Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-9-2012.pdf
PDF · 130.96 KB
No categories available
16C/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v spore žalobcov 1. N., 2. C.3. N. všetci právne zastúpení advokátom JUDr. Jánom Kožuškom, Sama Chalúpku 18, Michalovce, proti žalovaným v 1. rade T., v 2. rade H., v 3. rade T., v 4. rade P., v 5. rade T., v 6. rade V.1, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. až v 6. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1. až v 3. rade z titulu nároku na náhradu škody sumu 572,93 € spolu s 9,25 % úrokom z omeškania od 2.2.2012 do zaplatenia.
II. Zamieta žalobu ohľadne nároku na ušlý zisk v sume 2178 € s príslušenstvom.
III. Zastavuje konanie ohľadne časti nároku na náhradu škody v sume 482,98 € s príslušenstvom.
IV. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovaným v 1. až v 6. rade náhradu trov konania vyčíslený 64,58 % zo všetkých účelne vynaložených trov v konaní, s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Dňa 1.2.2012 bola na súd doručená žaloba, v ktorej požiadali žalobcovia o náhradu škody spolu vo výške 1500,23 € s príslušenstvom, a to z dôvodu, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na I. k.ú. Michalovce, ako garáž, súp. č. XXXX. na parcele č. XXXX. Žalovaná v 1. rade dňa 23.7.2011, zabezpečila zbúranie vedľajšej stavby, drevárne, čím vybúrala na garáži žalobcov jednu stenu, a po tomto vybúraní telefonicky oznámila žalobcom, že majú dieru v garáži. V žalobe uviedli žalobcovia, že žalovaná v 1. rade úmyselným konaní spôsobila žalobcom škodu na ich nehnuteľnosti, a tým im vznikla majetková ujma, jednak spočívajúca v náhrade, ktorú potrebovali vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, a to je 1302,23 €, ale tiež im spôsobila škodu spočívajúcu v ušlom zisku na ich strane, za čo si uplatňujú 33 € za jeden mesiac, čo je obvyklá cena za nájom garáže v predmetnej lokalite, a to za obdobie od 23.7.2011 do 23.1.2012, čo je 198 €.
2. Z výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. Michalovce, bolo zistené, že žalobcovia sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/1 pre parcelu č. XXXX, pre druh stavby, garáž, na ktorej je postavená stavba č. XXXX a tento právny vzťah je evidovaný na LV č. XXX.
3. Z darovacej zmluvy, ktorú uzavreli ako darcovia N. a P. na jednej strane, a ako obdarovaní H., bolo zistené, že darcovia sú vlastníkmi drobnej stavby drevárky, o rozmeroch 2,34 m x 4,91 m, o výmere 11,49 m2, ktorá slúžila pôvodne ako sklad tuhého paliva, na jednu dlhšiu, a dve kratšie steny vyhotovené z murovacieho materiálu a jednu dlhšiu stenu vyhotovenú z drevených dosák, prekrytú drevenými latami, a zastrešenú izolačným asfaltovým materiálom, a ktorá sa nachádza na parcele č. XXXX na LV č.
XXX k.ú. Michalovce, ako podielové spoluvlastníctvo obdarovaných. Darcovia darujú túto drobnú stavbu dielom v podiele 1/6 v celku k užívaniu a k voľnému nakladaniu s ňou, a to dňa 23.5.2011.
4. Z rozhodnutia Mesta Michalovce, zo dňa 14.6.2007 bolo zistené, že žiadatelia H., vlastníci pozemku parcela č. XXXX. k.ú. Michalovce, na ktorom je umiestnená predmetná stavba, ktorých vlastnícke práva sú dotknuté, sa odkazujú na súd, a konanie sa prerušuje do doby, než rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť. Z odôvodnenia vyplýva, že predmetom je odstránenie stavby na pozemku parcela č. XXXX k.ú. Michalovce, a kde užívatelia časti stavby Q.á, nesúhlasia s odstránením časti stavby, ktorú užívajú.
5. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi Mestským národným výborom v Michalovciach, a občanmi N., bolo zistené, že títo kupujú byt č. XXX/X na prízemí, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to N. kupujú T. kupujú Y. a N., byt č. XXX/X, kupujú H., a jeho manželka H.. V zmluve je uvedené, že vlastníci bytov majú právo užívať pozemok zapísaný na I. k.ú. Michalovce, parcela č.., zastavaná plocha o výmere XXX m2, a to parcela K., dvor vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XX, dvor o výmere 184 m2, parcela č. XXXX/XX, dvor o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XX, dvor o výmere XX. m2, a parcela č. XXXX/ XX, zastavaná plocha drevárkami XXX m2. Zmluva je zo dňa 2.12.1969. Z výpisu LV č. XXX, k.ú. Michalovce, bolo zistené, že parcela č. XXX.2, zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je stavba, a k nej je právny vzťah evidovaný na LV č. XXXXX., byt č. 4 je vo vlastnícke LN., byt č. 2 vo vlastníctve P. byt č. X vo vlastníctve X., byt č. X. vo vlastníctve P.. Z LV č. XXX v k.ú. Michalovce, bolo zistené, že parcela č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, sú pozemky, na ktorých sú postavené bytové budovy, a to predmetný byt č. X, byt č. X. byt č. X, byt č. X.
6. Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že ešte v roku 2007 jej žalovaná v 1. rade listom oznámila, že obyvatelia, spoluvlastníci nehnuteľnosti, kde sa nachádza drevárka, žiadajú o vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko je potrebné drevárku zbúrať, pretože vlastnia predmetný pozemok. Išlo o 12 drevárok, na ktorých bola ako posledná postavená aj na pozemku parcela č. XXXX, garáž, na základe prídelovej listiny, čo bolo príslušenstvom bytu žalobcov, a pretože drevárka nebola zapísaná na LV spoločný múr bol medzi garážou a drevárkou, s tým, že garáž patrí žalobcom. Drevárka bola ešte na pozemku tých podielových spoluvlastníkov, ale garáž už bola na pozemku žalobcov. Garáž bola postavená v roku 1966, o čom je zachovaná poistná zmluva, ktorú žalobkyňa predložila, a podľa ktorej ide o poistenie predmetnej garáže na február 1969, ktorá bola postavená v roku 1966. Vzhľadom na situáciu, ktorá nastala, teda vzhľadom na situáciu, že spoluvlastníci chceli zbúrať drevárku, ktorá mala múr spoločný s garážou žalobcov, títo chceli situáciu riešiť tak, že predajú túto drevárku vlastníkom pozemku. Ale spoluvlastníci pozemku požiadali stavebný úrad aj o odstránenie drevárky, pričom stavebný úrad rozhodol, že je potrebné, aby situáciu riešil súd, až potom bude možné pokračovať v konaní o odstránení stavby, nakoľko spoluvlastníci pozemku vedľajšej bytovky žiadali nájomné za pozemok. Vtedy bola riešená aj možnosť, kto bude povinný zamurovať otvor po vybúraní drevárky, keďže tá mala normálne steny, a múry drevárky boli prepojené postupne, iba drevenými stenami, ale posledná, ktorá susedila s garážou, a bola s ňou spojená, mala už múrový obvod, a z garáže boli dvere do drevárky. Keďže neexistovalo povolenie na zbúranie drevárky, tak nebol predpoklad, že by drevárku bez vedomia žalobcov niekto zbúral, avšak žalobcom bolo zo strany žalovanej v 1. rade telefonicky oznámené, že majú dieru v garáži žalobcovia, a že dala žalovaná zbúrať ich drevárku. Keď sa žalobcovia dostavili na miesto samé, zistili, že tam bol kontajner so suťou, bola vybúraná stena, a aj vchod, ktorý žalobcovia dali zamurovať, a bol to múr ich garáže, teda vybúraním tohto múru ostala garáž nepoužívateľná. Vznikla tak škoda spôsobená nielen v tom, že bol zbúraný múr na ich garáži, ale aj škoda v tom, že túto garáž už ďalej nemohli normálne užívať. Žalobkyňa vo výpovedi poukázala na to, že darovaciu zmluvu neuzavreli a v nej je uvedené, že žalovaným budú darované štyri múry, a to tri murované a jedna drevená časť, a to kratšia obdĺžniková časť, a potom ešte časť murovaného múru mimo garáže. Došlo však k vybúraniu spoločnej steny s garážou, čo predmetom darovacej zmluvy nebolo, a ani by k uzavretiu takejto darovacej zmluvy žalobcovia nikdy nepristúpili, ak by išlo o vybúranie aj múru garáže. Z výpovede žalobkyne bolo tiež zistené, že garáž zdedila spolu s manželom po svokrovcoch, a poukázala tiež na to, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že garáž bola vo vlastníctve žalobcov iba s tromi múrmi, teda bez múru, ktorý bol tak, že takúto garáž s tromi múrmi by ako na LV ani nezapísali. Aj podľa katastrálnej mapy garáž mala štyri múry, bola poistená, a mala pridelené súpisné číslo, pričom už 20 rokov platia za takúto garáž aj daň. Aj stavebný úrad uznal, že garáž je riadne zapísaná na LV, a že je vo vlastníctve žalobcov, keďže je geodeticky riadne zameraná.
