Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/181/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. P., K.. XX.XX.XXXX, I. O. W. XX, O., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: H.. A. D., K.. XX.XX.XXXX, I. O. W. XX, O. a otca: H. P., K.. XX.XX.XXXX, I. O. W. XX, O., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Z. K. V., P. J. X, Z. K. V., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloletý U. P., K.. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa budú obaja rodičia.

III. Styk otca s maloletým U. P., K.. XX.XX.XXXX, sa neupravuje.

IV. Otec je povinný platiť výživné na maloletého U. P., K.. XX.XX.XXXX, vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa, vždy k 15.dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením tohto rozsudku.

V. Zročné výživné na maloletého U. P., K.. XX.XX.XXXX, za obdobie od 05.12.2019 do 30.09.2020 vo výške 289,- EUR je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 15 dní od doručenia tohto rozsudku.

VI. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom, podaným na súd dňa 05.12.2019, domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému U. P., K.. XX.XX.XXXX, in concreto zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti s výlučným právom na zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku, zaviazania otca povinnosťou platiť na maloletého výživné vo výške 200,- EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým dieťaťom žiadala ponechať neupravený.

2. V návrhu matka uviedla, že s otcom maloletého nie sú manželmi. Zoznámili sa 01.09.2016, od toho času boli v kontakte. Spočiatku matka vnímala otca maloletého ako budúceho obchodného partnera, keďže oboch spájal záujem venovať sa podnikateľskej činnosti. Približne po dvoch týždňoch nadobudla pocit, že otec maloletého od nej očakáva viac ako len obchodné partnerstvo, preto chcela stretávanie ukončiť. Otec maloletého bol však neústupčivý, zahŕňal matku pozornosťou, na ktorú od iných mužov nebola zvyknutá, bol zdvorilý, po mesiaci už plánoval spoločnú budúcnosť. Práve neutíchajúci záujem

otca maloletého o matku bol dôvodom, pre ktorý s ním nadviazala partnerský vzťah a v októbri 2016 začali zdieľať spoločnú domácnosť. Spoločný život rodičov maloletého dieťaťa bol spočiatku harmonický. Po narodení maloletého dieťaťa sa matka dozvedela, že otec bol rozsudkom Okresného súdu V. zo dňa 28.10.2013, sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatným dňom XX.XX.XXXX, odsúdený zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa , , , prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , pokračovacieho zločinu nebezpečného vyhrážania podľa . Uznesením Okresného súdu I. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXPP/XXX/XXXX, súd rozhodol o podmienečnom prepustení otca z výkonu trestu odňatia slobody a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Pokiaľ ide o financie matka uviedla, že otec maloletého často finančne vypomáhal v núdzi sa nachádzajúcim kamarátom, prípadne rodine v W., a to napriek skutočnosti, že oni sami trpeli núdzou. Od začiatku roku 2018 bola matka v neustálom strese spôsobenom nedostatkom finančných prostriedkov, keď mala obavy ako uživia maloletého. V septembri 2018 sa ocitli vo finančnej tiesni, keď nedisponovali žiadnymi finančnými prostriedkami, a to ani len na základné potraviny. Otec maloletého si napriek uvedenému odmietal nájsť prácu tvrdiac, že za malé peniaze nebude chodiť do práce, naproti tomu obviňoval matku, že ona je príčinou jeho neúspechu v podnikateľskej činnosti, keďže ho znervózňuje, má na neho negatívny vplyv. Matka poukázala na skutočnosť, že otec maloletého sa jej v septembri 2018, keď sa s ním chcela rozísť, vyhrážal, že jej maloletého zoberie. V máji 2019 bol otcovi maloletého doručený trestný rozkaz s tým, že 01.06.2019 má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody, na ktorý výkon nastúpil až 04.10.2019. Matka zdôraznila, že od nástupu otca maloletého na výkon trestu odňatia slobody sa cíti slobodná, s maloletým dieťaťom chodí viac von, stretáva sa s kamarátkami. Po prepustení otca maloletého z výkonu trestu odňatia slobody má matka v úmysle ukončiť s ním vzťah z dôvodu jeho nezodpovedného správania sa voči rodine, ako aj z dôvodu, že v dôsledku jeho trestnej činnosti sa s ním už necíti bezpečne. K majetkovým pomerov matka uviedla, že v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, teda poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 EUR mesačne a prídavok na dieťa vo výške 24,34 EUR. Príjem otca pred jeho nástupom na výkon trestu odňatia slobody matke nie je známy. Mesačné výdavky vyčíslila matka nasledovne: splátka hypotekárneho úveru 352,99 EUR, nájomné 169,84 EUR, elektrina 22,- EUR, internet a TV 23,99 EUR, plyn 6,33 EUR, strava cca 170,- EUR, drogéria 50,- EUR, hračky 15,- EUR, oblečenie 30,- EUR, splátka spotrebného úveru 115,31 EUR, investičné sporenie maloletého 20,- EUR, životná poistka maloletého 39,03 EUR, t. j. spolu vo výške 1.014,49 EUR.

