Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-10Sa-10-2022.pdf
PDF · 113.8 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-10Sa/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: 11. 05. 1959, bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX E. F. G., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Timeou Schwarcovou, AK so sídlom Pražská č. 4, 040 11 Košice, IČO: 35 558 806, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.05.2022, takto
rozhodol:
I. Zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.05.2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14.03.2022 a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14. marca 2022, ktorým rozhodla o zániku nároku na úrazovú rentu dňom 11. marca 2022, priznanú rozhodnutím č. 22-616-AC11/2004 zo dňa 17. januára 2005 z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku žalobcu.
2. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutia odvolanie doručené Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 30.03.2022. Chorobu z povolania ako aj stratu na zárobku mal žalobca priznanú od 18.06.1996 a od 17.02.1997 bol uznaný ako čiastočný invalid a mal priznaný invalidný dôchodok. Obe dávky sa žalobcovi vyplácali do 01.01.2002, kedy podľa zákona vyplácanie dávky za stratu na zárobku prevzala Sociálna poisťovňa, ktorá vyplácanie dávky pozastavila a žiadala súd o určenie zárobku na výpočet dávky. Po rozhodnutí súdu Sociálna poisťovňa dňa 17.01.2005 vydala rozhodnutie, kde došlo k viacerým pochybeniam. Sociálna poisťovňa nepriznala stratu na zárobku od 18.06.1996 a nerekvalifikovala ju na úrazovú rentu, čím by žalovanému vznikol nárok na doživotnú rentu. Sociálna poisťovňa nedoplatila stratu na zárobku od 01.01.2002 odkedy prevzala agendu od Slovenskej poisťovne do 31.12.2003. Nakoľko strata na zárobku u žalobcu trvá od 18.06.1996 na výpočet výšky úrazovej renty sa vzťahuje zákon, ktorý hovorí, že keď došlo k priznaniu straty na zárobku pred 01.01.2004 výška dávky sa nemá krátiť o už priznanú výšku čiastočného invalidného dôchodku ale sa má vyplácať celá suma.
3. Rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.05.2022 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ( ďalej len „ZoSP“), odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14.03.2022, vo veci zániku nároku na úrazovú rentu priznaného rozhodnutím č. 22-616-AC11/2004 zo dňa 17. januára
2005, v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 18. júna 1996, zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku dňom 11. marca 2022.
4. Z hlásenia choroby z povolania, ohrozenia chorobou z povolania, profesionálnej otravy, iného poškodenia zdravia pri práci zo dňa 2. októbra 1996 vyplýva, že žalobcovi bola dňa 18. júna 1996 prvýkrát zistená choroba z povolania – profesionálna bronchiálna astma, alergia na mlynský prach (diagnóza J45). Žalobca bol v čase zistenia predmetnej choroby u zamestnávateľa Firma GAZDAG, PEKÁREŇ, so sídlom Hlavná 147, 077 01 B. H. v pracovnom zaradení pekár. Zo spisovej dokumentácie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov vyplýva, že žalobca bol uznaný čiastočne invalidným odo dňa 30. januára 1997. Náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v dôsledku predmetnej choroby z povolania vyplácala poškodenému namiesto zamestnávateľa Slovenská poisťovňa a. s., v súčasnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s. z titulu zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania. Od 1. januára 2002 prešiel výkon zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri predmetnej chorobe z povolania z Allianz – Slovenskej poisťovne, a. s. na Sociálnu poisťovňu, ktorá po tom, ako Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn.: 9C/111/03 zo dňa 9. februára 2004, právoplatným dňa 14. apríla 2004, určil zárobok, ktorý by poškodený (v tom čase nezamestnaný) mohol dosahovať vzhľadom na svoj zdravotný stav a obmedzené pracovné schopnosti pre predmetnú chorobu z povolania a vzhľadom na jeho čiastočnú invaliditu, doplatila poškodenému dňa 30. apríla 2004 náhradu za stratu zárobku v sume 128 896 Sk za obdobie od 1. apríla 