Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-109-2020.pdf
PDF · 86.44 KB
Case nature
Subarea
27P/109/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. A. A., R.. XX.XX.XXXX, 2. A. A., R.. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom D.-C., deti rodičov - matky: J. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D.-C., a otca: W. A., R.. XX.XX.XXXX, T. D. J. XX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.08.2020 z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 14.08.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.08.2020, sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zverí maloleté deti A. A., R.. XX.XX.XXXX a A. A., R.. XX.XX.XXXX, do jeho osobnej starostlivosti s výlučným právom na zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku, určí výšku vyživovacej povinnosti matky, oprávni otca na poberanie rodičovského príspevku na maloleté deti, alternatívne upraví styk otca s maloletými deťmi minimálne každý párny víkend v mesiaci.
2. Vo svojom návrhu otec uviedol, že s matkou maloletých detí tvorili pár 9 rokov, definitívne sa rozišli v roku 2018. Matka po opustení spoločnej domácnosti bývala v rôznych krízových centrách, následne u svojej matky a sestry, kde bývala tri mesiace. Otec ako príčinu rozpadu ich partnerského vzťahu označil nevhodné správanie a rizikový spôsob života matky, ako aj nesúhlas otca so spôsobom akým sa matka o maloleté deti starala, keď zanedbávala ich výchovu a hygienu . Ďalej uviedol, že matka mu po rozchode ústne oznámila, že vo veci starostlivosti súdu o ich maloleté deti prebehlo súdne konanie, v rámci ktorého mala byť určená vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom vo výške 120,- EUR mesačne. Na podklade uvedeného si otec svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plnil. Súdne rozhodnutie mu však nikdy doručené nebolo. Následne bol otec na podklade jeho žiadosti infocentrom Okresného súdu Bratislava II informovaný, že konanie vo veci starostlivosti súdu o ich maloleté deti na súde vedené nebolo. Zdôraznil, že maloleté deti boli zo strany matky manipulované, keď otcovi zanechávali hlasové správy, ktorých obsahom bola apelácia maloletých deti na otca, aby platil viac, rovnako mu matka bránila stýkať sa s maloletými deťmi. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec dôvodil tým, že od času podania návrhu vo veci samej sa situácia zmenila, keď matka pred cca 3 týždňami prišla do domácnosti otca, kde mu nechala maloletého A. bez jeho osobných vecí a dokladov, od toho času sa maloletý A. nachádza v starostlivosti otca. Maloletú A. matka zanechala u starej matky maloletej v W. taktiež bez osobných vecí a dokladov, zatiaľ čo matka so svojím aktuálnym partnerom odišla do D.. V súčasnosti sa však už maloletá A. u svojej starej matky nenachádza, otec maloletú viac ako mesiac nevidel, nakoľko tá sa spoločne s matkou nachádza v D. a matka otcovi neumožňuje jeho styk s maloletou. Matka otcovi uviedla, že on má syna, ona dcéru a tým to končí. Otec sa domnieva, že o maloletú A. sa v D. starajú cudzí ľudia, kým je matka dlhé hodiny v práci. Otec poukázal na svoj dobrý vzťah s maloletými deťmi, ako aj na skutočnosť, že o maloletého A. sa v súčasnosti za pomoci svojich rodičov stará sám, matka si voči maloletému vyživovaciu povinnosť neplní. Naposledy matka maloletému
A. telefonicky oznámila, že "nech je kde chce a osobné veci nech mu nakúpi otec". Zdôraznil, že do času kým si matka dá do poriadku svoje bývanie, prácu, financie a osobné záležitosti, je pripravený sa o maloleté deti osobne postarať a zároveň zabezpečiť riadny nástup maloletých detí do školy.
3. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. XXP/XX/XXXX vedie konanie o návrhu otca, ktorým sa domáha zverenia maloletých detí A. A., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s dvojtýždňovým intervalom striedania.
4. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.08.2020, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.08.2020 vylúčený na samostatné konanie, zapísané na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX.
5. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný mimosporový poriadok") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný sporový poriadok") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 367 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
6. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
7. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
8. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, kým o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že maloletý A. je v starostlivosti otca, ktorú otec zabezpečuje riadnym spôsobom, v záujme maloletého. Matka o maloletého v súčasnosti neprejavuje záujem, čo sama deklarovala otcovi, keď uviedla "A. nech je kde chce", ako aj "ty máš syna, ja mám dcéru". Je zrejmé, že terajšia situácia v rodine nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého A., stabilizáciu jeho výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov tým, že by maloletý A. bol zverený do osobnej starostlivosti otca, nakoľko maloletý sa v jeho starostlivosti nachádza a tento faktický stav nie je potrebné deklarovať neodkladným opatrením. Súd zdôrazňuje, že deklarácia faktického stavu popiera účel neodkladného opatrenia.
