Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-57-2023.pdf
PDF · 114.98 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/57/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Motor Group Poprad, spol. s r.o., so sídlom Poprad, Partizánska 102/4447, IČO: 36 482 242, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad, Námestie svätého Egídia 40/93, IČO: 44 250 029, proti žalovanému A. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom C. D., E. XXX, zastúpenému LEAGLE s. r. o, so sídlom Liptovský Mikuláš, Kuzmányho 3997, IČO: 36 856 509, v spore o zaplatenie 1934,37 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 980,83 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 980,83 eura od 23. 3. 2023 do zaplatenia, sa nepripúšťa.
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18. 8. 2023, sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1934,37 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 23. 3. 2023 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalovaný si u neho objednal servis motorových vozidiel značky Mercedes-Benz Sprint, EČV: C. a značky Mercedes-Benz 126, EČV: C.. Za vykonaný servis vystavil žalovanému faktúru číslo 1851231094, splatnú dňa 22. 3. 2023, vo výške 980,83 eura a číslo 1851231095, splatnú dňa 22. 3. 2023, vo výške 953,54 eura. Nakoľko mu žalovaný faktúry neuhradil, zaslal mu upomienku. Napriek upomienke mu však žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, preto ho vyzval na úhradu prostredníctvom svojho advokáta výzvou zo dňa 17. 5. 2023, ktorá mu bola doručená dňa 19. 5. 2023. Napriek tomu žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 28. 8. 2023 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonom určenej lehote odpor. V odpore žalovaný poukázal na to, že v žalobe je nesprávne označený údajom o jeho trvalom bydlisku. Poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že ako fyzická osoba si objednal u žalobcu servis motorových vozidiel. Objednávateľom servisných služieb bola v mesiaci november 2021 obchodná spoločnosť REPROservis Kováč, s.r.o. (ďalej len „obchodná spoločnosť“), ktorej bol v tom čase konateľom. Obe vozidlá boli vlastníctvom, resp. boli v zmluvnom užívaní uvedenej obchodnej spoločnosti, neboli v jeho osobnom užívaní, preto nebol dôvod, aby si služby objednal ako fyzická osoba. Na uvedené služby vystavil žalobca dňa 30. 11. 2021 dve faktúry, a to na obchodnú spoločnosť. Jednalo sa o faktúry na identické plnenie a identické servisné služby. Nakoľko obchodná spoločnosť tieto faktúry neuhradila, žalobca si uplatnil nárok na ich zaplatenie v samostatnom súdnom konaní, ktoré sa malo právoplatne skončiť právoplatným platobným rozkazom. Ešte pred podaním žaloby teda žalobca získal voči obchodnej spoločnosti exekučný titul na identické plnenie, ktoré si
uplatňuje duplicitne v tomto súdnom konaní. Na majetok obchodnej spoločnosti bol vyhlásený konkurz uznesením, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 19. 12. 2022, pričom žalobca si uvedený exekučný titul uplatnil aj prihláškou v konkurznom konaní. Podľa informácie od správcu konkurznej podstaty je zrejmé, že žalobca nebude z majetku úpadcu uspokojený v celom rozsahu, preto sa zrejme aj rozhodol v mesiaci marec 2023 uplatniť identický peňažný nárok voči nemu ako fyzickej osobe, najskôr duplicitným vystavením faktúr s rovnakým obsahom a následne aj podaním žaloby na súde. Poukázal na to, že faktúra je len účtovný doklad, ktorý sám o sebe nezakladá práva a povinnosti a nie je právnym úkonom. Vystavenie faktúry nepreukazuje vznik a rozsah záväzkového vzťahu medzi ním a žalobcom, a teda nezakladá bez ďalšieho ani povinnosť zaplatiť žalobcovi faktúru. Keďže neexistuje právny titul, na základe ktorého by ako fyzická osoba mal zaplatiť žalobcovi cenu servisných služieb, nie je pasívne vecne legitimovaný v spore. Súčasne namietal, že existencia exekučného titulu na identické plnenie voči inému subjektu tvorí prekážku veci rozhodnutej. V dôsledku podania odporu žalovaným Okresný súd Banská Bystrica dňa 13. 10. 2023 postúpil vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš.
