Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-82-2019.pdf
PDF · 93.78 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, v právnej veci mal. L. I., Y.. XX.X.XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa matky: L. I., Y.. XX.X.XXXX, E. C.C. L., L. XXX/XX, a otca: N. I., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. L., I. XXX/XX, L..Č.. Í., Z., Y. T., R. J., A.. Xb, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. L. I., Y.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100,- Eur mesačne počnúc od vyhlásenia rozsudku, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
Súd styk otca s mal. L. neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.3.2019 bol na tunajší súd doručený návrh matky na určenie výživného pre mal. dieťa a jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky.
2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa sa po krátkej známosti presťahovala v roku 2013 do Írska. V Írsku sa im dňa 15.5.2014 narodila dcéra L.. V lete 2016 sa vrátili na Slovensko a potom ich otec dieťaťa opustil a odišiel naspäť do Írska. Otec má trvalý pobyt na Slovensku v obci L.. Do konca roka 2016 jej posielal 100 € mesačne. O dieťa nejaví záujem a neprispieva na výživu. V roku 2017 jej bol schválený rodičovský príspevok. Prídavok na dieťa nedostáva, lebo jeho otec je v zahraničí. V roku 2017 si našla partnera a dňa 16.2.2018 sa im narodil syn P. S.. Navrhla zveriť mal. L. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať výživným v sume 100 € od 1.6.2018, splatným vždy do 20. dňa v mesiaci.
3. Otec sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 3.2.2020. Uviedol, že žije v Írsku a preto na pojednávanie nepríde, avšak súhlasí s návrhom matky ohľadom zverenia a platenia výživného v sume 100 € mesačne. Uviedol, že je nezamestnaný a poberá v Írsku sociálnu dávku 178 € týždenne. Ku koncu roka poberá tri mesiace o 22 € viac ako pomoc od štátu. Nemá žiadne majetky a ani iné deti. Súčasne zaslal potvrdenie o bývaní, a to, že býva v 1-izbovom byte, za ktorý platí 690 € mesačne. Štát mu prispieva na bývanie 570 € a on dopláca 120 € mesačne.
4. Súd vo veci vykonal pojednávanie v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti otca, ktorý bol riadne predvolaný cestou dožiadaného súdu a pri zachovaní lehoty na prípravu pojednávania.
5. Matka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu. Uviedla, že býva v C. L. v dome s rodičmi, s manželom P. S. a s deťmi L. A. P.. P. má 2 roky, je s ním na rodičovskej dovolenke. Manžel P. S. robil v Tatravagónke, ale už asi 4 mesiace nepracuje kvôli Covidu. Poberá rodičovský príspevok 270 € a prídavky na P.. Na L. nedostáva prídavky, zastavili jej ich asi pred dvoma rokmi a povedali jej, že nemá nárok na prídavok, lebo ho má dostávať z Anglicka. S N. I. nežijú spolu od roku 2016. Ona prišla s dcérou z Írska na Slovensko. Na bývanie prispieva rodičom len 50 € na vodu, elektrinu, viac nemajú z čoho. Mama robí, tak ona sa stará finančne o domácnosť. Mal. L. chodí od septembra do školy, je prváčka, do školy sa jej chcelo ísť. Veľa peňazí išlo na školu, musela zaplatiť zošity, knihy, tašku, kupovala jej aj oblečenie, pomohla jej s tým aj mama. Dokopy ju to možno stálo aj 500 €, avšak to ešte nie je všetko, stále je treba niečo dokupovať. Má vedomosť o tom, že otec v Írsku nepracuje, žije asi zo sociálky. Možno aj robí, ale jej to nepovie. Keď ho dala na súd, tak začal prispievať pravidelne. Krátkou cestou do spisu založila potvrdenia o platení výživného vo výške 100 € mesačne. Uviedla, že otec spočiatku posielal 80 € mesačne. O dcéru sa viac nezaujíma, darčeky na sviatky neposiela, len cez messenger napíše, že chce vidieť fotku, opýta sa ako sa dcéra má, čo robí a kde je, ale viac sa nezaujíma. Chcela by, aby posielal aspoň tých 100 eur mesačne, ale potrebovala by aj 150 eur. Dlh na výživnom nemá, posiela peniaze pravidelne. Vie, že otec dieťaťa nemá inú ženu a ani deti. On je tam sám a užíva si, je tam odmalička.
