Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_36CbZm-10-2016.pdf
PDF · 160.47 KB
Case nature
Area
Subarea
36CbZm/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČ: 649 48 424, so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, organizačná zložka v SR: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, právne zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o., IČO: 35 885 459, Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava proti žalovanému v 1. rade: RIOPEX s.r.o., IČO: 46 124 357, so sídlom Hlavná 326, 929 01 Dunajská Streda, v 2. rade: T. o zaplatenie zmenkovej sumy 8.923,33 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 8.923,33 eur, úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 8.923,33 eur od 20.9.2016 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy t.j. vo výške 29,74 eur, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 12.12.2016, doručeným súdu dňa 15.12.2016 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 8.923,33 eur, úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 8.923,33 eur od 20.9.2016 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy t.j. vo výške 29,74 eur, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Návrh odôvodnil žalobca tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník uzatvorili dňa 24.2.2015 Zmluvu o úvere číslo: XXXXXX/SB/XXXX, na základe ktorej boli žalovanému v 1. rade poskytnuté finančné prostriedky v dojednanej výške, ktoré sa žalovaný v 1. rade zaviazal použiť na dohodnutý účel. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal platiť a zúčtovať v prospech kontokorentného účtu, ako aj prípadných iných žalobcom vedených účtov žalovaného v 1. rade svoje príjmy tak, aby dosahoval dojednaný obrat a poskytnuté peňažné prostriedky (istina) vrátiť (splatiť úver) tak, aby v deň splatnosti istiny úveru nebol na kontokorentnom účte vykázaný debetný zostatok účtu, zaplatiť úroky a dojednané odplaty (poplatky) a náhrady (čl. II bod 2.3. Zmluvy o úvere). Žalobca a žalovaný v 1. rade sa dohodli na poskytnutí úveru vo výške 15.000 eur za účelom financovania potrieb žalovaného v 1. rade. Poskytnutý úver sa úročil pohyblivou úrokovou sadzbou vo výške 1M EURIBOR a prirážky 6,50 % p.a. (čl. II. a IV Zmluvy o úvere). Žalovaný v 1. rade sa zaviazal vyčerpaný úver splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 625 eur, splatných v posledný pracovný deň toho ktorého kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola splatná dňa 31.3.2015. Konečná splatnosť bola určená na deň 24.2.2017 (čl. II. a IV Zmluvy o úvere). V zmysle ustanovenia čl. VII bod 7.1.1 (3) písm. a) Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli
na zmene znenia bodu 7.1.6 Zmluvy o úvere, podľa ktorého: „Ak banka vyzýva klienta na splnenie povinnosti, ktorú nesplnil riadne a včas (upomienka), má právo na paušálnu náhradu vo výške 17 eur pri prvej upomienke a vo výške 50 eur pri každej ďalšej upomienke.“ V zmysle ustanovenia čl. VII bod 7.1.1 (3) písm. b) Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli na zmene znenia bodu 7.1.7 Zmluvy o úvere, podľa ktorého: „Dojednáva sa, že ak klient nepredloží dohodnuté účtovné výkazy a doklady riadne a včas, je povinný zaplatiť banke zmluvnú pokutu vo výške 100 eur, splatnú v čase najbližšej splatnosti úrokov.“ V zmysle čl. V bod 5.4 Zmluvy o úvere: „Ak banka zistí, že priemerný mesačný obrat na účtoch klienta nedosahuje dojednaný obrat podľa bodu 2.4., Banka môže prirážku úrokovej sadzby dojednanú v základných podmienkach úveru zvýšiť o 3 % p.a. Ak v nasledujúcom sledovanom období klient opätovne nedosahuje dojednaný obrat, Banka môže prirážku úrokovej sadzby dojednanej v základných podmienkach opätovne zvýšiť o 3 % p.a. Banka môže úrokovú sadzbu dojednanú v základných podmienkach úveru takto zvýšiť maximálne o 6 % p.a. Ak v nasledujúcom sledovanom období klient dosahuje dojednaný obrat podľa bodu 2.4., Banka takto zvýšenú prirážku úrokovej sadzby zníži o 3 % p.a. , maximálne však na úroveň dojednanú v základných podmienkach úveru. V zmysle časti. IX. bod 9.1. Obchodných podmienok pre úvery podnikateľom (ďalej len „Obchodné podmienky“) ak nastane prípad neplnenia, záväzky Klienta sa stanú splatnými pred časom plnenia určeným v Zmluve o úvere alebo podľa nej, a to buď vznikom samotného prípadu neplnenia alebo oznámením Banky, že trvá na predčasnej splatnosti úveru pre niektorý prípad neplnenia. Ďalšie podmienky čerpania úveru, zabezpečenia úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dojednané v Zmluve o úvere. V súlade s čl. II bod 2.1. Zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanému v 1. rade úverový limit v dohodnutej výške, čím si splnil svoju povinnosť poskytnúť žalovanému v 1. rade úver. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzku žalovaného v 1. rade, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere a Dodatkov, poskytol žalovaný v 1. rade žalobcovi zabezpečenie, a to formou vystavenia vlastnej blankozmenky (čl. VI bod 6.1.1. Zmluvy o úvere). Predmetná blankozmenka bola pri jej vydaní neúplná a v chýbajúcich údajoch ju bol oprávnený vyplniť jej majiteľ, ak záväzky dlžníka nebudú splnené riadne a včas (ďalej len “blankozmenka”). Blankozmenka bola avalovaná zmenečným ručiteľom, a to žalovaným v 2. rade. Nakoľko si žalovaný v 1. rade nesplnil svoje záväzky vyplývajúce mu zo Zmluvy o úvere, žalobca listom zo dňa 30.05.2016: „Výzva na úhradu záväzku a na odstránenie dôvodov na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru - pokus o zmier“ vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie dlžnej sumy. Predmetná výzva na zaplatenie bola zaslaná taktiež na vedomie žalovanému v 2 rade. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade nereagovali na výzvu žalobcu, žalobca listom zo dňa 23.6.2016: „Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru
- posledný pokus o zmier“ predčasne zosplatnil úver ku dňu 23.6.2016, pričom predmetným podaním bol právny žalovaného v 1. rade vyzvaný na zaplatenie dlžnej pohľadávky. Oznámenie o zosplatnení úveru bolo zaslané na vedomie žalovanému v 2. rade. Keďže ani po vykonaní vyššie uvedených krokov zo strany žalobcu, neprišlo k úhrade predmetného záväzku zo strany žalovaných, žalobca v zmysle ustanovenia čl. VI bod 6.1.1 Zmluvy o úvere a ustanovenia čl. III bod 3.3 Dohody vydaní a vyplnení blankozmenky zo dňa 24.2.2015, dňa 19.9.2016 vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke, a to nasledovným spôsobom: zmenková suma: 8.923,33 eur, dátum splatnosti zmenky: 19.9.2016, pričom s účinnosťou odo dňa 20.9.2016 stanovil žalobca pre úver sadzbu úrokov vo výške 6 % ročne. S uvedeným boli žalovaní oboznámený prostredníctvom podania žalobcu:: „Oznámenie o vyplnení blankozmenky“ zo dňa 19.9.2016. Nakoľko žalovaní do dňa podania návrhu nezaplatili dlžnú sumu pristúpil žalobca k podaniu návrhu na začatie konania.