2002 do 31. decembra 2003. Z likvidačnej správy Allianz – Slovenskej poisťovne zo dňa 4. marca 2002 vyplýva, že náhradu za stratu na zárobku za obdobie odo dňa 1. januára 2002 do dňa 31. marca 2003 doplatila poškodenému 3798 Sk. Dňa 27. apríla 2004 spísal poškodený na pobočke žiadosť o priznanie úrazovej renty podľa § 88 ZoSP, na základe ktorej Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 22-616-AC11/2004 zo dňa 17. januára 20005 priznala poškodenému podľa § 88 ZoSP nárok na úrazovú rentu v sume 4.609 Sk odo dňa 1. januára 2004 určenej podľa § 89 ods. 1 až 3 ZoSP, následne valorizovanej v zmysle príslušných predpisov. Posudková lekárka v lekárskej správe zo dňa 2. novembra 2004 určila mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku predmetnej choroby z povolania v rozsahu 50 %. Rozhodnutie zo dňa 17. januára 2005 poškodený nenapadol odvolaním, a preto nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7. marca 2005. Z informačných systémov Sociálnej poisťovne vyplýva, že poškodený dňa 11. marca 2022 dovŕšil dôchodkový vek, na základe čoho vydalo ústredie rozhodnutie č. 11571-2/2022 zo dňa 14. marca 2022, ktorým podľa § 89a a § 112 ods. 2 a 6 ZoSP rozhodlo o zániku nároku poškodeného na úrazovú rentu priznaného rozhodnutím zo dňa 17. januára 2005 v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 18. júna 1996, dňom 11. marca 2022. Proti rozhodnutiu zo dňa 14. marca 2022 podal poškodený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil a namietal, že náhrada za stratu na zárobku, na ktorú mal nárok ku dňu 31. decembru 2003, mu nebola odo dňa 1. januára 2004 pretransformovaná na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 ZoSP, v súvislosti s čím žiadal, aby mu Sociálna poisťovňa vykonala nápravu a priznala mu nárok na transformovanú úrazovú rentu odo dňa 1. januára 2004 doživotne, a aby sa jej suma nekrátila o sumu priznaného invalidného dôchodku. Poškodený tiež namietal, že mu Sociálna poisťovňa nevyplatila náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 1. januára 2002 do 31. decembra 2003. Po preskúmaní rozhodnutia zo dňa 14. marca 2022 a priloženej spisovej dokumentácie generálny riaditeľ dospel k záveru, že postup ústredia pri rozhodovaní o zániku nároku na úrazovú rentu bol správny. V prípade poškodeného nie je sporné, že v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 18. júna 1996 došlo k poklesu jeho pracovnej schopnosti ku dňu 1. januáru 2004 v rozsahu 50 %, čím poškodený splnil podmienky na priznanie nároku na úrazovú rentu podľa § 88 ZoSP. Poškodenému bol priznaný nárok na úrazovú rentu podľa § 88 ZoSP na základe žiadosti predloženej a podpísanej samotným poškodeným, pričom v zmysle § 89a ZoSP nárok na úrazovú rentu priznanú podľa § 88 ZoSP zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku. Poškodený tak dovŕšením dôchodkového veku dňa 11. marca 2022 prestal spĺňať zákonom stanovené podmienky pre trvanie nároku na úrazovú rentu priznanú podľa § 88 ZoSP. Na základe uvedeného ústredie rozhodlo o zániku nároku na úrazovú rentu poškodeného. Na základe uvedeného generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne konštatoval, že nie je možné, v prípade poškodeného pokračovať vo výplate úrazovej renty aj po dovŕšení dôchodkového veku doživotne, nakoľko na takýto postup nie sú splnené zákonom stanovené podmienky. K námietke poškodeného, že Sociálna poisťovňa mu nevyplatila náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 1. januára 2002 do 31. decembra 2003, generálny riaditeľ uvádza, že sa nezakladá na pravde, nakoľko, ako vyplýva z informačných systémov Sociálnej poisťovne, poškodenému bola pobočkou dňa 30. apríla 2004 vyplatená náhrada za stratu na zárobku v sume 128.896 Sk za obdobie od 1. apríla 2002 do dňa 31. decembra 2003. Náhradu za
stratu na zárobku za obdobie od 1. januára 2002 do 31. marca 2002 doplatila poškodenému Allianz – Slovenská poisťovňa.
II.Správna žaloba
5. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 13.07.2023 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.05.2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14.03.2022.
