Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-9-2020.pdf
PDF · 93.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.09.2020 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
E. B., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom F. V., F. XXX/XX, stavebný robotník,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
- dňa 12.04.2019, okolo 02:00 hod., potom čo požil alkoholické nápoje, ktoré zvýšili hladinu alkoholu v jeho dychu na najmenej 0,82 mg/l vydychovaného vzduchu (1,71 promile), po ceste č. 111/3103, v smere od Krížovej Vsi do Spišskej Belej, okres Kežmarok, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Š. I., evidenčné číslo M. XXX R., majiteľa U.. Ľ.H. F., kde pri prejazde tiahlou ľavotočivou zákrutou, v dôsledku požitých alkoholických nápojov sa nevenoval dôsledne vedeniu motorového vozidla a situácii v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky, čo bolo v rozpore s § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 4 ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 1/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s motorovým vozidlom sa dostal do šmyku, prešiel s ním mimo vozovku vpravo z pohľadu zo smeru jeho jazdy, kde pravou bočnou stranou motorového vozidla narazil do tam nachádzajúceho sa stromu, pričom pri dopravnej nehode došlo k vzniku zranení spolujazdcov sediacich v motorovom vozidle, keď G. U. utrpela zranenie - roztrhnutie a pomliaždenie mozgu, ktoré zranenie pre svoju všeobecnú povahu je zranením smrteľným, na následky ktorého dňa 12.04.2019 o 06:30 hod. v Nemocnici Poprad zomrela, F. F. utrpel zranenie - tržnú ranu 4. a 5. prsta pravej ruky s prerušením ohýbača 5. prsta, podvrtnutie krčnej chrbtice, odreniny kože pravej ruky s tržnou ranou pravého zápästia, otras mozgu, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 8 týždňov pri nezistení závažného ovplyvňovania jeho obvyklého spôsobu života v priebehu trvania jeho práceneschopnosti a U. Y. P. utrpela zranenie - zlomeninu bázy zuba 2. stavca krčnej chrbtice s čiastočným vykĺbením, podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu bázy prostredného článku 5. prsta pravej ruky, pomliaždenie pravého bedrového kĺbu, tržno-zmliaždenú ranu tváre na pravej strane, otras mozgu, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti do 6 týždňov, poškodením osobného motorového vozidla vznikla škoda pre U.. Ľ. F. v hodnote najmenej 200,- EUR,
t e d a
- ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť,
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil inému ublíženie na zdraví,
č í m s p á c h a l
- prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 4 Trestného zákona,
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k/, písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na d o ž i v o t i e.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 22.01.2020 obžalobu pod sp. zn. Pv 217/19/7703-38 na E. B. pre skutok, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákon a ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Hoci na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.06.2020 prokurátor po prednese obžaloby zmenil právnu kvalifikáciu skutku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.09.2020 opäť upravil právnu kvalifikáciu skutku tak, ako bola uvedená v obžalobe, pričom použitie tejto právnej kvalifikácie aj odôvodnil.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.09.2020 bol obžalovaný E. B. poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora a poškodeného, ktorí zhodne navrhli vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného E. B. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a na hlavnom pojednávaní potom súd oboznámil obsah listinných dôkazov.
Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním vo vzťahu k poškodenej G. U. ako vodič dopravného prostriedku - osobného motorového vozidla spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky - alkoholu, G. U. z nedbanlivosti smrť a zároveň vo vzťahu k poškodeným F. F. a U. Y. P. vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky - alkoholu, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil týmto dvom poškodeným ublíženie na zdraví, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného vo vzťahu k prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona posúdil ako vedomú nedbanlivosť, pretože obžalovaný vedel, že spôsobom uvedeným v Trestnom zákone môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je
ochrana života človeka, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí /§ 16 písm. a) Trestného zákona/. Vo vzťahu k prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v nepriamom úmysle, kedy obžalovaný vedel, že svojím konaním môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je záujem štátu na ochrane života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený /§ 15 písm. b) Trestného zákona/.