2. Okresný súd Trnava vydal dňa 8.8.2017 platobný rozkaz č.k.36CbZm/10/2016 - 40, ktorým vyhovel návrhu v celom rozsahu.
3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v 2. rade odpor zo dňa 8.2.2018 (č.l. 59 spisu). Odpor odôvodnil žalovaný v 2. rade tým, že nesúhlasí s výškou uplatňovanej pohľadávky žalobcom v danom konaní, nakoľko pohľadávka žalobcu bola uhradená vo väčšom rozsahu. Žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi v jednotlivých splátkach vyššiu sumu ako je dlžná suma 8.923,33 eur. Z uvedeného dôvodu je chýbajúci údaj v blankozmenke vyplnený nesprávne. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal na základe čoho dospel k dlžnej sume 8.923,33 eur. Taktiež namietal že mu nebola doručená ani výzva na úhradu záväzku zo dňa 30.5.2016 ani oznámenie o predčasnej splatnosti zo dňa 23.6.2016, ani oznámenie o vyplnení blankozmenky zo dňa 19.9.2016. Žalobca taktiež nepreukázal že vyzval žalovaného v 1. rade na splnenie splatného záväzku. Zmenka mu nebola nikdy predložená na zaplatenie a ani nebol vyzvaný na jej úhradu. Taktiež namieta nesprávne vyplnenie dátumu splatnosti, nakoľko nie
je možné aby dátum zročnosti zmenky 19.9.2016 nekorešpondoval s dátumom splatnosti celého dlhu 23.6.2016, preto zmenky nespĺňa formálne náležitosti.
4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.2.2018 (č.l. 56 spisu) uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, nesúhlasí s uplatňovanou pohľadávkou v celom rozsahu. Žalobca nemá voči žalovaným pohľadávku v takej výške ako uvádza vo svojej žalobe, nakoľko pohľadávka žalobcu bola uhradená vo väčšom rozsahu. Žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi v jednotlivým splátkach vyššiu sumu ako uvádza žalobca, ktorý nepreukázal na základe čoho dospel k výške dlžnej sumy 8.923,33 eur. Taktiež namieta nedoručenie jednotlivých žalobcom predložených listín a skutočnosť, že zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke. Zmenka nemá predpísané formálne náležitosti a preto je neplatná. Zmenka nebola nikdy predložená na zaplatenie a ani nebol vyzvaný na jej zaplatenie. Doklady o úhrade dlhu žiada aby predložil v konaní žalovaný v 1. rade.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.3.2018 (č.l. 79 spisu) uviedol, že žalovaný v 2. rade podaným odporom namieta jednak nesprávne vyplnenie chýbajúcich údajov v blankozmenke, konkrétne nesprávne vyplnenie dlžnej sumy, ako aj samotnú neplatnosť predmetnej zmenky z dôvodu jej nesprávneho vyplnenia v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Žalovaný v 2. rade má za to, že predmetná zmenka nemá predpísané náležitosti a je potrebné ju považovať za neplatnú. Žalovaný v 2. rade zároveň namieta aj skutočnosti, že zo strany žalobcu mu neboli doručené ani výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ani oznámenie o vyplnení blankozmenky, ako aj skutočnosť, že žalobca mu predmetnú zmenku nepredložil na zaplatenie. Z uvedených dôvodov teda žalovaný v 2. rade podľa svojich tvrdení nemal vedomosť o dlžnej pohľadávke. Žalobca s vyššie uvedenými tvrdeniami žalovaného v 2. rade považuje za nepreskúmateľné a teda právne irelevantné, nakoľko žalovaný v 2. rade v súvislosti so svojimi tvrdeniami nepredložil žiadne preukazujúce dôkazy a neuvádza ani konkrétne skutočnosti. Žalovaný v 2. rade podaným odporom namieta neexistenciu záväzku žalobcu, ktorú odôvodňuje na základe skutočnosti, že dlžná suma tak, ako je uvedená v predloženej zmenke neexistuje. Žalovaný v 2. rade zároveň uvádza, že podľa jeho vedomostí je dlžná suma nižšia než akú uvádza žalobca. Tvrdenia žalovaného v 2. rade sú nepreskúmateľné a teda právne irelevantné. Takéto subjektívne tvrdenia žalovaného v 2. rade nemajú žiadne dôkaznú silu a ide teda len o nepreukázateľné tvrdenia. Žalobca pristúpil k vyplneniu chýbajúcich údajov v blankozmenke až po tom, čo boli žalovaní v 1. a 2. rade neúspešne vyzývaní na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá z ich strany nebola do dnešného dňa uhradená. Žalobca ešte počas trvania úverového vzťahu, po tom, čo si žalovaní v 1. rade ako primárny dlžník neplnil svoje povinnosti riadne a včas, vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie omeškanej dlžnej sumy vo výške 2.050,80 eur s poučením o možnosti predčasného zosplatnenia poskytnutého úveru. Uvedená výzva na zaplatenie s poučením bola odoslaná na vedomie aj žalovaného v 2. rade. Predmetná zásielka adresovaná žalovanému v 2. rade sa mu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Nakoľko žalovaní nepristúpili k úhrade dlžnej sumy, na ktorú boli vyzvaní, žalobca listom zo dňa 23.6.2016: „Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru - posledný pokus o zmier“ oznámil žalovaným predčasne zosplatnenie úveru ku dňu 23.6.2016, pričom predmetným podaním boli žalovaní vyzvaní na zaplatenie celej dlžnej pohľadávky s jej príslušenstvom. Oznámenie o predčasnej splatnosti bolo zaslané aj žalovanému v 2. rade, pričom predmetná zásielka adresovaná žalovanému v 2. rade žalobcovi taktiež vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Dlžná pohľadávka žalobcu uvedená v oznámení o predčasnej splatnosti úveru predstavovala ku dňu zosplatnenia celkovú výšku 8.387,28 eur, pričom žalovaní boli upozornení na skutočnosť, že až do zaplatenia tejto dlžnej pohľadávku sú povinní platiť aj úroky z omeškania ako aj ostatné poplatky spojené s vymáhaním tejto pohľadávky. Keďže ani po vykonaní vyššie uvedených krokov zo strany žalobcu, neprišlo k úhrade predmetného záväzku zo strany žalovaných, žalobca v zmysle ustanovenia čl. VI bod 6.1.1 Zmluvy o úvere a ustanovenia čl. III bod 3.3 Dohody vydaní a vyplnení blankozmenky