Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-15-2024.pdf
PDF · 93.89 KB
Case nature
Subarea
36C/15/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV, v spore žalobkyne: M. N., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XX, Z., zastúpená: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., IČO: 50 491 300, so sídlom Pribinova 20, Bratislava, proti žalovaným: X. V. N., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XX, Z., 2. O. N., L.. Š., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. T. XX, Z., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í vydať žalobkyni funkčný kľúč od garážovej brány pivnice nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku s parcelným číslom XXXX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom Z., katastrálnym odborom, okres: Z. III, obec: Z. - O., katastrálne územie: O., a to do 5 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovaným v 1. a 2. rade v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.02.2024 sa žalobkyňa/navrhovateľka domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovaným uloží povinnosť vydať žalobkyni funkčný kľúč od garážovej brány pivnice nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku s parcelným číslom XXXX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom Z., katastrálnym odborom, okres Z. III, obec Z. - O., katastrálne územie: O., a to do 5 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, ako aj priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu.
2. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a to rodinne´ho domu so su´pisny´m cˇi´slom XXXX, postavenom na pozemku s parcelny´m cˇi´slom XXXX, evidovany´ na liste vlastni´ctva cˇ. XXX, vedeny´ Okresny´m u´radom Z., katastra´lnym odborom, okres Z. III, obec Z.
- O., katastra´lne u´zemie: O. (ďalej ako „nehnuteľnosť“). Žalovaní sú taktiež podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Otec žalobkyne, B. N., v minulosti realizoval nadstavbu nehnuteľnosti, cˇomu predcha´dzalo, zˇe sa stal podielovy´m spoluvlastni´kom nehnuteľnosti. Dnˇa 15.4.2011 dosˇlo k prevodu jeho podielu na nehnuteľnosti darovacou zmluvou na zˇalobkynˇu. Otec zˇalobkyne by´va v nadstavbe nehnuteľnosti spolu so svojou manzˇelkou od roku 2001, v tom roku zomrel aj stary´ otec zˇalobkyne. V ra´mci dedicˇske´ho konania dosˇlo medzi su´rodencami otca zˇalobkyne k „u´stnej dohode“ o vysporiadani´ nehnuteľnosti. Zˇalovani´ sa do nehnuteľnosti nasťahovali v roku 2003. Nehnuteľnosť je podpivnicˇeny´ rodinny´ dom s nadstavbou. V cˇase, keď sa zˇalovani´ nasťahovali, mala nehnuteľnosť jeden spolocˇny ´ vchod - vchod do verandy, ktora´ je su´cˇasťou projektu nadstavby. Z verandy je vstup na pri´zemie, ktore´ uzˇi´vaju´ zˇalovani´. Su´cˇasťou verandy bolo aj schodisˇte pre vstup do nadstavby, ktoru´ uzˇi ´vaju´ rodicˇia zˇalobkyne. Po nasťahovani´ žalovany´ch nasledovalo relati´vne harmonicke´ obdobie
spolunazˇi´vania obidvoch rodi´n. V praxi to znamenalo zˇe podľa „nepi´sany´ch pravidiel" boli roky spolocˇne vyuzˇi´vane´ priestory nehnuteľnosti a exterie´ru nasledovne: 1. spolocˇne vyuzˇi´vana´ veranda, vysˇsˇie spomenuta´ (su´cˇasť projektu nadstavby), 2. spolocˇne uzˇi´vana´ pivnica, (nebytove´ priestory), vyuzˇi´vana´ ako sklad, dielnˇa a gara´zˇ. Pivnicˇne´ priestory maju´ dve mozˇnosti vstupu: a) vstup z obytnej cˇasti zˇalovany´ch, b)vstup cez gara´zˇovu´ bra´nu na strane vjazdu z ulice. Za´sadny´ zlom v spra´vani´ zˇalovany´ch nastal po prevode spoluvlastni´ckeho podielu na zˇalobkynˇu. V nadva¨znosti na to vyslovili zˇalovani´ potrebu uzavretia „zmluvy o uzˇi´vani´ a rozdeleni´" nehnuteľnosti so zˇalobkynˇou. Podľa názoru žalobkyne to bol koniec relati´vne harmonicke´ho spolunazˇi´vania oboch rodi´n. Žalobkyňa má za to, že predstavy žalovaných o podmienkach zmluvy o užívaní a rozdelení nehnuteľnosti boli a stále sú v príkrom rozpore s nepísanými zaužívanými pravidlami, podľa ktorých obe rodiny dovtedy roky relatívne harmonicky spolunažívali. Vyššie spomenutý príkry rozpor bol a stále je hlavnou a jedinou príčinou napätia a nezhôd v spolunažívaní oboch rodín. Dlhodoby´ konfrontacˇny´ tlak zˇalovany ´ch bol zamerany´ na spolocˇne uzˇi´vanu´ verandu, ktora´ bola su´cˇasťou projektu nadstavby. Tomu niekoľkorocˇne´mu tlaku otec zˇalobkyne podľahol a zrealizoval u´stretove´ u´stupky. V roku 2018 vybudoval zvla´sˇtne schodisko pre nadstavbu. Takzˇe dovtedy spolocˇna´ veranda zostala uzˇ len v uzˇi ´vani´ zˇalovany´ch. Zrealizoval aj deliace oplotenie za´hradnej cˇasti za nehnuteľnosťou. Po ty´chto u ´stretovy´ch krokoch sa konfrontacˇny´ tlak zˇalovany´ch presunul a su´stredil na pivnicu, ktora´ bola dovtedy spolocˇne uzˇi´vana´. V prezenta´cii „predstavy" zˇalovany´ch, zmluvy o uzˇi´vani´ a rozdeleni´, su´ pivnicˇne´ priestory uzˇ len v ich uzˇi´vani´. Od cˇasu zvla´sˇtneho schodiska pre nadstavbu sa niesla ta´to predstava zˇalovany´ch len vo verba´lnej rovine. Azˇ koncom roka 2023 zˇalovani´ bezohľadne pristu´pili k realiza´cii tejto predstavy, a to nasledovne: 1. zˇalovani´ oplotili vjazd do pivnice z ulice, za u´cˇelom parkovacieho miesta, cˇi´m znemozˇnili rodicˇom zˇalobkyne a zˇalobkyni: a) voľny´ prechod cez predza´hradku, b) zaparkovany´m autom zablokovali mozˇnosť vstupu do pivnice, cˇo zˇalobkynˇa preukazuje fotodokumenta´ciou, 2. zˇalovani´ odstra´nili kľucˇ od verandy zo zauzˇi´vane´ho miesta, cˇím obmedzili rodicˇom zˇalobkyne a zˇalobkyni rokmi zauzˇi´vany´ a neobmedzeny´ pri´stup do pivnice. Otec zˇalobkyne pi´somne vyzval svojho brata - zˇalovane´ho o na´pravu, vo vysˇsˇie spomenuty ´ch dvoch bodoch. Rovnako zˇalovany´ch o na´pravu zˇiadala aj zˇalobkynˇa. Táto výzva ostala bez relevantnej odozvy až do februára 2024, kedy sa žalovaní vyjadrili, že aktuálny stav nemajú v pláne meniť a naďalej budú žalobkyňu a jej rodinu obmedzovať v užívaní nehnuteľnosti. Azˇ koncom februa´ra 2024 zˇalovani´ odstra´nili oplotenie, ktore´ bra´nilo zˇalobkyni a jej rodine v prechode, kľu´cˇ od pivnice im ale odmietli poskytnu´ť.
3. Žalobkyňa na osvedčenie tvrdení k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila nasledovné listinné dôkazy: fotografie vjazdu do pivnice, výzvu otca žalobkyne žalovaným, komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovanými.
4. Žalobkyňa danosť naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov vidí v tom, že žalovaní ich protiprávnym konaním dlhodobo a intenzívne porušujú základné práva a slobody žalobkyne, a to najmä právo na ochranu osobnosti, keď nedovoleným spôsobom zasahujú do súkromného a rodinného života oboch rodičov žalobkyne, a vlastnícke právo (v časti vlastníckeho oprávnenia pokojne a nerušene užívať svoj majetok). Protiprávne konanie (neoprávnené zásahy) žalovaných nemajú charakter jednorázovosti či krátkodobosti, ale trvajú niekoľko mesiacov a sú intenzívne.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 20 ods. 3 cit. Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa § 136 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 136 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 127 ods. 1 prvej vety OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
6. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Ďalším predpokladom je aspoň osvedčená danosť sporného práva, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne priznané. Z podstaty a účelu inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že pre rozhodnutie o jeho nariadení nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemôže byť založené len na tvrdeniach jeho navrhovateľa, ale je potrebné, aby boli tieto tvrdenia osvedčené aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a zároveň umožňujú súdu prijať záver o odôvodnenosti práva, ktorému sa má neodkladne poskytnúť ochrana a záver o neodkladnej potrebe úpravy pomerov alebo dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie. Povinnosť súdu osvedčiť tvrdenia má navrhovateľ neodkladného opatrenia. To znamená, že neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. S ohľadom na krátku lehotu rozhodovania bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je dôležitý obsah samotného návrhu. Zo strany navrhovateľa je preto nevyhnutné, aby opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka riadnej odôvodnenosti totiž súvisí s tým, že v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení sa nevykonáva kvalifikované dokazovanie ako v konaní vo veci samej, ale navrhovateľ iba osvedčuje tvrdené skutočnosti. Súd pritom zvažuje, či nariadením neodkladného opatrenia nevznikne inému neprimeraná ujma a prihliada aj na to, že nariadením neodkladného opatrenia možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a v záujme ním sledovaného cieľa a účelu. Je potrebné rešpektovať vymedzené zákonné a ústavné limity a prihliadať na to, aby opatrením novoupravené pomery nezakladali ďalšie právne spory. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.).
