Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Saz-6-2020.pdf
PDF · 87.61 KB
Case nature
Subarea
5Saz/6/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: X. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: X. L., právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-208-33/2019-Ž zo dňa 03.04.2020, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby z a m i e t a.
II. Správnu žalobu o d m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou vo veciach azylu, označenou dátumom 03.07.2017, doručenou Krajskému súd v Košiciach, ako správnemu súdu (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) dňa 06.07.2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-208-33/2019-Ž zo dňa 03.04.2020 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“).
2. Napadnutým rozhodnutím bol žalobcovi v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“ resp. „ZoA“) podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle neudelený azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu nebola poskytnutá doplnková ochrana.
3. Súčasťou žaloby bol tiež návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby. Žalobca uviedol, že v konaní pred žalovaným o jeho žiadosti o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, ktorú podal dňa 04.10.2019, bol zastúpený na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelárie Košice, Ligou za ľudské práva, ktorej následnej udelil dňa 29.11.2019 splnomocnenie na zastupovanie v konaní. V konaní o administratívnom zaistení, ktoré voči nemu viedlo Oddelenie azylu PZ Humenné, mu bolo oznámené, že dňa 14.05.2020 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie žalovaného, ktorým mu nebol udelený azyl a nebola poskytnutá doplnková ochrana. O tejto skutočnosti, teda, že žalovaný už o jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu rozhodol, nemal žalobca do uvedeného dňa žiadnu vedomosť. Rozhodnutie žalovaného o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany mu nebolo ním splnomocneným zástupcom - Ligou za ľudské práva doručené, ani mu nebolo oznámené, že takéto rozhodnutie bolo vydané. Na základe informácie oznámenej mu v konaní o zaistení požiadal Centrum právnej pomoci, kanceláriu Košice, prostredníctvom sociálneho pracovníka v Ú. Z. Y. Z. T. S., o sprostredkovanie jeho žiadosti Lige za ľudské práva, aby mu predmetné rozhodnutie žalovaného doručila. Napriek tomu mu Liga pre ľudské práva dotknuté rozhodnutie žalovaného zaslala až o mesiac, poštovou zásielkou, ktorá mu, ako to vyplýva z úradného záznamu spísaného Ú. Z.G. Y. Z. T. S. Z. Č.. Z.-G.-S.-XXXX/XXXXXX-XXX Y. B. XX.XX.XXXX, bola dourčená dňa 18.06.2020. V uvedený deň dostal
teda žalobca predmetné rozhodnutie k dispozícii a na základe jeho následného úsilia o zistenie možnosti podrobiť toto rozhodnutie súdnemu prieskumu mu bol na jeho žiadosť zo dňa 01.07.2020 rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelárie Košice sp. zn. KaKE 18005/2020 zo dňa 01.07.2020 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a bola mu určená advokátka JUDr. Iveta Rajtáková. Žalobca bol toho názoru, že zmeškal lehotu, v ktorej mohol podať žalobu proti rozhodnutiu žalovaného o neudelenie azylu a neposkytnutie doplnkovej ochrany z ospravedlniteľného dôvodu. Liga za ľudské práva, pobočka Košice ho neupovedomila o tom, že takéto rozhodnutie bolo vydané, jeho kópiu mu nedoručila a s jeho obsahom ho neoboznámila. Žalobcovi nebola poskytnutá Ligou za ľudské práva žiadna možnosť vyjadriť sa, či žiada podať proti rozhodnutiu správnu žalobu. Žalobca je osobou, ktorá bola v čase plynutia lehoty na podanie správnej žaloby proti dotknutému rozhodnutiu, zaistená. Teda nemal možnosť zaobstarať si inú právnu pomoc. Navyše, žalobca je osobou, ktorá neovláda slovenský jazyk. Právo podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy má účastník administratívneho konania a nie jeho zástupca. Za vyššie uvedených okolností by teda bolo krajne nespravodlivé, aby žalobcovi bolo odňaté právo na súdnu ochranu v dôsledku postupu jeho zástupcu, určeného mu centrom. Navyše, v prípade, že by súd nevyhovel žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty, ďalšia jeho žiadosť o udelenie azylu by mohla byť zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Žiadal preto, aby správny súd rozhodol podľa § 70 SSP tak, že odpustí žalobcovi zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného sp. zn. ČAS: MU-PO-208-33/2019-Ž zo dňa 03.04.2020.
4. Podľa § 70 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
5. Podľa § 207 ods. 1 SSP, Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.
6. Podľa § 211 ods. 1 SPP, Správna žaloba podľa § 207 ods. 1 musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 211 ods. 2 SSP, Správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia.
8. Podľa § 211 ods. 3 SSP, Správna žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o poskytnutí dočasného útočiska musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia.
9. Podľa § 206 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
10. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
11. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
12. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade, keď účastník konania nevykonal včas procesný úkon z ospravedlniteľného dôvodu, zákon umožňuje, za kumulatívneho splnenia viacerých podmienok, odpustenie zmeškania lehoty, následkom čoho je oneskorene urobené podanie vecne prejednané. Zákon však v určitých prípadoch odpustenie zmeškania lehoty vylučuje.
