Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8T/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Richardom Burešom, v trestnej veci proti obžalovanému G. F., na hlavnom pojednávaní dňa 14. septembra 2020 takto

rozhodol:

Obžalovaný

G. F. , nar. XX.X.S. v L., D., trvale bytom M. XX, D., t. č. vo väzbe v ÚVV Prešov,

j e v i n n ý, ž e

po tom, čo si v presne nezistenom čase, na presne nezistenom mieste a presne nezisteným spôsobom zadovážil falzifikáty najmenej 15 kusov bankoviek nominálnej hodnoty 50 eur s rovnakým sériovým číslom PB0696643999, roku emisie 2017, tieto dňa 22.10.2019 prechovával u seba, pričom jednu z uvedených bankoviek dňa 22.10.2019 v čase o 14:45 hod predložil pri platení za tovar v predajni Mäso - Tatry, na Alžbetinej ulici č. 43 v Poprade s vedomím, že ide o falzifikát, kde pracovníčkou predajne za pomoci kontrolného overenia detekčnou fixou bolo zistené, že bankovka vykazuje znaky falzifikátu a následne na základe odborného posudku Oddelenia prípravy a analýzy platidiel Národnej banky Slovenska bolo zistené, že sa jedná o falzifikáty stupňa kvality vyhotovenia „4“ - menej podarený falzifikát,

t e d a

falšované peniaze dal ako pravé,

č í m s p á c h a l

zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa

a za to mu u k l a d á :

Podľa s použitím , , , , , za použitia a trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa pri určení probačného dohľadu ustanovuje súd skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa a mu zároveň ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa , súd zároveň ukladá obžalovanému trest zákazu pobytu v obvode Prešovského samosprávneho kraja na dobu 5 (päť) rokov.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po postupe v zmysle a , obžalovaného poučil o jeho právach a následne pristúpil k vyhláseniu obžalovaného v zmysle o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení a) že je nevinný b) že je vinný zo spáchania skutku c) že namiesto vyhlásenia, že je vinný môže urobiť vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku a že súd bude pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať toto vyhlásenie za priznanie sa k spáchaniu skutku.

Po porade s obhajcom obžalovaný vyhlásil že je vinný.

Súd ďalej poučil obžalovaného v zmysle o následkoch vyhlásenia o vine, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa ( ).

Na položené otázky uvedené v , , , , :

- či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, obžalovaný uviedol: áno,

- či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajcu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný uviedol: áno,

- či rozumie právnej kvalifikácii skutku, obžalovaný uviedol: áno,

- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu, obžalovaný uviedol: áno,

- či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu zo spáchania skutku, obžalovaný uviedol: áno.

Po zistení kladného stanoviska potrebných osôb v zmysle súd uznesením v súlade s ust. , prijal vyhlásenie obžalovaného a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Po uvedenom postupe súd vypočul obžalovaného k jeho osobným a rodinným pomerom, vykonal listinné dôkazy v spise obsiahnuté ich prečítaním, týkajúcich sa výlučne výroku o treste.

Vina obžalovaného za žalovaný skutok bola jednoznačne preukázaná, keďže obžalovaný tým, že falšované peniaze dal ako pravé sa dopustil zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa . Konanie obžalovaného je protiprávne, týmto porušil spoločenský záujem na ochrane meny a peňažného obehu, čo patrí k základným predpokladom stability ekonomiky.

Obžalovaný G. F. doposiaľ nebol súdne trestaný na území Slovenskej republiky a ani na území Poľskej republiky, na území Slovenskej republiky nebol postihnutý za priestupok. Keďže bola vo veci uznaná vina, bolo povinnosťou súdu uložiť obžalovanému zákonný a spravodlivý trest, a to v súlade so základnými zásadami ukladania trestov uvedených najmä v ustanovení - 4 .

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu na to, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Uvedené zákonné ustanovenie zakotvuje účel trestu, ktorý plní funkciu ochrany spoločnosti pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie v snahe zabrániť mu v trestnej činnosti, ako aj prvok individuálnej prevencie a teda v snahe výchovy k riadnemu životu a aj voči ďalším občanom, potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) a možnosť jeho nápravy.

Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. V tomto zákonnom ustanovení sú vyjadrené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Osobu páchateľa pritom treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach.

Vyhodnotiť v súlade so zákonom osobu páchateľa v prejednávanej veci kvalifikovaným spôsobom viedlo súd k potrebe obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypočuť.

Obžalovaný G. F. vypovedal, že žije sám s rodičmi, má 7 súrodencov. Pracuje v podstate brigádnicky ako auditor s priemerným zárobkom približne 4.000 zlotých, čo predstavuje sumu necelých 1.000 eur. Je slobodný, vyživovaciu povinnosť nemá. Alkohol pije príležitostne. Omamné látky neužíva a je silným fajčiarom. Študuje v poslednom ročníku denného štúdia na strednej škole, do ktorej musí cestovať, po ukončení školy by sa mal stať výživovým poradcom. Iný príjem nemá. Rodičia, s ktorými žije sú nemajetní dôchodcovia. Finančne im pomáha, podporuje ich. Z toho otec je na invalidnom dôchodku a matka starobná dôchodkyňa. Obaja majú viac ako 60 rokov, pričom vychovali 8 detí, obžalovaný je z detí najmladší. K tomu dodal, že rodičia sú na jeho príjme závislí. Ešte dodal, že ostatní súrodenci rodičom nepomáhajú. Uviedol, že pred dvomi rokmi sa dopustil dvoch konaní na území Poľskej republiky kvalifikovaných ako priestupky. V čase nástupu do základnej školy navštevoval psychologickú ambulanciu z dôvodu liečenia určitej formy autizmu. Toto liečenie v súčasnosti ako uviedol nepotrebuje, nakoľko sa venuje silovému športu. Čo sa týka spôsobu spáchania trestného činu, obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku individuálnym aktívnym samostatným konaním naplňujúcim znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty dokonaného zločinu spôsobom skôr neprofesionálnym, s mnohými chybami, až naivitou. Ohľadne následku trestného činu ako obligatórnej súčasti objektívnej stránky pôjde v posudzovanom prípade o následok ohrozujúci a zároveň škodlivý, pri ktorom bolo vďaka obozretnému zásahu pracovníčky dotknutej predajne zamedzené jeho vzniku. Čo sa týka spôsobenej majetkovej ujmy následok je v podstate nepatrný. V danom prípade sa preukázalo úmyselné konanie páchateľa, presnejšie priamy úmysel, a taktiež pohnútka vo forme zámeru uviesť falzifikáty do obehu ako pravé peniaze.

Čo sa týka priťažujúcich okolností, tieto súd nezistil.

Naopak poľahčujúce okolnosti boli zistené tri, a s ohľadom na ich závažnosť mali veľký význam pri rozhodovaní o treste odňatia slobody, dokonca viedli až k použitiu príslušného moderačného ustanovenia .

Osobu páchateľa a jeho pomery súd bližšie dokazoval a vyjadrí sa k nim vo vzájomných súvislostiach a v súhrne, rovnako ako k možnostiam nápravy páchateľa.

Čo sa týka druhu trestu platí ustanovenie podľa ktorého páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Podľa tresty možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa v alternatívnej kvalifikovanej skutkovej podstate postihuje konanie páchateľa, ktorý falšované peniaze dá ako pravé, obsahuje sadzbu trestu odňatia slobody v rozmedzí sedem rokov až desať rokov. Pokiaľ súd uviedol, že zistil prevahu poľahčujúcich okolností, musí postupovať podľa , , keď pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V takomto prípade by bola zákonom stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v osobitnej časti po jej úprave podľa ustanovení všeobecnej časti v rozmedzí 7 rokov až 9 rokov.