7. Súd pritom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. mája 2010, sp. zn. 1 Obdo 6/2010, v zmysle ktorého: „V konaní o prejednanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na včasné zabezpečenie predbežnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí nárok a potrebu nevyhnutnej predbežnej ochrany práv a zákonná podmienka nariadenia predbežného opatrenia je splnená aj v prípade, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden dôvod na nariadenie predbežného opatrenia za splnenia zákonných podmienok na jeho nariadenie. V takom prípade netreba osvedčovať alebo preukazovať ešte ďalšie dôvody na jeho nariadenie.“
8. Občianskoprávna úprava v ustanoveniach § 137 a nasl. OZ vytvára právny rámec usporiadania vzájomných majetkových vzťahov medzi podielovými spoluvlastníkmi. Pri podielovom spoluvlastníctve tá istá vec patrí vlastnícky viacerým subjektom. Mierou účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci (tzv. obsahová stránka tohto právneho vzťahu) je spoluvlastnícky podiel určený zlomkom alebo percentom, ktorý je číselným vyjadrením právneho postavenia každého spoluvlastníka vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Podiel vyjadruje, do akej miery je spoluvlastník zúčastnený na hospodárení so spoločnou vecou, v akom pomere sa podieľa na úžitkoch veci a nesie bremená s vecou spojené, aký diel na neho pripadne z veci samej alebo z výťažku jej predaja pri zrušení spoluvlastníctva a pod. Z tohto dôvodu je vyjadrenie výšky spoluvlastníckych podielov nevyhnutnou súčasťou každého spoluvlastníckeho vzťahu. Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci v takom rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho podielu. Podielový spoluvlastník má tie isté práva a povinnosti ako vlastník, s tým obmedzením, že rovnaké práva a povinnosti k spoločnej veci patria aj ostatným spoluvlastníkom. Spoluvlastník je teda v medziach zákona oprávnený predmet spoluvlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky, pričom miera jeho účasti na týchto právach je vymedzená spoluvlastníckym podielom.
9. Platný právny poriadok nepozná tzv. reálne (delené) spoluvlastníctvo, t. j. také, pri ktorom by z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou, reálne oddelenou časťou veci. Na to, aby podieloví spoluvlastníci mohli nakladať s jej reálnou časťou, sa vyžaduje, aby spoluvlastníctvo k veci bolo zrušené niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 141 a 142 OZ. Dovtedy totiž nie je známe, komu zo spoluvlastníkov patrí tá ktorá časť spoločnej veci. Vzhľadom na tom, že v spoluvlastníckom vzťahu je nositeľom vlastníckych práv a povinností viac subjektov, Občiansky zákonník precizuje ich práva a povinnosti vo vzájomnom vzťahu pri hospodárení so spoločnou vecou, ďalej práva a povinnosti spoluvlastníkov vo vzťahu ku tretím osobám, ktoré sa týkajú celej veci, ako aj možnosti nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom. O spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou rozhodujú predovšetkým spoluvlastníci sami. Podľa § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rozhodovaní spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou môže nastať aj taká situácia, že nastane rovnosť hlasov alebo sa nedosiahne väčšina alebo dohoda spoluvlastníkov. V takýchto prípadoch rozhodne súd.