číslo: XXXXXXA/SB/XXXX. zo dňa 24.02.2015, dňa 19.09.2016 vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke, a to nasledovným spôsobom: zmenková suma: 8.923,33 eur, dátum splatnosti zmenky: 19.9.2016, pričom s účinnosťou odo dňa 20.9.2016 stanovil žalobca pre úver sadzbu úrokov vo výške 6 % ročne. S uvedeným boli žalovaní oboznámený prostredníctvom podania žalobcu:: „Oznámenie o vyplnení blankozmenky“ zo dňa 19.9.2016. Rovnako ako aj predchádzajúce vyššie uvedené písomnosti žalobcu adresované žalovanému v 2. rade, sa aj oznámenie o vyplnení blankozmenky vrátilo žalobcovi ako neprevzaté v odbernej lehote. V súvislosti s vyplnením chýbajúcich údajov v blankozmenke, konkrétne dlžnej zmenkovej sumy, týmto žalobca poukazuje na skutočnosť, že podľa vyčíslenia dlžnej pohľadávky žalobcu zo dňa 17.8.2016, predstavovala dlžná pohľadávka k tomuto dňu celkovú výšku 8 592,10 EUR, pozostávajúcu z: Istiny vo výške 8.125 eur, neuhradených zmluvných úrokov vo výške 182,93 eur, neuhradených úrokov z omeškania vo výške 284,17 eur. Keďže k
reálnemu vyplneniu blankozmenky došlo dňa 19.9.2016, boli k celkovej dlžnej sume v zmysle vyčíslenia žalobcu zo dňa 17.8.2016, dopočítané úroky a úroky z omeškania dohodnuté v zmysle Zmluvy o úvere v celkovej sume 331,23 eur. Dopočítané zmluvné úroky boli počítané v dohodnutej úrokovej sadzbe 1M EURIBOR + 6,5% p. a. = 16,50000001 % p. a.,. zo sumy istiny vo výške 8.125 eur za obdobie od 18.8.2016 do 19.9.2016, predstavujúce sumu 117,53 eur. Dopočítané úroky z omeškania bol počítané v dohodnutej úrokovej sadzbe 30 % p.a. zo sumy istiny vo výške vo výške 8.125,00 eur za obdobie od 18.8.2016 do 19.9.2016, predstavujúce sumu 213,70 eur. V zmysle vyššie uvedeného žalobca jasne preukázal spôsob výpočtu uplatnenej pohľadávky ako aj uvedenia dlžnej zmenkovej sumy v predloženej zmenke a tvrdenia žalovaného v 2. rade preto považujeme za právne bezvýznamné. Žalovaný v 2. rade podaným odporom zároveň uvádza, že o existencii žalobcom uplatňovaného nároku nemal vedomosť, nakoľko zo strany žalobcu mu neboli doručené žiadne výzvy na zaplatenie, ani predložená zmenka na zaplatenie. Uvedené tvrdenia žalovaného sú klamlivé a zavádzajúce, nakoľko ako už žalobca poukázal vyššie všetky zásielky adresované žalovanému v 2. rade sa mu vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Pasívne konanie žalovaného v 2. rade v podobne nepreberania si doručovaných zásielok nemožno za žiadny okolností pričítať na ťarchu žalobcu. Žalovaný v 2. rade namieta taktiež neplatnosť zmenky ako takej a to z dôvodu jej vyplnenia v rozpore s vyplňovaním právom, pričom tento rozpor odôvodňuje na základe skutočnosti, že žalobca v predmetnej blankozmenke nesprávne vyplnil údaj o zmenkovej sume. Chýbajúce údaje v blankozmenke boli v tejto blankozmenke vyplnené plne v súlade s Dohodou o vydaní a vyplnení blankozmenky číslo: 000165A/SB/2015 zo dňa 24.02.2015. Spôsob, akým boli tieto chýbajúce údaje v blankozmenke vyplené už žalobca ozrejmil. Jednotlivé náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka obsahovať sú definované ustanovením § 75 zákona č. 191/1950 Zb.. zmenkového a šekového. Žalobcom predložená zmenka má všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 75 zákona zmenkového a šekového a teda nie je možné posudzovať takúto zmenku ako neplatnú. V súvislosti s tvrdením žalovaného v 2. rade týkajúcim sa neplatnosti zmenky z dôvodu nesprávneho vyplnenia zmenkovej sumy, poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19. 8. 2009, sp. zn. 29 Cdo 5260/2007, v ktorom NSČR uvádza: „Nesprávné vyplnění blankosměnky nemá za následek neplatnost směnky, nýbrž zakládá námitku proti majiteli směnky“. Keďže v danom prípade nedošlo k nesprávnemu vyplneniu chýbajúcich údajov v zmenke, čo žalobca osvedčil vyššie uvedenými skutočnosťami, nie je možné stotožniť sa s tvrdeniami žalovaného v 2. rade týkajúcimi sa neplatnosti zmenky.
6. Rozsudkom č.k. 36CbZm/10/2016-118 zo dňa 12.9.2018 súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný v 2. rade odvolanie (č.l. 128 spisu), o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením č.k. 21CoZm/2/2019-148 zo dňa 26.11.2019 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného v 2. rade, keď neakceptoval jeho ospravedlnenie z neprítomnosti na pojednávaní a žiadosť o odročenie z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Súd žalovaným v 2. rade uvedenú skutočnosť nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pretože okrem ospravedlnenia a dokladu o pracovnej neschopnosti neuviedol, z akého dôvodu sa nemohol dať zastúpiť. Odvolací súd sa s takýmto názorom nestotožnil vzhľadom na právnu úpravu vyplývajúcu z § 183 ods. 1 CSP, ktorú prvoinštančný súd nesprávne vyložil a nesprávne aplikoval. Zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia okrem iných je i existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Medzi čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces patrí okrem iných aj právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci. V danom prípade tým, že súd prvej inštancie nedodržal zákonný postup a prejednal vec bez účasti žalovaného v 2. rade a jeho vypočutia na súdnom pojednávaní, došlo k vážnemu porušeniu práva na spravodlivý proces v podobe porušenia práva na prístup k súdu a spravodlivé prejednanie veci za účasti strany. Takéto závažné pochybenie, a intenzívny zásah do práva na spravodlivý proces, vzhľadom na jeho povahu, nie je možné v odvolacom konaní napraviť. Len z uvedeného dôvodu musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zrušiť. 7. Podľa § 105 ods. 1 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.