13. Správny súdny poriadok vylučuje odpustenie zmeškania lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby ako vyplýva z ustanovenia § 181 ods. 4, 1 SSP. Vzhľadom na tú skutočnosť, že ak nie je v
Štvrtej hlave SSP (SPRÁVNA ŽALOBA VO VECIACH AZYLU, ZAISTENIA A ADMINISTRATÍVNEHO VYHOSTENIA) ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 206 ods. 2 SSP), dospel súd k záveru, že správna žaloba vo veciach azylu podľa § 211 ods. 1 SPP musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia, ak tento zákon neustanovuje inak a zmeškanie lehoty v tomto prípade nemožno odpustiť. Na preskúmavanú právnu vec sa vzťahuje podanie správnej žaloby v lehote podľa § 211 ods. 1 SPP.
14. Jedinou výnimkou z uvedeného bola mimoriadna situácia spôsobená šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 upravená zákonom č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákonom č. 62/2020 Z. z.“).
15. Podľa § 1 zákonom č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
16. Podľa § 2 ods. 1 zákonom č. 62/2020 Z. z., ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
17. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, na prejednávanú vec nie je možné aplikovať zákon č. 62/2020 Z. z., nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 03.04.2020 a doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 14.04.2020. Taktiež je možné z citovaného zákona postrehnúť, že zákonodarca reguloval predĺženie lehôt, ktoré sú ustanovené zákonom tak, že zvolil na takúto reguláciu až formu zákona a neponechal túto právnu problematiku na rozhodovaciu právomoc súdom. Za aktuálneho právneho stavu, kde je priamo zo zákona vylúčená možnosť odpustenia zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby a 4. hlava tretej časti SSP nevylučuje aplikáciu § 181 ods. 4 SSP, správny súd nemohol odpustiť zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby.
18. Len na doplnenie súd dodáva, že procedúra právnej pomoci poskytovaná Centrom právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa zákona o právnej pomoci je na mieste a má na ňu fyzická osoba právo, ak sú kumulatívne splnené podmienky uvedené v § 24c zákona a to, ak a) je štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, b) požiadala o poskytnutie právnej pomoci, c) nemá svojho zvoleného zástupcu na konanie, v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona, d) sa nachádza v stave materiálnej núdze, e) policajný útvar Úradu hraničnej a cudzineckej polície (ďalej len „policajný útvar“) vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení, rozhodnutie o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo rozhodnutie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu.
19. Podľa § 24c ods. 2 zákona o právnej pomoci, žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu žiadateľ podáva v centre, na policajnom útvare, kde je štátny príslušník tretej krajiny predvedený alebo v zariadení, kde je štátny príslušník tretej krajiny alebo žiadateľ o udelenie azylu zaistený. Ak bola žiadosť podaná na policajnom útvare alebo v zariadení, policajný útvar alebo zariadenie sú povinné žiadosť bezodkladne doručiť centru spolu s rozhodnutím podľa odseku 1 písm. e). Ak nie je splnená podmienka podľa odseku 1 písm. e), policajný útvar alebo zariadenie oznámi fyzickej osobe v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie, že toto rozhodnutie nezakladá právo na poskytnutie právnej pomoci; v takom prípade policajný útvar alebo zariadenie centru žiadosť nedoručuje. Ak bola žiadosť podaná v centre, centrum o tom bezodkladne informuje príslušný policajný
útvar, ktorý vydal rozhodnutie podľa odseku 1 písm. e); ak je štátny príslušník tretej krajiny alebo žiadateľ o udelenie azylu zaistený, informuje aj zariadenie, v ktorom je umiestnený.
20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na podanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nebolo potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, resp. jeho pracovníka, ale žiadosť bolo možné podať aj priamo na policajnom útvare, ktorý má zákonnú povinnosť túto žiadosť doručiť Centru právnej pomoci. V tomto kontexte nič nebránilo žalobcovi sa domáhať právnej pomoci priamo na policajnom útvare počas jeho zaistenia a takto podať správnu žalobu včas. Ku skutočnosti, ktorú uvádza žalobca v podanej správnej žalobe, že obsah napadnutého rozhodnutia mu nebol oznámený zo strany jeho právneho zástupcu súd uvádza, že prípadné nároky vo vzťahu medzi žalobcom a jeho predchádzajúcim právnym zástupcom si môže žalobca uplatniť priamo voči tomuto zástupcovi v zmysle príslušných právnych predpisov riešiacich vzájomnú zodpovednosť medzi klientom a jeho zástupcom.
21. Podľa § 207 ods. 1 SSP, Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 211 ods. 1 SPP, Správna žaloba podľa § 207 ods. 1 musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako to vyplýva z pripojeného administratívneho spisu žalovaného, bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 14.04.2020. Správna žaloba týkajúca sa preskúmania napadnutého rozhodnutia bola doručená na tunajší súd dňa 06.07.2020.
24. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby zamietol.
25. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
26. Vzhľadom na uvedené súd správnu žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, pretože bola podaná oneskorene.
27. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba žalobcu bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.