7. Z výpovede žalobcu v 2. rade bolo zistené, že garáž bola vždy v ich vlastníctve, aj keď žalovaná tvrdí opak.
8. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že skutočne zabezpečila robotníkov na zbúranie drevárky, ktorí nakoniec aj drevárku zbúrali, ale poukázala na to, že mala k tomu súhlas aj ostatných spoluvlastníkov predmetného pozemku, a pri búraní bola prítomná ďalšia spoluvlastníčka pani S. L. prítomná nebola, ale navzájom boli informovaní o tom, že dôjde k zbúraniu, taktiež pani I.. Uviedla, že pracovníkovi platila riadne za zbúranie, a čiastočne potom uhradili zbúranie aj ostatní spoluvlastníci, spomínala si na pani T.. Všetci sa spoločne dohodli, že práve žalovaná v 1. rade zabezpečí zbúranie drevárky. Uviedla, že bola pri búraní, a keď sa začalo búrať, búralo sa od vrchu tejto drevárky, a múr, ktorý je sporný, bol nad garážou, a bol v dezolátnom stave, teda, keď sa začala búrať vrchná časť drevárky, tak automaticky sa povolila aj tá spodná časť predmetného múru, a preto sa zosunul. Žalovaná potvrdila, že povolenie na búranie nemala, k rozhodnutiu, že dôjde k zbúraniu drevárky dospeli oni ako spoluvlastníci pozemku, teda ona a ďalší obdarovaní, ktorým bola zo strany žalobcov drevárka darovaná. Vyjadrila sa, že fotografie drevárky pred zbúraním nemá, ale vypovedala, že drevárky boli postavené súčasne so stavbou bytoviek ako prezliekarne pre robotníkov, po odovzdaní boli dané do užívania 12 bytov, ako odklad na tuhé palivo. V delebnej listine sa ešte píše, že užívatelia dreváriek majú právo vstupu do dreváriek cez pozemok, dokiaľ drevárky budú plniť účel, ale keďže tento účel už dávno neplnia, ona bola ostatnými spoluvlastníkmi splnomocnená, aby oznámila žalobkyni, že dôjde k zbúraniu drevárky. Vyjadrila sa, že bola pri zbúraní, a keď videla, že spadla drevárka, videla, že padol aj múr na garáži, a že sa narušila aj garáž, aj keď ona v predmetnej garáži nikdy nebola, ani v drevárke samotnej. Z jej výpovede bolo tiež zistené, že ona pracovníkom, ktorých zavolala na zbúranie drevárky, dala pokyn, ako majú búrať, a čo majú búrať, a že dostali od nej pokyn, že majú búrať všetky múry drevárky, keďže už bol narušený múr garáže, tak došlo k súhlasu, že má byť zbúraný aj ten múr. Tiež uviedla, že vopred nedala vedieť žalobkyni, že dôjde k zbúraniu drevárky, až potom telefonicky kontaktovala žalobkyňu, že došlo k zbúraniu múru na garáži.
9. Žalobcovia navrhli súdu v priebehu konania pripustenie ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných, a to H. keďže bolo zistené v priebehu konania, že aj títo sa podieľali na zbúraní múru garáže, za ktorý si uplatňujú v tomto konaní žalobcovia náhradu škody. Poukázali na to, že nepopierajú skutočnosť, že v záujme zmierneho ukončenia predchádzajúceho sporu vyhotovili darovaciu zmluvu, ktorou mali darovať žalovaným drevárku, teda žalovanej a ďalším spoluvlastníkom pozemku, ku dňu zbúrania stavby žalovanou 23.7.2011. Túto zmluvu podpísali, iba žalovaná, a T. a k prijatiu daru zo strany N. nedošlo, takže v čase zbúrania stavby žalovanou, bola ešte vo vlastníctve žalobcov, aj samotná drevárka. Žalovaná dala zbúrať spolu so spoluvlastníkmi aj tú časť múru drevárky, ktorá bola súčasťou už stavby garáže, ktorá patrí do vlastníctva žalobcov, a preto neobstojí námietka žalovanej, že aj múr garáže patrí k drevárke, a že teda dala zbúrať iba svoje vlastníctvo. Stavba garáže podľa žalobcov bola prepojená s drevárkou vstupným otvorom opatrenými dverami, a práve, darovanie malo byť za podmienky, že žalovaní upravia bočný múr garáže zamurovaním prechodového otvoru, o čom vypovedali v konaní č. 21C/41/2009-93. Zároveň žiadali, aby bola rozšírená žaloba, teda, aby došlo k zmene žaloby, pokiaľ ide o rozšírenie o ušlý zisk, za obdobie od 23.7.2011 do 23.1.2012, vo výške 198 €, keďže naďalej pretrváva stav nemožnosti užívať predmetnú garáž. Žalobcovia uplatňujú v tomto konaní ušlý zisk za ďalšie mesiace, a to vo výške 33 € mesačne, z dôvodu uvedeného v žalobe, zo dňa 30.1.2012, teda za obdobie od 24.1.2012 do 24.6.2013, čo predstavuje sumu 561 € (17 x 33). Uznesením č. k. 16C/9/2012-119 zo dňa 15.7.2013 došlo k pripusteniu ďalších žalovaných na strane žalovanej do konania, a to žalovaných v 2-6. rade, a bola tiež pripustená zmena žaloby tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2061,23 € s príslušenstvom, ako náhradu škody za zbúranie múru garáže. Žalovaná v 4. rade vo svojej výpovedi uviedla, že predmetný múr, za ktorého náhradu škody v tomto konaní žiadajú žalobcovia od žalovaných, bol žalovaným riadne darovaný, a preto nemajú právo na náhradu škody žalobcovia, keďže žalovaní zbúrali svoj vlastný múr, a mohli s ním naložiť ako chceli, keďže bol postavený aj na ich pozemku. Taktiež žalovaná v 6. rade uviedla, že žalobcovia nemajú právo na náhradu škody za zbúraný múr, lebo patril žalovaným. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko bol zbúraný nie múr garáže, ale drevárky, ktorá patrila do vlastníctva žalovaných, preto nedošlo k žiadnej škode na strane žalobcov, ani k narušeniu statiky garáže.
10. Zo znaleckého posudku č. 10/2016, bolo zistené, že znalec N., PhD., Košice, podal tento znalecký posudok vo veci žalobcov voči žalovaným dňa 17.3.2016, a v závere tohto posudku uviedol na otázku, aká je výška škody, ktorá bola spôsobená zbúraním múru na garáži, súp. č. XXXX. na parcele č. XXXX,
zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. Michalovce, dňa 23.7.2011, že ide ku dňu 23.7.2011 o škodu 572,93 €, a pokiaľ ide o stanovenie ceny obvyklého mesačného nájomného za užívanie garáže, tak je to 33 € za mesiac. Žalobcovia vzhľadom na tento podaný znalecký posudok navrhli, aby súd im priznal náhradu škody za zbúranie garáže v takej sume, akú vyčíslil znalec, teda 572,93 €, a zároveň aby aj za ďalšie obdobie im bola priznaná suma ušlého zisku, a to 25.10.2015 do 24.1.2017, čo je suma 495 €, a to spolu s príslušenstvom, teda spolu z titulu ušlého zisku, si uplatňujú 2178 €.
11. Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že robil fotodokumentáciu, a garážový múr, ktorý bol vybúraný je súčasťou garáže, a on zisťoval vzhľadom na vybúraný múr, aká náhrada škody bola spôsobená na garáži. Poukázal na to, že vôbec nie je podstatné, aké steny boli navzájom previazané pre určenie náhrady škody, pretože vychádzal zo stavu, aký sa nachádzal po vybúraní múru garáže. Podľa toho aj stanovil presne náhradu škody za vybúranú stenu, teda aká finančná čiastka by musela byť zo strany žalobcov uhradená, ak by mali dať stenu do pôvodného stavu, teda, aby bola garáž tak, ako bola v pôvodnom stave. Uviedol, že práve takto ohodnotil výšku škody, a pokiaľ ide o dátum garáže, jej výstavby, vychádzal z toho zistenia, ktoré mu bola poskytnuté na základe informácií na mieste samom od žalobcov, a ktorí hovorili, že garáž bola postavená v roku 1962-1965. Žalovaní síce na pojednávaní tvrdili, že garáž, teda múr, bol postavený v roku 1952 alebo 1955, avšak nepredložili o tom žiaden dôkaz. Znalec upresnil, že meral vnútorný otvor, keďže takto sa vypočítava výška škody v tomto prípade.
12. Žalobcovia navrhli dňa 22.2.2017 aj zmenu žaloby, a čiastočne zobrali žalobu späť. Konkrétne žiadali, aby súd rozhodol tak, že za obdobie od 23.7.2001 do 23.1.2012 im prizná sumu 198 € z 9,25 % úrokom od 1.4.212 do zaplatenia od 24.1.2012 do 24.6.2013 sumu 561 € z 8,05 % úrokom od 1.9.2013 do zaplatenia, a za obdobie od 25.6.2013 do 24.10.2015 sumu 924 € s 8,05 % úrokom od 24.3.2016 do zaplatenia a od 25.10.2015 do 24.1.2017 sumu 495 € s 8,05 % úrokmi od 1.2.2017 do zaplatenia. Žiadali, aby spolu žalovaní zaplatili z titulu ušlého zisku za nemožnosť užívania garáže sumu 2178 €, a náhradu škody vo výške 1302,23 € za zbúranú garáž. Vzhľadom na to, že výsledky znaleckého dokazovania boli také, že škoda spôsobená na garáži bola znalcom vyčíslená na sumu 572,93 €, z tohto dôvodu čiastočne zobrali žalobu späť, a to o sumu 729,30 €.
13. Súd rozsudkom zo dňa 22.3.2017 rozhodol tak, že zaviazal žalovaných v 1. až v 6. rade zaplatiť žalobcom sumu 1758,91 € spolu s 8,05 % úrokom z omeškania, a zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 236,32 € s príslušenstvom.
14. Krajský súd ako súd odvolací zrušil rozsudok uznesením sp.zn. 9Co/444/2017-374, a zo dňa 27.7.2018. V tomto uznesení vyslovil právny názor, že nebolo rozhodnuté o zmene žaloby zo dňa 22.2.2017, a preto nebol ustálený predmet konania a zároveň poukázal odvolací súd na to, že nie je jasné z akých dôkazov a skutkových tvrdení vychádzal súd pri vyhovení žalobe ohľadne ušlého zisku.
15. Po vrátení veci žalobcovia podali písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že ušlým ziskom treba rozumieť majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetku poškodeného, ktorý poškodený mohol odôvodnene očakávať vzhľadom na bežný chod vecí. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, aby bola zistená pravdepodobná výška ušlého zisku. Príčinou vzniku škody spočívajúcou v ušlom zisku nie je okolnosť, na základe ktorej bolo možné dôvodne očakávať majetkový prínos, ale len tá okolnosť, ktorá stratu predpokladaného prínosu spôsobila. Poukázali v súvislosti s tým na rozhodnutie NS ČR, 25Cdo/1501/2002. Ďalej uviedli, že medzi typické prípady straty zisku patrí prípad, keď v dôsledku škodového deja nemohol vlastník užívať úžitkovú hodnotu veci tým, že ju dá do nájmu inému za odplatu. Ušlý zisk na nájomnom možno založiť aj bez zabezpečenia konkrétneho nájmu, ktorý by s prenajímateľom uzavrel nájomnú zmluvu, avšak je potrebné preukázať, že pri pravidelnom priebehu udalosti možno takýto zisk reálne očakávať. Uvedené vyplýva z NS ČR 25Cdo/546/2006. Podľa žalobcov v mesiaci jún 2011 mali záujem na požiadanie konkrétnej osoby prenajať predmetnú garáž za obvyklé nájomné, ak k samotnému prenajatiu nedošlo z dôvodu vybúrania múru zo strany žalovaných na uvedenej garáži v júli 2011. Predložili čestné vyhlásenia záujemcu o prenájom garáže T.j, ktorá potvrdila v tomto čestnom vyhlásení, že mala záujem o prenajatie garáže od žalobcov. Čo sa týka výšky nájomného, v tomto smere bol podaný znalecký posudok, ktorý určil obvyklú cenu nájomného, s ktorým žalobcovia súhlasia a navrhli, aby súd z takejto výšky aj vychádzal. Priložili čestné vyhlásenie, z ktorého vyplýva, že dňa 21.6.2019 ho podpísala T., ktorá uviedla, že v júni 2011 sa dohodla s manželmi N., vlastníkmi garáže na D., že si prenajme za obvyklú cenu garáž z dôvodu blízkosti tejto stavby k miestu jej trvalého bydliska, čo je asi 5 minút cesty
pešo. Predmetnú garáž si nezobrala do nájmu a nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, lebo jej vlastníci oznámili, že táto nie je užívania schopná pre zbúranie bočnej steny.