3. Žalobca vo vyjadrení ku podanému odporu uviedol, že vlastníkom predmetného motorového vozidla je žalovaný, čo preukazuje osvedčenie o evidencii motorového vozidla. Nepoprel, že objednávateľom servisu motorového vozidla bola obchodná spoločnosť. Tvrdil, že, v dôsledku vykonania servisu, zvýšilo motorové vozidlo svoju hodnotu, úžitok z čoho mal vo všeobecnosti vlastník, preto nie je relevantné, kto si servis objednal. Keďže vykonal servis motorového vozidla vo vlastníctve žalovaného, za ktorý mu nebola zaplatená žiadna cena, avšak hodnota motorového vozidla sa v dôsledku toho zvýšila, žalovaný získal majetkový prospech spočívajúci vo zvýšení hodnoty motorového vozidla, teda na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie. K námietke prekážky veci rozhodnutej poukázal na to, že totožnosť veci je vymedzená totožnosťou konania a totožnosťou subjektov, t. j. sporových strán. Z uvedeného dôvodu nie je vo veci daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko pôvodným návrhom sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy voči obchodnej spoločnosti, nie voči žalovanému.
4. Žalovaný vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu, doručenom súdu dňa 10. 2. 2024, uviedol, že z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že zmena právnej kvalifikácie na peňažné plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje len k uplatnenému nároku týkajúcemu sa vozidla EČV: C. v jeho vlastníctve, za servis ktorého bola vystavená faktúra číslo 1851231095. Preto možno vyvodiť, že právna kvalifikácia nároku vo vzťahu k motorovému vozidlu EČV: C. je nezmenená. Poukázal na to, že žalobca potvrdil, že objednávateľom servisných služieb nebol on. Poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že v dôsledku vykonania servisu motorového vozidla došlo k zvýšeniu jeho hodnoty a z uvedenej činnosti mal mať úžitok on ako vlastník vozidla. Navyše, uvedené motorové vozidlo mu po vykonaní servisných služieb v novembri 2021 žalobca nevydal a od mesiaca december 2021 ho neoprávnene zadržuje vo svojej prevádzke. Uviedol, že žalobca nepreukázal, že k výkonu servisných služieb k obom vozidlám v rozsahu uvedenom vo faktúrach malo dôjsť dňa 21. 3. 2023 keď, navyše, vozidlo EČV: C. vôbec nebolo fyzicky odovzdané v danom čase k servisu a vozidlo EČV: C. bolo od času vykonania identických servisných služieb dňa 30. 11. 2021 v neoprávnenej držbe v prevádzke žalobcu a nebolo teda z jeho strany nijak užívané. V čase objednania a vykonania servisných služieb nebol oprávneným užívateľom motorových vozidiel, nakoľko motorové vozidlo Sprinter bolo vo vlastníctve obchodnej spoločnosti a motorové vozidlo Vito síce bolo v jeho vlastníctve, avšak v užívaní obchodnej spoločnosti na základe nájomnej zmluvy. Objednávateľom servisných služieb bola obchodná spoločnosť a žalobca si na základe faktúr z novembra 2021, vystavených na obchodnú spoločnosť, v samostatnom upomínacom konaní, vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 25Up/987/2022, uplatnil nárok na ich zaplatenie, pričom konanie sa skončilo vydaním platobného rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť. Žalobca si taktiež uplatnil uvedenú pohľadávku vyplývajúcu z platobného rozkazu v konkurznom konaní na majetok obchodnej spoločnosti, pričom pohľadávka bola riadne zistená pod číslom 565 správcom a následne bola správcom dňa 6.3. 2023 popretá v celom rozsahu, z dôvodu nepredloženia potrebných listín. Namietal aj vznik a existenciu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu, že získanie majetkového prospechu na jeho strane je sporné, keďže objektívne nedošlo k užívaniu motorového vozidla Vito po vykonaní servisu z dôvodu jeho neoprávneného zadržania žalobcom. Žalobca v replike neuviedol bližšie, akým plnením (skutkovou podstatou) malo bezdôvodné obohatenie vzniknúť. Žalobca neposkytol servisné služby k vozidlám bez právneho dôvodu. Naopak, plnil na základe existujúceho právneho dôvodu, ktorým bol hmotnoprávny záväzok medzi ním a obchodnou spoločnosťou v režime Obchodného zákonníka. Navrhol podanú žalobou v celom rozsahu zamietnuť.
5. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, keďže advokáti strán sporu súhlasili s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.