3. Otec podaním, doručeným súdu dňa 12.02.2020, vyjadril nesúhlas s návrhom matky. Uviedol, že od 04.10.2019 do 27.07.2021, je vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Z. K. V., P. J. X, Z. K. V., kde je od začiatku výkonu trestu pracovne nezaradený. Nevlastní žiadnu hnuteľnosť, ani nehnuteľnosť. Okrem maloletého U. má dve plnoleté deti W. P., K.. XXXX U. A. P., K.. XXXX, ktoré deti sú zárobkovo činné. Ďalej uviedol, že netrvá na osobnej účasti na pojednávaní.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisu, najmä s rodným listom maloletého U., potvrdením o príjme matky zo dňa 07.09.2020, potvrdením o nemocenských dávkach vyplatených matke Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.01.2019 do 11.09.2020, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2019, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2020, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku na dieťa za rok 2019, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku na dieťa za rok 2020, výpisom z LV č. XXXX, osvedčením o živnostenskom oprávnení matky zo dňa 01.12.2016, osvedčením o živnostenskom oprávnení matky zo dňa 09.01.2020, listinnými dôkaznými prostriedkami týkajúcimi sa mesačných výdavkov matky, výsledkom lustrácie v katastri nehnuteľností zo dňa 03.08.2020, výsledkom lustrácie v evidencii motorových vozidiel zo dňa 10.08.2020, podaním Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Z.H. K. V. zo dňa 13.08.2020, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.12.2019, č. k. -48, bol maloletému ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/ A, Bratislava, na zastupovanie maloletého v predmetnom konaní.

6. Z obsahu rodného listu maloletého U. P., K.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu O. - V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX, súd zistil, že matkou maloletého je H.. A. D., nar. XX.XX.XXXX a otcom H. P., nar. XX.XX.XXXX.

7. Z obsahu potvrdenia o príjme matky vystaveného dňa 07.09.2020 obchodnou spoločnosťou W. Y. A. W..U.., organizačná zložka Slovensko, so sídlom Q. K. XX, O., ako zamestnancom matky súd zistil, že matka je v menovanej obchodnej spoločnosti zamestnaná od 01.01.2018, pracuje na pozícii technický účtovník. Matke bola vyplatená mzda za január 2020 vo výške 963,28 EUR netto, za február 2020 vo výške 1.057,09 EUR netto, za marec 2020 vo výške 833,56 EUR netto, za apríl 2020 vo výške 1.075,41 EUR netto, za máj 2020 vo výške 1.044,77 EUR netto, za jún 2020 vo výške 1.097,41 EUR netto, za júl 2020 vo výške 961,13 EUR.

8. V období od 01.01.2019 do 11.09.2020 boli matke , Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava, vyplatené nemocenské dávky za mesiac marec 2020 vo výške 194,40 EUR, za január 2020 ošetrovné vo výške 97,20 EUR, za február 2020 ošetrovné vo výške 72,90 EUR, za júl 2020 ošetrovné vo výške 145,80 EUR, teda nemocenské dávky v súhrnnej výške 510,30 EUR. V roku 2019 poberala matka prídavok na maloleté dieťa vo výške 24,34 EUR mesačne a v roku 2020 vo výške 24,95 EUR mesačne.

9. Z obsahu potvrdení o poberaní rodičovského príspevku na dieťa vystavených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, súd zistil, že matka v roku 2019 poberala rodičovský príspevok na maloleté dieťa vo výške 220,70 EUR mesačne a v roku 2020 vo výške 370,- EUR mesačne.

10. Podľa výpisu z LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom O., katastrálny odbor, pre okres: O. H., obec: O. - m. č. Y., katastrálne územie: K. je matka výlučným vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode W. XX, na X. p. bytového domu so súpisným číslom XXXX postaveného na parcele CKN č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX.