16. Žalovaní taktiež podali po vrátení veci písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že sporný múr je súčasťou získanej drevárky, tak ako je to uvedené v darovacej zmluve, a preto pristúpili k odstráneniu múru garáže nevediac, že garáž nemá samostatný múr. Po tejto skutočnosti, keďže došlo k otvoreniu garáže, v búraní prestali, a zostatok garáže zostal nedotknutý. Žalovaný chceli zjednať nápravu ponukou prinavrátenia do pôvodného stavu, zamurovaním vzniknutého otvoru, čo však žalobcovia odmietli, a žiadali finančnú náhradu. Ďalej poukázali žalovaní na to, že základ pod múrom sa nachádza na parcele K. v spoluvlastníctve žalovaných a pokiaľ si z tzv. zmareného prenájmu garáže žalobcovia žiadajú nárok na ušlý zisk, tak uviedli, že súd neskúmal a nezisťoval, či bola možnosť budúceho prenajímania a vôbec akéhokoľvek užívania predmetnej garáže. Uviedli, že garáž je postavená na parcele v spoluvlastníctve ďalších osôb, je v schátralom stave podmočená a prístup k nej je možný len cez parcely v spoluvlastníctve cudzích osôb, ktoré však takýto prechod cez svoje pozemky neumožnili a ani v tom čase súhlas žalobcom nedali. Uviedli, že škoda vzniknúť žalobcom nemohla, keďže odstránili iba ten múr drevárky, ktorá bola v ich vlastníctve, teda vo vlastníctve žalovaných a navyše stojaca na parcele v spoluvlastníctve.
17. K tomuto vyjadreniu žalovaných podali ďalšie vyjadrenie žalobcovia a v ňom uviedli, že pokiaľ žalovaní tvrdili, že nadobudli aj časť múra, garáže žalobcov, a že v dobrej viere, nevediac, že garáž nemá samostatný múr, tento odstránili, žalobcovia uvádzajú, že v čase zbúrania múru zmluva o darovaní nebola podpísaná všetkými účastníkmi, a to vyplýva aj z výpovede žalovanej v 1. rade na pojednávaní ešte 19.6.2013. Okrem toho z postavenia samotného múru vyplynulo, že tento je súčasťou garáže, a ten pokračoval aj za stavbu drevárne. Navyše pri darovaní drevárne by žalobcovia nedarovali časť múra, ktorý bol súčasťou garáže, lebo tým by narušili funkčnosť a stabilitu tejto stavby. Žalobcovia popierajú, že by žalovaní chceli zjednať nápravu prinavrátením do pôvodného stavu, teda zamurovaním vzniknutého otvoru garáže, práva naopak, žalovaní oznámili žalobkyni, že majú žalobcovia dieru v garáži a nechceli o žiadnej náprave jednať. Predmetný múr je sčasti postavený na parcele K., ktorá je v spoluvlastníctve žalovaných a sčasti na parcele K., ktoré je vo vlastníctve žalobcov. Hranica prechádza priečne cez tento múr tak ako to vyplýva aj z priloženej mapy z katastra nehnuteľností. L. je evidovaná na I. k.ú. Michalovce, ako zastavaná plocha o výmere 247 m2, a je vedená v spoluvlastníctve žalobcov a P. Títo sú spoluvlastníkmi pozemku, cez ktorý je prístup k predmetnej garáži. Žalobcovia vo svojom vyjadrení poukázali na to, že všetci títo spoluvlastníci parcely K. súhlasili s užívaním prístupovej cesty ku garáži, o čom predložili písomné čestné vyhlásenia. Z čestného vyhlásenia JC. zo dňa 25.9.2019 vyplynulo, že v roku 2011, kedy došlo k zbúraniu steny garáže so súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX., boli spoluvlastníkmi podielov na tomto pozemku, ktorý bol zapísaný na I., a vyhlasujú, že v prípade prenájmu stavby garáže ďalšej osobe by nemali námietky a nároky z titulu spoluvlastníctva pozemku, na ktorom bola postavená. Taktiež z čestného vyhlásenia zo dňa 26.9.2019 od Y. bolo zistené, že potvrdzuje a čestne vyhlasuje, že po dohode so súrodencami prevzal v hotovosti sumu 21 € od IB. ako nájomné za spoločný spoluvlastnícky podiel s výmerou za 6 m2, a ide o dohodnuté nájomné po 0,50 € za m2 za rok, čo bolo vyčíslené za obdobie od zbúrania steny garáže 2011 do 9/2018. Z čestného vyhlásenia P. zo dňa 26.9.2019 bolo zistené, že prehlásil, že v roku 2001, kedy došlo k zbúraniu steny garáže vo vlastníctve žalobcov bol spoluvlastníkom podielov na pozemku zapísanom na I., a nevie o skutočnostiach, že by jeho rodičia v prípade prenajatia stavby garáže uvedenými vlastníkmi ďalšej osobe mali v úmysle uplatňovať si finančné nároky z titulu spoluvlastníctva pozemku, na ktorej garáži je postavená.