6. Žalobca v žalobe uviedol, že druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na úrazovú rentu u žalobcu a na zistený skutkový stav. Podľa žalovaného nárok žalobcu na úrazovú rentu zanikol dňom 11.3.2022 odo dňa odkedy žalobca dovŕšil dôchodkový vek. Žalobca pritom vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovi bola úrazová renta priznaná rozhodnutím č. 22-616-AC11/2004 zo dňa 17.01.2005. Žalobca s týmto záverom žalovaného nesúhlasí, keďže žalobca poberal okrem invalidného dôchodku od roku 1997 od Slovenskej poisťovne aj stratu na zárobku, žalobcovi bola v roku 1996 zistená choroba z povolania a na základe tejto skutočnosti od roku 1997 poberal stratu na zárobku. Žalobca mal nárok na stratu na zárobku a tento nárok mu bol vyplatený aj k 31.12.2003. Vyplýva to aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.05.2005. Žalovaný ako povinný prebral záväzky po Slovenskej poisťovni, a. s. vyplatil žalobcovi náhradu na strate na zárobku za obdobie od 01.04.2002 do 31.12.2003 v sume 128.896 Sk. Je teda zrejmé, že žalobca do 31.12.2003 poberal a bol mu vyplatený nárok na strate na zárobku, ktorý bol od 01.01.2004 rekvalifikovaný na úrazovú rentu. Keď žalovaný prestal vyplácať žalobcovi v roku 2002 náhradu na stratu na zárobku, žalobca žiadal žalovaného, aby pokračoval vo vyplácaní dávky v zmysle zákona. Z rozhodnutia Okresného súdu Trebišov sp. zn.: 9C/111/03 zo dňa 09.02.2004 vyplýva, že v roku 2003 žalovaný oznámil, že dávku – úrazovú rentu nevie zrealizovať a požaduje rozhodnutie súdu, ktorým sa určí výška zárobku, ktorý by vzhľadom na zdravotný stav a na obmedzenú pracovnú schopnosť navrhovateľ mohol dosiahnuť. Na základe vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaný začal plniť a pokračoval vo vyplácaní úrazovej renty v prospech žalobcu. Keďže žalobcovi bola vyplatená úrazová renta aj v roku 2003 má žalovaný za to , že ide o rekvalifikovanú úrazovú rentu podľa § 293o ods. 1 ZoSP a žalobca má nárok na jej vyplácanie doživotne. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 17.01.2005 žalobcovi nebol priznaný nový nárok na úrazovú rentu, keďže z výroku rozhodnutia vyplýva, že k poškodeniu zdravia v dôsledku choroby z povolania došlo dňa 18.06.1996. Uvedeným rozhodnutím žalovaný upresnil výšku dávky vyplácanej od 01.01.2004 do 01.01.2005. Žalobca teda poberal od žalovaného rekvalifikovanú úrazovú rentu aj za roky 2002 a 2003 a žalovaný pokračoval vo vyplácaní tejto renty aj po roku 2003. Záver žalovaného uvedený v napadnutom rozhodnutí, že žalobca nepoberal ani jeden mesiac pretransformovanú úrazovú rentu je v rozpore s plneniami, ktoré žalovaný realizoval v prospech žalobcu. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhuje aby správny súd vyhlásil rozsudok: Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie zo dňa 14.03.2022, č. XXXXX-X/XXXX-XX sa ruší v celom rozsahu. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 10.05.2022, č. XXXXX-X/XXXX-XX sa ruší v celom rozsahu a vec sa vracia na ďalšie konanie.
III. Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.08.2022. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 17.01.2005 žalobcovi nebol priznaný nový nárok na úrazovú rentu, nakoľko žalobca si žiadosťou zo dňa 27.04.2004 uplatnil práve nárok na úrazovú rentu podľa § 88 ZoSP a túto žiadosť aj vlastnoručne podpísal, pričom v zmysle § 89a ZoSP nárok na úrazovú rentu priznanú podľa § 88 ZoSP zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku. Žalobca tak dovŕšením dôchodkového veku dňa 11.03.2022 prestal spĺňať zákonom stanovené podmienky pre trvanie nároku na úrazovú rentu priznanú podľa § 88 zákona, a z toho dôvodu žalovaný rozhodol o zániku na úrazovú rentu žalobcu priznanú žalobcovi v dôsledku predmetnej choroby z povolania právoplatným rozhodnutím zo dňa 17.01.2005. V prípade žalovaného nešlo o svojvoľné rozhodnutie, ale o rozhodnutie podložené objektívnymi nespochybniteľnými skutočnosťami. Žalobca sa domnieva, že keďže žalobcovi bola vyplatená úrazová renta aj v roku 2003 má za to, že išlo o rekvalifikovanú úrazovú rentu. K uvedenej domnienke žalovaný uvádza, že vyplácanie úrazovej renty doživotne, teda aj po priznaní nároku na starobný dôchodok, je možné iba v prípade, ak ide o tzv. transformovanú úrazovú rentu, na ktorú bola rekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3 ZoSP, čo však nie je prípad žalobcu. Zo spisovej dokumentácie vyplýva nesporný fakt, že žalobca ani jeden mesiac tzv. transformovanú úrazovú rentu nepoberal. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, v prípade žalobcu nie je možné pokračovať vo výplate úrazovej renty aj po dovŕšení dôchodkového veku doživotne, nakoľko na takýto postup nie sú splnené zákonom stanovené podmienky.
8. Vzhľadom na popísaný skutkový a právny stav žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
9. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na vyjadrenie dňa 22.09.2022.
IV. Konanie pred správnym súdom
10. Dňa 13.02.2023 bolo nariadené pojednávanie za účasti žalobcu, jeho právneho zástupcu a zástupcu žalovaného. Zástupca žalobcu na doplnenie správnej žaloby uviedol, že mu nie je zrejmé v akých prípadoch žalovaný považuje úrazovú rentu za rekvalifikovanú, a aký postup je zo strany klientov Sociálnej poisťovne v prípade, ak prebrali záväzky poisťovne Allianz, v ktorých prípadoch vlastne tie úrazové renty oni považovali za rekvalifikované. Skutočnosť, že žalovaný požiadal o úrazovú rentu podľa § 88 ZoSP bolo len preto, že nedostával úrazovú rentu vyplácanú a Sociálna poisťovňa ho usmernila, že má takú žiadosť podať. Sociálna poisťovňa doteraz nevysvetlila , že bolo treba podať inú žiadosť, ak nebola vyplácaná úrazová renta.
11. Zástupca žalovaného sa na pojednávaní k vyjadreniu zástupcu žalobcu vyjadril, že argumentácia právneho zástupcu je zrejme založená na vyjadrení pána žalobcu, ale dôkaz o tom, že si požiadal o úrazovú rentu, je žiadosť o priznanie úrazovej renty, ktorú podal a ktorá došla do Sociálnej poisťovne dňa 27.04.2004, na základe ktorej Sociálna poisťovňa rozhodovala o úrazovej rente od prvého, teda od vzniku nároku. Zástupca žalobcu sa ďalej vyjadril, že žalobca 2 roky nedostával žiadnu náhradu za stratu na zárobku po tom, čo došlo k zmene právnej úpravy a zanikla poisťovňa Allianz, resp. prestala mať povinnosť túto dávku žalobcovi vyplácať. Až vtedy išiel žalobca na Sociálnu poisťovňu, kde sa informoval na možnosť vyplácania tejto dávky, a preto v tej súvislosti aj podpísal žiadosť o úrazovú rentu. Podľa nášho názoru však Sociálna poisťovňa mala ex offo pristúpiť k vyplácaniu pretransformovanej dávky pre žalobcu po tom, čo túto dávku prestala vyplácať poisťovňa Allianz, avšak to sa nestalo. Žalobca nevie, žeby bol v tomto smere nejakým spôsobom Sociálnou poisťovňou informovaný o tom, čo bude nasledovať, či má alebo nemá nárok na pretransformovanú úrazovú dávku, vie iba, že podpísal takúto žiadosť. Žalobca nešiel do Sociálnej poisťovne, pretože chcel nejakú vyššiu dávku, on chcel, aby mu boli vyplácané tie dávky, ktoré aj v minulosti, preto si chcel zabezpečiť ich vyplácanie, preto išiel do Sociálnej poisťovne. Zástupca žalovaného sa nevedel zodpovedne vyjadriť k tomu, prečo v tomto prípade nebolo vydané nejaké rozhodnutie, resp. prečo nebolo pokračované vo vyplácaní pretransformovanej úrazovej renty pre žalobcu, keď bolo nesporné, že takéto dávky mu boli vyplácané Slovenskou poisťovňou, po ktorej zániku takýto nárok mal prejsť nesporne na Sociálnu poisťovňu. Je pravda, že Sociálna poisťovňa spočiatku nevydávala žiadne rozhodnutia o pretransformovaní takýchto úrazových dávok, ale súdy začali vytýkať tento procesný postup Sociálnej poisťovne a neskôr takéto rozhodnutie aj vydávané boli. Prečo u žalobcu tak postupované nebolo, zástupca žalovaného povedať nevedel, ale môže sa k tomu podrobne vyjadriť oddelenie úrazových dávok Sociálnej poisťovne, ústredie.
12. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že bude vyžiadaná Sociálna poisťovňa, oddelenie úrazových dávok o zaslanie stanoviska vo vzťahu k transformovaniu úrazovej dávky u žalobcu podľa špecifikácie a prípisu, ktorý bude osobitne vypracovaný. Na pojednávaní dňa 20.03.2024 účastníci zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.
13. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného podľa § 199 a nasledujúce zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná a preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu je potrebné zrušiť.
V. Relevantná právna úprava
14. Podľa § 88 ods. 1 ZoSP poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
15. Podľa § 89a ZoSP nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.
16. Podľa § 272 ods. 3 ZoSP náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.
17. Podľa § 293o ods. 1 ZoSP prvá veta, ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3, trvá k 31. júlu 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65 rokov veku poberateľa, a to vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa po zvýšení podľa tohto zákona.
18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
19. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
20. Podľa § 204 SSP ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.
21. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
VI. Právny názor správneho súdu
23. Žalobcovi bola dňa 18.6.1996 zistená choroba z povolania v dôsledku čoho mu začala Slovenská poisťovňa (aktuálne Allianz) vyplácať náhradu straty na zárobku po ukončení pracovnej neschopnosti vzniknutej následkom choroby z povolania (potvrdenie Slovenskej poisťovne zo dňa 25.04.2001)
24. Od 1.1.2002 prešiel výkon zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri chorobe z povolania zo Slovenskej poisťovne (Allianz) na Sociálnu poisťovňu. V období od 1.1.2002 do 31.3.2002 doplatila náhradu na strate na zárobku Allianz – Slovenská poisťovňa. Od 1.4.2002 do 31.12.2003 doplatila žalobcovi náhradu za stratu príjmu už Sociálna poisťovňa a dňa 17.1.2005 vydala Sociálna poisťovňa rozhodnutie, ktorým žalobcovi priznala nárok na úrazovú rentu odo dňa 1.1.2004 podľa § 88 ZoSP.
25. Predmetom súdneho prieskumu je teda rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/ XXXX-XX zo dňa 14.03.2022, o zániku nároku na úrazovú rentu dňom 11. marca 2022 dovŕšením dôchodkového veku žalobcu a následné potvrdzujúce rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.05.2022.
26. Zákon o sociálnom poistení rozlišuje dva druhy úrazovej renty z hľadiska dĺžky doby jej vyplácania (zánik nároku na úrazovú rentu) – 1. úrazovú rentu, ktorej nárok na výplatu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného dôchodku, a 2. úrazovú rentu, ktorá sa vypláca po dovŕšení dôchodkového veku alebo priznania predčasného dôchodku.
27. Úrazová renta, na ktorú bola rekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3 ZoSP, trvá k 31. júlu 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, alebo po dovŕšení 65 rokov veku poberateľa a to vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku.
28. Pre posúdenie, na ktorý druh úrazovej renty (z hľadiska dĺžky jej vyplácania) mal nárok žalobca je nutné vychádzať z prechodných ustanovení zákona o sociálnom poistení a to v ich časovom slede. Ako prvé je potrebné ustáliť, či náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa pretransformovala (resp. či sa mala v zmysle zákona ex lege pretransformovať) na úrazovú rentu. Uvedenú situáciu rieši ustanovenie § 272 ods. 3 a to tak, že pokiaľ náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu. Z predložených dôkazov žalobcom ako aj vyjadrenia žalovaného ale aj z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že náhradu za stratu príjmu začala vyplácať Slovenská poisťovňa, ktorá žalobcovi vyplatila náhradu do 31.3.2002 a Sociálna poisťovňa dňa 30.4.2004 doplatila žalobcovi náhradu za stratu príjmu za obdobie od 1.4.2002 do 31.12.2003.