11. Okresný úrad Bratislava, odbor živnostenského podnikania, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava vydal dňa 01.12.2016 osvedčenie o živnostenskom oprávnení R.-O.-R.-XXXX/XXXXXX-X, č. živnostenského registra XXX-XXXXXX na základe ktorého matka podniká v oblasti kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí a od 09.01.2020 aj v oblasti výroby bižutérie a suvenírov.

12. Matka listinnými dôkazmi preukázala nasledovné mesačné výdavky : poplatok za užívanie bytu 169,84 EUR, preddavkové platby za dodávku a distribúciu elektriny 22,- EUR, preddavkové platby za plyn 6,33 EUR (uhrádzané za trojmesačné obdobie v súhrnnej výške 19,- EUR), splátka hypotekárneho úveru 348,20 EUR, splátka spotrebného úveru 115,31 EUR, životná poistka matky a maloletého v súhrnnej výške 39,03 EUR, investičné sporenie 20,- EUR (uhrádzané za trojmesačné obdobie v súhrnnej výške 60,- EUR), poplatok za internet a TV 23,99 EUR.

13. Z obsahu faktúr vystavených súkromnou detskou škôlkou P. S., W..Y..R.., W. W. G. XX, O., H.: XX XXX XXX, súd zistil, že matka zaplatila za stravovanie a pobyt maloletého v uvedenej škôlke za január 2020 sumu vo výške 446,14 EUR, február 2020 sumu vo výške 442,72 EUR, marec 2020 sumu vo výške 292,23 EUR, apríl 2020 sumu vo výške 50,- EUR, máj 2020 sumu vo výške 50,- EUR, jún 2020 sumu vo výške 463,24 EUR, júl 2020 sumu vo výške 449,56 EUR, august 2020 sumu vo výške 442,72 EUR.

14. Lustráciou v katastri nehnuteľností vykonanou dňa 03.08.2020 Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, nebolo zistené, že by bol otec vlastníkom akejkoľvek nehnuteľnosti.

15. Lustráciou v evidencii motorových vozidiel vykonanou Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Bratislave, Krajsky dopravný inšpektorát, Odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, doručenou súdu dňa 13.08.2020, bolo zistené, že otec je vlastníkom osobného motorového vozidla továrenskej značky Q. O., rok výroby: XXXX, VIN: C., Ev. č. W. a držiteľom osobného motorového vozidla továrenskej značky Š. E., rok výroby: XXXX, VIN: I., Ev. č. W., ktoré vozidlá sú blokované viacerými exekútorskými blokáciami.

16. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Z. K. V., P. J. X, Z. K. V., v podaní doručenom súdu dňa 10.08.2020, uviedol, že otec sa nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Z. K. V.. Nástup na

výkon trestu odňatia slobody mal dňa 04.10.2019 a predpokladaný koniec trestu má dňa 27.07.2021, nie je pracovne zaradený.

17. Súd v predmetnej právnej veci nariadil pojednávanie na deň 14.09.2020 o 9.00 hod, na pojednávanie sa dostavila matka, kolízny opatrovník, nedostavil sa otec, ktorý súhlasil, aby súd vo veci konal v jeho neprítomnosti. Súd na pojednávaní prijal uznesenie, ktorým rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti otca.

18. Matka na pojednávaní, konanom dňa 14.09.2020, uviedla, že s otcom maloletého manželstvo neuzavreli. V spoločnej domácnosti žili od roku 2016 do roku 2018, kedy otec maloletého nastúpil na výkon trestu odňatia a slobody. Poukázala na skutočnosť, že otec maloletého pracoval nepravidelne. Obchodoval s osobnými ako aj nákladnými vozidlami, tieto nakúpil a následne so ziskom predal. Príjem otca maloletého z tejto činnosti bol nepravidelný, stalo sa, že aj rok žiadne financie do rodiny nepriniesol. V čase, kedy matka bola na materskej dovolenke otec prispieval do rodinného rozpočtu sumou v maximálnej výške 200-300 EUR. Po nástupe matky na rodičovskú dovolenku sa otec vzchopil a začal prispievať do rodinného rozpočtu riadnym spôsobom, keď hradil všetky náklady na domácnosť, t. j. 1500,- EUR mesačne. Od nástupu otca maloletého na výkon trestu odňatia slobody matke finančne neprispieva, všetky náklady spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa znáša výlučne sama, v dôsledku čoho bola od januára 2020 nútená nastúpiť do práce. Pracuje v obchodnej spoločnosti Swiss Re, na pozícii technický účtovník, má ukončené vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru. Otec maloletého podľa vedomostí matky nevlastní žiadne nehnuteľnosti, má dve plnoleté deti. Ďalej matka uviedla, že maloletý je zdravý, nemá žiadne alergie, nie je v starostlivosti žiadneho odborného lekára. Zdôraznila, že nemá záujem naďalej zotrvať v partnerskom vzťahu s otcom maloletého.