8. Podľa § 32 ods. 5 zák. č. 305/2013 Z.z. elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym
uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel,
9. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 CSP pojednávanie dňa 16.9.2020 v neprítomnosti žalovaného v 1. rade, keď v zmysle § 105 ods. 1 CSP súd doručoval zásielku (písomnosť - predvolanie) podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z.z.) do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného v 1. rade. V prípade, že adresát nepotvrdí doručenie počas úložnej lehoty (15 dní), po jej márnom uplynutí sa toto považuje za doručené. Úložná lehota je 15 dní a začína plynúť deň nasledujúci po dni, keď je správa prijatá, uložená do elektronickej schránky adresáta. Písomnosť (predvolanie) bola doručená žalovanému v 1. rade do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 22.6.2020.
10. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 CSP pojednávanie dňa 16.9.2020 v neprítomnosti žalovaného v 2. rade, keď v zmysle § 116 ods. 3 CSP v spojení s § 111 ods. 3 CSP súd považoval vrátenú nedoručenú poštovú zásielku (písomnosť - predvolanie) za doručenú dňom 30.6.2020, nakoľko na adrese trvalého pobytu žalovaného evidovanú v registri obyvateľov: K Lodenici 7396/4, Piešťany, písomnosť nebolo možné doručiť a v takom prípade sa písomnosť považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Svoju neúčasť žalovaný neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. 11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmenkou, zmluvou o úvere č. XXXXXX/SB/XXXX, . dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXA/SB/ XXXX, výzvou na úhradu záväzku, oznámením o predčasnej splatnosti úveru, oznámením o vyplnení blankozmenky, doručenkami ako i zvyšným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
12. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXX/SB/XXXX zo dňa 24.2.2015 (č.l. 7 spisu) súd zistil, že žalobca ako banka a žalovaný v 1. rade RIOPEX s.r.o. ako klient zastúpený konateľom T. uzatvorili predmetnú zmluvu v zmysle ktorej sa banka zaviazala za podmienok dojednaných v zmluve dočasne poskytnúť v prospech klienta peňažné prostriedky „úver“ v dojednanej výške 15.000 eur a klient sa zaviazal použiť úver na dohodnutý účel a za dojednaných podmienok poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s príslušenstvom. Deň splatnosti istiny úveru (deň konečnej splatnosti) bol 24.2.2017. V zmysle článku IV „splácanie úveru“ sa klient zaviazal vrátiť istinu postupne po častiach ( v splátkach) v 24 mesačných splátkach vo výške 625 eur. Deň splatnosti prvej splátky je 31.3.2015. V zmysle článku VI „zabezpečenie“ sa klient na zabezpečenie uspokojenia pohľadávok banky zaviazal vystaviť banke podľa osobitnej dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky zmenku, ktorá je pri vydaní neúplná a ktorú je v chýbajúcich údajoch oprávnený vyplniť jej majiteľ (blankozmenka) ak zabezpečená pohľadávka nebude splnená riadne a včas. Zaplatenie tejto zmenky bude zaručené zmenečným ručením T.a.
13. Z Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. XXXXXXA/SB/XXXX zo dňa 24.2.2015 (rub č.l. 18 spisu) súd zistil, že vystaviteľ zmenky (zaviazaný zo zmenky) RIOPEX s.r.o. zastúpený konateľom T. a zmenečný ručiteľ T. a veriteľ žalobca uzatvorili predmetnú dohodu s tým, že na zabezpečenie záväzku vystaviteľa ako dlžníka a pohľadávky veriteľa ako sú určené v úvodných ustanoveniach tejto dohody vystaviteľ vystavil zmenku ktorej zaplatenie je na nej zaručené zmenečným ručením zmenečného ručiteľa ktorá je pri vydaní neúplná a ktorú je v chýbajúcich údajoch oprávnený vyplniť jej majiteľ ak zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere zo dňa 24.2.2015 nebude splnená riadne a včas. Blankozmenka je vystavená v prospech veriteľa ako vlastná zmenka, s doložkou „bez protestu“, splatná u veriteľa ako domicialiáta v jeho obchodnom mieste: pobočka v Piešťanoch, Nitrianska 5, Piešťany. Veriteľ je oprávnený vyplniť zmenku ak zabezpečený záväzok nebude splnený riadne a včas a to v chýbajúcich údajoch ktorými sú údaj určitej peňažnej sumy, ktorú sa vystaviteľ zaväzuje zaplatiť (zmenková suma) a údaj splatnosti (zročnosti) zmenky. Zmenečný ručiteľ vyhlásil, že ak vystaviteľ nesplní ktorýkoľvek svoj záväzok, uspokojí veriteľa ako ručiteľ.
14. Z výzvy na úhradu záväzku a na odstránenie dôvodov na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 30.5.2016 (rub č.l. 16 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému v 1. rade písomnú výzvu na úhradu dlhu zo zmluvy o úvere zo dňa 24.2.2015 z dôvodu, že k termínu 30.5.2016 neboli uhradené 3 splátky istiny a úrokov a preto banka eviduje nezaplatenú pohľadávku vo výške 2.050,60 eur. V závere je žalovaný v 1. rade vyzývaný na úhradu dlhu do 3 dní odo dňa doručenia výzvy. Inak nastane predčasná splatnosť úveru s tým, že návratnosť poskytnutého úveru je zabezpečená blankozmenkou. Podľa doručeniek pripojených k výzve žalobca predmetné oznámenie doručoval žalovanému v 1. rade
na adresu sídla Hlavná 326, Dunajská Streda a žalovanému v 2. rade na adresu K Lodenici 7396/4 Piešťany s tým, že zásielka bola uložená na pošte dňa 3.6.2016 a vrátená dňa 22.6.2016 ako neprevzatá v odbernej lehote.
15. Z oznámenia o predčasnej splatnosti úveru a výzvy na úhradu celého zostatku úveru zo dňa 23.6.2016 (rub č.l. 14 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému v 1. rade písomné oznámenie, v ktorom mu oznamuje, že z dôvodu omeškania s úhradou splatnej sumy istiny nastala predčasná splatnosť úveru dňa 23.6.2016. Aktuálny stav záväzku predstavuje sumu 8.387,28 eur. V prípade ak dlžná suma nebude uhradená do troch dní odo dňa doručenia výzvy banka pristúpi k vyplneniu blankozmeniek vystavených dňa 24.2.2015. Podľa doručeniek pripojených k oznámeniu žalobca predmetné oznámenie doručoval žalovanému v 1. rade na adresu sídla Hlavná 326, Dunajská Streda (č.l. 91 spisu) a žalovanému v 2. rade na adresu K Lodenici 7396/4 Piešťany (č.l. 92 spisu) s tým, že zásielka bola uložená na pošte dňa 30.6.2016 a vrátená dňa 19.7.2016 ako neprevzatá v odbernej lehote.