10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú.: O., T.: Z. - O., T.: Z. R.II, vyplýva, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na uvedenom liste vlastníctva, pričom žalobkyňa je vlastníčkou v podieli 1, žalovaný v 1. rade v podieli 1/8, žalovaná v 2. rade v podieli 1/8 a žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi v podieli 1. Žalobkyňa je tak podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti vo veľkosti 1 a žalovaní sú rovnako tak podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vo veľkosti 1 (v celkovom súčte ich podielov). Podielové spoluvlastníctvo strán sporu nie je zrušené.
11. Vychádzajúc z tvrdenia žalobkyne jej otec vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na sprístupnenie spoločnej pivnice, a to odovzdaním jedného kľúča od prednej plechovej brány, aby mali prístup do spoločných priestorov a k ich sieťam (spolu s tým súvisí aj parkovanie vozidla tak, aby nebol obmedzený prístup do pivnice), uvedenie stavu spoločného predného pozemku do pôvodného stavu (odstránenie obmedzujúcich plotov + nasadenie prednej brány na pôvodné miesto), č. l. 6. V spise sa nachádza aj informácia, že „Pivnica ostáva sprístupnená tak ako doteraz.“ (č. l. 10)
12. V tomto prípade mal súd z obsahu predložených listín dostatočným spôsobom osvedčené tvrdenia žalobkyne ohľadom správania žalovaných, ktoré spočíva v obmedzení prístupu žalobkyne do priestorov pivnice, ktorá je súčasťou nehnuteľnosti, na základe čoho súd dospel k záveru o dôvodnosti
navrhovaného neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovaným v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
13. Nárok žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je odvodený od vlastníctva nehnuteľnosti v podieli 1/2, na základe ktorého má žalobkyňa právo užívať nehnuteľnosť, a to vrátane pivnice, ktorú vychádzajúc z jej vyjadrenia, užívajú a majú k nej prístup iba žalovaní v 1. a 2. rade. Z predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že konaním žalovaných v 1. a 2. rade dochádza k vytváraniu takého protiprávneho stavu, kedy žalobkyňa nemôže riadne realizovať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, spočívajúce v riadnom prístupe do pivnice, do ktorej je možný vstup iba z obytnej časti žalovaných v 1. a 2. rade alebo vstupom cez garážovú bránu na strane vjazdu z ulice. Žalovaní v 1. a 2. rade uvedený stav dosiahli tým, že odstránili zo zaužívaného miesta kľúč od verandy, pričom na žiadosť otca žalobkyne ani samotnej žalobkyne nedošlo k náprave, a zároveň sa žalovaní vyjadrili, že pivnica bude naďalej sprístupnená „tak ako doteraz“. Žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí užívajú pivnicu nehnuteľnosti sami, sú preto povinní umožniť uplatňovať vlastnícke právo k nej aj žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke nehnuteľnosti, nakoľko podiely strán sporu k nehnuteľnosti sú v rovnakom rozsahu a vychádzajúc z princípov podielového spoluvlastníctva nie je možné určiť, komu zo strán sporu ako spoluvlastníkov nehnuteľnosti patrí tá ktorá časť spoločnej veci (v tomto prípade pivnica nehnuteľnosti).
14. Súd mal za dostatočne osvedčenú existenciu podielového spoluvlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnosti, ktorému sa má poskytnúť požadovaná ochrana, ako aj správanie žalovaných v 1. a 2. rade odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov tohto konania, ktorí žalobkyňu obmedzujú v jej práve ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti užívať nebytové priestory pivnice umiestnenej v suteréne nehnuteľnosti. Na základe uvedeného dospel k záveru o splnení zákonných predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Súd má za to, že nariadeným neodkladným opatrením nedochádza k obmedzeniu práv osôb dotknutých neodkladným opatrením - žalovaných v 1. a 2. rade, nad nevyhnutnú mieru, keďže žalobkyňa sa domáha práva spočívajúceho v práve prístupu do nebytových priestorov pivnice umiestnenej v suteréne nehnuteľnosti, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou, a to bez prístupu do tej časti nehnuteľnosti, ktorá je užívaná výlučne žalovanými v 1. a 2. rade (prízemie nehnuteľnosti resp. obytná časť žalovaných).
15. Podľa názoru súdu sa nariadením tohto neodkladného opatrenia dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami tohto sporu, preto súd žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 C.s.p.). V zmysle § 337 ods. 1 a 2 C.s.p. súd poučuje žalovaných o tom, že môžu podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej na navrátenie do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
16. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. V danom prípade mala žalobkyňa vo veci plný úspech, súd jej preto priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.