Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

65Ek/2243/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej Dr. T. E.-U., nar. X.X.XXXX, bytom A. J. XX, XXXX R., S. republika, právne zast. Saxinger, Chalupský & Partner s.r.o., IČO: 36 857 912, so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, konajúca konateľkou Mgr. Monikou Deislerovou Wetzelerovou, advokátkou, proti povinnej P. E., rod. P., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX H., vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Petrom Krušinom, so sídlom exekútorského úradu Lazaretská 2514/4, 811 08 Bratislava, pod sp. zn. 361EX 374/19, v konaní o vymoženie 70.000,-EUR, rozhodujúc o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. apríla 2020, takto

rozhodol:

Sudca z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. apríla 2020 vydané vyšším súdnym úradníkom a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 27.11.2019 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie uloženej povinnosti, priznanej na základe cudzieho exekučného titulu, ktorým je uznesenie Rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, sp. zn. t zo dňa 16.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.12.2004 (ďalej len „cudzí exekučný titul“). Povinná bola cudzím exekučným titulom zaviazaná podľa , teda v tzv. adhéznom konaní, vyplatiť poškodenej Dr. T. E.-U. celkovú škody vo výške 70.000,-EUR do 14 dní pod hrozbou exekúcie.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 10.12.2019 súdneho exekútora Mgr. Petra Krušinu, so sídlom exekútorského úradu Lazaretská 2514/4, 811 08 Bratislava. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 10.12.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17.4.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd exekúciu zastavil v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (výrok I.), oprávnenú zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,-EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti jeho uznesenia. (výrok II.) a nahradiť trovy povinnej vo výške 702,70,- EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti jeho uznesenia (výrok III.). 4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že po preskúmaní námietky premlčania vnesenej povinnou, túto považoval za dôvodnú. S poukazom na ustanovenie uviedol, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Keďže oprávnená podala návrh na exekúciu na súd dňa 27.11.2019 a predložila súdu exekučný titul, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.12.2004, je zrejmé, že od vykonateľnosti exekučného titulu uplynula doba 10 rokov a skutočne došlo k premlčaniu. Z uvedeného dôvodu vyšší súdny úradník

exekúciu zastavil v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Keďže exekúcia sa nezačala dôvodne, jej zastavenie je možné pričítať oprávnenej, ktorú zaviazal úhradou trov súdneho exekútora aj trov povinnej.

5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. zo dňa 17.4.2020, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi oprávnenej dňa 20.4.2020, podala oprávnená prostredníctvom právneho zástupcu dňa 5.5.2020 sťažnosť. Súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote.