6. Advokát žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu odkázal na obsah písomných podaní a navrhol podanej žalobe vyhovieť. Uviedol, že servis oboch motorových vozidiel bol vykonaný len jedenkrát, teda neboli vykonané dve servisné opravy. Po vykonaní servisu motorového vozidla Vito si vozidlo prevzala poverená osoba od žalovaného a následne bolo vozidlo opätovne vrátené do servisu s vyskytnutím vady. Po vrátení vozidla servisu už oprava vykonaná nebola. Faktúra, ktorá bola vystavená na žalovaného, nepredstavovala cenu vykonanej následnej opravy. Servis v čase prijatia vozidiel nemal vedomosť o tom, kto je ich vlastníkom, preto aj objednávky a faktúry boli vystavené na právnickú osobu. Žalobca zažaloval obchodnú spoločnosť na úhradu rovnakých faktúr, ktoré si uplatňuje voči žalovanému, a to v roku 2021, pričom vo veci bolo rozhodnuté platobným rozkazom. Po vykonaní dokazovania vzal späť žalobu v časti o zaplatenie 980,85 eura za opravu motorového vozidla Sprinter. Uviedol, že nárok na zaplatenie zostávajúcej sumy vo výške 953,54 eura si uplatňujú z titulu práva zhotoviteľa zo zmluvy o dielo, keďže žalovaný ako fyzická osoba si objednal vykonanie servisu. Poukázal na to, že žalovaný sa mal snažiť zaviesť žalobcu, že obe vozidlá sa objednávali pre firmu, v ktorej bol spoločníkom a konateľom, a ktorá bola v úpadku. Zmluva o dielo bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným. Späťvzatie žaloby v časti odôvodnil hospodárnosťou konania ako aj výsledkami vykonaného dokazovania. Poukázal na to, že späťvzatie žaloby v časti nemôže poškodiť žalovaného. V záverečnej reči navrhol podanej žalobe minimálne v časti žalobného nároku v sume 953,54 eura vyhovieť. Uviedol, že v prípade zmluvy o dielo, ktorej predmetom je servis vozidla, je spravidla objednávateľom vlastník vozidla. V konaní nebolo preukázané, že by vozidlo bolo v nájme obchodnej spoločnosti. Ak si preto žalovaný objednal opravu vlastného vozidla, bol povinný takúto opravu zaplatiť. Podľa jeho názoru, žalovaný úmyselne uviedol žalobcu do omylu ohľadom vlastníctva áut, keď jeho spoločnosť už bola v úpadku a následne sa dostala do konkurzu. Zo strany žalovaného nebolo rozporované riadne vykonanie práce ani vo vzťahu k jednému z vozidiel. Keďže žalobca si splnil všetky povinnosti zo zmluvy o dielo a riadne vykonal servisnú opravu, bolo povinnosťou žalovaného zaplatiť cenu tejto opravy.
7. Advokát žalovaného na pojednávaní odkázal na obsah písomných podaní. Poukázal na to, že žaloba, replika, prihláška pohľadávky v konkurze aj exekučný spis jednoznačne preukazujú, že objednávateľom servisu bola obchodná spoločnosť, pričom v prihláške pohľadávky v konkurznom konaní sa výslovne píše, že na základe objednávky obchodnej spoločnosti bol poskytnutý servis. Žalobca teda v konkurze jednoznačne uviedol, kto bol objednávateľom. Na objednávke a prvotných dokumentoch pri prevzatí vozidiel do servisu určite nefiguroval žalovaný ako fyzická osoba. Nesúhlasil so späťvzatím žaloby v časti z dôvodu, že, vzhľadom na skutočnosť, že nárok z faktúry z roku 2023 ešte nie je premlčaný, mohla by byť podaná ďalšia žaloba. Žalovaný preto má záujem na tom, aby súd, z dôvodu právnej istoty, rozhodol o obidvoch faktúrach. V záverečnej reči opätovne poukázal na to, že žalovaný nebol osobou, ktorá si objednala servisné služby. Tieto servisné služby si objednala obchodná spoločnosť, ktorej boli v roku 2021 aj služby fakturované. Žalovaný nebol v čase vykonania servisu užívateľom vozidiel. Poprel tvrdenie, že by žalovaný zavádzal žalobcu, keďže konkurz na obchodnú spoločnosť bol vyhlásený až o rok neskôr. Z výpovede žalovaného pritom vyplynulo, že úmyslom obchodnej spoločnosti nebolo faktúry nezaplatiť. Z dokazovania bolo preukázané, že v čase vykonania servisu žalovaný nebol užívateľom motorových vozidiel. Keďže nebolo preukázané postavenie žalovaného ako dlžníka z faktúr z roku 2021, vo vzťahu k tomuto plneniu nie je pasívne vecne legitimovaný. Rovnako nie je pasívne vecne legitimovaný k faktúram z roku 2023. Navrhol podanú žalobu zamietnuť.
8. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že u žalobcu bol s dvomi autami, najskôr so Sprinterom, a potom s Vitom. Pripustil, že po Vito išiel šofér, ktorý u nich pracoval. On objednával servis oboch vozidiel, bolo to v rámci servisnej akcie. Objednávateľom bola obchodná spoločnosť. Vito bolo od roku 2018 v nájme obchodnej spoločnosti, a to 3 – 4 roky. Auto v servise odovzdal, technik to spísal. Spýtal sa ho, koho tam má napísať, či obchodnú spoločnosť a napísal do objednávky obchodnú spoločnosť. Servisné služby ako fyzická osoba určite neobjednával. V čase vykonávania opravy bol jediným konateľom obchodnej spoločnosti. Obchodná spoločnosť neuhradila faktúry, nakoľko bolo zlé obdobie po covide a prvoradé bolo zaplatiť mzdové náklady. Faktúry chcel zaplatiť, potom však prišiel platobný rozkaz a exekútori. Vozidlo Sprinter patrí obchodnej spoločnosti a vozidlo Vito jemu ako fyzickej osobe. Od júna 2018 však mala Vito v nájme obchodná spoločnosť. Všetky výdavky na vozidlo si preto uhrádzala obchodná spoločnosť. Pamätal si, že Vito bolo aj prevzaté zo servisu, potom sa tam niečo
pokazilo, bolo odvezené naspäť do servisu. K žiadnej objednávke servisu v roku 2023 nedošlo. Obe autá bol do servisu osobne odovzdať v roku 2021. Servis objednával cez internet. Objednával ho ako obchodná spoločnosť. Keď prišiel, servisný technik si to odsúhlasil v počítači, on podpísal objednávku a odovzdal vozidlo.
9. Svedok F. G., prijímací technik zamestnaný u žalobcu, pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že prijímal vozidlo žalovaného do servisu a mal na starosti celý priebeh servisu. Žalovaný telefonicky dohodol termín servisu vozidla, povedali si termín a vozidlo bolo žalovaným pristavené. Vozidlo pridelil technikovi a následne bola vykonaná oprava. Po odchode vozidla zo servisu volal žalovaný, že je nejaký problém s vozidlom, potom vozidlo doviezol naspäť a zistilo sa, že je tam závada, ktorá nesúvisí s predchádzajúcou opravou. Bola navrhnutá cenová kalkulácia, ale oprava sa už nevykonala. So žalovaným sa nikdy nebavili o tom, komu motorové vozidlá patria. Keďže žalovaný už u nich bol, vozidlá boli zaevidované v systéme. Následne to už neskúmajú. Na následnú opravu doniesol vozidlo iný pán. Sprinter si prevzal žalovaný. So žalovaným väčšinou komunikovali telefonicky, podľa jeho názoru sa stretli asi len jedenkrát. Vlastníctvo áut neriešili, riešilo sa to až po zistení neuhradenia faktúry. Autá neboli na servis dovezené naraz. Nepamätal si, kedy boli dovezené, najskôr bol však dovezený Sprinter, a potom Vito. Bolo to pred viac ako 2 rokmi, mohlo to byť v roku 2021. V systéme bola ako zákazník uvedená obchodná spoločnosť. Objednávka sa vyhotovuje tak, že sa stiahnu všetky údaje, ktoré sú nahodené v systéme. Zákazníka sa pýtajú, či nedošlo k nejakým zmenám. Nezisťujú, neoverujú, či osoba, ktorá vozidlo priviezla, je na to oprávnená držiteľom vozidla. Objednávka sa vyhotovuje na základe údajov v systéme.
10. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
11. Žalobca faktúrou číslo 1851231095, vystavenou dňa 21. 3. 2023, fakturoval žalovanému servisné služby vykonané na motorovom vozidle EČV: C. v celkovej výške 953,54 eura. Faktúra bola splatná dňa 22. 3. 2023 a ako dátum dodania služby bol uvedený deň 21. 3. 2023. Faktúrou číslo 1851231094, vystavenou dňa 21. 3. 2023, fakturoval žalobca žalovanému servisné služby vykonané na motorovom vozidle EČV: C. v celkovej výške 980,83 eura. Faktúra bola splatná dňa 22. 3. 2023 a ako dátum dodania služby bol uvedený deň 21. 3. 2023. Žalobca upomienkou zo dňa 22. 3. 2023 upozornil žalovaného, že neeviduje úhradu uvedených faktúr v celkovej výške 1934,37 eura.
12. Predžalobnou výzvou zo dňa 17. 5. 2023 vyzval žalobca, prostredníctvom svojho advokáta, žalovaného na úhradu vyššie uvedených faktúr v lehote 7 dní. Uvedená výzva bola doručená žalovanému dňa 19. 5. 2023.
13. Faktúrou číslo 1851214118, vystavenou dňa 30. 11. 2021, fakturoval žalobca obchodnej spoločnosti REPROservis Kováč, s.r.o. vykonanie servisných služieb na motorovom vozidle EČV: C. v celkovej výške 980,83 eura. Faktúra bola splatná dňa 14. 12. 2021 a ako deň dodania služby bol uvedený deň 30. 11. 2021. Faktúrou číslo 1851214119, vystavenou dňa 30. 11. 2021, fakturoval žalobca obchodnej spoločnosti REPROservis Kováč, s.r.o. vykonanie servisných služieb na motorovom vozidle EČV: C. v celkovej výške 953,54 eura. Faktúra bola splatná dňa 14. 12. 2021 a ako deň dodania služby bol uvedený deň 30. 11. 2021.
14. Podľa osvedčenia o evidencii motorového vozidla, je ako držiteľ motorového vozidla značky Mercedes-Benz Sprinter, EČV: C., vlastníka Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s. r .o., zapísaná obchodná spoločnosť REPROservis Kováč, s.r.o. Podľa osvedčenia o evidencii motorového vozidla, je ako držiteľ motorového vozidla značky Mercedes-Benz Vito, EČV: C., evidovaný žalovaný.
15. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 12. 12. 2022 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka REPROservis Kováč, s.r.o. Uvedené uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 19. 12. 2022. Podľa výpisu z Registra úpadcov, bola proti obchodnej spoločnosti pod číslom 565 zapísaná pohľadávka žalobcu, zastúpeného zástupcom Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., v celkovej výške 2511,55 eura, pričom ako právny dôvod vzniku je uvedené, že na základe objednávok úpadcu vykonal veriteľ pre úpadcu servis, za vykonanie ktorého mu vystavil dňa 30. 11. 2021 faktúry číslo 1851214118 na sumu 980,83 eura, splatnú dňa 14. 12. 2021 a číslo 1851214119 na sumu 953,54 eura, splatnú dňa 14. 12. 2021. Uvedené faktúry neboli úpadcom uhradené, preto podal veriteľ návrh na
vydanie platobného rozkazu. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 8. 7. 2022 platobný rozkaz pod sp. zn. 25Up/987/2022, ktorým zaviazal úpadcu na úhradu istiny vo výške 1934,37 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15. 12. 2021 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 392,66 eura. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 26. 7. 2022. Úpadca veriteľovi do podania tejto prihlášky nezaplatil ani časť uvedenej súdom priznanej pohľadávky. Pohľadávka bola popretá správcom z dôvodu, že veriteľ nepreukázal dôvod vzniku pohľadávky, nakoľko k prihláške neboli pripojené listiny preukazujúce v prihláške uvedené skutočnosti.
16. Žalovaný faktúrou číslo 2021010 zo dňa 24. 10. 2021, splatnou dňa 7. 11. 2021, fakturoval obchodnej spoločnosti nájomné za mesiac september 2021 za vozidlo Vito vo výške 360 eur. Faktúrou číslo 20201011 fakturoval žalovaný obchodnej spoločnosti nájomné za Vito za mesiac november 2021.
17. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
18. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
19. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal úhrady ceny za vykonané servisné služby na dvoch motorových vozidlách, ktorá bola fakturovaná faktúrami vystavenými dňa 21. 3. 2023 v celkovej výške 1934,37 eura. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ aj žalobca v replike uviedol, že sa domáha žalovaného plnenia právnym dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia, a takto aj skutkovo žalovaný nárok popísal (vychádzajúc z celého kontextu podania zrejme len vo vzťahu k servisným službám vykonaným na motorovom vozidle vo vlastníctve žalovaného EČV: C.), neučinil procesný úkon, ktorým by navrhol pripustiť zmenu žaloby, resp. jej časti v časti rozhodujúcich skutočností. Navyše, na pojednávaní advokát žalobcu uviedol, že žalovaného plnenia (po vykonanom späťvzatí žaloby v časti) sa domáha právnym dôvodom zmluvného plnenia zo zmluvy o dielo, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo vykonanie servisných služieb, t. j. rovnakým právnym dôvodom a na základe rovnakých skutkových okolností, ako bolo tvrdené v podanej žalobe. Hoci sa žalobca domáhal žalovaného plnenia na základe faktúr vystavených v roku 2023, medzi stranami sporu nebolo sporné, že servisné služby boli poskytnuté žalobcom v roku 2021, a to len jedenkrát vo vzťahu ku každému z motorových vozidiel, pričom v roku 2023 žiadne ďalšie servisné služby žalobcom na uvedených motorových vozidlách vykonané neboli. Medzi stranami sporu rovnako nebolo sporné, že držiteľom motorového vozidla EČV: C. je obchodná spoločnosť a držiteľom motorového vozidla EČV: C. je žalovaný. Rovnako nebolo sporné, že žalobca za vykonané servisné služby v roku 2021 vystavil faktúry na obchodnú spoločnosť dňa 30. 11. 2021. Skutočnosť, že uvedené faktúry neboli uhradené, ani skutočnosť, že žalobca si nároky z nich plynúce následne uplatnil v upomínacom konaní, pričom upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť, taktiež nebola sporná. Rovnako nebolo sporné, že žalobca si pohľadávku vyplývajúcu z faktúr vystavených v roku 2021 prihlásil v konkurznom konaní vedenom proti obchodnej spoločnosti. Medzi stranami sporu bolo sporné, kto bol objednávateľom servisných služieb, teda či zmluvnou stranou zmluvy o dielo a v nadväznosti na to aj osobou povinnou zaplatiť cenu diela bol žalovaný ako fyzická osoba alebo obchodná spoločnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že objednávateľom servisných služieb bola obchodná spoločnosť, konajúca žalovaným ako konateľom. Z uvedeného dôvodu vznikla povinnosť zaplatiť cenu diela obchodnej spoločnosti a žalovaný preto nebol pasívne vecne legitimovaný v spore. Súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na skutočnosť, že medzi stranami bolo nesporné, že servisné služby boli žalobcom vykonané len jedenkrát, a to v roku 2021, pričom faktúry, vystavené v roku 2023, neboli vystavené na základe poskytnutia ďalšieho plnenia (poskytnutia ďalších servisných služieb) zo strany žalobcu. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že servisné služby objednal za obchodnú spoločnosť ako jej konateľ, a že objednávateľom servisných služieb bola obchodná spoločnosť. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj výsluchom svedka F. G., ktorý za žalobcu prijal objednávku a prevzal motorové vozidlá za účelom vykonania servisných služieb. Svedok popísal, akým spôsobom bola vyhotovená objednávka, keď údaje o objednávateľovi boli automaticky vygenerované z jeho interného systému. Je preto zrejmé, že ako užívateľ uvedených vozidiel bola už aj v minulosti u žalobcu evidovaná obchodná spoločnosť. Hoci svedok uviedol, že pri uzatváraní zmluvy (vyhotovovaní objednávky, prevzatí