6. Kolízna opatrovníčka uviedla, že navrhuje zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a súhlasí aj s návrhom matky na výživné vo výške 100 € mesačne. Stretávanie otca s mal. dcérou vzhľadom na vzdialenosť a to, že sa otec stretávania nedomáha, nie je potrebné upraviť.
7. Z kópie rodného listu mal. L., Y.. XX.X.XXXX, vyplynulo, že sa narodila dňa XX.X.XXXX v Írsku, jej matkou je L. I. a otcom N. I.. Uvedené je potvrdené aj Certifikátom o narodení z Írska.
8. Z kópie rodného listu mal. P., Y.. XX.X.XXXX, vyplynulo, že jeho matkou je L. I. a otcom P. S..
9. Z Potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku vyplynulo, že matka poberala tento príspevok na dcéru L. od 1.5.2017 do 31.5.2018 a na syna P. S., Y.. XX.X.XXXX, od 1.6.2018 do 28.2.2021.
10. Z Potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplynulo, že matka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.6.2017 do 15.2.2018.
11. Zo správy z prešetrenia pomerov podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyplynulo, že matka býva spoločne so svojimi dvoma deťmi a druhom v rodičovskom dome, kde majú vyhradenú jednu izbu. Domácnosť je zariadená zachovalým nábytkom. V čase neohláseného sociálneho zisťovania bolo v dome upratané a navarené. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na mal. P. S.. Otec mal. L. N. I. je v zahraničí, o dieťa neprejavuje záujem.
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého
27. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
28. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
29. Pokiaľ ide o zverenie maloletej L. do osobnej starostlivosti matky, súd mal jednoznačne preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia mal. detí dlhodobo spolu nežijú a nevedú spoločnú domácnosť. Otec žije v Írsku. Maloletá je výhradne v starostlivosti matky, ktorá sa o ňu riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Otec maloletej k jej zvereniu do osobnej starostlivosti matky nemal výhrady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal. L. zveril do osobnej starostlivosti matky.
30. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo súčasných osobných a majetkových pomerov rodičov maloletých detí, ako aj z ich odôvodnených potrieb.
31. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
32. Otec uviedol, že nie je zamestnaný, avšak poberá v Írsku sociálnu dávku 178 € týždenne. Okrem mal. Timey nemá inú vyživovaciu povinnosť a je nemajetný. Z potvrdenia, ktoré súdu zaslal vyplynulo, že býva v 1-izbovom byte, za ktorý platí 690 € mesačne. Štát mu prispieva na bývanie 570 € a on dopláca 120 € mesačne. Z potvrdení predložených matkou, ako aj zaslaných otcom vyplynulo, že otec platí na mal. Timeu výživné v sume 100 € mesačne.
33. Na druhej strane súd hodnotil aj domácnosť, ktorú obýva mal. L. s matkou a ňou prezentované výdavky. Matka nemá žiaden príjem, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, avšak nie na mal. L., ale mal. P. S., ktorého má matka s iným mužom. Matke pomáha so starostlivosťou jej partner a rodičia. Mal. L. nastúpila do základnej školy a výdavky, ktoré matka uviedla a súvisia s nastúpením do školy vyčíslila na cca 500 €. Ďalej uviedla, že na vodu a elektrinu prispievajú jej rodičom 50 € mesačne, lebo na viac nemajú.
34. V súvislosti s vyčíslením mesačných nákladov na dieťa je potrebné konštatovať, že to vyčíslenie má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.
35. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej L. prihliadajúc na skutočnosť, že táto je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná. Súd pri jej určení bral do úvahy aj to, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, síce nepracuje, avšak poberá v Írsku štátne sociálne dávky. Súd takto ustálil výšku výživného na maloletú L. na sumu 100 € tak ako to už otec platí každý mesiac. Podľa uvedenia matky otec nemá dlh na výživnom.
36. Vzhľadom k tomu, že otec nemá dlh na výživnom, súd priznal uvedené výživné počnúc od vyhlásenia rozsudku.
37. Súd stretávanie sa otca s mal. L. neupravil, a to aj s poukazom na to, že to rodičia nežiadali upraviť a technicky by to ani nebolo možné z dôvodu dlhodobého pobytu otca v Írsku.
38. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
40. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
41. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné otca zaväzovať na úhradu trov konania v prospech matky. Podľa § 52 CMP v týchto konaniach si každý z účastníkov znáša trovy, ktoré mu vzniknú, sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.