16. Z oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 19.9.2016 (rub č.l. 11 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému v 1. rade písomné oznámenie, v ktorom mu oznamuje, že v zmysle Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky zo dňa 24.2.2015 zabezpečujúcej riadne splnenie úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXX/SB/XXXX zo dňa 24.2.2015 banka ako majiteľ blankozmenky z dôvodu omeškania s riadnym a včasným splatením zabezpečenej pohľadávky vyplnila dňa 19.9.2016 chýbajúce údaje v blankozmenke a to o zmenkovú sumu 8.923,33 eur a dátum splatnosti zmenky 19.9.2016. V závere banka vyzvala dlžníka ako osobu zaviazanú zo zmenky na úhradu splatného záväzku do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Podľa doručeniek pripojených k oznámeniu žalobca predmetné oznámenie doručoval žalovanému v 1. rade na adresu sídla Hlavná 326, Dunajská Streda a žalovanému v 2. rade na adresu K Lodenici 7396/4 Piešťany s tým, že zásielka bola uložená na pošte dňa 22.9.2016 a vrátená dňa 11.10.2016 ako neprevzatá v odbernej lehote.
17. Ako prílohu žaloby žalobca predložil obchodné podmienky pre úvery podnikateľom (č.l. 19-29 spisu).
18. Zo zmenky (č.l. 32 spisu) súd zistil, že dňa 24.2.2015 v Piešťanoch spoločnosť RIOPEX s.r.o. v zastúpení konateľom Marek Fendrych vystavila žalobcovi blankozmenku bez protestu splatnú v pobočke v Piešťanoch s tým, že dátum splatnosti 19.9.2016 suma 8.923,33 sú vlastnoručne dopísané do danej zmenky, ako ručiteľ je uvedený na zmenke T., K lodenici 7396/4, Piešťany, pri ktorom mene sa nachádza vlastnoručný podpis ručiteľa.
19. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
20. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
21. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
22. Žalobca predložil v prvopise listinu označenú ako zmenka č. XXXXXXXXXSBX (č.l. 7 spisu) vydanú žalovanou v 1. rade, s tlačeným písmom: dátumom vystavenie 24.3.2006 a miestom vystavenia v J.. Z vlastného textu zmenky súd zistil, že vystaviteľ zmenky v tejto uvádza, že za zmenku zaplatí na rad: Československá obchodná banka, a.s., Praha 1 - Nové Meěsto, PSČ 115 20, Na Příkopě 854/14, IČO: 00 001 350. Uvedená zmenka je bez protestu, podpísaná vystaviteľom zmenky. Dátum splatnosti 18. apríla 2012 a zmenková suma 47.237,43 eur je vypísaná na zmenke rukou. Ako aval za vystaviteľa je na zmenke označený: p.. 23. Podľa § 10 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplna, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
24. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
25. Podľa § 28 ods. 2 cit. zákona ak nie je zmenka zaplatená, má majiteľ, aj keď je vystaviteľom, proti prijímateľovi priamy nárok zo zmenky na všetko, čo možno žiadať podľa §§ 48 a 49.
26. Podľa § 30 ods. 1 cit. zákona zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.
27. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
28. Podľa § 32 ods. 2 cit. zákona záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy.
29. Podľa § 32 ods. 3 cit. zákona ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.
30. Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
31. Podľa § 47 ods. 1,2 cit. zákona všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých alebo od všetkých dohromady.
32. Podľa § 48 ods. 1 cit. zákona majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané, 2. šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti, 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy, 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
33. Podľa článku I ustanovenia § 77 ods. 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb., pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
34. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Obo 362/2005 „Zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z vlastných mimozmenkových vzťahov.“
35. Podľa rozsudku Vrchného súdu v Prahe zo dňa 27.05.1997, sp. zn. 5 Cmo 143/1996 „Uplatnenie práva proti ručiteľovi za priameho dlžníka (vystaviteľa vlastnej zmenky) v súdnom konaní nie je podmienené predložením zmenky ani vystaviteľovi ani tomuto ručiteľovi. ... Odporkyňa obdržala spolu so zmenkovým platobným rozkazom od súdu prvého stupňa aj žalobný návrh, a teda týmto spôsobom bola vyzvaná k tomu, aby osobe týmto návrhom a zmenkovým platobným rozkazom určenej zmenku zaplatila. Teda najneskôr týmto okamžikom jej muselo byť známe, komu má platiť. Napokon aj keď sa zmenka, ak nie sú dané iné okolnosti, ručiteľovi priameho dlžníka zo zmenky nepredkladá, je vecou vzťahu medzi týmto dlžníkom a jeho ručiteľom, aby sa navzájom oboznámili s okolnosťami so zmenkou spojenými, medzi ktoré patrí aj informácia dlžníka avalistovi o tom, že mu bola zmenka predložená, ale nebola ním honorovaná. Napokon z tohto dôvodu sú avalisti priamych dlžníkov vylúčení aj z okruhu osôb, ktorým je nutné nezaplatenie zmenky oznamovať podľa čl. I ustanovenia § 45 cit. zák.“
36. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky publikovaného v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk Nejvyššího soudu pod č. R 15/2001 „V prípade úverov je potrebné k základnej sume úveru (istine) pripočítať aj sumu úrokov. Úroky v rámci úrokového vzťahu predstavujú zisk, na ktorý ma veriteľ nárok ako odplatu za užívanie finančných prostriedkov. Dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny, v nadväznosti na čo, je veriteľ oprávnený požadovať pre prípad omeškania dlžníka úroky z omeškania s dohodnutými úrokmi.“
37. Podľa rozsudku Vrchního soudu v Praze, sp. zn. 5 Cmo 304/94 „Pri odstúpení od zmluvy veriteľom kvôli nesplácaniu úveru dlžníkom budú ďalej účtované úroky z úveru aj úroky z omeškania, tzv. sankčné úroky v zákonnej (§ 369 Obch. zák.) alebo dohodnutej výške.“
38. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obo 283/2003 „Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť.“
39. Podľa rozsudku publikovanom v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk Nejvyššího soudu pod č. R 15/2001 „Zmyslom ustanovenia § 506 obch. zák. je - ako plynie zo znenia tohto ustanovenia a z kontextu, v akom je v obchodnom zákonníku uvedené - poskytnúť veriteľovi právny prostriedok proti dlžníkovi, ktorý neplní záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Vzhľadom k tomu, že za tejto situácie je možné dôvodne predpokladať, že ani v budúcnosti dlžník nebude riadne plniť, môže veriteľ od zmluvy o úvere odstúpiť, a tým spôsobiť, že zaniknú jeho povinnosti voči dlžníkovi (ide napríklad o povinnosť poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky podľa § 501 obch. zák.). Ide - ako vyplýva z vyššie uvedeného - o právny inštitút, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa; jeho využitím sa veriteľ nemôže ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy.“
40. Zmenka je cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho. Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu.