6. Oprávnená v podanej sťažnosti uviedla, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Má za to, že jej nárok uplatňovaný v predmetnom exekučnom konaní nie je premlčaný. Podľa jej názoru, súd nepostupoval správne, keď posudzoval premlčanie jej nároku podľa ustanovení slovenského . Premlčanie sa spravuje rakúskym právom, pričom v zmysle rakúskeho Všeobecného sa na exekučnú vec použije všeobecná premlčacia doba 30 rokov, ktorá ešte neuplynula. Súdny exekútor ani súd sa doteraz nevysporiadali s touto jej argumentáciou, ktorú oprávnená považuje za zásadnú pre posúdenie premlčania jej nároku vyplývajúceho z exekučného titulu. Oprávnená preto žiada súd, aby v rámci konania o sťažnosti zdôvodnil, prečo v danej právnej veci, pokiaľ ide o premlčanie, neaplikoval hmotnoprávne predpisy rakúskeho práva. Ňou predložený exekučný titul je vykonateľný na území Slovenskej republiky na základe Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z decembra 22.12.2008 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. V zmysle článku 33 odsek 1, článku 38 odsek 1 a článku 53 odsek 1 Nariadenia sa rozsudok vydaný v členskom štáte uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania na návrh zainteresovaného účastníka po predložení osvedčenia podľa článku 54 Nariadenia. Keďže oprávnená predložila súdu osvedčenie podľa článku 54 Nariadenia súčasne s návrhom na vykonanie exekúcie, má za to, že podmienky Nariadenia na uznanie vykonateľnosti exekučného titulu boli splnené. V súvislosti s posúdením premlčania nároku oprávnená uviedla, že medzi ňou a povinnou vznikol mimozmluvný právny vzťah na základe protiprávneho konania povinnej, ktorým bola oprávnenej spôsobená škoda vo výške 70.000,- EUR. Ide o mimozmluvný právny vzťah s významným cudzím prvkom, keďže ku škode došlo na území Rakúskej republiky, ktorej je oprávnená občanom a kde má trvalý pobyt a povinná je občanom Slovenskej republiky, kde má trvalý pobyt. Škoda bola oprávnenej priznaná v rámci trestného konania voči povinnej na Krajinskom súde pre trestné veci Viedeň. O škode bolo rozhodnuté podľa rakúskeho práva. Oprávnená zdôraznila, že pri použití cudzieho hmotného práva (v tomto prípade rakúskeho) je nevyhnutné priznať rozhodnutiu hmotnoprávne dôsledky, ktoré rakúske právo s takýmto rozhodnutím vydaným v štáte, v ktorom toto právo platí, spojuje. Vykonateľnému rakúskemu súdnemu rozhodnutiu musia byť priznané hmotnoprávne dôsledky na základe rakúskeho hmotného práva, teda také, ktoré by pri svojom rozhodovaní musel priznať rakúsky súd. Platí totiž zásada, že rozhodujúce cudzie právo sa má vykladať a používať tak, ako by sa to stalo v štáte, v ktorom toto cudzie právo platí, pričom pre súd je určujúce to, podľa akého právneho predpisu bol posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi v pôvodnom konaní. Týmto posúdením právneho vzťahu medzi účastníkmi v pôvodnom konaní je potom viazaný aj exekučný súd. V zmysle rakúskeho práva sa pohľadávky, ktoré boli priznané právoplatným rozsudkom súdu premlčujú v maximálnej premlčacej stanovenej v §, 1485 a 1486 rakúskeho . Vyplýva to aj z nariadenia rakúskeho ministerstva spravodlivosti z 21.7.1858, ktoré dopĺňa výklad ustanovení rakúskeho o maximálnej premlčacej dobe 30 rokov. V slovenskom právnom poriadku je kolíznou normou o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pričom v zmysle ustanovenia sa nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov, spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Okrem uvedeného oprávnená považuje za rozhodujúce, že v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „Nariadenie Rím I“) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (ďalej len „Nariadenie Rím II“) bolo explicitne stanovené, že premlčanie sa spravuje právom, ktoré je rozhodné pre zmluvu resp. mimozmluvný záväzok. Napokon oprávnená poukázala aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. septembra 2017, v zmysle ktorého „Povinnosť aplikácie práva cudzieho štátu slovenským súdom nezahŕňa iba aplikáciu určitej konkrétnej normy právneho poriadku cudzieho štátu izolovane, naopak, predpokladá aplikáciu právneho poriadku cudzieho štátu v jeho celosti, navyše so zohľadnením relevantnej judikatúry súdnych orgánov tohto štátu.“ Keďže súd vo veci rozhodol bez toho, aby svoje rozhodnutie riadne právne a logicky zdôvodnil, a vyjadril sa k zásadným námietkam a argumentácii oprávnenej, jeho rozhodnutie

považuje za nepreskúmateľné a arbitrárne. Navrhla preto, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil súdnemu exekútorovi pokračovať v exekúcii.

7. Súd dňa 4.6.2020 zaslal sťažnosť oprávnenej na vyjadrenie povinnej. Povinná, prostredníctvom právneho zástupcu, vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.6.2020, k tvrdeniam oprávnenej uviedla, že ich považuje za nesprávne a právo priznané jej exekučným titulom za premlčané. Povinná uviedla, že oprávnená poukazuje okrem iného na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Nariadenie Rím I) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Nariadenie Rím II). V tejto súvislosti poukazujeme, na čl. 31 Nariadenia Rím II, podľa ktorého sa toto nariadenie uplatní na skutočnosti, ktoré spôsobili škodu a ku ktorým došlo po nadobudnutí jeho účinnosti. Nariadenie Rím II sa uplatňuje od 11. januára 2009 (okrem článku 29, ktorý sa uplatňuje od 11. júla 2008), pričom ku skutočnostiam ktoré spôsobili škodu došlo podľa rozhodnutia Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň v roku 2004. Preto podľa názoru povinnej, nemožno vo veci aplikovať Nariadenie Rím II. Obdobné platí aj pre Nariadenie Rím I, ktorý sa navyše vzťahuje na zmluvné záväzky, z ktorého dôvodu je toto vo vzťahu k veci bezpredmetné. Povinná poukázala aj na ust. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého cudzie rozhodnutie uznané slovenským súdom má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu. V súvislosti s ustanovením , potom má povinná za to, že nárok oprávnenej z exekučného titulu i e premlčaný. Preto navrhuje, aby súd sťažnosť oprávnenej ako nedôvodnú zamietol a priznal povinnej nárok na náhradu trov konania voči oprávnenej v rozsahu 100 % za podanie tohto vyjadrenia.

8. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. Podľa § 202 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje; to platí rovnako aj pre upovedomenie o zastavení exekúcie.

10. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

14. Podľa § 45 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike.

15. Podľa § 53 ods. 2 písm. a) Exekučného poriadku, súd postupuje podľa odseku 1 aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vyhláseného za vykonateľný podľa osobitného predpisu.

16. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.), ďalej len „Nariadenie Rady (ES) Brusel I.“, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.

17. Podľa čl. 33 ods. 1 Nariadenie Rady (ES) Brusel I., rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.

18. Podľa čl. 38 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) Brusel I., rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.

19. Podľa čl. 40 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) Brusel I., podanie návrhu sa spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa žiada o výkon.

20. Podľa čl. 41 Nariadenia Rady (ES) Brusel I., rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa čl. 53 bez skúmania podľa čl. 34 a 35. Účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu.

21. Podľa čl. 53 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) Brusel I., účastník, ktorý žiada o vyhlásenie vykonateľnosti, predloží vyhotovenie rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti.

22. Podľa čl. 53 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) Brusel I., účastník, ktorý žiada o vyhlásenie vykonateľnosti tiež predloží osvedčenie podľa článku 54 bez vplyvu na článok 55.

23. Podľa čl. 76 Nariadenia Rady (ES) Brusel I., toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. marca 2002.

24. Po preskúmaní veci z procesného hľadiska, sudca dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

25. Súd v prejednávanej veci, z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnená sa domáha od povinnej vymoženia sumy vo výške 70.000,-EUR, priznanej na základe cudzieho exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, sp. zn. t zo dňa 16.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.12.2004. Ide o škodu spôsobenú trestným činom, za spáchanie ktorého bola uznaná vinnou povinná, pričom oprávnenej bola v rámci trestného konania, t.j. v tzv. adhéznom konaní, priznaná škoda, ktorú jej povinná spôsobila. Je potrebné vyššiemu súdnemu úradníkovi vytknúť, že v napadnutom rozhodnutí vôbec nereflektoval na skutočnosť, že exekúcia v danej veci sa navrhuje vykonať na podklade cudzieho exekučného titulu. Neuviedol, na základe čoho, akým spôsobom a či vôbec došlo k uznaniu právnych účinkov rozhodnutia súdu cudzieho štátu na území Slovenskej republiky. Súdu tak nie je zrejmé, na základe čoho pristúpil vyšší súdny úradník k jeho výkonu na území Slovenskej republiky. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka súd preto považuje za nepreskúmateľné, zrušil ho a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.

26. Oprávnená uviedla, že k cudziemu rozhodnutiu pripojila vyhlásenie o vykonateľnosti vydané súdom v štáte pôvodu exekučného titulu. Súd dáva oprávnenej do pozornosti, že ňou predložený exekučný titul vydaný dňa 16.12.2004, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť na území Rakúskej republiky, dňa 20.12.2004. Exekučný titul tak bol vydaný v konaní začatom pred dňom 10.1.2015, a teda v čase pôsobnosti Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.). Uvedené nariadenie sa uplatňuje na občianske a obchodné veci, s výnimkou statusových vecí, majetkových práv z manželského zväzku a dedenia, konkurzu a vyrovnania, sociálneho zabezpečenia a rozhodcovského konania. Nevzťahuje sa na daňové colné a správne veci. Keďže pre Slovenskú republiku sa stalo uvedené nariadenie záväzným od jej vstupu do Európskej únie, t.j. od 1.5.2004, na uznanie a výkon oprávnenou predloženého exekučného titulu, vydaného dňa 16.12.2004, súd vo veci aplikoval práve uvedené Nariadenia Rady (ES) Brusel I. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatuje, že predložený exekučný titul je na území Slovenskej republiky vykonateľný na základe rozhodnutia o jeho vyhlásení za vykonateľné na území Slovenskej republiky podľa článku 38 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.). Podľa článku 38 nariadenia Brusel I. sa výslovne vyžaduje, aby rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte vykonal v inom členskom štáte iba vtedy, ak v inom členskom štáte, kde má byť nútene vykonaný, bol vyhlásený za vykonateľný.

