odvolacím súdom

41. Odvolaci´ su´d viazany´ rozsahom a do^vodmi odvolania ( a ) presku´mal napadnuty´ rozsudok a konanie, ktore´ jeho vydaniu predcha´dzalo a prejednal odvolanie bez nariadenia pojedna´vania.

42. Predmetom odvolacieho konania bolo posu´denie vecnej a pra´vnej spra´vnosti rozsudku su´du prvej insˇtancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovsého rozsudku sp. zn vydaného dňa 18.12.2017 Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, vo veci žalobcu : CRN1, zzpo, so sídlom Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 892 525 (žalovaný v tomto konaní), proti žalovanému P.. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z..B..C. XXX/XX, XXX XX N. (žalobca v tomto konaní), konateľovi spoločnosti PROFINT, spol. s r.o..

43. V konaní pred súdom prvej inštancie boli preukázané a z spisu rozhodcovského súdu vyplývajú nasledovné skutočnosti: Žalovaný si na rozhodcovskom súde ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo uplatnil žalobou náhradu škody voči žalobcovi ako konateľovi dlžníka PROFINT spol. s r.o. ktorá vyplývala z pohľadávky patriacej právnemu predchodcovi žalovaného a postúpenej žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou KOVOBEL a.s. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom). K žalobe pripojil výpis z OR postupcu, výpis z OR žalobcu,

výpis z registra záujmových združení právnických osôb, uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok PROFINT spol. s r.o., faktúru vystavenú spoločnosťou KOVOBEL a.s. spoločnosti PROFINT spol. s r.o., dodací list predchádzajúci faktúre a všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalovaného s rozhodcovskou doložkou v článku XV. Rozhodca Ing. Miroslav Valach vydal dňa 20.11.2017 rozhodcovské uznesenie a oznámenie o začatí rozhodcovského konania spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe s poučením o následkoch sudcovskej koncentrácie konania v zmysle v spojení s . Žalobcovi bolo rozhodcovské uznesenie doručované poštou (zásielkou určenou do vlastných rúk) na adresu Z.. B.. C. XXX/XX, XXX XX N., pričom sa zásielka s písomnosťou (predtým dňa 27.11.2017 uložená na pošte) vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Dňa 18.12.2017 rozhodca vydal rozhodcovský rozsudok (opísaný v ods. 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručovaný poštou (zásielkou určenou do vlastných rúk) na adresu M. B.. C. XXX/XX, XXX XX N., pričom sa zásielka s písomnosťou (predtým dňa 29.12.2017 uložená na pošte) vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalobca podal žalobu o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku dňa 31.10.2018.

44. V zmysle v spojení ZoRK boli zásielky obsahujúce rozhodcovské uznesenie a rozhodcovský rozsudok považované za doručené dňom vrátenia nedoručených zásielok.

45. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku 9 mesiacov potom, ako bol rozsudok v zmysle v spojení ZoRK žalobcovi doručený (fikcia doručenia), teda po uplynutí lehoty určenej v ZoRK.

46. Odvolací poukazuje na právnu zásadu že práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov." (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

47. Z fikcie § 41 ZoRK vyplýva, že pokiaľ účastník rozhodcovského konania nepodá žalobu v rámci zákonom určenej lehoty, nárok na zrušenie rozhodcovského rozsudku mu zaniká z dôvodu neuplatnenia práva. Pri preklúzii ako právnej skutočnosti nevzniká naturálna pohľadávky, to znamená, že súd na ňu prihliada aj bez návrhu ex officio. Z toho zároveň vyplýva, že z dôvodu zániku práva na podanie žaloby nemohol súd vydať iné rozhodnutie vo veci ako v neprospech žalobcu.

48. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, odvolací súd poukazuje na to, že rozsudok rozhodcovského súdu možno zrušiť len z dôvodov vymenovaných v ZoRK, pričom existenciu dôvodov musí preukázať účastník rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu (žalobca). Nosnou námietkou žalobcu uvedenou v žalobe, v odvolaní i vo všetkých ostatných podaniach bolo tvrdenie o neexistencii rozhodcovskej zmluvy, teda že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie sporu medzi účastníkmi konania. Ide o dôvod na podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. ZoRK.

49. Konanie pred rozhodcovským súdom sa môže týkať všetkých sporov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, pričom ZoRK kladie dôraz na to, že pred rozhodcovským súdom podľa tohto zákona nemožno prejednávať spory vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo so spotrebiteľskou zmluvou súvisiace. Aj z tohto dôvodu je z hľadiska ústavného imperatívu zákonného, ústavne konformného a spravodlivého postupu v konaniach pred príslušným orgánom v poriadku, že ZoRK upravené konanie je značne formalizované.

50. Je pravdou, že ZoRK prikazuje rozhodcovskú zmluvu uzavrieť v písomnej forme. Ustanovenie § 4 ods. 7 ZoRK však ustanovuje možnosť považovať rozhodcovskú zmluvu za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. Účastník v rozhodcovskom konaní smie námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy uplatniť najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Takýmto prvým úkonom môže byť napríklad

žalobná odpoveď podľa § 18 ods. 4 ZoRK. Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď podľa § 18 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20160701.html>, rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu. Ako vyplýva zo spisu rozhodcovského súdu, žalobca v priebehu rozhodcovského konania nedoručil rozhodcovskému súdu žiadnu písomnosť, teda ani nenamietal nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Stratil tak v zmysle § 21 ods. 1 ZoRK nárok túto skutočnosť namietnuť.