18. Z čestného prehlásenia zo dňa 2.10.2019, vyplýva, že dolu podpísaní spoluvlastníci pozemku č. XXXX o výmere 247 m2, zastavaná plocha a nádvoria zapísanej na I. nesúhlasia a ani nikdy nesúhlasili s prejazdom cudzích áut po ich spoluvlastníckych pozemkoch. Uvedené je zo dňa 2.10.2019, a je tu podpis Y.19. Uznesením zo dňa 14.10.2019 bolo rozhodnuté o tom, že po zomrelom N. pokračuje sa ďalej s dedičmi N. ako žalobcami.
20. Z výpovede žalobkyne v 1. rade bolo zistené, že predmetná garáž už neexistuje, bola zbúraná, na jej mieste bola vystavaná nová garáž. Zároveň bolo zistené, že na I. sú vedení ako podieloví spoluvlastníci P., ide o spoluvlastníctvo k parcele 4101. Z predloženej katastrálnej mapy zároveň vyplýva, že uvedená parcela susedí s parcelou XXXX,. na ktorej je vystavená predmetná garáž s tým, že je prístupovým pozemkom k predmetnej garáži. Ďalej zo zamerania geodéta vyplýva, že časť múru predmetnej garáže
sa nachádza aj na parcele K., ktorú v spoluvlastníctve majú žalovaní. Z výpisu I. bolo tiež zistené, že parcela K. o výmere 24 m2, je v spoluvlastníctve žalobcov.
21. Svedok P. vo svojej výpovedi uviedol, že síce podpísal čestné prehlásenie pre žalobkyňu ohľadne prenájmu garáže, ale zároveň podpísal aj to, že nesúhlasí s prejazdom cudzích áut cez svoj pozemok. V tom čase bola totiž garáž situovaná tak, že vchod bol od bytových jednotiek. Do roku 2015, dokedy žili jeho rodičia, bola príjazdová cesta garážu iba trávnikom, a až potom, čo zomreli jeho rodičia, prišla za ním žalobkyňa, že by chcela prenajímať garáž, a že či súhlasí s týmto prenajímaním. V tom čase povedal, že áno, ale keď za ním prišla potom žalovaná v 2. rade, či súhlasí, aby sa prejazd týkal aj cudzích áut cez jeho pozemok, tak s tým už nesúhlasil a podpísal aj tento list. Z jeho výpovede bolo tiež zistené, že žalobkyňa do garáže nechodila, tá bola prázdna a nevyužívaná. Papier jej podpísal z toho dôvodu, že tam bolo napísané, či môže prenajímať garáž, avšak nebolo tam uvedené, že by malo ísť o prechod cudzích áut cez jeho pozemok. S týmto svedok nesúhlasí.
22. Z výpovede svedka L. bolo zistené, že pokiaľ ide o samotné prenajímanie garáže s tým, aby sa do garáže chodilo z ulice s tým súhlasí, ale nie tak, aby sa do garáže chodilo cez ich pozemok a už vyjadril nesúhlas. Bolo tiež zistené, že práve stará garáž, ktorá je už zbúraná, mala svoj vchod z dvora, a práve s vchodom cez dvor do starej garáže by svedok nesúhlasil. Nová garáž už má vchod od ulice. Tiež svedok uviedol, že v starej garáži nikto neparkoval, tá garáž bola podľa neho na rozpadnutie a nebezpečná a pochybuje, že by tam niekto chodil.
23. Z výpovede svedkyne T.j bolo zistené, že súhlasí s tým, aby prenajímala žalobkyňa garáž, avšak nie cez pozemok, ktorý majú v spoluvlastníctve ešte s ďalšími spoluvlastníkmi, ale cez príjazdovú cestu, teda z druhej strany. Uviedla, že cez ich pozemok nechce aby prechádzali nejaké autá, pretože na tomto pozemku v lete oddychujú, je tam lavička, v lete sa tam vešia prádlo, a práve ten kúsok pozemku majú na oddych všetci spoluvlastníci.
24. Z výpovede svedka Y. bolo zistené, že pokiaľ ide o jeho čestné prehlásenie, myslel tým novú garáž, a keďže stará garáž bola na rozpadnutie, tak práve k nej nebola žiadna príjazdová cesta a teda súhlas na jej prenajatie by nedal, a to práve vzhľadom na to, že muselo by sa ísť do garáže cez ich pozemok, s čím nesúhlasí a nesúhlasil.
25. Svedok BI. vo výpovedi uviedol, že pokiaľ si spomína stará garáž bola prázdna, nikdy nebola prenajímaná a pokiaľ by boli dvere z príjazdovej cesty, nemal by problém s tým, aby si ju prenajímali žalobcovia, avšak pokiaľ ide o o to, že vchod do starej bol práve cez ich pozemok, ktorý je v spoluvlastníctve viacerých osôb, s tým nesúhlasil.
26. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu predložili súdu geometrický plán Ing. Martina Kundráta GEOSPOL, ktorým potvrdil ohľadne parcely č. XXXX, že by bol zabezpečený vjazd z verejnej cesty po parcele č. XXXX, ako je znázornené na geometrickom pláne na odstránenie stavby zo dňa 4.5.2018, a po realizačnom zameraní zo dňa 18.12.2019, a že užívanie novopostavenej garáže by bolo a je možné bez vjazdu na parcelu č. XXXX..
27. Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:
28. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zdržuje. Podľa ods. 2, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nadmieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu, alebo pozemok úpravami pozemku, alebo úpravami stavby, na nej zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby, alebo pozemku, nesmie nadmieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom.
29. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
30. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
31. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
32. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
33. Podľa ods. 3, škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada, a ak je to možné a účelné uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
34. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
35. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi garáže, so súp. č. XXXX, zapísanej na I. v k.ú. Michalovce, a postavenej na parcele č. XXXX. Spoluvlastníkmi predmetnej parcely č. XXXX, zapísanej na LP., sú žalobcovia a taktiež žalovaní. V konaní nebolo sporné, že žalovaní sa rozhodli zbúrať drevárku, ktorá bola postavená na parcele č. XXXX/X, ktorá je v spoluvlastníctve žalovaných, pričom múr garáže, ktorý žalovaní zbúrali bol riadnou súčasťou predmetnej stavby, teda garáže v spoluvlastníctve žalobcov. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že žalobcovia im predmetnú drevárku darovali, a to darovacou zmluvou zo dňa 23.5.2011, a ako svoje spoluvlastníctvo mali právo s drevárkou naložiť aj tak, že ju mohli zbúrať. Súd takúto námietku žalovaných nemohol brať ako opodstatnenú v prípade zbúrania múru garáže, keďže táto je riadnou stavbou v spoluvlastníctve žalobcov, a žalovaní zbúraním múra garáže porušili jednak povinnosť uloženú im v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, tiež § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ako spoluvlastníci drevárky nemali oprávnenie zbúrať múr, ktorý bol súčasťou garáže žalobcov. Porušením tejto právnej povinnosti spôsobili žalobcom škodu, ktorá spočíva v tom, že im bol zbúraný múr garáže, a v zmysle § 420 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, teda za túto škodu vo vzťahu k žalobcom žalovaní aj zodpovedajú. V konaní bol podaný znalecký posudok č. 10/2006 znalcom Ing. Dušanom Sarkom, ktorý vyčíslil náhradu škody za zbúraný múr garáže v sume 572,93 €. Vzhľadom na takto preukázaný skutkový stav súd priznal žalobcom nárok na náhradu škody od žalovaných, a to v sume, akú vyčíslil znalec, teda v sume 572,93 €. Keďže ohľadne nároku na náhradu škody bolo zo strany žalobcov uplatnených 1055,91 € a konanie bolo zastavané ohľadne nároku na náhradu škody už v prvom rozsudku právoplatne, pokiaľ ide o sumu 236,32 €, súd vzhľadom na uvedené zastavil konanie ohľadne zvyšnej časti nároku v sume 482,98 €, v zmysle § 145 ods. 1,2,3 CSP, nakoľko žalobcovia žiadali celkovo zastavenie konania ohľadne nároku na náhrady škody spolu v sume 729,30 €.
36. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Keďže žalovaní sa preukázateľne dostali do omeškania so zaplatením náhrady škody v sume 572,93 €, a to už od 2.2.2012, teda po zbúraní predmetného múra garáže, súd vzhľadom na uvedené priznal žalobcom aj nimi uplatnený úrok z omeškania z predmetnej sumy 572,93 €, a to 9,25 % zákonných úrokov z omeškania, v zmysle § 517 ods. 2 OZ, v spojení, nar. vl. č. 87/95 Z.z..