29. Je irelevantné kedy došlo k samotnej platbe ale nárok zjavne existoval, keďže táto suma bola vyplatená. Na základe uvedeného možno konštatovať, že ku dňu 31.12.2003 sa vyplácala náhrada za stratu príjmu a rovnako, že nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni (nebolo rozhodnuté o zániku nároku). V zmysle § 272 ods. 3 sa preto uvedená náhrada straty príjmu mala pretransformovať na úrazovú rentu bez nutnosti akéhokoľvek konania zo strany žalobcu.
30. Pokiaľ sa vychádza zo záveru, že náhrada straty príjmu, na ktorú mal nárok žalobca ku dňu 31.12.2003 sa od 1.1.2004 považuje za úrazovú rentu, bez toho aby o tom bol rozhodnuté žalovaným je potrebné ďalej skúmať, či malo dôjsť k zániku nároku na úrazovú rentu po dovŕšení dôchodkového veku v zmysle § 89a ZoSP alebo sa má vo vyplácaní úrazovej renty v zmysle § 293o ods. 1 pokračovať. Pre vyriešenie tohto bodu je rozhodujúce či nárok na takto pretransformovanú úrazovú rentu trval k 31.07.2006. Nakoľko Sociálna poisťovňa vyplácala úrazovú rentu žalovanému až do roku 2022, je nesporné že nárok výplatu úrazovej renty žalobcovi ku dňu 31.7.2006 trval.
31. Aplikáciou vyššie uvedených intertemporálnych ustanovení by sa mala úrazová renta vyplácať žalobcovi aj po dovŕšení dôchodkového veku.
32. Neušlo pozornosti súdu, že v administratívnom spije je založený právny rozbor oddelenia úrazových rent, (podpísaný referent, vedúca útvaru, poverená riaditeľka odboru a riaditeľ odboru) kde sa uvádza: „Poškodený je toho názoru, že sa mu mala k 31.12.2003 priznať náhrada za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti a tá mu mala byť transformovaná na úrazovú rentu. S tvrdením poškodeného súhlasíme.“ „ Domnievame sa, že pobočka mala odstúpiť OÚR SnZ, ktorá sa mala od 01.2004 transformovať na úrazovú rentu podľa § 272 a nie predložiť poškodenému žiadosť o priznanie úrazovej renty podľa § 88.
33. V roku 2003 bola prijatá právna úprava, ktorá s účinnosťou od 01.01.2004 pretransformovala náhradu na stratu zárobku na úrazovú rentu. Jedná sa o transformáciou ex lege, teda zo zákona, o čom nie je potrebné ďalej správnym orgánom rozhodovať, pričom ak rozhodované bolo, má takéto rozhodnutie len deklaratórne účinky, pričom v žiadnom prípade nie je možné rozhodnúť inak, ako v medziach zákona.
34. Pokiaľ teda žalovaný argumentoval tým, že žalobca podal návrh na priznanie úrazovej renty podľa § 88 a došlo aj k vydaniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne podľa tohto ustanovenia a voči tomuto rozhodnutiu sa žalobca neodvolal, tak toto nemá žiadny vplyv na nároky žalobcu, pretože Sociálna poisťovňa nemôže svojím rozhodnutím, hoc na návrh a so súhlasom účastníka zmeniť nárok, ktorý vyplýva účastníkovi priamo zo zákona. Takúto zmenu by event. mohol vykonať jedine zákonodarca zmenou právnej úpravy.
35. Pokiaľ argumentovala žalovaná tým, že došlo k zhodnoteniu dôchodku žalobcu tým, že mu nebola priznaná doživotná úrazová renta, teda nemal by nárok na toľko, koľko dostával, tak túto rovinu súd nijako nepopiera, avšak neskúmal ju, pretože ani takéto zhodnotenie nie je spôsobilé spochybniť žalobcov nárok vyplývajúci zo zákona.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.