Podľa trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

K tomu treba dodať, že trest uložený páchateľovi trestného činu je sankcia smerovaná výlučne voči páchateľovi trestného činu, a teda má postihovať výlučne páchateľa (zásada personality). Samotným uložením trestu páchateľovi trestného činu sa nepriamo postihne i jeho rodina a jemu blízke osoby, ak sú závislé od jeho príjmov, starostlivosti alebo ostatného zabezpečenia rodiny, či ak sú narušené citové väzby. Toto ustanovenie (34 ods. 3 ) však prikazuje súdom pri ukladaní konkrétnych trestov, aby prihliadali aj na záujmy rodiny páchateľa a ďalších jemu blízkych osôb, samozrejme, v rámci zákonných podmienok pre uloženie konkrétneho trestu. definuje účel trestu, jeho základné funkcie a zásady pre uloženie trestov. Okrem represívnej a výchovnej funkcie trestu kladie dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Majúc na zreteli vyššie uvedené funkcie trestu a zásady jeho ukladania skúmal súd, či nie sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie spodnej hranice trestu odňatia slobody.

Podľa , ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Pod pojmom okolnosti prípadu sa rozumejú také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného činu. Tieto musia byť také intenzívne a také závažné, aby ich bolo možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu.

Pod mimoriadne pomery páchateľa zase treba zaradiť tie okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému trestnému činu a môže ísť napríklad o rodinné pomery alebo o zdravotný stav obžalovaného. Aj tieto však musia vykazovať známky mimoriadnosti, výnimočnosti a neobvyklosti v iných podobných prípadoch. Takýmito okolnosťami a pomermi páchateľa však môžu byť aj inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračuje hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností. Nie je však možné vylúčiť, že viacero okolností, ktoré sú inak samy osebe len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, vo svojom súhrne nadobudnú v konkrétnom prípade taký význam, že ich bude možné posúdiť ako mimoriadne okolnosti podľa ustanovení . Pre tieto účely sa pomermi páchateľa rozumie aj osobné a osobnostné hodnotenie osoby, ktoré charakterizuje osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež okolnosti, pre ktoré je rovnaký

trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Tiež medzi takto ponímané pomery páchateľa treba rátať okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môže byť napríklad skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero osôb, ktoré sú naňho odkázané. nevyžaduje, aby v takýchto prípadoch išlo o povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Môže ísť aj o povinnosť vyplývajúcu z morálnych zásad spoločnosti.

Ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu zakotvuje tri nevyhnutné podmienky k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to ak sú prítomné konkrétne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré spôsobujú, že použitie zákonnej (nezníženej) sadzby trestu odňatia slobody s ohľadom na jej spodnú hranicu by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a je možné dosiahnuť nápravu páchateľa aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Všetky tri podmienky sú stanovené kumulatívne. Záver o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody uloženého v rámci zákonnej (nezníženej) sadzby trestu odňatia slobody sa musí opierať o zhodnotenie všetkých okolností prípadu a pomerov páchateľa, nestačí teda len názor súdu o prílišnej prísnosti trestnej sadzby a jej dolnej hranice. Na tomto mieste musí súd skonštatovať, že mimoriadne okolnosti prípadu súd v prejednávanej veci nemôže brať do úvahy, ak je čin taký závažný, že je potrebné použiť vyššiu trestnú sadzbu, teda trestný čin sa subsumuje pod kvalifikovanú skutkovú podstatu, táto sadzba nikdy však nesmie byť znížená pod dolnú hranicu základnej skutkovej podstaty, pretože tieto okolnosti vo svojej podstate spočívajú v stupni závažnosti činu. Avšak týmto sa nevylučuje ani neobmedzuje možnosť mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody vzhľadom na mimoriadne pomery páchateľa, pretože tieto ležia v podstate mimo okruhu stupňa závažnosti činu. Pre aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu, ak sú tu prítomné pomery páchateľa je nutné presvedčivo preukázať splnenie všetkých tu uvedených podmienok. Nemôže ísť o súhrn akýchkoľvek poľahčujúcich okolností, ale len takých, ktoré sa v danej kvalite alebo kvantite u konkrétneho trestného činu bežne nevyskytujú a výrazne znižujú závažnosť trestného činu, lebo len za splnenia týchto predpokladov môžu nadobudnúť charakter okolností výnimočných (napr. vek blízky veku mladistvých) a pod.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých. Táto poľahčujúca okolnosť umožňuje prihliadať na skutočnosť, že duševný a fyzický vývoj u osôb blízkych veku mladistvých osôb ešte nebol úplne dokončený. Proces dospievania je však prísne individuálny a súd musí starostlivo zvážiť, či uvedená okolnosť mala vplyv na rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť páchateľa.