Z aktuálneho odpisu registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zabezpečeného v prípravnom konaní za obdobie od 16.05.2015 do 08.11.2019 (kedy bola lustrácia generovaná) vyplýva, že obžalovaný E. B. bol 3 krát priestupkovo postihnutý. Dňa 16.05.2015 bol postihnutý za priestupok v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. spočívajúci v porušení pravidiel cestnej premávky, za spáchanie ktorého mu bola uložená bloková pokuta, dňa 09.06.2016 bol postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bola mestskou políciou uložená bloková pokuta a napokon dňa 06.10.2017 za rovnaký druh priestupku spočívajúci v nedostatkoch v technickom stave vozidla, za čo mu bola uložená tiež bloková pokuta. Zo správy o obžalovanom vypracovanej Mestom Spišská Belá v prípravnom konaní dňa 14.11.2019 vyplýva, že obžalovaný má v ich meste trvalý pobyt, podľa vyjadrenia mestskej polície nebol riešený v priestupkovom konaní a nie je vedený ako vlastník nehnuteľnosti. Iné údaje o obžalovanom im nie sú známe. Z evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča vyplývajú tri priestupky, z toho dva zo dňa 06.10.2017 a zo dňa 16.05.2015, ktoré sú zaznamenané aj v ústrednej evidencii priestupkov ale aj priestupok zo dňa 30.04.2014 spáchaný porušením ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. porušením povinnosti vodiča, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- Eur. Iné priestupky, zadržania vodičského preukazu (okrem dôvodu súvisiaceho s prejednávanou trestnou vecou) ako ani trestné činy u obžalovaného v evidenčnej karte vodiča zaznamenané nie sú. Z potvrdenia o zadaní prevodu vyplýva, že obžalovaný poukázal na účet VŠZP, a.s. titulom náhrady škody sumu 522,52 Eur. Z písomného vyjadrenia poškodenej VŠZP, a.s. doručeného súdu dňa 24.02.2020 vyplýva, že obžalovaný uhradil sumu 522,52 Eur a zvyšná časť nimi uplatňovaného nároku na náhradu škody vo výške 519,81 Eur bola uspokojená zo strany poisťovne Kooperatíva, a.s.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to, že obžalovaný dobrovoľne nahradil poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. časť škody, ktorá nebola krytá z poistky poisťovne Kooperatíva, a.s., pričom aj vo vzťahu k časti škody krytej poistkou je možné jeho konanie, kedy poistnú udalosť nahlásil poisťovni, čo je podmienkou poskytnutia poistného plnenia, považovať za úkon smerujúci k náhrade škody, aj keď prostredníctvom poisťovne. Preto súd v jeho prospech pričítal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. k) Trestného zákona. Okrem toho súd v prospech obžalovaného pričítal aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, a to, že sa obžalovaný ku skutku priznal a svoje konanie v záverečnej reči ako aj v poslednom slove aj úprimne oľutoval, pričom nielen z jeho verbálneho ale aj neverbálneho prejavu bolo na hlavnom pojednávaní zrejmé, že jeho ľútosť je úprimná. Na strane druhej súd u obžalovaného zohľadnil aj jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný spáchal dva, teda viac trestných činov /§ 37 písm. h) Trestného zákona/. Preto súd pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami 2:1, v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby trestného činu s prísnejšou trestnou sadzbou, ktorá sa v zmysle zásad na ukladanie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona použije, o jednu tretinu. Pri ukladaní trestu odňatia slobody tak vychádzal z ustanovenia § 149 ods. 4 Trestného zákona, ktorý upravuje základnú tresnú sadzbu trestu odňatia slobody v trvaní od 4 rokov do 10 rokov a po vyššie uvedenej úprave trestnej sadzby znížením jej hornej hranice, pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby od 4 rokov do 8 rokov. Nakoľko obžalovaný