vozidla) nezisťoval vlastníka vozidla, súčasne netvrdil, že by vznikli akékoľvek pochybnosti o tom, kto si servisné služby na vozidlá dojednáva. Napokon, faktúry za vykonanie servisných služieb boli v roku 2021 vystavené na obchodnú spoločnosť bez toho, aby na strane žalobcu vznikla akákoľvek pochybnosť, kto je objednávateľom servisných služieb, a teda aj zmluvnou stranou zmluvy o dielo. Žalobca si následne nároky z faktúr vystavených v roku 2021 voči obchodnej spoločnosti uplatnil aj v súdnom konaní, v ktorom mu boli právoplatne priznané. Následne si uplatnil nároky formou prihlášky v konkurznom konaní, vedenom voči obchodnej spoločnosti. Až po popretí pohľadávok správcom konkurznej podstaty (6. 3. 2023) žalobca dňa 21. 3. 2023 vystavil totožné faktúry (na totožné plnenie a v totožnej výške) ako boli faktúry z roku 2021, avšak už na žalovaného ako fyzickú osobu. Žalobca na pojednávaní odôvodňoval nárok vo vzťahu k servisným službám vykonaným na vozidle EČV: C. tým, že vlastníkom vozidla je žalovaný ako fyzická osoba, a preto on bol objednávateľom servisných služieb. Z vykonaného dokazovania však mal súd preukázané, že žalovaný prenajal uvedené motorové vozidlo obchodnej spoločnosti. Žalovaný predložil ako listinný dôkaz faktúry z roku 2021, a to z mesiacov október a december, ktorými fakturoval obchodnej spoločnosti nájomné za uvedené vozidlo. Uzavretie zmluvy o dielo, predmetom ktorej je vykonanie servisných služieb na vozidle, nie je na strane objednávateľa viazané na vlastníka vozidla. Uvedenú zmluvu preto bol oprávnený ako objednávateľ nepochybne uzavrieť aj nájomca motorového vozidla, v danej veci obchodná spoločnosť. Keďže žalobca nepreukázal, že objednávateľom servisných služieb bol žalovaný ako fyzická osoba, ale, naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že objednávateľom servisných služieb bola obchodná spoločnosť, nebol žalovaný pasívne vecne legitimovaný v spore. Vecná legitimácia predstavuje stav vyplývajúci z hmotného práva a vyjadruje, či žalobca alebo žalovaný sú nositeľmi tvrdeného hmotného práva (aktívna vecná legitimácia), resp. povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Úspech žalobcu v spore je, okrem iného, podmienený preukázaním jeho aktívnej vecnej legitimácie, t. j. preukázaním skutočnosti, že je nositeľom hmotného práva a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, t. j. preukázaním skutočnosti, že žalovaný je nositeľom hmotnej povinnosti. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, resp. pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore má za následok zamietnutie žaloby.
20. Vo vzťahu ku žalovaným vznesenej námietke prekážky rozhodnutej veci súd uvádza, že totožnosť veci je daná totožnosťou strán sporu a totožnosťou predmetu konania. Súd nemal v konaní preukázanú totožnosť strán sporu. Keďže medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaným v upomínacom konaní bola obchodná spoločnosť nie žalovaný, nebola daná totožnosť veci a žalovaným vznesená námietka prekážky rozhodnutej veci bola nedôvodná.
21. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
22. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
23. V súlade so zákonným ustanovením § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd nepripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 980,83 eura s príslušenstvom, nakoľko žalovaný s uvedeným späťvzatím žaloby v časti nesúhlasil, pričom súd považoval dôvody nesúhlasu za vážne. Žalovaný uviedol, že z dôvodu právnej istoty, vzhľadom aj na dátum splatnosti žalovaných faktúr, je v jeho záujme, aby bolo vo veci rozhodnuté meritórne. Zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby nevytvára prekážku rozhodnutej veci pre opätovné uplatnenie nároku na súde. Súd mal z uvedeného dôvodu preukázané, že je v záujme právnej istoty žalovaného, aby bolo rozhodnuté o celom žalobcom uplatnenom nároku meritórne, prihliadajúc najmä ku dátumu splatnosti žalovaných faktúr (v roku 2023). Už len okrajom súd poukazuje na skutočnosť, že argumentáciu žalobcu o potrebe súhlasu so späťvzatím žaloby len v určitých prípadoch, nepovažoval za dôvodnú. V prípadoch späťvzatia žaloby po otvorení pojednávania, resp. predbežného prejednania sporu, je nesúhlas žalovaného so späťvzatím z vážnych dôvodov v zmysle zákonného ustanovenia § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôvodom na nepripustenie späťvzatia bez ohľadu na predmet sporu. Osobitné prípady, v ktorých je vždy potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby (bez ohľadu na štádium konania), na ktoré poukazoval advokát žalobcu, sú uvedené v § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému. Súd preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.