Podľa osobou blízkou veku mladistvých sa rozumie osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku.

V danom prípade obžalovaný, ktorý v čase spáchania skutku bol vo veku 19 rokov a v čase rozhodovania súdu dovŕšil vek 20 rokov podľa všetkých dostupných dôkazov nie je úplne psychicky, morálne a fyzicky vyvinutý, a tak ako jeho rovesníci má menej skúseností. Z jeho konania je zrejmé, že v čase spáchania skutku si neuvedomoval vzhľadom k preukázanej nerozvážnosti, aké následky môže znášať v prípade, že bude pri čine prichytený. Z toho vyplýva, že obžalovaný ešte nie je dostatočne uvedomelý. Táto poľahčujúca okolnosť je vo všeobecnosti považovaná za významnú a podľa názoru súdu vek páchateľa zohral veľmi dôležitú úlohu v konaní páchateľa.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Pod týmto pojmom sa rozumie nielen to, že pred spáchaním trestného činu nebol dosiaľ súdne trestaný, ale aj to, že dodržiaval základné normy občianskeho spolunažívania, plnil si svoje povinnosti počas štúdia, v práci, nedopúšťal sa priestupkov a trestných činov. Tieto skutočnosti boli zistené aj u obžalovaného.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je aj to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priznanie a oľutovanie spáchania skutku obžalovaným nepovažuje súd za formálne, považuje ho za úprimné, najmä vzhľadom na jeho prejav ľútosti počas jeho výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 19.11.2019 ale aj pred súdom pri využití práva posledného slova. Nemožno jeho prejav ľútosti a priznania považovať za priznanie pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov.

Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní mal súd dostatočne preukázané, že obžalovaný, ako jediný z mnohých detí v rodine so svojimi rodičmi žije v spoločnej domácnosti, jeden z rodičov je invalidný dôchodca, druhý starobný. Čo je však veľmi dôležité, obžalovaný svojim rodičom poctivou prácou finančne vypomáha a nemožno mať dôvodné pochybnosti o tom, že jeho rodičia sú na jeho pomoc vo viacerých smeroch odkázaní. Nepôjde tu o zákonnú povinnosť vyživovať svojich rodičov, pôjde o povinnosť morálnu, ktorá okolnosť môže mať veľký význam pri posudzovaní možnosti nápravy páchateľa. Toto zistenie má určite pozitívny dosah na hodnotenie osoby páchateľa, ale najmä na možnosť aplikácie uvažovaného zmierňujúceho ustanovenia pri ukladaní trestu odňatia slobody. Možno uzavrieť, že napriek svojej mladosti a neskúsenosti je obžalovaný vo vzťahu k svojim rodičom citovo a morálne na výške.

Z toho vyplýva, že zistené poľahčujúce okolnosti vo svojej vzájomnej súvislosti a vo svojom súhrne, samozrejme pri nedostatku priťažujúcej okolnosti, spoločne so zistením odkázanosti viacerých blízkych osôb na obžalovaného, s ohľadom na záujmy rodiny páchateľa vo svojom súhrne nadobúdajú taký význam, že ich bolo možné posúdiť ako mimoriadne okolnosti vzhľadom na pomery páchateľa, bez ohľadu na závažnosť činu.

Preto možno uzavrieť, že pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému by použitie trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti bolo pre tohto páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Čo sa týka uloženého trestu kratšieho trvania súd musel vychádzať z obmedzujúcich zákonných zásad, keď pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov ( ).