9. Pokiaľ ide o zverenie maloletej A. do starostlivosti otca súd z obsahu návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nemal za preukázanú naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu maloletej A., nakoľko tá je v osobnej starostlivosti matky od roku 2018, do toho času súd neobdržal žiadnu signalizáciu o prípadnej nestarostlivosti o maloletú A. zo strany matky, nezistil ani žiadne závady v jej výchove. Je nutné zdôrazniť, že maloleté deti sa s otcom od roku 2018 nestretávali, naopak otca odmietali, čím možno vyvrátiť tvrdenie otca, že má s maloletou A. vybudovaný pozitívny vzťah. Súd však v žiadnom prípade neospravedlňuje konanie matky, keď bránila otcovi stretávať sa s maloletými deťmi a budovať ich vzájomný vzťah, čím nerešpektovala rovnocenné postavenie oboch rodičov v živote detí, avšak uvedené malo za následok, že maloletá inklinuje k matke. Otec svoje tvrdenia, že o maloletú A. sa v D. v čase keď matka pracuje starajú cudzí ľudia nepreukázal, rovnako nepreukázal, že matka uprednostňuje svoj partnerský život pred maloletou. Súd konštatuje, že uvedené domnienky otca nemôžu byť podkladom pre autoritatívne rozhodnutie súdu o zverení maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Súd zdôrazňuje, že otec nepreukázal bezodkladnú potrebu zverenia maloletej A. do jeho osobnej starostlivosti, rovnako nebolo preukázané naplnenie predpokladov na rozhodovanie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti v zmysle 365 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, t. j. že by život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletej bol vážne ohrozený alebo narušený. S poukazom na uvedené súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o zverenie maloletej A. do jeho osobnej starostlivosti zamietol. Pre komplexnosť právnej argumentácie súd uvádza, že otcom uvádzaná potreba zabezpečiť zápis maloletej do základnej školy nezakladá dôvodnosť jeho návrhu na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti neodkladným opatrením. Rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti má právo rozhodovať samostatne o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Zápis dieťaťa do
školy však bežnou vecou nie je, čo znamená, že aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a zveril by maloletú A. do osobnej starostlivosti otca, na zápis maloletej do školy by bol nevyhnutný tak súhlas otca, ako aj matky.
10. Rovnako súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti ktorej sa domáhal výlučného práva na zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok priznáva Zákon o rodine obom rodičom, bez ohľadu na to ktorý z rodičov sa o maloleté dieťa osobne stará a možno ho obmedziť iba pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na skutočnosť, že výkon rodičovských práv a povinností matky k maloletým deťom nie je obmedzený, pozastavený, rovnako matka nie je pozbavená výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie výlučného práva na zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku otcovi.
11. Pokiaľ ide o alternatívny návrh otca na úpravu jeho styku s maloletými deťmi minimálne raz za mesiac, súd tento návrh považoval za nedôvodný. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý A. je v súčasnosti v osobnej starostlivosti otca je kontraproduktívne upravovať jeho styk s otcom. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou A., súd dospel k záveru, že je potrebné vykonať dokazovanie vo veci samej na zistenie aký vzťah má maloletá k otcovi a aký rozsah styku s otcom by bol najoptimálnejší , aj vzhľadom na tvrdenie otca, že dieťa sa zdržiava v D. . Otcom navrhovaný rozsah styku s dcérou by z tohto dôvodu nebo lani reálne možný.
12. Pri určení výživného formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 366 CMP umožňuje takýmto spôsobom nariadiť platenie výživného výlučne len v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb maloletého dieťaťa, a to v prípade, ak si povinný rodič svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu neplní v dostatočnom rozsahu, alebo vôbec. Pri určovaní vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere súd nevychádza z majetkových pomerov rodičov a potrieb maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená a ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Z otcom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nemal za preukázanú nevyhnutnosť uložiť matke povinnosť platiť na maloletého A. výživné, nakoľko otec nedeklaroval, že by v súčasnosti nebol schopný znášať náklady spojené so starostlivosťou a výživou maloletého, teda že by neupravením vyživovacej povinnosti matky k maloletému bola ohrozená jeho výživa. Súd v nadväznosti na zamietnutie návrhu otca na zverenie maloletej A. do jeho osobnej starostlivosti neupravoval vyživovaciu povinnosti matky k maloletej, keďže matka si vyživovaciu povinnosť k maloletej v súčasnosti plní osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení.
13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).