Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-138-2019.pdf
PDF · 88.39 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/138/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti N.: S., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, zverené do náhradnej osobnej starostlivosti Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., G. F. XXXX/XX, deti rodičov: E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., Q. XXXX/XX a otec neuvedený, o návrhu matky na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka mal. detí sa návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2019 domáhala zníženia výživného na každé dieťa zo sumy 50 eur na sumu 27 eur mesačne, nakoľko je na invalidnom dôchodku a poberá dôchodok vo výške 340 eur, aj ona musí z niečoho žiť a musí si vybrať aj lieky.
2. Súd pojednával v neprítomnosti matky a osoby, ktorej boli deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 31 CMP.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníka, oboznámením predložených listinných dôkazov, a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Zo správy o prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom zo dňa 14.04.2020 mal súd preukázané, že šetrenie bolo vykonané dňa 13.02.2020 na adrese W. A., G. F. XX. Byt pozostáva zo štyroch izieb, kuchyne, kúpeľne a wc. Pani N. spoločne s deťmi majú vyčlenenú samostatnú izbu, kde má každý z nich k dispozícii vlastné lôžko a nábytok na uskladnenie šatstva, dostatok oblečenia v primeranej veľkosti a hračky. Čistota a hygiena prostredia bola na veľmi dobrej úrovni. Stará matka mal. detí na osobnom pohovore uviedla, že nájomné za byt uhrádza jej brat N. N. a ona poberá príspevok náhradnej osobnej starostlivosti a prídavky na mal. deti v sume 230 eur a matka na obe mal. deti prispieva sumou 110 eur mesačne. Mal. S. je od septembra 2019 žiakom Spojenej školy - ŠZŠ Nové Zámky s tým, že s dieťaťom sa učí ona a nosí ho do školy, zúčastňuje sa rodičovských združení. Mal. E. nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, plánuje ho zapísať. Pediatrom mal. detí je MUDr. Galovičová. Deti majú absolvované všetky preventívne prehliadky a očkovania. Nie sú vedené v žiadne špecializovanej ambulancii. Stará matka nemá vedomosť o pobyte matky, ktorá odišla v lete 2019, je s deťmi v telefonickom kontakte a sporadicky ich navštevuje, kedy im prinesie oblečenie a hračky.
4.1 Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne na matku maloletých detí mal súd preukázané, že matka poberá invalidný dôchodok vo výške 356,70 eur mesačne a naposledy pracovala za posledné dva roky na
základe dohody o pracovnej činnosti v období od 03.12.2018 do 30.06.2019 s priemerným vymeriavacím základom vo výške 74 eur.
4.2 Z pripojeného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 16P/94/2019 mal súd preukázané, že návrhom zo dňa 28.05.2019 sa navrhovateľka Y. N. domáhala zverenia maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti. V čase rozhodovania súdu, matka poberala invalidný dôchodok vo výške 346,60 eur mesačne. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 29.07.2019 matka detí uviedla, že nevie povedať meno lekára psychiatra, ktorého navštevuje, ani kedy tam bola naposledy. Je ochotná prispievať na výživu maloletých detí sumou 100,- eur mesačne spolu. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/94/2019-29 zo dňa 29.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 07.08.2019 súd rozhodol tak, že:
I. Súd maloleté deti N.: S., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., G. F. XXXX/XX od 28.05.2019, ktorá je p o v i n n á vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia a má p r á v o zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok iba v bežných veciach.
II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletých detí: S. N., nar. XX.XX.XXXX vo výške 60 eur a E. N., nar. XX.XX.XXXX vo výške 40 eur mesačne od 28.05.2019, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu prácu, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky.
III. Zročné výživné za obdobie od 28.05.2019 do 31.07.2019 vo výške 213 eur súd povoľuje matke splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
5. Kolízny opatrovník navrhol návrh matky na zníženie výživného zamietnuť. Ako nové skutočnosti uviedol, že maloleté deti nie sú v starostlivosti starej matky, ktorej boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, ale maloleté deti sa nachádzajú v starostlivosti pána C. N. obe od 24.08.2020. Kolízny opatrovník telefonicky kontaktoval starú matku maloletých detí dňa 09.09.2020, ktorá mala vedomosť o termíne pojednávania s tým, že zabezpečí i účasť matky.
6. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
7. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
9. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
17. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh matky na zníženie výživného nie je dôvodný. Od rozhodnutia súdu o určení výživného uplynula len krátka doba jedného roka, kedy matka sama súhlasila s výživným vo výške 50 eur na každé dieťa, pretože poberala už v tom čase invalidný dôchodok podľa vlastného vyhlásenia vo výške 340 eur. V zmysle lustrácie zo Sociálnej poisťovne sa jednalo o sumu 346,60 eur. Od posledného rozhodnutia súdu sa invalidný dôchodok matky zvýšil a v čase rozhodovania súdu predstavuje sumu 356,70 eur. Matka mala zdravotné problémy už v rámci prvého rozhodovania o výživnom, avšak sama nevedela uviesť meno lekára - psychiatra ani výšku výdavkov v súvislosti s jej zdravotným stavom. Matka tieto skutočnosti neuviedla ani v samotnom návrhu ani bližšie nijakým spôsobom nevydokladovala, z čoho vyplýva, že v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno.
V neposlednom rade súd poznamenáva, že výdavky na mal. deti sa zvýšili vzhľadom na ich vek, i s poukazom na valorizačnú klauzulu. Súd zdôrazňuje, že matka neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení a výdavkov v súvislosti so zdravotným stavom, ako aj výdavkov na živobytie, jej invalidný dôchodok sa nepatrne zvýšil a v neposlednom rade v období, keď už poberala invalidný dôchodok pracovala i na dohodu. V čase rozhodovania súdu už nevykonávala žiadnu činnosť a i týmto spôsobom sa pripravila o ďalší príjem, ktorý by mohla mať aj keď v minimálnej výške. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd návrh matky na zníženie výživného zamietol.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.