51. Súd opakuje, že bolo na žalobcovi, aby svoje práva primerane bránil, inak sa ich podcenením vystavil riziku pre neho nepriaznivých právnych následkov. Ako vyplýva z rozhodcovského spisu, žalobca opakovane nepreberal zásielky, pričom však v žiadnom zo svojich podaní nenamietal, že predmetné zásielky boli doručované nesprávne, netvrdil, že sa v mieste bydliska nezdržiaval, pričom adresa, na ktorú doručoval rozhodca žalobcovi písomnosti bola adresou uvedenou v obchodnom registri a išlo o nepochybne správnu adresu trvalého bydliska žalobcu, na ktorej si preberal písomnosti zasielaná aj súdom prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu preto strata sporu bola spôsobená zavinením žalobcu, ktorý (ľahkovážne) nebránil svoje práva. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu, ktorými odmietal vznik fikcie doručenia relevantných písomností rozhodcovského súdu a ktorými namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, nemožno považovať za dôvodné.

52. S poukazom na obsah vyššie uvedených dôvodov odvolaci´ súd povazˇoval skutkove´ zistenia su ´du prvej insˇtancie v posudzovanej veci za u´plne´ a ich pra´vne posu´denie za spra´vne. Preto v súlade s odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

53. K náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a na , podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd konštatuje, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie bol v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami .

54. O na´hrade trov odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa , , v spojeni´ s . Zˇalovanému, ktory´ mal v odvolacom konani´ plny´ u´spech, priznal voči žalobcovi na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle ods.CSP o vy ´sˇke na´hrady trov konania rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti rozhodnutia, ktory´m sa konanie koncˇi´, samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.

55. Odvolaci´ su´d prijal rozhodnutie jednohlasne ( za´kona cˇ. o su´doch a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov v zneni´ u´cˇinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho su´du je pri´pustne´ dovolanie, ak to za´kon pripu´sˇtˇa.

Dovolanie je pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej alebo ktory´m sa konanie koncˇi´, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktora´ nepatri´ do pra´vomoci su´dov, b) ten, kto v konani´ vystupoval ako strana, nemal procesnu´ subjektivitu, c) strana nemala spo^sobilostˇ samostatne konatˇ pred su´dom v plnom rozsahu a nekonal za nˇu za ´konny´ za´stupca alebo procesny´ opatrovni´k, d) v tej istej veci sa uzˇ prv pra´voplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uzˇ prv zacˇalo konanie, e) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d, alebo f) su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace procesne ´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces.

Dovolanie je pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su´du za´viselo od vyriesˇenia pra´vnej ota´zky, a) pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, b) ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su´du esˇte nebola vyriesˇena´ alebo c) je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne.

Dovolanie v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 nie je pri´pustne´, ak odvolaci´ su´d rozhodol o odvolani ´ proti uzneseniu podlˇa § 357 pi´sm. a) azˇ n).

Dovolanie podlˇa § 421 ods. 1 nie je pri´pustne´, ak a) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ neprevysˇuje desatˇna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, b) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ v sporoch s ochranou slabsˇej strany neprevysˇuje dvojna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len pri´slusˇenstvo pohlˇada´vky a vy´sˇka pri´slusˇenstva v cˇase zacˇatia dovolacieho konania neprevysˇuje sumu podlˇa pi´smen a) a b).

Na urcˇenie vy´sˇky minima´lnej mzdy v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 je rozhoduju´ci denˇ podania zˇaloby na su´de prvej insˇtancie.

Dovolanie len proti do^vodom rozhodnutia nie je pri´pustne´.

Dovolanie sa poda´va v lehote dvoch mesiacov od dorucˇenia rozhodnutia odvolacieho su´du opra ´vnene´mu subjektu na su´de, ktory´ rozhodoval v prvej insˇtancii. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie, lehota plynie znovu od dorucˇenia opravne´ho uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podane´ vcˇas aj vtedy, ak bolo v lehote podane´ na pri´slusˇnom odvolacom alebo dovolacom su´de.

V dovolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra ´vne (dovolacie do^vody) a cˇoho sa dovolatelˇ doma´ha (dovolaci´ na´vrh).

Dovolatelˇ musi´ bytˇ v dovolacom konani´ zastu´peny´ advoka´tom. Dovolanie a ine´ podania dovolatelˇa musia bytˇ spi´sane´ advoka´tom.

Povinnostˇ podlˇa odseku 1 neplati´, ak je a) dovolatelˇom fyzicka´ osoba, ktora´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, b) dovolatelˇom pra´vnicka´ osoba a jej zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za nˇu kona´ ma´ vysokosˇkolske ´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, c) dovolatelˇ v sporoch s ochranou slabsˇej strany podlˇa druhej hlavy tretej cˇasti tohto za´kona zastu´peny´ osobou zalozˇenou alebo zriadenou na ochranu spotrebitelˇa, osobou opra´vnenou na zastupovanie podlˇa predpisov o rovnakom zaobcha´dzani´ a o ochrane pred diskrimina´ciou alebo odborovou organiza´ciou a ak ich zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za ne kona´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa.

Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 420 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe v konani´ dosˇlo k vade uvedenej v tomto ustanoveni´.

Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie, v cˇom spocˇi´va ta´to vada.

Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi´va v nespra ´vnom pra´vnom posu´deni´ veci.

Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ za nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia.

Dovolaci´ do^vod nemozˇno vymedzitˇ tak, zˇe dovolatelˇ pouka´zˇe na svoje podania pred su´dom prvej insˇtancie alebo pred odvolaci´m su´dom.

Dovolacie do^vody mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolani´ nemozˇno uplatnˇovatˇ nove´ prostriedky procesne´ho u´toku a prostriedky procesnej obrany okrem skutocˇnosti´ a do^kazov na preuka´zanie pri´pustnosti a vcˇasnosti podane´ho dovolania.