Súd s ohľadom na všetky okolnosti uložil obžalovanému po úprave dolnej hranice trestu trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Dolnú hranicu trestnej sadzby teda mimoriadne znížil o 4 roky. Na tomto mieste možno poukázať na skutočnosť, že obžalovaný počas konania o dohode o vine a treste v prípravnom konaní neuzavrel s prokurátorom dohodu o treste, pričom neakceptoval navrhovaný trest odňatia slobody 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Možno podotknúť, že neprijatý trest vo vzťahu k uloženému trestu súdom v tomto konaní s ohľadom na jeho dĺžku nevykazuje v porovnaní jeho dĺžky veľkú odlišnosť. Pokiaľ súd uložil takto znížený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, nemusí byť takýto trest spojený s jeho výkonom. Súd vzal do úvahy všetky okolnosti prípadu a osoby páchateľa, vrátane skutočnosti, že ide o prvotrestanú osobu v prípade ktorej išlo pri spáchaní trestného činu o jednorazové vybočenie z obvyklého spôsobu života. S vysokou mierou pravdepodobnosti bude obžalovaný v budúcnosti viesť riadny život. Obžalovaný však bude v rámci skúšobnej doby potrebovať určité usmernenie svojho správania, podporu a pomoc v priebehu skúšobnej doby, aby sa naučil viesť taký spôsob života, ktorý nie je v rozpore s normami občianskej spoločnosti. Za tým účelom môže súd fakultatívne ustanoviť nad obžalovaným probačný dohľad.

Podľa súd môže za podmienok uvedených v podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie platí rovnako.

Podľa súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný; alebo písm. b) prijme záruku na nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd ustanovil obžalovanému najvyššiu možnú skúšobnú dobu. Je to dôležité pre možnosti nápravy páchateľa. Kontrolu vykonávajú probační a mediační úradníci. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/ SVV z 27.11.2008, ktoré bolo transponované do slovenského právneho poriadku o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, upravuje postup slovenských orgánov, ako orgánov štátu pôvodu. Z toho teda vyplýva, že probačný dohľad môže byť po zákonnom postupe vykonávaný na obžalovanom aj Poľskej republike, členskom štáte Európskej únie.

Ako je zrejmé z citácie zákona, je povinnosťou súdu pri určení probačného dohľadu zároveň uložiť obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú jeho súčasťou. V konkrétnom prípade súd uložil obžalovanému v zmysle § 51 ods. 4 písm. j) povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Ani tu nie je žiadne obmedzenie pre výkon tejto povinnosti obžalovaným v zahraničí.

Pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody možno podľa zaužívanej súdnej praxe uložiť aj iný prípustný druh trestu vedľa zníženého trestu odňatia slobody tak, aby bol doplnený účinok tej časti trestu odňatia slobody, o ktorú bol skrátený postupom podľa .

Podľa popri sebe nemožno uložiť trest a) odňatia slobody a domáceho väzenia, b) trest odňatia slobody a povinnej práce, c) peňažný a prepadnutia majetku, d) prepadnutia veci a prepadnutia majetku, e) zákazu pobytu a vyhostenia.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade je dôvod takýto doplnkový trest uložiť. V snahe, aby takýto trest čo najviac zodpovedal kritériám účelu trestu sa súd zaoberal viacerými alternatívami. V prvom rade treba zohľadniť tú skutočnosť, že najviac by zákonným požiadavkám vyhovovalo uloženie trestu vyhostenia. Kvôli obmedzeniu uvedenému v už citovanom zákonnom ustanovení § 34 ods. 6 veta druhá, tento druh trestu nemožno uložiť ako samostatný, teda by v prípade jeho uloženia plnil úlohu doplnku účinku tej časti trestu odňatia slobody, o ktorú bol skrátený. Súd dospel k záveru, že takýto postup by bol nevhodný a nanajvýš problematický.

Podľa ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný záujem, súd môže páchateľovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana, uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky.