41. Blankozmenka sa používa predovšetkým ako zabezpečovacia zmenka. Vyplňuje sa na základe zmluvy o vyplnení blankozmenky resp. dohody o vyplňovacom práve, ktorá má charakter nepomenovanej, tzv. inominátnej zmluvy a nie je pre ňu predpísaná ani písomná forma. Ide o zmenku, ktorej chýba niektorá z podstatných náležitostí. Blankozmenka je listina, ktorá je určená za zmenku a je úmyselne vydaná jej vystaviteľom v nekompletnom stave s tým, že jej nadobúdateľ na doplnenie zatiaľ nevyplnených náležitostí uzatvára dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve. Z ustanovenia čl. I. § 10 ZZŠ možno stanoviť charakteristické znaky blankozmenky. Blankozmenka je podpísaná listina. Môže byť podpísaná vystaviteľom alebo akceptantom, priamym alebo nepriamym dlžníkom. Ďalšou podmienkou existencie blankozmenky je určenie listiny za zmenku. Blankozmenka nie je akákoľvek nevyplnená listina. Z jej textu musí byť zjavné, že je základom textu budúcej hotovej zmenky. Blankozmenka je vedome neúplná listina. Neúplnosť listiny je spôsobená úmyselne, je zámerom účastníkov. Nestačí neúplnosť spôsobená omylom alebo neznalosťou účastníkov. Neúplnosti obsahu blankozmenky si musí byť plne vedomý tak zmenkový blankovystaviteľ ako aj zmenkový veriteľ, a to už v okamihu emisie blankozmenky, lebo len vtedy možno hovoriť o zámernej neúplnosti blankozmenky. Blankozmenka teda nie je ešte skutočnou zmenkou, ale len jej zárodkom, resp. vývojovou etapou konečnej listiny - zmenky (Kovařík, 1999, s. 50). Blankozmenka sa teda až po jej riadnom a správnom vyplnení zmení na úplnú zmenku, a teda až týmto okamihom sa stáva uplatniteľným zabezpečovacím nástrojom. Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku. Za situácie, keď zmluvné strany nevedia všetky údaje (najmä údaje o konečnej výške budúcej pohľadávky) potrebné na vystavenie úplnej zmenky, môže byť blankozmenka prostriedkom na zabezpečenia záväzkov do obdobia, keď bude účastníkom známe všetko potrebné k vystaveniu úplnej zmenky (Kovařík, 2002, s. 75). Účelom vystavenia blankozmenky je dosiahnuť nesporný záväzkový vzťah, plniaci napr. zabezpečovaciu funkciu. Nespornosť záväzku, ktorým blankozmenka je, spočíva v tom, že veriteľ nemusí pri jej predložení preukazovať tak existenciu dlhu ako ani žiadnych iných dôvodov a skutočností. Stačí preukázať, že je majiteľom platnej blankozmenky, ktorá sa jej doplnením zmenila na platnú zmenku a táto platná zmenka je plne postačujúcim titulom na zaplatenie zmenkovej sumy
v nej uvedenému zmenkovému veriteľovi. ZZŠ v súvislosti s neúplnosťou listiny blankozmenky nič neuvádza. K listine blankozmenky musí byť dohodou zriadené zmenkové vyplňovacie právo. Nejedná sa o právo spojené listinou blankozmenky, ktoré by bolo do blankozmenky priamo inkorporované. Jedná sa o právo všeobecno-záväzkovej povahy, ktoré má však vo vzťahu k blankozmenke akcesorickú povahu. Nemôže totiž existovať samostatne, ale vždy sa musí vzťahovať ku konkrétnej blankozmenke. Nemožno samostatne disponovať napr. zabezpečovacím právom bez toho, aby sa disponovalo aj s listinou blankozmenky, ku ktorej sa vzťahuje (Kovařík, 2009, s. 77). Vyplňovacie právo dáva majiteľovi blankozmenky možnosť, aby sám svojim vlastným konaním celkom nezávisle od dlžníkov (t. j. vystaviteľa blankozmeky a avalistov) premenil listinu, ktorá je zatiaľ len zárodkom zmenky, na zmenku dokonalú. Dohoda o vyplňovacom práve nemusí mať písomnú formu, často býva súčasťou inej zmluvy. ZZŠ neupravuje jej formu, a preto okrem výslovného písomného prejavu dôkazom o jej uzavretí prichádza do úvahy aj jednostranné vyhlásenie dlžníka o udelení vyplňovacieho práva, ktoré majiteľ prijme. Z hľadiska právnej istoty sa však samozrejme odporúča dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke uzatvárať v písomnej podobe. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke určuje, kto, kedy a akým spôsobom môže obsah blankozmenky doplniť. Účastníkmi dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke sú vystaviteľ blankozmenky a jej prvý nadobúdateľ. ZZŠ nijako nelimituje, koľko nevyplnených miest môže blankozmenka obsahovať. Rozsah vyplňovacieho oprávnenia vyplýva jednak s textu samotnej blankozmenky, teda z okruhu bielych (blanko) miest, ktoré blankozmenka obsahuje, a jednak z obsahu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Ak je blankozmenka emitovaná za účelom zabezpečenia pohľadávky, je potrebné obvyklosť obsahu zmenky (t. j. vyplnenej blankozmenky) hľadať v zabezpečovanom vzťahu, čiže zmenka by mala byť vyplnená tak, aby jej obsah zodpovedal zabezpečovanej pohľadávke. Doplnením chýbajúcich častí vzniká zmenka, s ktorou treba zaobchádzať tak, ako by už od počiatku mala obsah, ktorý bol doplnený neskôr, čo je dôležité najmä pri zmenkových úkonoch, pretože napr. blankozmenku nie je možné protestovať. Konečný obsah zmenky v ideálnom prípade zodpovedá dohode o vyplňovacom práve. Pri vyplnení ktoré je v rozpore s dohodou dostane zmenka iný obsah, čo ale nespôsobuje jej neplatnosť. Protizmluvné doplnenie musí zmenkový dlžník napadnúť námietkami. Pokiaľ bola doplnená vyššia suma, ako bolo dohodnuté, je v tejto nesprávnej sume obsiahnutá aj správna nižšia suma. Do výšky čiastky zodpovedajúcej dohode o vyplňovacom práve nejde o porušenie dohody a námietka by v tomto prípade nemala byť úspešná. Pokiaľ zmenka ostala medzi pôvodnými účastníkmi, bude námietka účinná, pokiaľ dlžník preukáže doplnenie v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Blankozmenka môže v praxi slúžiť na zabezpečenie istiny z kauzálneho vzťahu, ako aj úrokov, zmluvných pokút, preukázateľne vynaložených nákladov a pod. Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku podľa dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke.
42. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmenka (č.l. 32 spisu) obsahuje všetky zákonné náležitosti a predložením jej prvopisu žalobca svoje práva majiteľa zmenky preukázal. Súd mal tiež preukázané, že zmenka zabezpečovala pohľadávky žalobcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX/SB/ XXXX zo dňa 24.2.2015. Vydaná bola ako blankozmenka bez vyplnených údajov o dátume splatnosti a výške zmenkovej sumy. V ten istý deň účastníci uzavreli Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXX/SB/XXXX k blankozmenke zo dňa 24.2.2015, podľa ktorej mal žalobca právo doplniť chýbajúce údaje za splnenia vopred dohodnutých podmienok (že sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením záväzku z úveru).
43. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané pre vlastnú blanozmenku zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Pre veriteľa je obrovskou výhodou jej rýchla a jednoduchý vymožiteľnosť. Držiteľ zmenky tak pri vymáhaní nemusí dokazovať nič iné okrem toho, že je platná (spĺňa formálne náležitosti) a že je jej majiteľom. Čo v danom prípade žalobca bezpochybností preukázal.
44. Žalovaný v 2. rade v konaní tvrdil, že žalobca vyplnil zmenku v rozpore s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve. Treba zdôrazniť, že zmenka je vysoko formálny, dokonalý a abstraktný záväzok a žalobca nebol v tomto prípade v konaní povinný preukazovať nič iné ako to, že je majiteľom zmenky. Osoba, ktorá bianko zmenku podpísala, má právo na námietky, teda najmä námietky súvisiace s vyplňovacím právom, pričom platí, že dlžník z takejto zmenky musí preukázať, že zmenka bola vyplnená
odlišne od dohody. Ak žalovaný v 2. rade tvrdil, že zmenka nebola vyplnená v časti výšky zmenečnej sumy (podľa tvrdení žalovaného v 2. rade je dlžná suma nižšia než akú uvádza na zmenke žalobca) a splatnosti riadne v súlade s dohodou o vyplňovacom práve, tak výlučne žalovaného v 2. rade zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno túto skutočnosť (excesívne vyplnenie) pred súdom dostatočne hodnoverne preukázať. Žalovaný v 2. rade však na podporu, preukázanie tohto veľmi všeobecného a nekonkrétneho tvrdenia nepredložil absolútne žiaden dôkaz a súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že tieto subjektívne tvrdenia sú nepreskúmateľné a teda právne irelevantné, nemajú žiadne dôkaznú silu a ide teda len o nepreukázateľné tvrdenia. Na základe toho dospel súd k záveru, že žalovaný v 2. rade si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, ktorá ho zaťažovala a v konaní nepreukázal, žeby žalobca vyplnil chýbajúce údaje na blankozmenke v rozpore s písomnou dohodou o jej vyplnení, v rozpore so zmluvnými dojednaniami, podmienkami jej vyplnenia, s ktorými aj žalovaný v 2. rade súhlasil (či už ako ručiteľ alebo zároveň ako štatutárny zástupca dlžníka žalovaného v 1. rade). Práve naopak žalobca k uvedenému tvrdeniu, dodatočne a nad rámec svojej dôkaznej povinnosti preukázal, že zmenka bola vyplnená v súlade s Dohodou o jej vyplnení a vysvetlil matematický výpočet všetkých uplatňovaných nárokov, ktorý výpočet, čo treba zdôrazniť, nebol ani žalovaným žiadnym spôsobom spochybnený (!). Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.3.2018, riadne doručenom žalovanému v 2. rade, uviedol, že podľa vyčíslenia dlžnej pohľadávky žalobcu zo dňa 17.8.2016, predstavovala dlžná pohľadávka k tomuto dňu celkovú výšku 8.592,10 eur, pozostávajúcu z: istiny vo výške 8.125 eur, neuhradených zmluvných úrokov vo výške 182,93 eur, neuhradených úrokov z omeškania vo výške 284,17 eur. Keďže k reálnemu vyplneniu blankozmenky došlo dňa 19.9.2016, boli k celkovej dlžnej sume v zmysle vyčíslenia žalobcu zo dňa 17.8.2016, dopočítané úroky a úroky z omeškania dohodnuté v zmysle Zmluvy o úvere v celkovej sume 331,23 eur. Dopočítané zmluvné úroky boli počítané v dohodnutej úrokovej sadzbe 1M EURIBOR + 6,5% p. a. = 16,50000001 % p. a.,. zo sumy istiny vo výške 8.125 eur za obdobie od 18.8.2016 do 19.9.2016, predstavujúce sumu 117,53 eur. Dopočítané úroky z omeškania bol počítané v dohodnutej úrokovej sadzbe 30 % p.a. zo sumy istiny vo výške vo výške 8.125,00 eur za obdobie od 18.8.2016 do 19.9.2016, predstavujúce sumu 213,70 eur. V zmysle vyššie uvedeného žalobca dostatočne pred súdom preukázal spôsob a správnosť výpočtu uplatnenej pohľadávky ako aj uvedenia dlžnej zmenkovej sumy v predloženej zmenke a tvrdenia žalovaného v 2. rade je preto nutné považovať za právne bezvýznamné a účelové. Zmluva o úvere, Dohoda o vypňovacom zmenkovom práve ako aj zmenka sú podpísané oboma žalovanými a preto nie je pochýb o tom, že obaja mali vedomosť o podmienkach vyplnenia zmenky. Žalovaný v 2. rade sa ako aval zaviazal ručiť za zaplatenie zmenky výstavcom. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zmenka bola vyplnená žalobcom v súlade s Dohodou o jej vyplnení a žalovaným vznikla solidárna povinnosť na jej základe poskytnúť žalobcovi uplatnené plnenie, preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu spôsobom ako je uvedené vo výroku rozsudku.