19. Kolízny opatrovník na pojednávaní, konanom dňa 14.09.2020, navrhoval zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložiť povinnosť platiť na maloletého výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima a styk otca s maloletým ponechať neupravený.

20. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v prípadoch, kedy rodičia maloletého dieťaťa neuzavreli manželstvo a nežijú spolu resp. rodičia maloletého dieťaťa sú manželia a nežijú spolu. Splnenie podmienky, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú je nutné posudzovať komplexne a zisťovať, či existuje medzi rodičmi vôľa tvoriť rodinu resp. vôľa spoločne zabezpečovať potreby rodiny. V predmetnom konaní mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi, v spoločnej domácnosti nežijú od 04.10.2019, kedy otec nastúpil na výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Z. K. V.. Od toho času rodičia maloletého dieťaťa spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, pričom po prepustení otca z výkonu trestu odňatia slobody matka s ním nemieni zotrvať v partnerskom vzťahu. V danom konaní je teda splnená hmotnoprávna podmienka pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

22. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane maloletého dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené faktory, ako aj na skutočnosť, že zverenie maloletého U. do osobnej starostlivosti matky navrhovala matka, ako aj kolízny opatrovník konajúci v záujme maloletého, súd rozhodol tak ako je uvedené v I. enunciáte tohto rozsudku a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Súd dospel k záveru, že matka má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletého riadnym spôsobom, ktorú starostlivosť od nástupu otca na výkon trestu odňatia slobody zabezpečuje v plnom rozsahu. Neopomenuteľnou je taktiež skutočnosť, že matka vykonávala starostlivosť o maloletého v prevažnej miere aj v čase, kedy bol otec maloletého na slobode. Súd nezistil žiadne nedostatky v matkou vykonávanej starostlivosti. Je nutné poznamenať, že otec tak ako už bolo vyššie uvedené je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, teda vykonávanie osobnej starostlivosti otcom o maloletého je prakticky nemožné. Záverom súd konštatuje, že u otca vzhľadom na jeho trestnú činnosť v súčasnosti absentuje morálka a štruktúra mravných noriem umožňujúce mu výkon osobnej starostlivosti o maloletého.

23. Ďalšou otázkou, ktorú bol súd v konaní povinný riešiť, je zastupovanie maloletého a správa jeho majetku. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo rodiča konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade so záujmami dieťaťa. Rodičia sú povinní spravovať majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou, t. j. so starostlivosťou, ktorá bude v čo najširšej možnej miere chrániť

majetkové záujmy dieťaťa. Matka navrhovala, aby jej bolo priznané výlučné právo na zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku. Súd poukazuje na skutočnosť, že toto právo zo zákona patrí obom rodičom a možno ho obmedziť iba pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Otec maloletého nemá pozastavený, ani obmedzený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému, rovnako nie je pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, preto súd rozhodol tak ako je uvedené v II. enunciáte tohto rozsudku a právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok priznal obom rodičom.

24. Súd v súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine styk otca s maloletým neupravoval, nakoľko matka navrhovala ponechať styk otca s maloletým neupravený, otec nedeklaroval súdu svoj návrh na úpravu styku s maloletým. Taktiež je nutné brať na zreteľ, že otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou. Súd dospel k záveru, že neupraviť styk otca s maloletým je v jeho najlepšom záujme, keďže za súčasnej situácie by bola jeho realizácia nemožná.

25. Poslednou otázkou, ktorú bol súd povinný v danom konaní riešiť, bola otázka určenia výšky výživného na maloletého. Matka navrhovala, aby súd zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na maloletého U. vo výške 200,- EUR mesačne.

26. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, ošatenie, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti a pod.), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, plní vyživovaciu povinnosť výživným, ktorého výšku určuje súd. Zákonná vyživovacia povinnosť vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti, avšak aj ďalších okolností. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň oboch rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Možno konštatovať, že životnú úroveň maloletého dieťaťa ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Inštitút výživného slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované, v prípade dieťaťa všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne.

27. V ustanovení § 62 ods. 3 Zákona o rodine je upravená minimálna výška výživného, ktorú je povinný plniť každý rodič svojmu dieťaťu, ktoré je odkázané na výživu, a to bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto výška výživného sa odvodzuje nepriamo od sumy životného minima na nezaopatrené dieťa percentuálnou sadzbou 30 %. Životné minimum a jeho sumy na nezaopatrené dieťa sú stanovené v o životnom minime.