38. V konaní si žalobcovia uplatnili aj nárok na ušlý zisk, ktorý vyčíslili v sume 2178 €. Svoj nárok na ušlý zisk opreli o to, že v dôsledku vybúraného múru garáže nemohli predmetnú garáž užívať a dať ju do nájmu inej osobe. Poukázali na to, že ušlým ziskom je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetku poškodeného, ktorý poškodený mohol odôvodnene očakávať vzhľadom na bežný chod vecí. Príčinou vzniku škody spočívajúcou v ušlom zisku nie je okolnosť, na základe ktorej by bolo možné dôvodne očakávať majetkový prínos, ale len tá okolnosť, ktorá stratu predpokladaného prínosu spôsobila. Uviedli, že ušlý zisk na nájomnom možno založiť aj bez zabezpečenia konkrétneho nájmu, ktorý by s prenajímateľom uzavrel nájomnú zmluvu a je potrebné preukázať iba to, že pri pravidelnom priebehu udalostí možno takýto zisk reálne očakávať. Uvedené odôvodnili aj tým, že mali v roku 2011 v júni záujem na požiadanie konkrétnej osoby prenajať predmetnú garáž za obvyklé nájomné, o čom predložili
aj čestné vyhlásenie záujemkyne T.j, ktorá uviedla, že v uvedenom čase, júli 2011 mala záujem o prenajatie garáže od žalobcov. V súvislosti s tým poukázali aj na dostupnú judikatúru, a to rozsudok NS ČR č. 29Cdo/1501/2002, NS ČR 25Cdo/546/2006. V konaní mal súd v súvislosti s nárokom na ušlý zisk za preukázané, že vchod do predmetnej garáže bol situovaný tak, že prístup do vchodu garáže bol možný iba cez pozemok, ktorý je v spoluvlastníctve tak žalobcov ako aj iných osôb, a to konkrétne P.. Ide o parcelu č. XXXX, ktorá je vedená na LV č. XXX v k.ú. Michalovce, a ide o spoluvlastníctvo už vyššie spomínaných osôb. V konaní boli zo strany žalobcov ohľadne preukázania skutočnosti, že aj spoluvlastníci predmetnej parcely súhlasili s tým, aby bol umožnený prejazd autom do tejto garáže, či už autom žalobcom alebo cudzími autami. Zo strany týchto osôb boli predložené čestné prehlásenia, v ktorých je uvedené, že by nemali námietky a nároky z titulu spoluvlastníctva pozemku, na ktorom je postavená. Menovaní boli v konaní vypočutí ako svedkovia, pričom z ich svedeckých výpovedí vyplynulo, že pokiaľ ide o tzv. starú garáž, teda garáž, ktorá je predmetom tohto konania, tak s jej prenájmom by nesúhlasili, nakoľko by sa prechádzalo cez predmetnú už vyššie spomínanú parcelu č. XXXX, ktorá je v ich spoluvlastníctve, a aj v spoluvlastníctve žalobcov, a nesúhlasili by z toho dôvodu, že uvedená parcela je tzv. dvorom, kde je aj oddychová zóna pre všetkých spoluvlastníkov, a neželali by si, aby chodili cez tento pozemok autá. Konkrétne svedkyňa T.á uviedla, že v lete sa využíva uvedený dvor aj na oddych, sedenie na lavičke, vešanie prádla. Svedkovia L., zároveň vypovedali, že stará garáž bola vo veľmi zlom stave a nebola vôbec vhodná na garážovanie auta a ani si nespomínali, že by niekedy žalobcovia v tejto garáži auto garážovali. Z takto preukázaného skutkového stavu súd dospel k záveru, že aj keď znalec v znaleckom posudku určil obvyklé mesačné nájomné za užívanie garáže 33 € za mesiac, z ktorého žalobcovia vychádzali pri vyčíslení celého ušlého zisku spolu v sume 2178 €, pre priznanie nároku na ušlý zisk bolo potrebné preukázať, že tento vznikol na strane žalobcov v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaných. V tomto prípade však bolo preukázané, že pri pravidelnom priebehu udalostí žalobcovia nemohli takýto zisk reálne očakávať, nakoľko k prenájmu garáže a k realizovaniu nájmu bol potrebný aj súhlas spoluvlastníkov pozemku v spoluvlastníctve vyššie spomínaných svedkov, keďže cez uvedený pozemok bol príjazd k predmetnej garáži. Vzhľadom na to, že z výpovedí svedkov mal súd za preukázané, že by nesúhlasili v čase, za ktorý žalobcovia žiadajú tento ušlý zisk s tým, aby cez ich pozemok prechádzali autá do predmetnej garáže žalobcov, žalobcovia by ju vzhľadom na nesúhlas týchto spoluvlastníkov nemohli prenajímať. Chýba teda príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných spočívajúca v zbúraní múra garáže a vznikom tzv. ušlého zisku, keďže bez ohľadu na to, či by došlo alebo nedošlo k zbúraniu múra garáže, túto by žalobcovia vzhľadom na nesúhlas spoluvlastníkov priľahlého pozemku nemohli prenajímať. Súd z tohto dôvodu žalobu ohľadne nároku na ušlý zisk zamietol. Ušlý zisk pritom žalobcovia žiadali za obdobie od 23.7.2011 do 24.1.2017. Pokiaľ aj žalobcovia predložili súdu geometrický plán zo dňa 18.12.2019 na preukázanie toho, že predmetnú garáž je možné prenajímať aj bez súhlasu spomínaných spoluvlastníkov, nakoľko je vchod do nej možný z verejnej cesty, v tomto prípade ide už o geometrický plán, ktorý sa vzťahuje na novopostavenú garáž, ktorá má vchod z verejnej cesty, avšak toto konanie sa týka nároku žalobcov na ušlý zisk ohľadne prenájmu starej garáže, ktorú už žalobcovia zbúrali, a ktorá mala vchod, a teda príjazdovú cestu práve cez pozemok vyššie spomínaných svedkov ako spoluvlastníkov. Súd preto nárok žalobcov na ušlý zisk zamietol.
39. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže žalobcovia boli iba čiastočne úspešní. V konaní si uplatňovali nárok na náhradu škody 1055,91 €, a tiež nárok na ušlý zisk 2178 €. Súd priznal žalobcom nárok na náhradu škody v sume 572,93 €, v zvyšnej časti tohto nároku zobrali žalobcovia žalobu späť, a pokiaľ ide o nárok na ušlý zisk súd žalobu zamietol. Žalobcovia boli úspešní percentuálnym vyjadrením 17,71 % a neúspešní 82,29 %, teda nárok na náhradu trov konania súd priznal úspešným žalovaným, ktorý majú nárok na náhradu trov konania 64,58 % (82,29-17,71), s tým, že ide o nárok na všetky účelne vynaložené trovy v konaní od žalobcov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka,d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).