45. K právnej obrane žalovaného v 2. rade spočívajúcej v námietke, že mu neboli doručené žalobcom relevantné písomnosti súd v závere dodáva, že takáto námietka neobstojí a žalobca predložil súdu dostatočné písomné listinné dôkazy - doručenky preukazujúce, že obom žalovaným boli žalobcom riadne doručované všetky relevantné písomnosti a to najmä výzvou na úhradu záväzku, oznámením o predčasnej splatnosti úveru, oznámením o vyplnení blankozmenky. Žalobca všetky listiny doručoval či už na adresu sídla žalovaného v 1. rade alebo na adresu bydliska žalovaného v 2. rade, ktorú sám označil ako adresu kde sa zdržiava. Nemôže byť predsa na ťarchu a v nesprospech žalobcu ak písomnosti zasiela na korešpondenčné adresy žalovaných a tí si ich (z neznámeho dôvodu) nepreberajú. Predpokladá sa že ak žalovaný v 2. rade označil určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Všetky zásielky sa tak preukázateľne dostali do dispozičnej sféry oboch žalovaných a preto sa má za to, že tieto aj keď sa vrátili žalobcovi ako nedoručené tak sa má za to, že doručené boli aj ak sa adresát o tom nedozvedel (fikcia doručenia). Žalovaní mali možnosť sa oboznámiť s obsahom písomností a ak tak neurobili boli sami nedbanliví. Nepreberanie písomností od žalobcu bez logického zdôvodnenia skôr navodzuje, že žalovaní tak robili zámerne, aby tak marili riadne doručovanie písomností. Naviac aj v danom prípade platí „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Žalovaní mali byť starostlivý v tom, že si mali riadne preberať zasielané zásielky od žalobcu a ak im v tom bránil nejaký vážny dôvod tak to mali žalobcovi uviesť, bezodkladne oznámiť.
46. Žalovaný v 2. rade ďalej tvrdil, že nakoľko predmetná zmenka nemá predpísané náležitosti resp. nebola žalobcom vyplnená správne je neplatná. Ako bolo už vyššie uvedené tak v konaní nebolo preukázané, žeby zmenka nemala všetky zákonné náležitosti, alebo by bola vyplnená nesprávne ale naopak. Ak by súd aj pripustil, že zmenka nebola vyplnená správne tak to však nespôsobuje neplatnosť zmenky ako nesprávne tvrdí žalovaný v 2. rade.
47. Záverom ešte súd žalovanému v 2. rade v súvislosti s jeho námietkami uvádza, že vo vyššie citovaných ustanoveniach je upravený záväzok zmenkového ručenia, ktorý sa vyznačuje akcesoritou aj subsidiaritou. Podstatné však je to, čo je ním zabezpečené, a teda vo vzťahu k čomu ide o záväzok akcesorický a subsidiárny. Odpoveď na túto otázku je v ustanovení § 30 ZZŠ, z ktorého je zrejmé, že ručenie zabezpečuje zaplatenie zmenky. Ide teda o zabezpečenie záväzku zmenkového vyplývajúceho z konkrétnej zmenky. To platí aj pri zabezpečovacích zmenkách. Aj pri nich aval zabezpečuje uspokojenie zmenkového záväzku. Zmenkový záväzok avalistu je preto akcesorický ku zmenke, s platnosťou zmenky existuje a zaniká a taktiež k formálnemu zmenkovému záväzku určitého zmenkového dlžníka, ako to vyplýva z ustanovenia § 32 ZZŠ. Len samotná okolnosť, že ide o aval na zmenke zabezpečovacej, nemôže bez ďalšieho znamenať, že aval má akýkoľvek vzťah ku kauzálnemu vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Aj v takomto prípade je ručenie abstraktným ručením zmenkovým. Nie je však možné vylúčiť, že ručenie bude mať aj ku kauzálnej pohľadávke určitý vzťah a že bude možné z tohto uplatniť určité námietky. Vydanie zmenky v praxi má takmer vždy kauzálny motív, pri avalovi to tak nemusí byť. Zmenka spravidla je avalovaná s úmyslom zabezpečiť splatenie zmenkového záväzku, nič iné nemusí byť dohodnuté. Ak nie je žiadna zmluva medzi veriteľom zo zmenky zabezpečenej kauzálnej pohľadávky a avalistom, potom chýba akýkoľvek podklad pre kauzálne námietky avalistu voči majiteľovi zmenky, proti remitentovi. Aby mal ručiteľ voči remitentovi nejaké kauzálne námietky, muselo by to vyplývať z ich vzájomných mimozmenkových vzťahov, teda opäť spravidla zo zmluvy. Je potrebné zdôrazniť, že záväzok avalistu nie je podobný s ručením upraveným Občianskym zákonníkom, lebo avalista nemôže bez ďalšieho používať námietky osoby, za ktorú je na zmenke podpísaný tak, ako túto možnosť má ručiteľ v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré mu túto možnosť dávajú. Pri avalistovi takéto ustanovenie v ZZŠ nie je. Dôkazné bremeno pri preukazovaní kauzálnych námietok znáša vždy žalovaný a je jeho povinnosťou svoje tvrdenia preukázať aj dôkazne. Pokiaľ dôkazné bremeno neunesie, nie je možné považovať jeho námietku za relevantnú.
48. K žalovaným v 2. rade navrhnutému dokazovaniu - vyžiadaniu si účtovných dokladov od žalovaného v 1. rade súd uvádza, že ide o dôkaznú povinnosť zjavne zaťažujúcu stranu žalovaných, ktorú si žalovaný v 1. rade nesplnil. Pasivita žalovaného v 1. rade nemôže byť na ťarchu žalobcu a ním dostatočne hodnoverne preukázaných tvrdení (o výške dlhu) a nie je ani dôvodom, aby súd suploval procesné povinnosti žalovaných (osobitne požadoval predkladanie akýchkoľvek dôkazov, naviac ak z doterajšieho ne/konania žalovaného v 1. rade je zrejmé, že by na výzvy súdu s vysokou pravdepodobnosťou nereagoval. Dochádzalo by len k zbytočným prieťahom v konaní). Ak má žalovaný v 2. rade za to, že žalovaní v 1. rade si neplní dostatočne svoje procesné povinnosti (dôkaznú povinnosť) tak ide predovšetkým o ich vzájomnú zodpovednosť za takéto nekonanie. Z uvedených dôvodov tento navrhnutý dôkaz súd nevykonal.
49. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
50. Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
51. Na základe toho, že sa žalovaní preukázateľne dostali voči žalobcovi s úhradou dlhu do omeškania, tak súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (trovy právneho zastúpenia) a uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“