28. Súd pri určovaní výšky výživného bral na zreteľ odôvodnené potreby maloletého U., ktorý má takmer 2,5 pol roka, navštevuje súkromnú základnú škôlku, za ktorú škôlku matka platí priemerne 440,- EUR mesačne, je zdravý, nie je v starostlivosti žiadneho odborného lekára, ako aj majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že životná úroveň matky je v súčasnosti neporovnateľne vyššia ako životná úroveň otca. Matka pracuje v obchodnej spoločnosti W. Y. na pozícii technický účtovník, kde dosahuje priemerný mesačný príjem 1.077,57 EUR netto (k uvedenej sume súd dospel po započítaní nemocenských dávok, ktoré boli matke poskytnuté v zmysle potvrdenia špecifikovaného v odseku 8 tohto rozsudku), poberá rodičovský príspevok vo výške 370,- EUR a prídavok na dieťa vo výške 24,95 EUR. Mesačný príjem matky tak predstavuje sumu v minimálnej výške 1.471,95 EUR. Matka je výlučnou vlastníčkou dvojizbového bytu v O., v mestskej časti Y.. Naproti tomu otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, vlastní len motorové 19-ročné motorové

vozidlo, v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradený. Z matkou vyčíslených mesačných výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletého súd považoval za výdavky zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého: alikvotná časť (1/2) hypotekárneho úveru 174,10 EUR, alikvotná časť poplatku za užívanie bytu 84,92 EUR, alikvotná časť preddavkových platieb za dodávku a distribúciu elektriny 11,- EUR, alikvotná časť preddavkových platieb za plyn 3,17 EUR, alikvotná časť poplatku za internet a TV 12,- EUR, strava 100,- EUR, drogéria 50,- EUR, oblečenie 30,- EUR a hračky 15,- EUR. Pre komplexnosť súd konštatuje, že investičné sporenie a životnú poistku maloletého nezahrnul do odôvodnených potrieb maloletého, nakoľko uvedené výdavky sú založené na báze dobrovoľnosti a finančných možnosti rodičov, teda uvedené výdavky nie je nevyhnutné vynakladať za účelom zabezpečenia odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, kde je pracovne nezaradený, nateraz teda nie je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem a plniť vyživovaciu povinnosť vo výške, ktorá by zodpovedala vyššie uvedeným odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Nemajetnosť a súčasná nemožnosť otca dosahovať príjem ho však nezbavuje vyživovacej povinnosti k maloletému, nakoľko tak ako už bolo vyššie uvedené ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť v minimálnej zákonnom určenej výške aj nemajetnému rodičovi. Súd záverom uvádza, že nezodpovedný prístup otca k roli rodiča, keď je vo výkone trestu odňatia slobody, čo je dôsledkom jeho opakovanej trestnej činnosti, vedie k tomu, že matka okrem poskytovania vecných plnení a vykonávania osobnej starostlivosti o maloletého musí znášať takmer všetky náklady spojené so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb. Súd tak vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu za použitia citovaných zákonných ustanovení a zohľadňujúc návrh kolízneho opatrovníka určil vyživovaciu povinnosť otca v minimálnej zákonom určenej výške, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Minimálna výška výživného v roku 2020 predstavuje sumu 29,42 EUR.

29. Súd návrh matky v časti prevyšujúcej súdom priznané výživné na maloletého U., t. j. 170,58 EUR mesačne, zamietol, keď dospel k záveru, že v súčasnosti je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné len v minimálnej zákonom určenej výške.

30. Súd v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal maloletému nárok na výživné odo dňa podania návrhu, t. j. odo dňa 05.12.2019. Z uvedeného dôvodu maloletému vznikol nárok na zročné výživné za obdobie od 05.12.2019 do 30.09.2020, ktoré výživné bolo vypočítané z 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (rok 2019 - 28,78 EUR, rok 2020 - 29,42 EUR), in concreto za obdobie od 05.12.2019 do 31.12.2019, t. j. (28,78 EUR : 31 dní) x 26 dní = 23,92 EUR a za obdobie od 01.01.2020 do 30.09.2020, t. j. 9 mesiacov x 29,42 EUR = 264,78 EUR, t. j. zročné výživné v súhrnnej výške 288,70 EUR.

31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , keď vo výroku IX. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania a súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( ).