Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-41-2020.pdf
PDF · 82.58 KB
Case nature
Subarea
25CoP/41/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci navrhovateľa: Z. D., nar. X.X.XXXX, adresa R., K. XXXX/XXX, v konaní zastúpeného advokátom: Mgr. Štefan Slováčik, so sídlom Nitra, Mostná 46 a manželky: A. P. D., nar. X.X.XXXX, adresa Srbská republika, O. F., o rozvod manželstva, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 38Pc/6/2020-12 zo dňa 20.5.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. konanie zastavil a výrokom II. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie s použitím ust. § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len CMP), § 9, § 161 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len CSP), čl. 351 prvej vety Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 26 ods. 1 a 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach z 20.1.1964 - vyhláška ministra zahraničných vecí č. 207/1964 Zb., s poukazom na čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, odôvodnil tým, že nemá právomoc v tejto veci konať, keďže právomoc majú súdy Srbskej republiky.
2. Súd prvej inštancie prednostne skúmal či má právomoc konať vo veci rozvodu manželov, nakoľko ide o konanie s cudzím prvkom, keďže manželka je štátna občianska Srbskej republiky s pobytom na území Srbskej republiky. Ustálil, že vychádzajúc z ustanovení čl. 351 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, bolo potrebné pri posúdení právomoci na predmetnú právnu vec aplikovať a následne postupovať podľa príslušných ustanovení Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach z 20.1.1964 (vyhláška č. 204/1964 Zb.) Predmetnou zmluvou je viazaná tak Slovenská republika ako nástupnícky štát Československej socialistickej republiky, ako aj Srbská republika ako nástupnícky štát Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie. Pretože ide o medzinárodnú zmluvu uzavretú pred dňom pristúpenia Slovenskej republiky do Európskej únie, a Srbská republika nie je členským štátom Európskej únie (t. j. je potrebné považovať ju za tretí štát, resp. tretiu krajinu), majú podľa čl. 351 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ustanovenia Zmluvy aplikačnú prednosť pred právnymi predpismi Európskej únie (preto nemožno na danú právnu vec aplikovať nariadenie Brusel IIa - Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003); v súlade s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (čl. 153 Ústavy Slovenskej republiky) je daná tiež prednosť Zmluvy pred vnútroštátnymi právnymi predpismi Slovenskej republiky. Súd preto pri posudzovaní právomoci vo veci konať vychádzal z ustanovenia čl. 26 Zmluvy.
3. Súd prvej inštancie ustálil, že z podaného návrhu vyplýva, že manžel je štátnym občanom Slovenskej republiky a manželka je štátnou občiankou Srbskej republiky, t. j. každý z účastníkov je štátnym príslušníkom jednej zo zmluvných strán. Pretože každý z nich má v zmysle podaného návrhu bydlisko na území jednej zo zmluvných strán, na konanie je v zmysle čl. 26 ods. 2 druhá veta Zmluvy príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. Právomoc konať v tejto veci preto majú súdy Srbskej republiky ako súdy zmluvnej strany, na území ktorej má manželka bydlisko.
4. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na ustanovenia čl. 351 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 26 Zmluvy, súd prvej inštancie konanie v zmysle § 9 CSP zastavil (výrok I. uznesenia).
5. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II. uznesenia), keď v konaniach podľa CMP je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. CMP nezistil.
6. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie navrhovateľ, pričom navrhol, aby prvostupňový súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a aby napadnuté uznesenie zrušil. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď podľa jeho názoru súd sa mal riadiť zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, jeho § 38 ods. 1 v zmysle ktorého „v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom“. Počas trvania manželstva až do podania návrhu na rozvod manželia žili v spoločnej domácnosti na Slovensku na adrese R., K. XXXX/XXX. Po nezhodách sa manželka vrátila do Srbskej republiky k svojej rodine. Preto je podľa odvolateľa irelevantné, či na čas po podaní návrhu na rozvod žil/nežil s manželkou v spoločnej domácnosti na Slovensku. Na záver uviedol, že trvá na rozvode.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a sú splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie vedúcich k rozhodnutiu o zastavení predmetného konania pre nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky konať vo veci daného rozvodu, keď manžel, ktorý je občanom SR má bydlisko na Slovensku a manželka, občianka Srbska, proti ktorej návrh smeruje, v Srbsku.
9. Pretože súd prvej inštancie vychádzajúc z nespochybnených skutkových zistení vec správne právne posúdil, pričom odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie dôvody uplatnené navrhovateľom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
10. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v preskúmavanom uznesení, že v zmysle na daný prípad správne a dôvodne uplatňovanej dvojstrannej zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach z 20.1.1964 (Vyhláška ministra zahraničných vecí
č. 207/1964 Zb.) jej čl. 26 ods. 1 a 2, pre daný prípad platí, že pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, ako je tomu v danom prípade, je na konanie o rozvod manželstva príslušný súd zmluvnej strany, na ktorej má bydlisko manžel proti ktorému návrh smeruje, teda právomoc v tejto veci konať majú súdy Srbskej republiky. Ustanovenia dvojstrannej zmluvy s tretím štátom, ktorá bola uzatvorená pred vstupom Slovenskej republiky do EÚ, teda pred 1.5.2004, má v zmysle § 351 Zmluvy o fungovaní EÚ prednosť pred právnymi aktami EÚ, teda aj Nariadením Brusel IIa., ako to správne zohľadnil aj prvoinštančný súd.
11. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci, v dôsledku toho, že súd sa mal riadiť zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, konkrétne jeho § 38 ods. 1, je potrebné poukázať na to, že v zmysle § 2 tohto zákona nadpísanom „Medzinárodné zmluvy“ - Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Keďže v danom prípade existuje a je právne účinná dvojstranná medzinárodná zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach z 20.1.1964, ktorou sú Slovenská republika aj Srbsko ako nástupnícke štáty viazané, ust. zák. č. 97/1963 Zb. ako sa toho domáha odvolateľ, sú na daný prípad neaplikovateľné.
12. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia prvoinštančným súdom, platí, že v danom prípade nie je daná právomoc súdov SR konať vo veci rozvodu predmetného manželstva, v dôsledku čoho bolo potom nevyhnutné predmetné konanie podľa § 9 CSP zastaviť. Odvolací súd preto preskúmavané uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, včítane závislého a vecne správneho výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, potvrdil.
13. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v § 52 CMP, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď žiadne podmienky pre prekročenie generálnej klauzuly v konaní najavo nevyšli.
14. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).