27. Súd ďalej uvádza, že predpokladom na vykonanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie. Uznaním cudzieho rozhodnutia je priznanie právnych účinkov tohto rozhodnutia na území Slovenskej republiky. Priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť, má dve

štádiá. Prvým je tzv. nostrifikačné štádium, teda rozhodnutie o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné (tzv. exequatur). Druhým štádiom je vlastný výkon takéhoto nostrifikovaného rozhodnutia. Keďže od povinného exequatur bolo upustené až Nariadením Rady (ES) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I. bis), účinným od 10.1.2015, je potrebné k cudzím exekučným titulom, na ktoré sa vzťahuje Nariadenie Rady (ES) Brusel I., predkladať pri návrhu na ich výkon v inom štáte ako je štát pôvodu, t.j. v štáte výkonu, vyhlásenie vydané štátom výkonu za vykonateľné (čl. 38 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) Brusel I.).

28. K tvrdeniu oprávnenej, že k návrhu na vykonanie exekúcie pripojila vyhlásenie o vykonateľnosti vydané súdom v štáte pôvodu exekučného titulu, poukazujúc na článok 54 nariadenia Brusel I., čím je predložený exekučný titul priamo vykonateľný na území SR, súd uvádza, že je nesprávne. Súd naopak zdôrazňuje, že uvedené ustanovenie iba potvrdzuje spolu s článkom 53, článok 38 Nariadenia Rady (ES) Brusel I., z ktorého vyplýva, že pri cudzom rozhodnutí, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, sa vyžaduje pre jeho nútený výkon v inom členskom štáte ako štáte pôvodu, vydanie vyhlásenia za vykonateľné štátom výkonu. Oprávnenou predložené osvedčenie o vykonateľnosti vydané štátom pôvodu, nijako nezakladá (neumožňuje) priamu vykonateľnosť tohto rozhodnutia aj na území iných členských štátov. Je iba dokladom, ktorým štát pôvodu osvedčuje, že toto rozhodnutie je vykonateľné na jeho území. Samotné osvedčenie o vykonateľnosti vydané súdom v štáte pôvodu rozhodnutia, teda slúži iba ako podklad pre rozhodovanie súdu v štáte výkonu, v konaní o vyhlásenie rozhodnutia za vykonateľné na území iného členského štátu ako štátu pôvodu (čl. 53 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) Brusel I.). Ide o jednu z príloh k podaniu žiadosti o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia (na orgáne štátu výkonu). Článok 54 ani článok 55 Nariadenia Rady (ES) Brusel I. sa nevzťahujú nijakým spôsobom na vykonávacie konanie (exekučné konanie), ale iba na konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia za vykonateľné tak, ako predvída článok 38 nariadenia Brusel I.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v súdnom spise nie je doposiaľ predložené rozhodnutie príslušného súdu Slovenskej republiky (ako štátu výkonu) o vyhlásení vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu na území Slovenskej republiky. V súdnom spise sa nachádza iba osvedčenie o nadobudnutí vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia vydaného Krajinským súdom pre trestné veci Viedeň (ako štátom pôvodu) v tomto štáte pôvodu.

30. Z dôvodu, že súd napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka ako celok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre jeho nepreskúmateľnosť, ako aj vzhľadom na zistenia súdu týkajúce sa nedostatočného posúdenia otázky vykonateľnosti predloženého exekučného titulu, sa súd už otázkou rozhodného práva, ktorej nesprávne právne posúdenie oprávnená namietala, nezaoberal.

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

32. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude v ďalšom konaní, zistiť či je oprávnenou predložený exekučný titul vôbec vykonateľný na území Slovenskej republiky podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.), alebo nie a teda, či bolo vo veci dôvodne vydané poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).