Podľa trest vyhostenia nemožno okrem iných prípadov uložiť páchateľovi, ktorý je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo jeho rodinným príslušníkom bez ohľadu na štátnu príslušnosť a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak takáto osoba predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

Súčasná právna úprava trestu vyhostenia v zmysle je natoľko rigorózna, že obžalovaného ako občana členského štátu Európskej únie za osobu, ktorá by predstavovala takú hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok Slovenskej republiky akiste považovať nemožno, a to vzhľadom aj na osobu obžalovaného, resp. závažnosť následku jeho konania ktorý bol preukázaný, ktorý hrozil v čase spáchania skutku, alebo by hrozil v budúcnosti.

Za problematický považuje súd aj výkon tohto trestu, ktorý v ustanoveniach a nasl. obsahuje zložitú právnu úpravu týkajúcu sa mnohých povinností viacerých orgánov ktoré sú zákonom zmocnené pri výkone tohto trestu spolupracovať. Súd pri tomto uvažovaní bral na zreteľ aj aktuálne mimoriadne opatrenia štátu v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Bližšie netreba rozvádzať, že v súčasnej dobe majú orgány polície a orgány väzenstva mnoho neočakávaných a nepredvídateľných povinností, pričom z objektívnych dôvodov by mohla vzhľadom na kapacity týchto orgánov zlyhávať ich vzájomná koordinácia pri výkone tohto trestu, ak by bol uložený.

Súd sa po vylúčení uloženia trestu vyhostenia obžalovanému zaoberal inou zákonnou alternatívou takto koncipovaného doplnkového trestu. Ako najvhodnejší trest doplňujúci účinok tej časti trestu o ktorú bol skrátený trest odňatia slobody by bolo namieste uložiť trest zákazu pobytu, ktorý podľa spočíva v tom, že sa odsúdený nesmie po dobu výkonu tohto trestu zdržiavať na určenom mieste alebo v určenom obvode; na prechodný pobyt na takom mieste alebo v takom obvode v nevyhnutnej osobnej veci sa vyžaduje povolenie.

Podľa súd môže uložiť trest zákazu pobytu na jeden rok až päť rokov za úmyselný trestný čin, ak to vyžaduje so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a miesto spáchania činu ochrana verejného poriadku, rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku. Trest zákazu pobytu sa nemôže vzťahovať na miesto alebo obvod, v ktorom má páchateľ trvalý pobyt. V konkrétnom prípade súd uložil tento trest z pochopiteľných dôvodov vzhľadom na uložený trest odňatia slobody na hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Uloženie tohto trestu vyžaduje ochrana majetku. Tento trest je možné uložiť aj cudziemu štátnemu príslušníkovi. Uplatní sa tým, že obžalovaný sa po dobu trvania tohto trestu nebude zdržiavať v obvode Prešovského samosprávneho kraja. Treba pripomenúť, že kombinácia týchto dvoch trestov nie je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením . V neposlednom rade môže slúžiť ako prostriedok k čo najrýchlejšej repatriácii obžalovaného do jeho krajiny pôvodu.

Ešte je potrebné sa zaoberať možnosťou nápravy páchateľa najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania a možnosti jeho sociálnej reintegrácie. Účel trestu podľa tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Úvaha súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť v plnom súlade s ochranou, ktorú uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľmi trestných činov. Pri dôslednom uplatňovaní zásady individualizácie trestu ( ) súd vychádzal v konkrétnej trestnej veci zo zásady proporcionality (trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu) má v sebe prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest, samozrejme, musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Úsudok o možnosti nápravy obžalovaného si súd vytvára už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Z hľadiska posúdenia aj tohto prípadu má pre možnosti nápravy páchateľa veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu, ako aj jeho postoj k spáchanému trestnému činu.

Väzobné stíhanie obžalovaného naďalej pokračuje, dôvody väzby sa nezmenili a vzhľadom na zahlásené odvolanie prokurátora čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného bol spôsobený právny stav taký, že rozsudok nie je právoplatný a rozhodnutie súdu o ponechaní obžalovaného vo väzbe sa nemení a treba na ňom trvať.

Toto sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. falšované peniaze dal ako pravé,

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.