spáchal dva trestné činy, súd mu v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil trest úhrnný, pričom vzhľadom na absenciu spáchaného zločinu neboli splnené podmienky na aplikovanie asperačnej zásady upravenej v § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Súd zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý svoje konanie oľutoval a ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný. Na strane druhej nie je možné úplne ani opomenúť jeho priestupky, ktorých sa na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v minulosti dopúšťal a hoci sú drobného charakteru a nebol pri ich spáchaní prítomný alkohol, je z nich zrejmé, že obžalovaný v oblasti dodržiavania pravidiel cestnej premávky, ktorá súvisí s charakterom prejednávanej veci, neviedol riadny život. Súd tiež musel zohľadniť nielen skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil nedbanlivostného trestného činu, na ktorú poukázal obhajca v záverečnej reči, ale aj skutočnosť, že druhý zo žalovaných trestných činov je úmyselného charakteru. Je zrejmé, že následkom jeho konania je smrť jemu blízkej osoby a ujma na zdraví dvoch ďalších poškodených, teda následok, ktorý je mimoriadne závažný a nie je napraviteľný. Fatálnosť dôsledkov jeho konania musí súd nielen zohľadňovať vo výmere trestu ale najmä aj vo vzťahu k druhu trestu, pričom v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona pri hornej hranici trestnej sadzby prevyšujúcej päť rokov musí súd uložiť trest odňatia slobody. Je pravdou, že v zmysle 34 ods. 3 Trestného zákona by mal trest postihovať iba páchateľa a nemal by mať významný vplyv na jemu blízke osoby, ale tu súd zdôrazňuje najmä dopad jeho konania na príbuzných poškodenej G. U. ako aj na poškodených F. F. a U. Y. P.. Okolnosť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a miera jeho alkoholového opojenia vylučujúca bezpečnú jazdu (1,71 promile), fatálny následok jeho konania, ktorým je smrť mladého dievčaťa a zranenia dvoch mladých ľudí, ako aj jeho dovtedajšia priestupková minulosť vedú súd k nutnosti uloženia trestu odňatia slobody a vylučujú uloženie trestu domáceho väzenia podľa § 53 Trestného zákona (hoci formálne podmienky na jeho uloženie sú splnené), ktorý by nebol podľa presvedčenia súdu primeranou formou potrestania obžalovaného zohľadňujúcou všetky uvedené okolnosti spáchaných trestných činov, z ktorý jeden je úmyselného charakteru, osobu obžalovaného a následok, ktorý svojím konaním spôsobil. Na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona neboli podľa názoru súdu splnené podmienky, pretože súd nezistil žiadne mimoriadne okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by indikovali, že použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Súd zdôrazňuje, že samotná existencia súdom zistených poľahčujúcich okolností alebo neuzavretie dohody o vine a treste zo strany prokuratúry nie je takým dôvodom.
Preto súd zohľadňujúc všetky vyššie uvedené okolnosti, ktoré posudzoval pri ukladaní trestu ako aj zásady pre ukladanie trestu uvedené v § 34 Trestného zákona, považuje trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov za primeraný a spravodlivý, zohľadňujúci osobu obžalovaného, jeho konanie a okolnosti, za ktorých sa ho dopustil ale najmä následok, ktorý spôsobil. Uloženie trestu odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme, aj keď bližšie k dolnej hranici trestnej sadzby zohľadňujúci priznanie a úprimnú ľútosť obžalovaného ale aj spáchanie dvoch trestných činov, bude mať podľa názoru súdu odstrašujúci účinok aj pre iných potencionálnych páchateľov podobných trestných činov, čím je naplnený účel trestu aj z pohľadu generálnej prevencie. Tento trest bude mať účinok aj z hľadiska individuálnej prevencie na samotného obžalovaného, ktorý si počas výkonu trestu bude môcť hlbšie uvedomiť, čo svojím nerozvážnym konaním spôsobil.
Nakoľko obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a teda ani vo výkone trestu odňatia slobody, súd za splnenia podmienok uvedených v § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Pretože boli splnené všetky podmienky na obligatórne uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie uvedené v § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona, súd uložil obžalovanému tento trest spočívajúci vo vedení všetkých druhov motorových vozidiel.
Nakoľko poškodení si náhradu škody neuplatnili, súd o škode týmto rozsudkom nerozhodoval.
- ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť,
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil inému ublíženie na zdraví,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.